Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/244/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219927
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113219927.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Za B. 9, Y. V. L., právne zastúpený JUDr. Petrom Rakom, advokátom, Masarykova 13, Prešov, proti
žalovanémuRapidlifeživotnápoisťovňa,a.s.,Garbiarska2,Košice,IČO:31690904,právnezastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., Užhorodská 21, Košice, adresa na doručovanie:
Bierová 10, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 25C 90/2013 - 241 zo dňa 07.05.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 477,01 eura a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi JUDr. Petrovi Rakovi, advokátovi,
so sídlom Advokátska kancelária v Prešove v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu zaplatiť trovy odvolacieho konania
vo výške 87,50 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský

rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C 1833/2012 zo dňa 19.01.2012. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 514,02 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. Žalovaný so
žalobou nesúhlasil najmä z dôvodu, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná v osobitných

zmluvných dojednaniach, o čom svedčí záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý predchádzal
uzavretiu poistnej zmluvy a ktorý preukazuje, že klient bol poučený o možnostiach riešenia sporov
v rozhodcovskom konaní. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 27.04.2008 uzatvorili
účastníci poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, týkajúcu sa životného poistenia žalobcu, ktoré malo trvať
od 20.12.2007 do 20.12.2014. K zániku tohto poistenia došlo dňa 20.05.2008 z dôvodu neplatenia
poistného.SúčasťoupoistnejzmluvysúVPPvpočte12stránnapísanédrobnýmpísmom,ktorépodpísal
žalobca dňa 19.12.2007. Čl. XV. upravuje rozhodcovské konanie, kde v bode 1 sa konštatuje, že

poisťovňa a poistník sa dohodli na tom, že všetky spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. O
výbere rozhodcovského súdu alebo o poverení rozhodcov pre konkrétny prípad rozhoduje poisťovňa,
ktorá vydá aj štatút rozhodcovského súdu. VPP pokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných
dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú označené ako „Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“ a v nichv bode 2 sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému

konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku. Aj tieto osobitné zmluvné dojednania sú podpísané žalobcom v ten istý deň 19.12.2007.
Arbitrážny súd Košice dňa 19.01.2012 bez pojednávania vydal rozsudok pod sp. zn. 3C 1833/2012,
ktorým uložil žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) zaplatiť Rapid life životnej poisťovni,
a. s. sumu 148,51 eura a trovy rozhodcovského konania 276 eura. Rozsudok bol doručený žalobcovi

dňa 26.06.2013. Poučenie rozhodcovského rozsudku obsahuje informáciu o možnosti podania odporu v
lehote 5 dní od doručenia, ale len za podmienky zaplatenia poplatku za odpor vo výške 72 eur. Žalobca
vo svojej výpovedi uviedol, že pri uzatváraní poistnej zmluvy sa so sprostredkovateľkou o rozhodcovskej
doložke ani o riešení prípadných sporov nebavili. So sprostredkovateľkou poistenia, svojou švagrinou
R. Y., sa rozprávali o poistnom plnení, o výške poistného a na čo sa zmluva o poistení vzťahuje. O tom,
čo sa stane v prípade neplatenia poistného sa nerozprávali. Taktiež sa nebavili o tom, ako by sa riešili

prípadné spory. Žiadnu informáciu o rozhodcovskom súde alebo o možnosti vydania rozhodcovského
rozsudku nedostal. Po tom, ako sprostredkovateľka vypísala tlačivo zmluvy mu bolo povedané, kde
mal zmluvu podpísať, ohľadom podpisovania sa nič nepýtal. Nedostal osobitné poučenie o tom, čo
podpisuje. Sprostredkovateľke poistenia ako svojej švagrinej dôveroval a o rozhodcovskom súde sa
dozvedel, až keď mu prišli z tohto súdu listiny. Všeobecné zmluvné podmienky nečítal. Svedkyňa

R. Y. tvrdila, že uzatvárala poistnú zmluvu so žalobcom ako sprostredkovateľka poistenia na základe
zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Potvrdila, že žalobcu neupozorňovala na rozhodcovskú doložku, o
ktorej ani ona nebola informovaná. Prehlásila, že nebola školená o rozhodcovskej doložke ani o riešení
sporov medzi poisťovňou a klientom. Uviedla tiež, že pre uzavretie poistnej zmluvy bolo nevyhnutné,
aby poistník podpísal nielen poistnú zmluvu, ale aj všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné

dojednania.

Následne súd citoval ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 4 písm. r),
ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní) a uviedol, že žaloba o

zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas v 30-dňovej lehote. Je nepochybné, že poistná
zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že Smernica Rady 93/3/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica) vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl,
ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh

neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka upravil postupne
viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery
prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť
rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica.
Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim

súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu
neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). To znamená,
že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv.
generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nad rámec zoznamu podmienok
uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Ak sú zmluvné

podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom,
že by sa mohol meniť ich obsah. Žalovaný správne uviedol, že VPP sú súčasťou poistnej zmluvy,
čo vyplýva priamo zo zákona (§ 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Preto aj v prípade, ak by
žalobca nepodpísal sporné osobitné zmluvné dojednania, stále by platili VPP, ktoré taktiež obsahovali
rozhodcovskú doložku v čl. XV. VPP totiž tvoria zákonnú súčasť poistnej zmluvy, takže nebolo nutné

ich podpísať. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi teda
žalovanom. V danom prípade žalovaný dôkazné bremeno neuniesol a ťažko si možno predstaviť opak
v prípade predtlačeného formulára. Žalovaný ako jediný dôkaz označil „Záznam o požiadavkách a
potrebách klienta“ zo dňa 19.12.2007 podpísaný žalobcom. Ten je opäť v predtlačenom formulári (okrem
následných koloniek týkajúcich sa predmetu poistenia a poistného). V predtlačenej časti formulára je

uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich
mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. a
VPP poisťovne platných od 21.05.2007. Uvedená veta je však absolútne bezvýznamná pre tento spor,
nepreukazuje, že boli poskytnuté informácie spotrebiteľovi o rozhodcovskom konaní, ale upozorňujelen na možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, navyše nie sporov z poistenia, ale zo
sprostredkovania poistenia. Navyše z výpovede žalobcu a svedkyne - sprostredkovateľky poistenia
vyplynulo, že k žiadnemu individuálnemu vyjednávaniu rozhodcovskej doložky nedošlo. Ustanovenia

zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane
(spotrebiteľovi) ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane
spotrebiteľa (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. US 562/12 zo dňa 24.10.2013, sp. zn. I. US 199/11).
Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom princípe a to princípe ochrany práva spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany je rozhodujúci pri spotrebiteľských právnych vzťahoch. Ani argumentácia

žalovaného o vylúčení posudzovania neprijateľných zmluvných podmienkach v poistných zmluvách s
ohľadom na smernicu neobstojí. Navyše príslušná časť smernice sa netýka rozhodcovskej doložky, ale
podmienky vyplývajúcej z poistného rizika. Súd pri rozhodovaní si osvojil právne závery vyslovené
Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp. zn. 6MCdo 9/2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012, sp. zn. 6Cdo
3/13, sp. zn. 6ECdo 7/13 a teda nesúhlasil so závermi rozhodnutí, na ktoré poukázal žalovaný a ktoré
prijali súdy nižšieho stupňa. Pokiaľ ide o uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. SR 3MCdo 14/11, na

ktoré poukázal žalovaný, to neobsahuje jednoznačný právny záver, ale vytýka súdom nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutí, týkajúceho sa posúdenia možnosti odstúpenia od rozhodcovskej doložky.

Súd ďalej poukázal na to, že spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal,
pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako spotrebiteľ bol

informovaný o rozhodcovskom konaní ako inštitúte, o jeho rozdieloch v porovnaní so súdnym konaním,
o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu. Princíp ochrany práv spotrebiteľa je dôležitejší ako
princíp „ignoratia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje), na čo poukázal aj Najvyšší
súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6MCdo 9/12. Vykonané dôkazy - výpoveď žalobcu a svedkyne vylučujú
poskytnutie týchto informácii. Už len skutočnosť, že podľa rozhodcovskej doložky sám žalovaný vyberá

rozhodcovský súd, vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu, keďže aj jeho činnosť
má charakter podnikania. Súd dospel k záveru o tom, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú
doložku v čl. XV. VPP, ale aj v osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľná a teda neplatná, a
preto žalobe vyhovel. Zároveň tým bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia vo výške 514,02 eura.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej pomoci á 61,85 eura (prevzatie a
príprava zastúpenia 21.01.2014, účasť na pojednávaní 07.04.2014, vyjadrenie k odvolaniu 15.08.2014)

a 3 úkony á 64,53 eura (účasť na pojednávaní 26.03.2015, vyjadrenie vo veci samej 07.04.2015, účasť
na pojednávaní 07.05.2015) v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Ďalej súd
priznal režijný paušál vo výške 49,29 eura (3×8,04 eura, 3×8,39 eura) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z.z. a DPH vo výške 85,69 eura (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nepreskúmateľnosť a
nesprávnosť rozsudku z dôvodu, že vo výroku rozsudku nie je uvedený dôvod zrušenia rozhodcovského
rozsudku s poukazom na niektoré ustanovenie § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, resp.
nie je uvedené, ktorý orgán bude vo veci ďalej konať v merite sporu. Žalovaný sa nestotožnil so

skutkovými ani právnymi závermi prvostupňového súdu. Poukázal na zmenu právnej úpravy účinnú od
01.01.2015 vykonanú zákonom č. 335/2014 Z.z. (§ 243d ods. 1 Exekučného poriadku), v dôsledku ktorej
rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný voči žalobcovi neinicioval exekučné konanie, predmet konania - záväzné rozhodcovské
konanie, odpadol. Zároveň možno konštatovať aj zánik vecnej legitimácie účastníkov konania, lebo

žalobcom sledovaný cieľ - nebyť viazaný rozhodcovským rozhodnutím už nastal v dôsledku zmeny
právnej úpravy. Žalobca ďalej namietal porušenie zásady rovnosti účastníkov konania tým, že súd konal
napriek tomu, že súdny poplatok zo žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebol zaplatený.
Zároveň došlo k porušeniu rovnosti a porušeniu procesných práv žalovaného aj tým, že súd si nesplnil
povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a tým spôsobil, že rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné a

malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Poukázal tiež na to, že v slovenskom právnom
poriadkunemáNajvyššísúdSRzákonodarnúprávomocajehorozhodnutianiesú všeobecnezáväzným
prameňom práva a najvyšší súd nemôže popierať základné piliere právneho štátu a práva. Ničím
nepodložené tvrdenie o tom, že akési princípy ochrany spotrebiteľa majú prednosť pred zásadouignorantia iuris non excusat sú úplným právnym nezmyslom a sú v priamom rozpore aj s právom EÚ
aj so slovenským právnym poriadkom. Žalovaný zdôraznil, že súd vec nesprávne skutkovo aj právne
posúdil a predovšetkým na prejednávaný prípad aplikoval nesprávny právny predpis. Poistná zmluva a

osobitné dojednania č. 01/2007 k poistenej zmluve boli uzatvorené dňa 19.12.2007. Prvostupňový súd
sa v odôvodnení opiera o ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré bolo účinné až od
01.01.2008, t.j. po uzatvorení poistnej zmluvy. Rovnako súd pri právnom zdôvodnení cituje ustanovenia
právnych predpisov, ktoré v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu neboli platné a účinné (§ 52 ods. 1-4,
§ 53 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Všetky tieto právne predpisy nadobudli platnosť a účinnosť až 01.01.2008 a teda v čase uzatvorenia
zmluvného vzťahu sa podľa nich účastníci nemohli riadiť. Účastníci zmluvného vzťahu sa spravovali
právnymi predpismi platnými v rozhodnom čase a pre nich sú záväzné právne princípy platné a účinné v
časeuzatvoreniazmluvnéhovzťahu.Rovnakotvrdeniasúduotom,žesmernicastanovujeibaminimálny
okruh neprijateľných zmluvných podmienok neumožňuje súdu aplikovať neúčinné právne predpisy. To,
že aj iné podmienky mohli mať nekalý charakter nedáva súdu možnosť priamo aplikovať ust. § 53 ods.

4 písm. r) Občianskeho zákonníka, na ktorom súd svoje rozhodnutie založil. Žalovaný zdôraznil, že súd
vec nesprávne skutkovo aj právne posúdil, keďže rozhodcovská doložka v tomto prípade nespôsobovala
hrubýnepomermedziprávami apovinnosťamizmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaanavyšebola
individuálnedojednaná.Súdnemátestprimeranostizohľadňovať,alejepovinnýpodľanehopostupovať,
pretože ide o ustanoveniami právnych predpisov predpísaný postup. Rozhodcovská doložka v poistnej

zmluve žalovaného je podľa 19 - teho odôvodnenia vyňatá spod hodnotenia smernice a od faktu,
že bola aj individuálne dojednaná, nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech žalobcu.
Súd neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie by malo spôsobovať značnú nerovnováhu a v čom
značná nerovnováha spočíva. Náš právny poriadok nezakazuje uzatvorenie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve, ale naopak s tým počíta a aj to predvída. Rozhodcovská doložka rovnako ako

každá iná podmienka ak má byť neprijateľná tak musí spôsobovať značnú nerovnováhu. Tým, že súd
nevykonal test primeranosti podmienky, zaťažil konanie aj rozhodnutie vadou, ktorá má za následok
nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie
ESD vo veci C - 342/13, podľa ktorého pri posúdení rozhodcovskej doložky ako potenciálnej neprijateľnej
zmluvnej podmienky, musí vnútroštátny súd s ohľadom na všetky okolnosti uzatvorenia predmetnej

zmluvy v rozhodnom čase overiť, či cieľom alebo následkom dotknutej doložky je zbavenie spotrebiteľa
práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, alebo bránenie v uplatnení týchto práv.
K žiadnemu takému odňatiu či zbaveniu práva spotrebiteľa podať opravný prostriedok nedošlo, čoho
dôkazom je existencia samotného tohto konania. Rozhodcovská doložka nevyžadovala od spotrebiteľa,
aby výlučne všetky spory riešil pred rozhodcovským súdom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že

žalobca mal možnosť sa oboznámiť s rozhodcovskou doložkou a rovnako mal možnosť ovplyvniť jej
podstatu, mal možnosť rozhodnúť sa, či rozhodcovskú doložku uzavrie alebo nie. V danom prípade sa
žalobca rozhodol rozhodcovskú doložku uzavrieť a to pristúpením k osobitným zmluvným dojednaniam,
čo osvedčil vlastnoručným podpisom. Žiadna okolnosť nebránila žalobcovi, aby si všetky dokumenty
prečítal a aby požadoval vysvetlenia od sprostredkovateľa. Okrem toho bol žalobca v rozsahu zákonnej

povinnosti sprostredkovateľa na základe zákona č. 340/2005 Z.z. informovaný o rozhodcovskom konaní
ako inštitúte, čoho dôkazom je Záznam o požiadavkách a potrebách klienta. Je nepochybné, že žalobca
svojím podpisom na konci VPP potvrdil len to, že si VPP prečítal a následne obdŕžal jedno vyhotovenie.
Osobitné zmluvné dojednania umiestnené pod podpisom žalobcu, ktorým deklaroval prevzatie VPP
nemohli byť a ani nikdy neboli súčasťou či pokračovaním VPP. Až po právoplatnom uzatvorení poistnej

zmluvy nastala kauzálne fáza dojednávania Osobitných zmluvných dojednaní, ktorých obsahom bola
rozhodcovská doložka. Žalobca osobitným podpisom vyjadril svoj súhlas s uzavretím rozhodcovskej
doložky a svojim podpisom Osobitných zmluvných dojednaní tento svoj súhlas prejavil v právne
relevantnej forme. Okrem toho žalovaný namietal výšku priznaných trov právneho zastúpenia, konkrétne
namietal, že úkon - vyjadrenie k odvolaniu dňa 15.08.2014 nie je úkonom vo veci samej. Navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom súdu o spotrebiteľskom
charaktere zmluvy. Nemôže mu byť na ujmu, že si žalovaný neplnil zákonné povinnosti týkajúce

sa informovanosti. O alternatíve neprijať rozhodcovskú doložku nebol zo strany žalovaného nikdy
informovaný. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, ktorá je v predtlačenom formulári, je vylúčené,
aby mohol ovplyvniť jej obsah. Ak by aj nepodpísal osobitné dojednania, platili by Všeobecné poistné
podmienky,ktorérozhodcovskúdoložkuobsahujú.Kebyzmluvaneobsahovalavšetkypodpisy,poistenieby uzatvorené nebolo a teda rozhodcovskú doložku podpísal, pretože nemal inú možnosť, pokiaľ
chcel, aby bola poistná zmluva uzatvorená. Podľa názoru žalobcu súd dodržal všetky ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku a vykonal všetky dôkazy navrhované žalobcom ako aj žalovaným a

so všetkými dôkazmi sa aj vysporiadal. Súd vykonal ústne pojednávanie, vykonal všetky dôkazy a to
na rozdiel od arbitrážneho súdu. O rozhodcovskom konaní sa žalobca prvýkrát dozvedel až doručením
rozhodcovského rozsudku s prílohami a to rok a pol po ich vyhotovení. K rozhodcovskému konaniu sa
nemal možnosť vyjadriť, predložiť návrhy na vykonanie dôkazov, podať vzájomnú žalobu, taktiež mu
bola odňatá možnosť vyjadriť sa k predloženým dôkazom. Mal za to, že hodnotenie dôkazov súdom

prvého stupňa bolo v zmysle zákona objektívne a súd tieto predložené dôkazy zhodnotil jednotlivo ako
aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania,
ktoré špecifikoval.

Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa

09.05.2016.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie

pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 16.05.2016 a zistil, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého

rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne posúdil dôvodnosť podanej žaloby, ktorou
sa žalobca domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa náležite
zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, ak z dôvodu ustanovenia § 40 ods. 1 písm.
c) Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok zrušil.

Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že poistná zmluva, ktorú uzatvorili účastníci konania
dňa 19.12.2007 je zmluvou spotrebiteľskou. Poistná zmluva bola uzatvorená v podobe štandardnej
formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ
spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač vrátane všeobecných poistných
podmienok. Spotrebiteľ teda buď príjme zmluvu, ktorú dodávateľ dopredu pripravil a predformuloval

zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne. V takomto prípade je spotrebiteľ - žalobca
slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i vyjednávacej pozície. Základnou črtou
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka je to, že je pre spotrebiteľa vopred
pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorená so žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy boli bez akýchkoľvek

pochybnostíVšeobecnépoistnépodmienky,ktoréžalobcaovplyvniťnemohol,nakoľkobolipripravenéuž
vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV. Všeobecných
poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných poistných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná

a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V konaní totiž bolo nepochybne preukázané, že rozhodcovská doložka tak, ako bola uvedená v
osobitnýchzmluvnýchdojednaniachčíslo01/2007kpoistnejzmluveč.4466700001,jeneplatná,pretože

nedošlo k jej individuálnemu dojednaniu. Z osobitného zmluvného dojednania číslo 01/2007 k poistnej
zmluvevyplýva,žetotojesúčasťouVšeobecnýchpoistnýchpodmienokaprávetotoosobitnédojednanie
odkazuje na časť XV. Všeobecných poistných podmienok, v ktorej časti je upravené rozhodcovské
konanie. Z uvedeného je evidentné, že žalobca sa nemohol podieľať na tvorbe rozhodcovskej doložky,
pretože celá zmluvná situácia bola postavená kategoricky na závere, že je to pre spotrebiteľa len

jediná možnosť, ako celkom a bezvýhradne akceptovať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky.
Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami považuje za dôležité reagovať práve na tie, ktoré
obhajujú platnosť rozhodcovskej doložky, pretože práve dôvod uvedený v § 40 ods. 1 písm. c) Zákona
o rozhodcovskom konaní bol tým, ktorý viedol k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Odvolací súdzdôrazňuje, že ak nemá spotrebiteľ žiadnu možnosť v procese uzatvárania rozhodcovskej zmluvy,
či doložky podieľať sa určitým spôsobom na tvorbe jej obsahu, potom možno mať za to, že za
takejto situácie sú naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa. V skutočnosti sa totiž jednalo o

podnikateľom vopred nastavené kritériá voči spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa
spolupodieľať sa na obsahu dojednania takejto rozhodcovskej zmluvy, či doložky. Čo do dôsledkov by
sa teda jednalo o stav obdobný pre spotrebiteľa neprípustným formulárovým zmluvám. Súd v takejto
situácii preto musí starostlivo posudzovať, či takéto rozhodcovské doložky nie sú neplatné pre konanie
priečiace sa dobrým mravom. Odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania

zakladajúce znevýhodňujúce ustanovenia, akým je napríklad aj dojednanie rozhodcovskej doložky bez
toho, aby spotrebiteľ mal možnosť sa podieľať na tvorbe jej obsahu, nemôže byť zásadne súčasťou
Všeobecných poistných podmienok. Nič na tom nemení ani tvrdenie žalovaného, že prostredníctvom
sprostredkovateľa bol žalobca poučený o svojich právach v zázname o potrebách klienta. Odvolací
súd poukazuje na tento Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4466700001
podpísanýdňa19.12.2007,zktoréhovôbecnevyplývatvrdeniežalovaného,žežalobcovibolivysvetlené

všetky skutočnosti vo Všeobecných poistných podmienkach a ďalších náležitostiach poistnej zmluvy,
ako aj o spôsobe mimosúdneho riešenia sporov formou popísanou v článku XV. Všeobecných poistných
podmienok. Práve odkazy v takýchto listinách, či už v zázname o požiadavkách a potrebách klienta
k poistnej zmluve, alebo v Osobitných zmluvných dojednaniach číslo 01/2007 k poistnej zmluve na
článok XV. Všeobecných poistných podmienok, kde je upravené rozhodcovské konanie, robí takúto

dohodu o rozhodcovskej zmluve pre spotrebiteľa nezrozumiteľnou. Práve takéto dojednania spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže
takéto odkazy na niekoľko listín a na niekoľko ustanovení rôzne umiestnených v týchto listinách, značne
sťažujú orientáciu v zmluvných dojednaniach bežnému spotrebiteľovi.

Za právne bezvýznamné je preto potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej
doložky v Osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto Osobitných zmluvných dojednaniach si
účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z Osobitných zmluvných
dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV.

Všeobecných poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to,
či by žalobca osobitné zmluvné dojednania podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou zo
Všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú
úpravu riešenia sporov vo Všeobecných poistných podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach
nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými

podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo

štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
na mieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobca osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s

ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, pričom v prípade
sporu spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka i zo smernice nesporne bez ďalšieho spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takouto
neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na

ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v
rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná

rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§
4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre
rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a
všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej

zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej
možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v

konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického
života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo
strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblastimunemôžebyťnaujmu.Žalovanýničímprávnevýznamnýmnepreukázal,abyžalobcoviposkytol

jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Žalovaný ďalej tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V danom prípade súd prvého stupňa v právnom posúdení síce citoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka účinné od 01.01.2008, avšak v odôvodnení bližšie rozviedol úvahy o tom, že v ust. § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka sú len demonštratívne uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách, pričom zároveň uviedol, že zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2008 doplnil ďalšiu
neprijateľnú podmienku a to ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r)

Občianskeho zákonníka). Rovnako správne poukázal na to, že smernica vychádza nie z minimálneho
okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl a v konečnom
dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok upravuje postupne. Slovenský zákonodarca upravil režim
súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu
neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Preto súdu

nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v
prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Tak ako na to súd prvého stupňa
správne poukázal.

Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod posudzovania, či ide
o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve odvolací súd uváza, že podľa „devätnásteho
odôvodnenia“ smernice 93/13/EHS z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len
hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy jepoistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň
však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ
pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej zmluvy). Z

citovanéhoodôvodneniasmernicenevyplývapretovyňatiepoistnýchzmlúvzvecnéhorozsahusmernice
en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

Vo vzťahu k tvrdeniu o porušení ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že takéto

porušenie samo o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž ustanovenie § 212
ods. 3 O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ani odvolaciu námietku žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepredvídateľný, nepovažuje odvolací
súd za dôvodnú, lebo dôvody, pre ktoré žalovaný rozsudok za takýto považuje, nemôžu objektívne

založiť následok nepredvídateľnosti rozhodnutia. Napadnutý rozsudok vychádza z náležitého právneho
aj skutkového posúdenia veci a odvolací súd konštatuje, že jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavke
náležitého odôvodnenia.

Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konaním podľa § 80 písm. c) O.s.p. a teda

sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. V predmetnom konaní sa vyhodnocuje
existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku a to podľa
právnej úpravy účinnej v čase jeho vyhlásenia. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d
Exekučného poriadku, ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol
formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou z zrušeniu rozhodcovských rozsudkov,

legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna
zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie konania
súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu
spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by sa na základe riadne včas podanej žaloby podľa 3. časti
O.s.p. súd vecou nezaoberal. Neexistuje žiadny zákonný dôvod, aby konanie bolo zastavené. Na

margo argumentu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd udáva, že dotknutou
právnou úpravou (§ 243d Exekučného poriadku) nedošlo uplynutím trojmesačnej doby k zániku vecnej
legitimácie, ktorá tu v čase začatia konania bola. Niet pochýb o tom, že rozhodujúci je stav v čase
vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku
na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu,

že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Ak teda stratí
záväznosť rozhodcovský rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na jeho základe nemôže
prebehnúť. Uvedené opatrenie však nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus proti nezákonnosti
rozhodcovského rozsudku, ktorým je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sporovom konaní
podľa 3.časti O.s.p.. Tento ochranný mechanizmus je najštandardnejší. Dokončenie konania začatého

na základe procesne korektne začatého návrhu vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade s
princípom právnej istoty. Spotrebiteľ po späťvzatí žaloby z dôvodu straty záväznosti rozhodcovského
rozsudku by bol nútený čeliť náhrade trov konania, pretože procesne zavinil zastavenie konania.
Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa neuvedenia vo výroku napadnutého rozhodnutia výrok
o pokračovaní v konaní, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 43 ods. 1 Zákona o

rozhodcovskom konaní, súd pokračuje v konaní vo veci rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe, ak zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov uvedených podľa § 40
písm. a/, c/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonným dôsledkom úspešného popretia platnosti
rozhodcovskej zmluvy je pokračovanie v konaní vo veci, a preto o tejto povinnosti priamo vyplývajúcej
z právneho predpisu nie je potrebné rozhodovať osobitným výrokom. Ani túto námietku preto odvolací

súd nepovažoval za opodstatnenú.
Ohľadne tvrdenia o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok zo žaloby je potrebné zdôrazniť, že
ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov priznáva spotrebiteľovi domáhajúcemu sa ochrany svojho
práva podľa osobitného predpisu oslobodenie od poplatku. Z poznámky 4aa k § 4 ods. 2 písm. za/

zákonač.71/1992Zb.vzneníneskoršíchpredpisovjezrejmé,žetátouvádzalenpríkladný,nietaxatívny
výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje právo na
súde bez toho, aby bol povinný zaplatiť súdny poplatok. Uvedený je napríklad zákon č. 250/2007 Z.
z., čo ale neznamená, že spotrebiteľ sa svojho práva na súde nemôže domáhať aj na základe inýchprávnych predpisov. V prejednávanej veci predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku
z dôvodu neplatného dojednania rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve. Poistná zmluva je upravená
v ustanovení § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka a svojim charakterom ide o typicky spotrebiteľskú

zmluvu. Za takejto situácie žalobca je od platenia súdneho poplatku oslobodený podľa ustanovenia §
4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Zároveň postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi
priznalnáhradutrovprvostupňovéhokonaniapozostávajúcuztrovprávnehozastúpeniavovýške477,01

eura a na jej zaplatenie zaviazal žalovaného. Trovy prvostupňového konania priznané žalobcovi ako
úspešnému účastníkovi podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p pozostávajú z odmeny právneho zástupcu
žalobcu za 2 úkony právnej služby po 61,85 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 21.01.201, účasť
na pojednávaní dňa 07.04.2014), 1 úkon po 30,93 eura (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 15.08.2014 - nie
vec samá), 3 úkony po 64,53 eura (účasť na pojednávaní dňa 26.03.2015, vyjadrenie vo veci samej dňa

07.04.2015 a účasť na pojednávaní dňa 07.05.2015), režijný paušál (3 x 8,04 eura, 3 x 8,39 eura) a 20 %
DPH zo sumy 397,51 eura vo výške 79,50 eura, spolu 477,01 eura (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 1 písm.
a), c), d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). K zmene výroku o trovách prvostupňového
konania pristúpil odvolací súd po zistení, že odvolacia námietka žalovaného, ktorou namietal, že úkon -
vyjadrenie k odvolaniu dňa 15.08.2014 nebolo úkonom vo veci samej, bola dôvodná. V danom prípade

išlo o vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, kedy patrí v
zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške jednej polovice základnej
sadzby tarifnej odmeny.

Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpostupompodľa§224ods.1vspojenís§142ods.

1 a § 151 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť
úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 87,50 eura pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej vo výške 64,53 eura, režijný paušál vo
výške 8,39 eura a 20 % DPH zo sumy 72,92 eura vo výške 14,58 eura podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a
ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Takto priznané trovy bolo uložené zaplatiť

na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Raka, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.