Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Cb/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813206012
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3813206012.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu pred sudcom JUDr.

Róbertom Matulákom, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office
Center, K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: G. W., nar. XX.X. XXXX, bytom T., W. XXXX/XX, občan SR, o zaplatenie zmenkovej sumy
230 eur, príslušenstva a zmenkovej odmeny 0,77 eur takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.3. 2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na uplatnenie pohľadávky na tlačive podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Navrhovateľ sa uvedeným návrhom domáhal
voči odporcovi zaplatenia zmenkovej sumy 230 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo
sumy 230 eur od 3.3. 2010 do zaplatenia, zaplatenia 6% ročného úroku z omeškania zo sumy 230
eur od 17.5. 2010 do zaplatenia, zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy,
teda 0,77 eur a náhrady trov konania. Uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo

zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 23.10. 2009 na zmenkovú sumu 230 eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 3.3. 2010 do zaplatenia. Indosovaná zmenka
je vistazmenkou s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil
zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenkovú sumu uhradil 0,00 eur. Navrhovateľ
nežiadal nariadiť pojednávanie a k návrhu pripojil listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra a
originál zmenky vystavenej odporcom zo dňa 23.10. 2009.

Súd príslušným tlačivom podľa nariadenia č. 861/2007 vyzval odporcu na odpoveď k návrhu. Odporca
súdu nedoručil odpoveď na tlačivo C a pripojený návrh.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd
nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp.
niektorý z nich.

V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v
článku 5 ods. 2 až 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi
Občianskym súdnym poriadkom.Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných

sporoch v rámci Európskej únie zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri
plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom
uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly
Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu

najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom
sa vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým sa
súdu ukladá povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním
informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme
zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.

Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych
postupov plniť rôznym spôsobom.

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v
každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský

právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za
účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať,
či nejde o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky.
Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, v prospech ktorého odporca zmenku vystavil, a ktorý predmetnú zmenku od odporcu

prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov
a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca
spotrebiteľské/iné úvery. Tiež bolo súdu známe z jeho činnosti že na tunajšom súde prebiehalo exekučné
konanie proti žalovanému, na návrh spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,. Preto si súd z tohto konania
zabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená a

vykonal na pojednávaní dôkaz oboznámením tejto zmluvy a všeobecných obchodných podmienok.

V písomnou vyjadrení navrhovateľ uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo konajúci súd nepostupuje
podľa procesných pravidiel Nariadenia a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Ďalej uviedol, že
ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu, že nie sú splnené

podmienky na nariadenie ústneho pojednávania, podľa § 120 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“), dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
Navrhovateľ tiež uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.
Navrhovateľ v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí. Zmenka je

samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať
inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný,
nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky.
Navrhovateľtakistonamietal,žepodľaNariadeniamalsúdprvéhostupňarozhodnúťonariadeníústneho
pojednávania formou uznesenia s riadnym odôvodnením tak, aby bolo poznateľné z akých dôvodov

považuje súd za potrebné vykonať ústne pojednávanie.

Kargumentáciinavrhovateľa,žesúdmalpostupovaťpodľaprocesnýchpravidielnariadeniač.861/2007,
súd uvádza, že toto nariadenie v čl. 9 ods. 1 ustanovuje, že súd určí spôsob a rozsah vykonávania
dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Keďže

nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, v súlade s ustanovením čl. 19 nariadenia
je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o prejednaciu zásadu
podľa § 120 ods. 1 O.s.p., na ktorú odkazoval navrhovateľ, súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu
je ex offo skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Žiadne ustanovenie Nariadenia nevylučuje takéto
skúmanie spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj v prípade,

ak je odporca prípadne nečinný a nedoručí súdu odpoveď na žalobný návrh. Pre taký prípad čl.
7 ods. 3 Nariadenia ustanovuje len toľko, že súd má aj napriek nečinnosti odporcu konať a vydať
rozsudok; to však neznamená, že vydaniu rozsudku nesmie predchádzať ex offo preskúmanie, či nejde
o spotrebiteľský vzťah. Cieľom Nariadenia je zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s nízkouhodnotou sporu a na ne nadväzujúce vykonávacie konania, ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v
konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu spotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov
je jedným zo základných princípov Európskej únie a je ustanovená aj v primárnom práve (Zmluva o

fungovaní Európskej únie, Charta základných práv Európskej únie). Súd preto dospel k záveru, že aj v
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania
nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti
spotrebiteľa musí súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak

práva a povinnosti oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012
zo dňa 21.3.2012). Práve pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie tretej vety
§ 120 ods. 1 O.s.p., teda výnimku z prejednacej zásady. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia súd rozhoduje
(vydáva uznesenie) v prípadoch nariadenia pojednávania iba v prípade, ak o nariadenie ústneho
pojednávania požiada niektorý z účastníkov konania a súd túto jeho žiadosť odmieta, pretože sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie nie je zjavne pre spravodlivé vedenie

konania potrebné. V danom prípade táto procesná situácia nenastala. Nariadenie ústneho pojednávania
na prejednanie veci samej sa vykoná podľa podmienok vnútroštátneho procesného práva spôsobom
podľa § 115 ods. 1 O.s.p. tak, že sudca prejednávajúci vec, ktorý po posúdení všetkých výsledkov
prípravy pojednávania dospeje k názoru, že vo veci je potrebné nariadiť ústne pojednávanie, samostatné
uznesenie nevydáva a na pojednávanie predvolá účastníkov (tak ako tomu bolo i v tomto prípade).

Verejné prejednanie veci podľa O.s.p. je premietnutím čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V zmysle čl. 3 Nariadenia sa jedná o cezhraničný spor, keďže navrhovateľ má sídlo v Českej republike,
teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.

Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod
2 nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a
obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a)
nariadenia č. 861/2007 okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.

Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Súd

dospelkzáveru,žebezohľadunato,čibudetotokonaniepovažovaťzasporsúvisiacisospotrebiteľskou
zmluvou - v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - alebo výlučne za spor zo zmenky - a
vtedy určí rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by

si navrhovateľ a odporca zvolili rozhodné právo) - daný právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom
Slovenskej republiky, pretože zmenka bola vystavená v Slovenskej republike, platobné miesto bolo v
Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej republike. Až indosamentom sa
dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť uplatňované rozhodné právo,
ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky.

Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 je konanie písomné, pričom navrhovateľ ani odporca netrvali
na nariadení ústneho pojednávania, avšak súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje
za potrebné. Zákonné ustanovenie § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p. dáva súdu možnosť vykonať
aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za

situácie aká nastala v danom spore. Ide vlastne o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom
konaní. Tento postup je výnimočný a je možné ho využiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd mal zo žalobcom predloženej vlastnej zmenky preukázané, že
pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., na rad ktorej vystavil dňa 23.10.
2009 žalovaný zmenku, na líci ktorej sa nachádza číslo zmluvy 304600246.

Práve tieto skutočnosti boli podkladom pre postup súdu podľa § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p.,
pretože vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená žalovaným má alebo nemá zabezpečovací charakter,či zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, prípadne i zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Súd pojednávanie v právnej veci nariadil, nakoľko to považoval za potrebné pre vykonanie dokazovania
- oboznámením so spisom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 16Er/3371/2010, zmluvou o úvere č.
304600246 uzavretou medzi predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a odporcom,
vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zistenie, či predmet konania súvisí so
spotrebiteľskými vzťahmi s tým, aby sa účastníci konania mohli vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali a mali možnosť navrhnúť dôkazy.

Súd upozornil žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu a žalovaného na možné použitie právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa, pretože prvým majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ
s.r.o., ktorá uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. 304600246 zo dňa 23.10. 2009. Plnenie povinností
z tejto zmluvy bolo zabezpečené zmenkou, ktorú vystavil žalovaný a ktorá mala byť vyplnená v súlade

s dohodou o vyplnení zmenky podľa čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

V priebehu konania vzal navrhovateľ podaním zo dňa 22.12.2015 v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 230 eur od 3.3. 2010 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal
konanie zastaviť. Akceptujúc dispozičnú vôľu navrhovateľa s predmetom sporu, súd konanie v časti o

zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 230 eur od 3.3. 2010 do zaplatenia
v zmysle ustanovenia § 96 O.s.p. uznesením č. k. 12Cb/92/2013-79 z 20.1. 2016 konanie zastavil.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3. 2016.

Navrhovateľ, jeho právny zástupca a ani odporca sa na pojednávanie nedostavili. Za splnenia

podmienok ust. §-u 101 ods.2 O.s.p. pojednával súd vo veci v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na
obsah spisu a vykonané dokazovanie.

Navrhovateľ v písomnom podaní z 3.3. 2016 vyslovil názor, že súd postupuje mimo režimu Nariadenia
a bez akéhokoľvek vysvetlenia a nie je mu zrejmé, prečo súd nepostupuje podľa procesných pravidiel

Nariadenia a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Žiadal, aby súd v záujme podpory základných práv
a v záujme zásad uznaných v Charte základných práv Európskej únie rešpektoval právo na spravodlivý
proces a upozornil na možnosť vzniku škody na jeho strane v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Žalobca opätovne ako vo svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach poukázal na to, že podľa
jemu dostupných informácií účastníci nenavrhli dokazovanie zmluvou o úvere a ďalšími listinami. S

odkazom na znenie § 120, § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p., zdôraznil, že v sporové konanie je ovládané
prejednávacou zásadou, ktorá úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou. Predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Navrhovateľ v tejto súvislosti opätovne poukázal na
právnenázoryvyjadrenévrozsudkuNajvyššiehosúduČeskejrepublikyzodňa22.8.2002,sp.zn.25Cdo

1839/2000 a v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp.zn. 43CoZm/10/2013.
Ďalším podaním ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, nežiadal pojednávanie odročiť,
súhlasil, aby súd otvoril pojednávanie avšak žiadal, v prípade námietok odporcu alebo ak súd vykoná
dôkazy bez návrhu účastníkov, aby navrhovateľa s dôkazmi oboznámil a umožnil mu sa k nim vyjadriť.

Súd nariadením verejného prejednania veci na pojednávaní umožnil obidvom účastníkom rovnako
pojednávania sa zúčastniť, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom i navrhnúť prípadne ďalšie dôkazy, keď
ich na pojednávaní opätovne poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

Navrhovateľ na výzvu súdu v zmysle § 79 ods. 3 O.s.p. odmietol doplniť návrh o predloženie zmluvy o

úvere s poukazom na to, že § 79 ods. 3 O.s.p. nemožno aplikovať na podania podané pred účinnosťou
novely č. 438/2015, zároveň opätovne poukázal na to, že predmetom konania je len právo zo zmenky,
nie z iného záväzkového vzťahu.

Súd na tieto námietky navrhovateľa uvádza, že ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen

z predpisov hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie
splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti
oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Takýto výklad zákona je i v súlade so záverom Vrchného
súdu v Prahe v konaní sp.zn. 9Cmo/122/2013, podľa ktorého pre rozpor so zákonom je podľa § 39Občianskeho zákonníka neplatná zmenková dohoda, na základe ktorej spotrebiteľ podpísal v prospech
podnikateľa zmenku na rad, ktorá súvisela zo spotrebiteľským úverom. V tejto súvislosti treba poukázať
na nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV.ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013, v ktorom je okrem iného

riešená otázka stretu zákona zmenkového a šekového so spotrebiteľským prvkom, otázka uplatnenia
námietok po indosácii zmenky, otázka zákazu zneužívacieho výkonu práva a ďalšie otázky, ktoré
úzko súvisia aj so súdenou vecou. Rovnako k tomu treba uviesť, že v obdobnej právnej veci bola
aj Európskemu súdnemu dvoru položená prejudiciálna otázka Krajským súdom v Prešove s tým, že
z doteraz dostupných dokumentov vyplýva, že Európska komisia navrhla, aby Súdny dvor poskytol

na predloženú prejudiciálnu otázku túto odpoveď: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a články 4, 9 a 14 smernice Rady 87/102/
EHS z 22.12.1986 o aproximácií zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna
úprava členského štátu, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu
rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo

preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tiež
prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla“.

Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je teda zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého

zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti
podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych
veciach podľa Nariadenia, v ktorých má odporca postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie
vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial,
C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky

v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich
musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. Z ustanovenia § 17
zákona č. 191/150 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje

žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých
zabezpečenie bola vystavený zmenka.

Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“,
nestanovuje,žesúdžalobemusívyhovieť.Súdjetohonázoru,ževdanomprípademuničnebránilo,aby

z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Pripojením zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia
úveru nedošlo k porušeniu koncentračnej zásady a tým, že súd oboznámil na pojednávaní pripojené
listiny, a tieto posúdil ako dôkazy na zistenie skutkového stavu, neporušil ani princíp kontradiktórnosti
súdneho konania a ani rovnosť účastníkov konania.

Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ak sa spotrebiteľ, či už z dôvodu nevýhodnej
vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti, dostáva do nevýhodnejšieho postavenia, túto
nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok (porov.
Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že

existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú
povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až C-244/98). Smernica indikatívnym spôsobom
vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly, posúdenie
ostatnýchzmluvnýchpodmienok,ichporovnaniesostatnýmizmluvami,vyhodnotenievšetkýchokolnosti
prípadu a iných; čl.4 ods.1 smernice). Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred

nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidla
verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod
50,51).

Súd vykonal na pojednávaní, na ktoré predvolal účastníkov, dokazovanie oboznámením sa s obsahom

návrhu, vlastnou zmenkou vystavenou odporcom dňa 23.10. 2009 a zmluvou o úvere č. 304600246
vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, obsahom spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn.
16Er/3371/2010 a zistil tento skutkový stav veci:Dňa 23.10. 2009 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. s odporcom na predtlačenom formulári
Zmluvu o úvere č. 304600246, podľa ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 150 eur (ďalej len
„zmluva o úvere“). Odporca sa zaviazal požičanú sumu zaplatiť zvýšenú o poplatok 102 eur, spolu 252

eur v 6 mesačných splátkach po 42 eur počnúc dňom 26.11. 2009. V zmluve o úvere nie sú uvedené
úroky z úveru, ani priemerná RPMN a RPMN. Odporca podpisom v osobitnom rámčeku formulára
zmluvy o úvere potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere v ten istý deň. V bode 14
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť úverovej zmluvy, je obsiahnutá dohoda
o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto

úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním
bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.

Zo zmenky vystavenej odporcom dňa 23.10. 2009 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd zistil, že do
zmenky bola vpísaná suma 230 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 3.3. 2010, zmenka bola
splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“. V pravom hornom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy 304600246.

Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
prevedené rubopisom na navrhovateľa.

V exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 16Er/3371/2010 bola predložená úverová
zmluva č. 304600246 spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a exekučným titulom

Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu. V tomto konaní bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 5b Zákona č. 250/ 2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších

predpisov, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu
zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre
neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§
69),premlčaní(§§70a71),dňochpracovnéhopokoja,počítanílehôtazákazudníodkladu(§§72až74).Podľa čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích
zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o
úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu

zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8) a o blankozmenke (§ 10).

Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,

okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa článku I § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas
po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka
za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné úroky
odo dňa zročnosti.

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda
o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o

úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi
v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd
dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená navrhovateľom bola vystavená odporcom
ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade s bodom 14
všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku

úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia
týchto údajov (písané technickými prostriedkami) v porovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste a dátume
vystavenia zmenky (písané rukou).

Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri prevzatí

úveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. Súd mohol v danom prípade považovať zmenku
predloženú navrhovateľom, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského
úveru odporcovi, len za zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na
uhradenie dlhu odporcu.

Predmetom tohto konania je teda nárok navrhovateľa vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej
odporcom pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. zo zmluvy o úvere.
V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka
zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky.

Prieskumu zmenky nebránia ani ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., najmä čl. I § 10 a § 17 tohto
zákona. Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, prípadne
uplatneniu práv zo zmenky podľa zákona č. 191/1950 Zb., je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť
zmenky, zmenkovej zmluvy, dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky, oprávnenosť

postupu pri vypĺňaní blankozmenky a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo
vydanie zmenky predvídané.Uvedená Zmluva o úvere č. 304600246 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej
zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri
ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o.

akoveriteľ(dodávateľ),ktorýpriuzatváranízmluvykonávrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti,aodporca
ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Z úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy uvedeného
veriteľa (v počte niekoľkých desiatok) a takmer v každej takejto zmluve uzatváranej v danom období
(2008-2010)jepridlžníkovi,ktorýniejepodnikateľ,uvedenýúčelnavýkonpovolaniaalebozamestnania.

Pritom v iných konaniach (najmä v exekučnom konaní) boli mnohé tieto zmluvy už právoplatnými
rozhodnutiami súdu označené za zmluvy spotrebiteľské čo sa stalo v tomto prípade i v súvisiacom
exekučnom konaní. Preto má súd dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru. Keďže pri
pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd musel dospieť k záveru,
že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon povolania,
resp.zamestnaniazaťažujetoho,ktotakútoskutočnosťtvrdí.Keďžeúčelvyznačenývzmluve(„navýkon

povolania“) súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné
účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). V prípade pochybností o tom,
či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ (veriteľ).

Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj
o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý
neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním

či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.

Súd je taktiež názoru, že v danom prípade sa nejedná pojmovo o zmluvu o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka, keďže zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky boli veriteľom
dlžníkovi fakticky odovzdané a prevzaté po podpise zmluvy, teda sa jedná o zmluvu o pôžičke.

Zámer zosnovateľa zmluvy uzavrieť túto zmluvu výslovne podľa Obchodného zákonníka a dať jej
režim „absolútneho obchodu“ podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka je vedený úmyslom, aby
sa nemohli uplatniť ustanovenia chrániace spotrebiteľa, či už v Zákone o ochrane spotrebiteľa,
Zákone o spotrebiteľských úveroch alebo Občianskom zákonníku. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.1.2011, sp. zn. 5 MCdo 20/2009, podľa ktorého sa za neprijateľnú

podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka. Aj keby však zmluvné strany
uzatvorili predmetnú zmluvu o úvere ako „absolútny obchod“ podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd
k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň sú celá zmluva a všeobecné
podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva

a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých
ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu
neplatnosť.

Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere
vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi
nevzniklo), nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv.
Pri konštatovaní nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe neplatnosti zmluvy o

úverezvyššieuvedenýchdôvodovsúdvychádzalajzrozhodnutiaNajvyššiehosúduSRzodňa6.5.2008
sp. zn. 4 Obo 161/2007.Súd je toho názoru, že aj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na vyplnenie blankozmenky
nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne

dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je neplatná. Hoci použitie
zmenky ako uhradzovacieho ako aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti so spotrebiteľskými
úvermi bolo zákonom zakázané až s účinnosťou od 1.1.2011, to neznamená, že v spotrebiteľských
zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné ustanovenia o použití zmenky vyhlásiť
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade považuje súd dojednanie dohody o vyplnení

zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože
ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa
zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku.
Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, pretože
prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné
bremeno na spotrebiteľa (napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona č. 191/1950 Zb.). Na rozdiel od

situácie,ktorúpredvídaustanoveniečl.I§10zákonač.191/1950Zb.(vyplneniezmenkyvrozporestým,
čo bolo dojednané) v danom prípade je celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmeniek neplatná, čo má
taký istý právny dôsledok, ako keby nebolo dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo
pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala
zmenkou a pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom

previesť (čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.) na navrhovateľa. Ak by súd pripustil, že neexistencia
dohody o vypĺňacom práve blankozmenky nemá takéto právne dôsledky, ale naopak znamená právo
majiteľa zmenky vyplniť blankozmenku ľubovoľne, bez akýchkoľvek obmedzení, potom by súd musel
konštatovať, že konanie veriteľa (ktorý je spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním úverov v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, teda spoločnosťou, ktorá by mala poznať právo v tejto oblasti a mala

by tiež postupovať s náležitou starostlivosťou), keď od spotrebiteľa prijme zmenku s vedomím, že ju
môže vyplniť bez akýchkoľvek obmedzení a bez ohľadu na skutočnú výšku dlhu spotrebiteľa, je možné
nepovažovať za zlomyseľnosť alebo aspoň za hrubú nedbanlivosť (čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb.).

Súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoE/164/2011-24 z 29.2.2012, v

ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky uvedenou vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a v ktorom vyslovil, že táto dohoda je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) a o) Občianskeho zákonníka, ktorá stavia spotrebiteľa do
výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Predmetná dohoda poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške

zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia
zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby
bolatátovýškapreskúmateľná,keďžezmenkajeabstraktnýprávnyúkon,čosúdpovažovaljednoznačne
za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa
v spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Súd napokon poukazuje na to, že i v prípade, keby nedospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere
resp. dohody o vypĺňacom práve blankozmeniek a následnej nemožnosti vzniku práva na vyplnenie
blankozmenky, nemohol by priznať plnenie, ktorého sa navrhovateľ domáhal. Keďže v danom prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, súd sa zaoberal aj samotnou zmenkou

(hoci právo na jej vyplnenie ani nevzniklo) a zistil, že bol na zmenke uvedený zmenkový úrok 0,25 %
denne, čo je 91,25 % ročne. Nie je možné akceptovať také konanie veriteľa, ktorý by prijal zmenku s
takým úrokom, ktorý je v právnom štáte neakceptovateľný (t. j. s úrokom 91,25 % ročne). Takýto vysoký
zmenkový úrok by znamenal pre dlžníka takmer 100%-né navýšenie dlhu za jeden rok. Konanie, ktorým
by veriteľ prijal zmenku s takto vysokým úrokom, nie je možné považovať za výkon práva, ktorý by nebol

v rozpore s dobrými mravmi, resp. - ak by išlo o režim Obchodného zákonníka - v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, a teda ktorý by mal požívať právnu ochranu.

Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo
právo na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom (indosamentom) na škodu

dlžníka, sa nemôže úspešne domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným
právom, pretože ide o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu ako , konanie v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Vzhľadom k tomu, že pôvodného remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať, ani právo zmenku vyplniť,
nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto ani navrhovateľ, ktorý nadobudol
rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo, a ktorá ani nemohla byť vôbec od dlžníka

prijatá, sa nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať vyplatenia zmenkovej sumy (230
eur) a zmenkového úroku 0,25% denne resp. ani 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy, zmenkovej
odmeny tak, ako sú špecifikované v návrhu. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel
k jednoznačnému záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť a preto ho zamietol.

Na záver súd ešte uvádza, že navrhovateľ sa pri nadobudnutí zmenky dopustil hrubej nedbanlivosti v
neprospech žalovaného ako spotrebiteľa aj tým, že si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka
zabezpečovala, hoci zmenku, spoločne s ďalšími zmenkami, nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ,
s.r.o., o ktorom je všeobecne známe, že predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov spotrebiteľom.
Indosamentom zmenky došlo v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia dlžníka
(spotrebiteľa) aj z dôvodu, že postúpené boli len práva zo zabezpečovacej zmenky bez pohľadávky zo

zmluvného vzťahu, pri uplatnení ktorých je spotrebiteľ povinný niesť dôkazné bremeno (čl. 1 § 10 a § 17
zákona č. 191/1950 Zb.), ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi kauzálny vzťah zo zmluvy o úvere, mal
niesť veriteľ, resp. postupník v prípade postúpenia pohľadávky

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Náhradu trov si v konaní uplatnil len

navrhovateľ, ktorý však bol v konaní v celom rozsahu neúspešný a preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.