Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/354/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215621
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712215621.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu

JUDr.EvyFeťkovejaMgr.AngelikySopoligovejvprávnejvecižalobcuPOHOTOVOSŤ,s.r.o.sosídlomv
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 29. januára
2015 č. k. 16C/170/2012-78 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 24.
apríla 2015 č. k. 16C/170/2012-102 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok č. k. 16C/170/2012-78.

Potvrdzuje uznesenie č. k. 16C/170/2012-102.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej iba súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým
sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov v
súvislostispostupomexekučnéhosúdu.Ďalšímvýrokomrozhodol,žežalovanémunáhradutrovkonania
nepriznáva.

Súd prvého stupňa rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že podľa tvrdení žalobcu malo
dôjsť na jeho strane k vzniku škody a nemajetkovej ujmy postupom Okresného súdu Michalovce ako
exekučného súdu v exekučnej veci proti F. B. P.. Žalobca tvrdil, že exekučný súd rozhodol o jeho žiadosti
ako oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe. Tento
postuppovažujezanesprávnyavrozporesozákonom,leboneexistovalaokolnosť,ktorábyumožňovala

súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi. Majetkovú škodu vyčíslil sumou 125 eur a nemajetkovú ujmu
sumou 293,20 eur.

Súd prvého stupňa zistil, že v konaní pod sp. zn. 14Er/11/2011 mu bola dňa 17.01.2011 doručená
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému B. P. o vymoženie sumy 942,13 eur s

príslušenstvom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením zo dňa 10.2.2011 súd
prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a dňa 24.08.2011 bolo
vydané uznesenie o zastavení exekúcie.Súd prvého stupňa vec právne posudzoval podľa ustanovení § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 a 2, §
6 ods. 1 § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č 514/2003 Z. z. v

znení neskorších predpisov. Žalobca tvrdil, že jeho nárok vyplýva zo skutočnosti, že exekučný súd
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, čím
si uplatnil zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca nepreukázal
splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody, a to predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom. Žalobca síce v návrhu uviedol, že o predbežné prerokovanie požiadal,

nepredložil však o tom žiadny dôkaz. Žalovaný nepoprel, že mu bol adresovaný návrh žalobcu, tento
však vykazoval množstvo nedostatkov spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení
relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa
nároky mali týkať a pod. Súd prvého stupňa nevidí akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti
o predbežné prerokovanie mal dokazovať súd alebo žalovaný. Nejde tu o listinný dôkaz, ku ktorému
nemá žalobca prístup. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, dostal sa do dôkaznej núdze a

nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka konania. Súd prvého stupňa
predovšetkým uvádza, že skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že o žiadosti o udelenie poverenia nebolo
rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote sa nezakladajú na pravde. Z exekučného spisu súd prvého
stupňazistil,žežiadosťoudelenie povereniaboladoručenáexekučnémusúdu17.01.2010arozhodnuté
o nej bolo 10.02.2011 zamietnutím žiadosti, ktorá nemala zákonom požadované náležitosti. Výrok o

trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedených
v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, v konaní rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, čo zakladá
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p. a
ďalej odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Odvolateľ namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania
s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Odvolateľ tvrdí, že
riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s

označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a ak tak spravil, odňal
žalobcovi právo na konanie pred súdom. Obsahom žiadosti o zrušenie pojednávania bola námietka,
že konajúci sudca je vylúčený, pričom poukázal na to, že Krajský súd v Trnave svojím rozhodnutím v
právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov z rozhodovania a vec prikázal na prejednanie
inému súdu a rovnako rozhodovali Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Za týchto okolností

neobstojínázorKrajskéhosúduvKošiciachvovecinestrannostiprerozporsrozhodovacoupraxouiných
krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto ústne pojednávanie
nemalo byť vykonané. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní,
avšak iba na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Ďalej žalobca
namieta, že sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal, ani k dôkazom ktoré súd vykonal. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že
žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané. Koncepcia spravodlivého súdneho
konania zahŕňa právo na kontradiktórne konanie, ktoré bolo v tejto veci porušené. Konajúci súd
neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam vecí. Žalobca ďalej namieta, že nebolo
možné vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretože tým došlo k porušeniu práva žalobcu

na kontradiktórny súdny proces. Ďalej žalobca namieta, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu,
aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre
zmeškanie podľa § 153b O.s.p.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok
žalobcu je irelevantná vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Odvolateľ v odvolaní uvádza námietky, ktoré
žiadnym spôsobom nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej ani dôvodom, pre ktoré súd žalobu

zamietol.

Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu k skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo
ústne pojednávanie, námietka skutočnosti, že žalovaný sa vo veci nevyjadril napriek výzve súdu a
doručenému žalobnému návrhu.

Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 28.01.2015, na ktorom
sa účastníci konania nezúčastnili. K námietke žalobcu proti neodročeniu nariadeného pojednávania sa
odvolací súd vyjadrí v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Keďže však ústne pojednávanie

vo veci bolo nariadené a bolo vykonané, je odvolacia námietka žalobcu o neuskutočnení ústneho
pojednávania irelevantná.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 18.12.2014 (č.

l. 46 a nasl. spisu). Preto odvolacia námietka vo vzťahu k možnosti rozhodnutia rozsudku pre zmeškanie
je neopodstatnená.

Jediná odvolacia námietka, ktorú je možné ako relevantnú preskúmať a posúdiť vo vzťahu ku konaniu

vo veci samej a k napadnutému rozsudku sa týka vykonania pojednávania po podaní žiadosti žalobcu o
odročenie pojednávania v súvislosti s jeho opakovanou námietkou, že vo veci rozhoduje vylúčený sudca.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku aj konania, ktoré mu predchádzalo však dospel k záveru, že ani

tento odvolací dôvod nie je naplnený.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. Odvolateľ namieta, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom,

pretože súd vec prejednal v jeho neprítomnosti hoci na to neboli splnené podmienky podľa § 101 ods.
2 O.s.p. a navyše vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Ide o taký postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred
súdom dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci
na to nie sú splnené predpoklady uvedené v ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané

dôkazy.Predpokladom pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie
účastníka na pojednávanie, na ktoré sa tento nedostaví ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie.

Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na
prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania boli predvolaní na pojednávanie nariadené na deň
28.01.2015 písomne, pričom právnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie doručené dňa 12.01.2015,
čím bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalobca doručil dňa 23.01.2015 elektronickými prostriedkami súdu prvého stupňa návrh na zrušenie
pojednávania, ktorý odôvodnil porušovaním zásady nestrannosti súdu a sudcu. V podaní namietal,
že mu nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného
súdu Michalovce, žalobca pritom trvá na tom, aby mu rozhodnutie bolo doručené a v prípade, že

krajský súd rozhodne o nevylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce, má záujem sa proti tomu brániť
všetkými možnými zákonnými prostriedkami. V tomto podaní žalobca zopakoval námietku zaujatosti,
ktorú oznámil už v žalobnom návrhu. Navrhuje pojednávanie zrušiť až do právoplatného rozhodnutia o
otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu a v pojednávaní nepokračovať. V podaní namietol, že
objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná. Posudzovanie námietky musí byť reštriktívne.

Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je podporená pomerom sudcu k veci, ktorý má za následok
jeho zaujatosť, vylúčený je sudca preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom než z dokazovania
a do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.01.2015 (č. l. 71 spisu) vyplýva, že konajúci súd posúdil návrh
na zrušenie pojednávania, resp. na jeho odročenie tak, že nespĺňa požiadavku ustanovenú v § 119
O.s.p., pretože nadriadeným súdom bolo rozhodnuté o tom, že pojednávajúca sudkyňa nie je vylúčená
z prejednávania veci.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žiadosť o odročenie pojednávania,
označená ako návrh na zrušenie pojednávania neobsahuje dôvody, ktoré bolo potrebné nariadené
pojednávanie odročiť. O skutočnosti, že sudkyňa Mgr. Daniela Pristášová nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci, rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 19.10.2012 č.

k. 6NcC/52/2012-66.

Námietka odvolateľa, že vo veci koná vylúčená sudkyňa teda nie je dôvodná, pretože o nevylúčení bolo
rozhodnuté právoplatným rozhodnutím nadriadeného súdu, ktorým je súd viazaný.

Z uvedených dôvodov teda nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. Rovnako nie je daný ani § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože v konaní
nebol preukázaný taký postup súdu, ktorým by sa odvolateľovi odňala možnosť konať pred súdom

Odvolací súd je teda toho názoru, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci,
tento zistený skutkový stav podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec
správne aplikoval a interpretoval. V konaní nebola zistená taká vada, ktorá by mala za následok zrušenie

napadnutého rozsudku, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok ako vecne
správny.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.
Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

Uznesením z 24.04.2015 č. k. 16C/170/2012-102 súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
súdny poplatok 20 eur podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov za podanie odvolania proti
rozsudku.

Protitomutouzneseniuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalobcaanavrhol,abyodvolacísúduznesenie
v celom rozsahu zrušil „bez náhrady“. V prvom rade namieta, že uznesenie neobsahuje podstatnú
náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Keďže uznesenie neobsahuje žiadne dôvody
skutkové, ani právne, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, žalobca môže len hádať. Poukázal na rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky, kedy nedostatok odôvodnenia považovali za dôvod na zrušenie uznesenia

o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov. Ďalej namietal, že podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje
za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej,
napríklad odvolanie, dovolanie a podobne, ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995
Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, že tento návrh zákona obsahuje legislatívnu zmenu smerujúcu k zavedeniu súdneho poplatku
za podanie žaloby s tým, že žaloby sa budú spoplatňovať podľa položky č.1 Sadzobníka súdnych
poplatkov. Podľa odôvodnenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu niektorých poslancov k tomuto

zákonu v nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa navrhuje
zaviesť paušálny súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20 eur, čím sa jednak čiastočne zohľadňuje
účel vládneho návrhu zákona (opatrenia na strane príjmovej časti štátneho rozpočtu) a súčasne sa
zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom prístup k spravodlivosti v týchto veciach, nakoľko sa nebude

vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby (položka 1), ale práve ako paušálny poplatok, ktorý je
podstatne nižší. On ako žalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, preto súd nebol oprávnený
svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, a nemohol ho vyzvať na platenie
súdneho poplatku za podané odvolanie. Poukázal na záver uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z
29.3.2007sp.zn.4Cdo/39/2007,podľaktorého zasúdnekonania,ktoréniesúuvedenévprílohezákona

č. 71/1992 Zb., t.j. Sadzobníku súdnych poplatkov, sa súdne poplatky nevyberajú. V takomto prípade
poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku do úvahy neprichádza. V
sadzobníku súdnych poplatkov nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
odvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo
nesprávnym úradným postupom. Preto poplatková povinnosť mu nebola súdom prvého stupňa uložená

zákonne. Takýto postup zo strany súdu predstavuje zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu,
ktoréjezaručenévčlánku46ods.1ÚstavySR,aleajprávanaspravodlivýsúdnyprocesvzmyslečlánku
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spojených s článkom
12 ods. 1 a článkom 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Uviedol ďalej, že v § 1 ods. 1 zákona o súdnych
poplatkoch je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca v článku 59 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej dane

a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Zákon v tomto smere stanovil pevné a
jasné pravidlá, umožňujúce prístup k súdu a taktiež splnením v ňom obsiahnutých podmienok, preto tieto
podmienky musí akceptovať nielen každý, kto sa dovoláva práva na súdnu ochranu, ale v neposlednom
radeajštátprostredníctvomorgánovsúdnejmoci. Navyše,podľaustanovenia§18ca zákonaosúdnych
poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa

predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. V danom prípade bola žaloba
žalobcom podaná pred 1.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Nutné je preto v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať
právny stav platný do 30.9.2012, kedy podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.

konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom bolo od platenia súdneho poplatku vecne oslobodené.Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou (§ 204 ods. 1 O.s.p.)
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3
O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Podľa § 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov súdne poplatky ( ďalej len poplatky) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len
poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, (ďalej

len Sadzobník), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa ods. 4 v odvolacom konaní je poplatníkom ten,
kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa postupoval správne, ak napadnutým uznesením vyrubil
poplatok žalobcovi v zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov za podané odvolanie v konaní
34C/86/2012, v ktorom bol vydaný rozsudok vo veci samej dňa 10.6.2014. Proti tomuto rozsudku podal

odvolanie žalobca a práve toto odvolanie je úkonom zakladajúcim poplatkovú povinnosť odvolateľa, t.j.
žalobcu.

V zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov je výška súdneho poplatku zo žaloby na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom 20,- eur. Sadzobník k tejto položke neobsahuje žiadne poznámky. Text položky 1 Sadzobníka
uvádza, že z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba sa platí sadzba uvedená
v tejto položke. V poznámkach k položke 1 bode 3 sa uvádza, že poplatky podľa rovnakej sadzby sa
platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

V položke 7a je stanovená osobitná sadzba súdneho poplatku z návrhu vo výške 20,- eur. Pokiaľ by súd
akceptoval názor žalobcu, že poplatok z odvolania sa platí len pri konaní, na ktorý sa vzťahuje poplatok
podľa položky 1 Sadzobníka, tak potom napr. ani pri položke 7, kde je uvedený súdny poplatok z návrhu

na začatie konania o rozvod manželstva (a pod touto položkou tiež nie je uvedená poznámka k nej),
by sa v prípade podania odvolania proti rozsudku neplatil súdny poplatok za odvolanie. Takýto výklad
však nezodpovedá gramatickým a logickým princípom, pretože súdny poplatok za odvolanie sa platí v
zmysle ust. § 2 ods. 4 veta prvá a odvolateľ má povinnosť ho zaplatiť aj na výzvu súdu, ak ho nezaplatil
spolu s poplatkovým úkonom (v tomto prípade odvolaním).

Žalobu žalobca podal na súd dňa 27.9.2012, t.j. za účinnosti znenia zákona o súdnych poplatkoch k
30.9.2012.

V zmysle § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po
30.9.2012. Poplatkový úkon, ktorým je odvolanie proti rozsudku vo veci samej v tomto konaní podal
žalobca na súd dňa 2.9.2014. Podal ho teda za účinnosti zákona o súdnych poplatkoch už v znení

účinnom od 1.7.2014. Neobstojí preto jeho námietka, že v súvislosti s podaným odvolaním je potrebné
aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, pretože poplatkový úkon bol žalobcom vykonaný už za znenia
zákona účinného práve od 1.7.2014, kedy ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch už bolo
zrušené. Len poplatky za konania ( napr. podľa pol. 5, pol. 18a, a ďalších Sadzobníka) sa vyberajú
podľa predpisov účinných do 30.9.2012, ak sa konanie začalo do 30.9.2012.Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia NS SR sp. zn. 7 Cdo 323/2014 z 28.1.2015, v
zmysle ktorého pre spoplatnenie úkonu je rozhodujúce, kedy návrh (žaloba, odvolanie, dovolanie) bol
podaný.

Neobstojí ani odvolacia námietka v súvislosti s nedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia
vzhľadom k tomu, že ide o uznesenie o vyrubení súdneho poplatku, kde je uvedený dôvod vyrubenia
súdneho poplatku, ktorým je odvolanie a uvedená je aj položka podľa ktorej sa poplatok vyrubil. V konaní

bol vydaný jeden rozsudok a proti nemu bolo podané jedno odvolanie, takže nie je žiadnych pochýb,
aké odvolanie bolo spoplatnené.

Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.