Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/912/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111205560
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3111205560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa N. R., bytom W., F. XX, zast.
JUDr. Romanom Hošovským, advokátom so sídlom v Bratislave, Mikulášska 1/a proti odporcom 1/ M.
V. partners, s. r. o. v likvidácii, so sídlom Trenčín, Staničná 16/1062, IČO 36 337 617, zastúpeného
advokátom JUDr. Pavlom Čičmancom, so sídlom Trenčín, Hasičská 3855 a 2/ Resistance Investments,

s.r.o., so sídlom Trenčín, Pred poľom 372/8, IČO 46 476 105, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom
Čičmancom, so sídlom Trenčín, Hasičská 3855 o určenie zániku dlhu a záložného práva a o nariadenie
predbežného opatrenia s príslušenstvom, o odvolaní odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zodňa24.júna2015,č.k.12C/58/2011-229,vspojitostisopravnýmuznesenímOkresnéhosúduTrenčín
zo dňa 17. júla 2015, č. k. 12C/58/2011 - 233, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu v spojitosti s opravným uznesením v napadnutých častiach - vo výrokoch III. a IV.,
ktorýmrozhodolozaniknutídlhunavrhovateľavočiodporcovi2/azaniknutízáložnéhopráva,zriadeného

k nehnuteľnostiam a vo výroku V., ktorým rozhodol o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

Odporca 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania,
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 497,18 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Romana Hošovského.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojitosti s opravným uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že:

I. Konanie proti odporcovi 1/ sa zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania v zastavenej časti.
III. Určuje sa, že dňa 23.2.2010 zanikol dlh navrhovateľa voči odporcovi 2/ podľa úverovej zmluvy č.
0415/2009 uzavretej medzi BENEFIT INVEST s.r.o., IČO 36 337 617 ako veriteľom a navrhovateľom
ako dlžníkom.
IV. Určuje sa, že dňa 23.02.2010 zaniklo záložné právo zriadené k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
navrhovateľa, zapísané na v k. ú. Madunice, na LV č. 2420, a to k parc. CKN č. 1300/13 - zastavané

plochy a nádvoria vo výmere 2208 m2, k parc. CKN č. 1300/21 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
391 m2, k parc. CKN č. 1300/26 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 56 m2 a k CKN parc. č.
1300/27-zastavanéplochyanádvoriavovýmere152m2vprospechodporcu2/akozáložnýmveriteľom
a navrhovateľom ako záložným dlžníkom podľa úverovej zmluvy č. 0415/2009 z 10.8.2009 uzavretej
medzi BENEFIT INVEST s.r.o., IČO 36 337 617 ako veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom.
V. Odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania vo výške 165,50 eur a

náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.595,08 eur k rukám jeho právneho zást. JUDr. Romana
Hošovského, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal po späťvzatí návrhu proti
odporcovi 1/ z dôvodu jeho zániku a po zmene žalobného návrhu určenia, že dňa 23.2.2010 zanikol dlh
navrhovateľa voči odporcovi podľa úverovej zmluvy z 10.08.2009 uzavretej medzi BENEFIT INVEST

s.r.o., Trenčín ako veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom a tiež, že dňa 23.2.2010 zaniklo záložné
právo zriadené k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa, zapísaných v k. ú. Madunice, na LV č.
2420 a to k parc. č. 1300/13 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2208 m2, k parc. č. 1300/21
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 391 m2, k parc. č. 1300/26 - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 56 m2 a k parc. č. 1300/27 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 152 m2 v prospech

odporcu, ako záložného veriteľa a navrhovateľa ako záložného dlžníka, podľa úverovej zmluvy zo
dňa 10.8.2009 uzavretej medzi BENEFIT INVEST s.r.o. Trenčín ako veriteľom a navrhovateľom ako
dlžníkom. Dôvodil, že na základe zmluvy o úvere č. 0415/2009 zo dňa 10.8.2009 mu obchodná
spoločnosť BENEFIT INVEST s.r.o. Trenčín poskytla úver vo výške 20.000,- eur, na účet ktorej
spoločnosti, vedený v Ľudovej banke pod č. 4250074510/310, zaplatil splátky (6x) po 600,- eur v
dňoch 10.9.2009, 13.10.2009, 10.11.2009, 23.2.2010, 23.2.2010, 23.2.2010 a splátku 20.000,- eur dňa

23.2.2010. Úverovou zmluvou bolo na zabezpečenie dlhu zriadené aj záložné právo k nehnuteľnostiam
v k.ú. Madunice, zapísaným na LV č. 2420 a to k parc. C KN č. 1300/13, 1300/21, 1300/26 a 1300/27.
Následne po tom, čo dňa 23.2.2010 vložil celkovú sumu 21.800,- eur na účet BENEFIT INVEST, túto
skutočnosť telefonicky oznámil zástupcovi tejto spoločnosti a vtedy sa od neho dozvedel, že platby
mal zložiť na iný účet patriaci spoločnosti GOLDKREDIT (právny predchodca odporcu 2/), pretože

údajne došlo k postúpeniu pohľadávky z BENEFIT INVEST s.r.o. na pôvodného odporcu 2/ (v návrhu
označenéhoakoGOLDKREDITa.s.Praha,ČR,následnepostúpenénaResistanceInvestmentss..r.o.),
čo mu mali odporcovia písomne oznámiť. Navrhovateľ poprel, že by o tejto zmene vedel a ani nemohol
vedieť, pretože žiadne oznámenie o zmene veriteľa neobdŕžal. Ihneď po zistení uvedenej zmeny,
požiadal dňa 23.2.2010 pobočku VOLKSBANK v Trnave o vrátenie sumy 21.800,- eur, ale nebolo mu

vyhovené z dôvodu, že účet BENEFIT INVEST s.r.o. bol zablokovaný súdnym exekútorom JUDr. René
Matuškom. Odporca mu dodatočne zaslal kópiu oznámenia zo dňa 28.9.2009 s kópiu doručenky o
prevzatí. Tvrdil, že neprevzal toto oznámenie, ani jeho matka mu ho neodovzdala a podpis na doručenke
nie je jeho. Podľa oznámenia zo dňa 28.9.2009 BENEFIT INVEST s.r.o. Trenčín uzavrel dňa 10.9.2009
zmluvu o postúpení pohľadávky s pôvodným odporcom 2/ GOLDKREDIT a.s. Praha. Od dňa 9.9.2009

však obchodná spoločnosť BENEFIT INVEST s.r.o. Trenčín už neexistovala, pretože obchodný názov
spoločnosti BENEFIT INVEST s.r.o. s IČO 36 337 617 bol zmenený na M.V. partners s.r.o.. Poukázal na
2 rozdielne vyhotovenia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.9.2009, pričom majú jedno poradové
číslo notára, ale rozdielne IČO. Žiadal aj náhradu trov konania. Odporca 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa
16.4.2012 žiadal návrh zamietnuť. Dôvodil, že navrhovateľovi bolo prostredníctvom Slovenskej pošty

riadne doručené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.9.2009 a toto spĺňalo všetky podstatné
zákonné náležitosti. Domnieval sa, že zo strany navrhovateľa došlo k omylu vo veci zloženia finančných
prostriedkov na bankový účet spoločnosti M.V. partners s.r.o. namiesto na bankový účet spoločnosti
GOLDKREDIT a.s.. Odporca 2/ sa vyjadril zhodne ako odporca 1/. Ohľadne doručovania oznámenia
navrhovateľovi poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 129/2010. Žiadal tiež náhradu trov konania.

Na základe späťvzatia návrhu proti zaniknutému odporcovi 1/, s čím odporca 2/ súhlasil, bolo konanie
v tejto časti zastavené podľa § 96 O.s.p. a o náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods.
1 písm. c) O.s.p..

Aplikujúc ust. § 80 písm. c) O.s.p. súd prvého stupňa konštatoval existenciu naliehavého právneho

záujmu na podanej určovacej žalobe, keďže bez požadovaného rozhodnutia nie je možné zabezpečiť,
aby odporca 2/ nevymáhal od navrhovateľa zaplatenie dlhu , ktorý už uhradil jeho právnemu
predchodcovi v čase od údajného doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.9.2009 do
23.2.2010 a nerealizoval záložné právo. Konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že na základe
zmluvy o úvere č. 0415/2009 zo dňa 10.8.2009 obchodná spoločnosť BENEFIT INVEST s.r.o. Trenčín

poskytla navrhovateľovi úver vo výške 20.000,- eur. Na účet tejto spoločnosti, vedený v Ľudovej banke
pod č. 4250074510/310, navrhovateľ zaplatil splátky (6x) po 600,- eur v dňoch 10.9.2009, 13.10.2009,
10.11.2009, 23.2.2010, 23.2.2010, 23.2.2010 a splátku 20.000,- eur dňa 23.2.2010. Úverovou zmluvou
bolo na zabezpečenie dlhu zriadené aj záložné právo k nehnuteľnostiam v k.ú. Madunice, zapísaným na
LV č. 2420 a to k parc. C KN č. 1300/13, 1300/21, 1300/26 a 1300/27. Spornou skutočnosťou v konaní,

bolo doručenie Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.9.2009 navrhovateľovi.

Na zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ďalej ust. § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, 2, § 559
ods. 1, § 45 ods. 1, § 526 Občianskeho zákonníka, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že vprejednávanej veci bolo preukázané, že Oznámenie o postúpení pohľadávky voči navrhovateľovi zo dňa
28.9.2009, podpísané spoločnosťami GOLDKREDIT a.s. Praha i M.V. partners s.r.o. Trenčín, malo byť
podľa poštovej doručenky navrhovateľovi doručené na adresu Trnava, Ulica Hospodárska č. 3610/46

dňa 8.10.2009. Navrhovateľ tvrdil, že podpis na tejto doručenke nie je jeho, zásielku neprevzal a ani
nikto mu ju neodovzdal. Svedkyňa P. R., matka navrhovateľa, potvrdila, že na predmetnej doručenke je
jej podpis, pretože v tom čase navrhovateľ nebýval doma. Prevzatú zásielku nechala doma a nevedela
uviesť, čo sa s ňou ďalej dialo, či ju navrhovateľ našiel, alebo či ju niekde založila. V tom čase opatrovala
vnukov, často ju bolievala hlava a už si nepamätala, kde zásielku položila. Navrhovateľ tvrdil, že v tom

čase bol vlastníkom bytu v W., na T. ul. č. XX, kde občas prespával . Občas prespával aj u mamy na
adrese Trnava, Hospodárska ul. č.46. Vtedy bol majiteľom baru v Piešťanoch a z piatka na sobotu,
keď boli zábavy, prespával tiež v bare, lebo sa mu neoplatilo ísť domov. Svoju matku nesplnomocnil na
preberanie zásielok. Z uvedeného vyplýva, že Oznámenie o postúpení pohľadávky neprevzal osobne
navrhovateľ a ani pracovníci Slovenskej pošty mu v poštovej schránke nezanechali oznámenie o jej
uložení na pošte, teda zásielka sa nedostalo do sféry jeho dispozície, navrhovateľ nemal možnosť

oboznámiť s jej obsahom a týmto nedošlo k účinnosti prejavu vôle, obsiahnutého v Oznámení. Na
prejednávaný prípad nie je možné aplikovať názor NS SR sp. zn. 5Cdo 129/2010, zverejnený pod R
27/2011 a ani názor NS ČR sp. zn. 28Cdo 2622/2006, pretože ide o iný skutkový dej, kedy pracovník
pošty zanechal v schránke adresáta oznam o jej uložení na pošte. Dôsledkom uvedeného, je podľa §
526 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka právo dlžníka - navrhovateľa, zbaviť sa svojho záväzku

plnením postupcovi- pôvodnému veriteľovi - BENEFIT INVEST s.r.o., čo aj navrhovateľ urobil. Súd sa
ďalej zaoberal otázkou, či navrhovateľom zaplatenými splátkami od 10.9.2009 do 23.2.2010 v celkovej
výške 23.600,- eur došlo k zániku dlhu navrhovateľa z úverovej zmluvy č. 0415/2009 zo dňa 10.8.2009.
Zmluvu o úvere posudzoval podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože podľa § 1
ods. 1, 2 ide o spotrebiteľský úver. Aplikujúc ustanovenia § 1 ods. 1, 2, § 4 ods. 2 písm. h) - k), § 4 ods.

3 veta druhá, § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia
úverovej zmluvy konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm.
h) - ročnú úrokovú sadzu, písm. i) - RPMN a písm. k) priemernú RPMN, v dôsledku čoho je úver podľa
§ 4 ods. 3 veta druhá zák. č. 258/2001 Z.z. bezúročný a bez poplatkov, preto navrhovateľ bol povinný
vrátiť veriteľovi len prevzatý úver 20.000,- eur v dohodnutých lehotách splatnosti, ktoré tento nedodržal

a dostal sa do omeškania so zaplatením jednotlivých splátok, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť zákonný
úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd zistil výšku úrokov z omeškania v
sume 89,59 eur nasledovne:
1. splátku 600,- eur navrhovateľ zaplatil včas dňa 10.9.2009,
2. splátku 600,- eur zaplatil dňa 13.10.2009- 9% ročný úrok z omeškania od 10.10.2009 do

13.10.2009=0,59 eur,
3. splátku 600,- eur zaplatil včas dňa 10.11.2009,
4. splátku 600,- eur zaplatil dňa 23.2.2010- 9% ročný úrok z omeškania od 10.12.2009 do 23.2.2010
= 11,24 eur,
5. splátku 600,- eur zaplatil dňa 23.2.2010- 9% ročný úrok z omeškania do 10.1.2010 do 23.2.2010=6,65

eur,
6. splátku 20.600,- eur zaplatil dňa 23.2.2010- 9% ročný úrok z omeškania od 10.2.2010 do
23.2.2010=71,11 eur.
Navrhovateľ bol povinný vrátiť veriteľovi úver 20.000,- eur a zákonný úrok z omeškania vo výške 89,59
eur, spolu sumu 20.089,59 eur. Podľa predložených dokladov zaplatil spolu sumu 23.600,- eur, z čoho

vyplýva, že svoj dlh splnil a tento jeho ktorý mal pôvod v dotknutej úverovej zmluve zanikol podľa §
559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho zaniklo aj záložné právo zriadené predmetnou
úverovou zmluvou podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd návrhu
vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu účelne vynaložených
trov konania proti neúspešnému odporcovi 2/, ktoré pozostávali zo súdnych poplatkov za 2 návrhy
na predbežné opatrenia vo výške 2x33,- eur, spolu 165,50 eur a trov právneho zastúpenia za 7+
1+1/2 úkonov (prevzatie veci 14.2.2011, žaloba z 8.3.2011, vyjadrenie na žiadosť súdu z 28.1.2014
a 19.5.2014, účasť na pojednávaniach dňa 27.11.2013,5.5.2014 a 24.6.2015, návrhy na predbežné

opatrenia (1/2-ica) z 21.6.2012 a 19.2.2013) po 405,74 eur (= za 1. petit z úveru 21.800 eur odmena za 1
úkon 386,74 eur + za 2. petit z neurčitej hodnoty 57,- eur znížený na 1/3-inu pri spojení vecí t.j, 19,- eur)
t.j. 3.246,20 eur a režijný paušál 2x7,41 eur (rok 2011), 1x7,63 eur (rok 2012), 2x7,81 eur (rok 2013),
3x8,04 eur (rok 2014), 1x8,39 eur (rok 2015), spolu 70,58 eur. Ďalej trovy tvorí náhrada cestovnéhona pojednávanie dňa 27.11.2013 vlastným vozidlom pri spotrebe 6 l nafty/100km na ceste Bratislava-
Trenčín a späť=280 km x 0,183 eur= 51,24 eur +280 km x 6 l nafty=16,80 l a 1,37 eur=23,02 eur, spolu
74,26 eur, na pojednávanie dňa 5.5.2014 pri cene nafty 1,204 eur t.j. 71,46 eur a na pojednávanie dňa

24.6.2015 pri cene nafty 1,204 eur t.j. 71,46 eur, spolu 215,11 eur. Trovy tvorí aj náhrada za stratu času
cestou na pojednávania dňa 27.11.2013 za 3 polhodiny x 2= 6 polhodín po 13,01 eur t.j. 78,06 eur,
dňa 5.5.2014 za 6 polhodín po 13,40 eur t.j. 80,40 eur, dňa 24.6.2014 za 6 polhodín po 13,98 eur t.j.
83,88 eur, spolu 242,34 eur, ako aj 20% DPH z uvedených náhrad vo výške 754,84 eur. Trovy právneho
zastúpenia v celkovej výške predstavovali tak sumu 4.595,07 eur za aplikácie vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol odporca v 2. rade, čo do
jeho výrokovIII.aIV.,ktorýmbolorozhodnuté ozániku dlhunavrhovateľavočiodporcovi 2/azáložného
práva zriadeného k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa a tiež čo do výroku V., ktorým bolo
rozhodnuté o náhrade trov konania účastníkov, uplatniac dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci)

a vychádzajúc z obsahu odvolania tiež dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.
(súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam) a
navrhoval odvolaciemu súdu jeho zrušenie v týchto odvolaním napadnutých častiach a vrátenie súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa, že navrhovateľovi
nebolo doručené oznámenie o zmene veriteľa dlžníka z dôvodu postúpenia pohľadávky, pretože

tak, ako uvádzal aj v priebehu prvostupňového konania, dňa 08.10.2009 bolo zo strany právnych
predchodcov odporcu 2/ spoločnosti M.V. partners s.r.o. ako postupcu a spoločnosti GOLDKREDIT
a.s. ako postupníka, a to prostredníctvom Slovenskej pošty odporcovi riadne doručené oznámenie
o postúpení predmetnej pohľadávky, ktoré spĺňalo všetky podstatné náležitosti, toto bolo odporcovi
zaslané prostredníctvom doporučenej zásielky do vlastných rúk, kde nebolo možné, aby zamestnanec

pošty odovzdal listinu niekomu inému, ako do rúk adresáta, alebo jeho splnomocneného zástupcu
na preberanie pošty. Skutočnosť, že navrhovateľ na preberanie doporučenej pošty splnomocnil
svoju matku a táto prevzatie doporučenej zásielky navrhovateľovi neoznámila, nie je dôvodom na
spochybňovanie skutočnosti, že navrhovateľ takéto oznámenie obdržal. Právnemu predchodcovi
odporcu 2/ sa vrátila doručenka o prevzatí doručenej zásielky dňa 08.10.2009 a tento nemal dôvod

skúmať, či podpis preukazujúci prevzatie doporučenej zásielky je navrhovateľov, jeho matky, či inej
osoby, jednoducho považoval doporučenú zásielku za riadne doručenú, a preto ani následne už
oznámenieopostúpenípohľadávkyďalejnavrhovateľovinezasielal. Odporca2/mázato,žepostúpenie
pohľadávky bolo navrhovateľovi riadne a včas oznámené, teda nebol dôvod, aby tento plnil dlžnú
sumu z úveru na bankové číslo účtu postupcu a pokiaľ tak urobil, podľa názoru odporcu 2/ došlo k

omylu na strane navrhovateľa, keď plnil už nesprávnemu subjektu, o čom svedčí aj to, že následne
sa snažil zvrátiť pre neho nepriaznivý stav tým, že žiadal o vrátenie týchto finančných prostriedkov od
nesprávneho adresáta, a to prostredníctvom banky, ako aj samotného súdneho exekútora. Namietal
správnosť záveru súdu prvého stupňa, že predmetná zásielka sa nedostala do sféry dispozície
navrhovateľa, a teda nemal možnosť sa oboznámiť s jej obsahom, čím nedošlo k účinnosti prejavu vôle

obsiahnutého v oznámení o postúpení pohľadávky. Poukázal na Zbierku stanovísk NS a súdov SR
3/2011, vychádzajúc z ktorých, k účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa
adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť sa s prejavom vôle
oboznámiť, v súvislosti s čím poukázal aj na súdnu prax, vychádzajúc z ktorej, i keď bola predmetná
zásielka obsahujúca oznámenie o postúpení predmetnej pohľadávky prevzatá matkou navrhovateľa,

dostala sa do sféry dispozície navrhovateľa, tento sa mal objektívne s jej obsahom možnosť oboznámiť,
keďže zásielka bola doručovaná na adresu jeho trvalého bydliska, ktorú navrhovateľ vo vzťahu s
veriteľom uvádzal ako korešpondenčnú. V konečnom dôsledku odporca 2/ namietal tiež rozhodnutie
súdu prvého stupňa v časti, ktorou tento rozhodol o náhrade trov konania účastníkov, keď tento
neúspešnéhoodporcu2/zaviazalknáhradetrovkonanianavrhovateľovi vcelejvyčíslenejvýškenapriek

tomu, že odporca 2/ sa stal účastníkom konania až na základe uznesenia prvostupňového súdu zo
dňa 15.03.2013, kedy došlo k pripusteniu zmeny účastníctva na strane odporcu 2/, v zmysle ktorej
pôvodný odporca 2/ obchodná spoločnosť GOLDKREDIT a.s. v dôsledku postúpenia pohľadávky z
konania vystúpila a na jej miesto vstúpil terajší odporca, ktorý sa stal vlastníkom predmetnej pohľadávky
voči navrhovateľovi a účastníkom konania až dňom tejto zmeny, a teda nemôže niesť zodpovednosť

za neúspech v súdnom konaní za časové obdobie, predchádzajúce dňu právoplatnosti uznesenia
prvostupňového súdu o pripustení zmeny na strane odporcu 2/, prípadne dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky. Podľa jeho názoru, mal tieto trovy znášať pôvodný odporca 2/ spoločnosť GOLDKREDIT
a.s..Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval odvolaciemu súdu
potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutých častiach a súčasne uplatnil náhradu trov

odvolacieho konania, ktoré v zákonom stanovenej lehote po rozhodnutí odvolacieho súdu vyčíslil na
sumu 497,18 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Odvolanie odporcu 2/ považoval
za nedôvodné, jeho námietky za nesprávne a nezodpovedajúce skutočnému stavu. Tvrdenie odporcu
2/, že mu bolo doručené oznámenie zo dňa 28.09.2009 považoval za nepravdivé, pretože vykonaným
dokazovaním sa potvrdilo, že písomnosť prevzala jeho matka, napriek tomu, že zásielka bola určená

do vlastných rúk navrhovateľa, pričom táto nebola na tento úkon splnomocnená. Tvrdenia odporcu
2/ o uplatnení fikcie doručenia v súvislosti s aplikáciou § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú len
opakovaním toho, čo tento tvrdil v priebehu prvostupňového konania, s ktorými námietkami sa súd
prvého stupňa v celom rozsahu správne vysporiadal a jeho záver o tom, že nie sú splnené podmienky
pre záver o tom, že oznámenie z 28.09.2009 sa dostalo do sféry dispozície navrhovateľa, považoval
za správny. Pokiaľ v priebehu prvostupňového a odvolacieho konania odporca 2/ poukazuje na

rozhodnutia vyšších súdov, či už na území SR alebo ČR, tieto nie sú na daný prípad aplikovateľné, čo
správne uviedol aj prvostupňový súd, pretože tieto vychádzajú z úplne iného skutkového deja. Záver
o aplikácii § 45 ods. 1 OZ vychádza z náležitého hodnotenia vykonaného dokazovania podľa zásad §
132 O.s.p., tento je logický a správny a podľa zákonných kritérií § 157 ods. 1 O.s.p. je odôvodnený.
Za významné považoval tiež ďalšie okolnosti tohto prípadu, ktoré nemožno ponechať bez povšimnutia

a ktoré spočívajú v tom, že napriek tomu, že pôvodný veriteľ vedel o tom, že navrhovateľ neprevzal do
vlastných rúk oznámenie o postúpení pohľadávky a tento ako postupca stratil postúpenú pohľadávku
so všetkým príslušenstvom a právami ňou spojenými, z čoho vyplýva zánik jeho oprávnenia vymáhať
a prijať plnenie od dlžníka, napriek tomu prijal platby zaslané po postúpení pohľadávky na nesprávny
pôvodný bankový účet a považoval to za plnenie podľa úverovej zmluvy. Neupozornil ho na omyl a

nesprávny postup, a to ani prostredníctvom svojho pracovníka R., s ktorým navrhovateľ komunikoval
pred tým, ako platbu z 23.02.2010 na daný účet poukázal. Podľa jeho názoru, celý tento stav bol
spôsobený zámerom zmariť exekúciu vedenú na pôvodného veriteľa. Skutočnosť, že predchádzajúci
veriteľ nenamietal priebežné platby, ktoré mu na účet poukazoval, ako plnenie zo zmluvy o úvere, ako
ani konečnú platbu, ktorú mu poukázal, svedčia o tom, že navrhovateľ nemal informáciu o postúpení

pohľadávky, inak by sa nesprával takto „samovražedne“, že štyri splátky po 600,- eur a ďalšie platby
v značne vysokej sume (20.000,- eur) poukázal na účet predchádzajúceho a nie aktuálneho veriteľa.
Interpretácia zákona prvostupňovým súdom na zistený skutkový stav je podľa jeho názoru v celom
rozsahusprávna. Zanedôvodnépovažoval odvolanieodporcu2/ajvčastismerujúcejproti rozhodnutiu
o náhrade trov konania, pretože postúpenie pohľadávky malo za následok, že v zmysle § 92 ods.

2 O.s.p. došlo k zámene účastníkov a namiesto pôvodného odporcu GOLDKREDIT a.s. v konaní
pokračoval terajší odporca 2/, ktorý je novým nositeľom hmotného práva a záväzkov, ktoré právne
nástupníctvomalo zanásledokprechodvšetkýchprávapovinností vyplývajúcichzozmluvyopostúpení
pohľadávky na nového veriteľa a došlo tým aj k prechodu záväzku na náhradu trov konania v tomto
súdnom spore.

Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na
podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti
podľa § 205 ods. 1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal ako súd odvolací

preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dôvodmi odvolania vymedzenými
odporcom 2/ a ich rozsahom, bol odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach ( vo výroku III.,IV.,V.) je potrebné za
použitia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Rozsudok súdu v jeho zvyšnej - zastavujúcej

časti (vo výroku I.) a v s ňou súvisiacej časti o náhrade trov konania (vo výroku II.) nepreskúmaval, keďže
vo vzťahu k nim nenastali suspenzívne účinky odvolania (§206 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného

ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní vychádzajúc z jeho obsahu uplatňoval dôvody na odvolanie podľa
§ 205 ods. 2 písm. d), a f) O.s.p. spočívajúce v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzaz nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, čo videl v nesprávnom
hodnotení vykonaných dôkazov a z toho plynúcich nesprávnych skutkových a právnych záverov.

Pokiaľ ide o dôvod odvolania spočívajúci v tom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, nie je pri ňom rozhodujúce, či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné
prostriedky alebo nie, rozhodujúce je iba to, že na základe tých, ktoré vykonal dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie dôkazov z
hľadiska ustanovenia § 132 O.s.p., vychádzajúc z ktorého povinnosťou súdu je hodnotiť dôkazy podľa

svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo musí prihliadnuť
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný podľa súdnej praxe v prípade mylnej aplikácie a výkladu
právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec

nemožno použiť.

Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel a určil zánik dlhu navrhovateľa voči odporcovi 2/
vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. 0415/2009 uzavretej medzi BENEFIT INVEST, s.r.o. ako veriteľom a
odporcom ako dlžníkom, za súčasného určenia zániku záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam

vo vlastníctve navrhovateľa zapísaných na LV č. 2420, vychádzajúc zo zistenia, že oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 28.9.2009 sa nedostalo do sféry dispozície navrhovateľa, čím nenastali
účinky prejavu vôle v oznámení obsiahnutej (§ 45 ods. 1 OZ), pričom zo strany navrhovateľa došlo k
zániku dlhu z úverovej zmluvy jeho splnením (§ 559 ods. 1) a to plnením na účet pôvodného veriteľa
(postupcu), v dôsledku čoho zaniklo tiež záložné právo zriadené v prospech odporcu 2/ na zabezpečenie

tejto pohľadávky z úverovej zmluvy. Navrhovateľ v odvolaní namietal správnosť týchto záverov.

Preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre úplné zistenie

skutkového stavu a vychádzajúc zo správnych skutkových zistení, vec aj následne správne právne
posúdil. Rozsudok súdu prvého stupňa je odôvodnený v súlade s kritériami, uvedenými v ust. § 157
ods. 2 O.s.p., je správny, dostatočne a podrobne zdôvodnený, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa
odvolací súd s jeho odôvodnením stotožňuje a na v ňom uvedené dôvody v podrobnostiach poukazuje.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu 2/ smerujúcim voči meritu, odvolací súd uvádza, že s
týmito, keďže boli produkované už v priebehu prvostupňového konania, sa v zodpovedajúcom rozsahu
a podrobne vysporiadal už súd prvého stupňa, keď tieto neakceptoval a vychádzajúc z výsledkov
vykonaného dokazovania vyvodil záver o zániku dlhu navrhovateľa vyplývajúceho z dotknutej úverovej
zmluvy v dôsledku jeho splnenia na účet postupcu (§ 526 ods. 1 OZ), keďže vo vzťahu k navrhovateľovi

nenastali účinky prejavu vôle obsiahnuté v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 28.9.2009,
konštatujúc objektívnu nemožnosť navrhovateľa oboznámiť sa s obsahom tohto oznámenia, s ktorým
záverom sa odvolací súd plne identifikuje.

V ustanovení § 45 ods. 1 O.s.p., ktorý na zistený skutkový stav aplikoval tiež súd prvého stupňa,

sú upravené účinky prejavu vôle voči neprítomnej osobe a právne následky spojené s doručením
prepravovaného prejavu vôle, ktoré ustanovenie sa vzťahuje tiež na jednostranné právne úkony
a vychádzajúc z ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde, k
čomu dôjde vtedy, keď sa ocitne vo sfére jeho dispozície, čím sa rozumie, že adresát nadobudol
konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle. Správne odvolateľ uvádza, že právna teória

a súdna prax za takú možnosť považujú nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu
adresátom, ale aj tie prípady, kedy doručením listu obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta, či do
jeho poštovej schránky, prípadne vhodením oznámenia o uložení takej zásielky do poštovej schránky
adresát úkonu nadobudol tento objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky, pričom nie je
nevyhnutné, aby sa s ňou skutočne aj oboznámil, stačí, ak teda mal príležitosť objektívne tak urobiť. O

takýto prípad však môže ísť len vtedy, keď adresát mal skutočne reálnu možnosť sa s obsahom zásielky
oboznámiť. Táto „teória dôjdenia“ vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia prejavu vôle nie je dôležitá
skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle
druhého subjektu zabrániť.V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že Oznámenie o postúpení pohľadávky
voči navrhovateľovi zo dňa 28.09.2009 podpísané spoločnosťami GOLDKREDIT a.s. Praha a M. V.

Partners s.r.o. Trenčín malo byť navrhovateľovi doručené na adresu Trnava, ulica F. č. XXXX/XX
dňa 08.10.2009. Navrhovateľ spochybnil svoj podpis na tejto doručenke s tým, že zásielku s týmto
obsahom nikdy neprevzal, ani mu nikdy nebola doručovaná, ani nikým odovzdaná a na strane druhej,
v konaní vypočutá svedkyňa P. R., matka navrhovateľa, potvrdila, že na predmetnej doručenke je
jej podpis, pretože v čase, kedy táto zásielka bola poštou doručovaná, navrhovateľ doma nebýval.

Aký osud následne stihol túto zásielku potom, ako ju od pošty prevzala, uviesť nevedela, samotný
navrhovateľ v tom čase bol vlastníkom bytu v Trnave, na ulici T. č. XX, kde aj občas prespával a niekedy
prespával tiež v bare v Piešťanoch, ktorý vlastnil. Tvrdenie odporcu 2/ v odvolaní, že navrhovateľ
mal splnomocniť v tom čase svoju matku na preberanie zásielok, a teda aj tejto konkrétnej zásielky,
z vykonaného dokazovania nevyplynulo, naopak, táto vo výpovedi uviedla, že na preberanie zásielok
navrhovateľa splnomocnenie nemala. Za týchto okolností, naviac, keď z vykonaného dokazovania

ani nevyplynulo, že by pracovníci Slovenskej pošty na uvedenej adrese navrhovateľovi v poštovej
schránke zanechali oznámenie o uložení zásielky obsahujúcej oznámenie o postúpení pohľadávky
na pošte, je odvolateľom tvrdený záver o tom, že predmetná poštová zásielka sa dostala do
sféry dispozície navrhovateľa, absolútne neudržateľný, keďže objektívne vzhľadom na okolnosti sa
predmetné oznámenie do sféry jeho dispozície ani dostať nemohlo, s následkom možnosti na jeho

strane oboznámiť sa s obsahom tohto oznámenia, čím nenastali ani účinky prejavu vôle v oznámení
o postúpení pohľadávky obsiahnutej. Správnosti záveru súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ
nebol oboznámený s obsahom dotknutej zásielky nasvedčuje aj konanie samotného navrhovateľa,
ktorý čiastočne v období bezprostredne tomu predchádzajúcom, avšak v rozhodujúcej miere v období
nasledujúcom potom, ako mal podľa odporcu 2/ prevziať oznámenie o postúpení pohľadávky, poukázal

na účet postupcu z titulu svojho dlhu, vyplývajúceho z úverovej zmluvy, celkovo čiastku 23.600,- eur
(v období od 10.09.2009 do 23.02.2010), ktoré jeho konanie by za stavu, ak by mal takúto zásielku
s uvedeným obsahom prevziať, odporovalo aj najzákladnejším princípom formálnej logiky (t.j. ak by
plnenie naďalej poukazoval pôvodnému veriteľovi). V tomto smere preto odvolací súd vyhodnotil
námietky odporcu 2/ ako v celom rozsahu nedôvodné.

Rovnako za nespôsobilé privodiť v prospech odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci, sú
tiež jeho poukazy na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (5Cdo/129/2010) a Najvyššieho súdu
ČR (28Cdo/2622/2006), keďže ako správne uvádza navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému
odvolaniu, sú ich závery vzhľadom na rozdielne skutkové okolnosti z ktorých vychádzali, na danú vec

neaplikovateľné (v uvedených prípadoch poštový doručovateľ zanechal adresátovi zásielky oznámenie
o jej uložení na pošte, išlo tiež o prípad špekulatívneho odmietania prevzatia zásielky so zámerom
vyhnúť sa účinkom prejavu vôle), pričom ani o jeden z týchto prípadov v preskúmavanej veci nejde,
keďže v danom prípade poštová doručovateľka odovzdala zásielku určenú do vlastných rúk inej, k
tomu nesplnomocnenej osobe a nemožno tiež na strane navrhovateľa hovoriť ani o snahe vyhnúť sa

účinkom prejavu vôle v zásielke obsiahnutej za situácie, že dlh, vyplývajúci navrhovateľovi z úverovej
zmluvy tento preukázateľne (dokonca nad rámec svojich povinností zo zmluvy plynúcich) splnil, v
prevažne miere dokonca v čase, keď už k postúpeniu pohľadávky došlo, teda tu nemožno hovoriť na
jeho strane ani o snahe týmto spôsobom sa vyhnúť povinnosti jeho splnenia. S uvedenými námietkami
sa však ako už bolo vyššie uvedené, súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí už vysporiadal.

Na základe vyššie uvedených skutočností, preto správne prvostupňový súd vychádzajúc zo zistenia,
že navrhovateľ na úvere zaplatil už sumu 23.600,- eur, pričom bol povinný vrátiť len istinu 20.000,- eur
a zákonný úrok z omeškania vo výške 89,59 eur (spolu 20.089,59 eur), pričom pri absencii zákonných
náležitostí v zmluve o úvere uvedených v ust. § 4 ods. 2 písm. h/ -ročnej úrokovej sadzbe, i/ - RPMN,

k/ - priemernej RPMN, bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 veta
druhá zák. č. 258/2001 z.z.), dospel k záveru o zániku dlhu navrhovateľa z dotknutej zmluvy o úvere
jeho splnením na účet pôvodného veriteľa (§ 526 ods. 1 OZ), čím došlo tiež k zániku záložného práva
zriadeného na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľa.

Odvolacísúduvádza,že prioritnouúlohousúduvkonaní,jerozhodovaťtak,abykaždéjeho rozhodnutie
korešpondovalo so spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi účastníkmi posudzovaného súdneho
konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci samej, s
uvedenými atribútami plne korešponduje.Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd tiež odvolaciu námietku odporcu 2/ smerujúcu voči rozhodnutiu
o náhrade trov konania, keď tento za aplikácie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. na náhradu trov konania

vzniknutýchnavrhovateľovi vzhľadomnajehoúspechvkonanízaviazalodporcu2/,napriekodporcom2/
v odvolaní namietanej skutočnosti, že nebol účastníkom konania od jeho počiatku, ale až od momentu,
ako v dôsledku prevzatia pohľadávky navrhovateľa od pôvodného veriteľa (na základe zmluvy o jej
postúpení) bola súdom prvého stupňa pripustená zmena účastníctva, teda podľa jeho názoru nenesie
zodpovednosť za trovy vzniknuté navrhovateľovi s poukazom na jeho úspech v konaní do momentu

takejto zmeny.

Pravdou je, že v priebehu konania začatého na návrh navrhovateľa dňa 11.03.2011, navrhovateľ
požiadal dňa 22.02.2013 o zmenu účastníka na strane odporcu 2/, ktorým bol pôvodne GOLDKREDIT
a.s.Praha1,zdôvodu,žedňa31.12.2012nazáklade zmluvyopostúpenípohľadávky,pôvodnýodporca
2/ pohľadávku voči navrhovateľovi, splnenie ktorej je predmetom konania, previedol na spoločnosť

Resistance Investments s.r.o. so sídlom Trenčín, v dôsledku čoho OS Trenčín uznesením zo dňa 15.
marca 2013 pod č. k. 12C/58/2011-67, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 11.04.2013 pripustil, aby
na miesto dovtedajšieho odporcu 2/ vstúpil terajší odporca 2/, aplikujúc ust. § 92 ods. 2, 3 O.s.p. , ktoré
ustanovenie takúto zmenu účastníctva v priebehu konania z dôvodu prevodu, alebo prechodu práv či
vecí, o ktoré sa vedie spor, teda k predmetu konania, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci, umožňuje.

Je potrebné si uvedomiť, že pri takejto zmene účastníctva zostávajú všetky účinky spojené s podaním
návrhuzachovanéaprocesnýnástupcamusíprijaťstavkonaniataký,akýje,tedaisprocesnýmiúkonmi,
ktoré dovtedy v konaní urobil jeho právny predchodca, čím na neho prešiel aj záväzok nahradiť trovy
konania v prebiehajúcom súdnom spore, pre prípad svojho neúspechu v sporovom konaní, ako tomu
v konečnom dôsledku bolo aj v preskúmavanej veci a ktorých dôsledkov si nepochybne odporca 2/

vzhľadom k tomu, že pohľadávku od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
prevzal v priebehu prvostupňového konania v celom rozsahu musel byť vedomý a bolo výlučne na jeho
slobodnej vôli, ak sa s takýmto svojím postavením v dôsledku prevzatia pohľadávky od pôvodného
veriteľa so všetkými dôsledkami identifikoval.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v jeho napadnutých
častiach (výrokoch III., IV., V. ), ako vecne správny za použ. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol plne neúspešný odporca 2/, v dôsledku čoho navrhovateľovi ako úspešnému v
odvolacom konaní vo vzťahu k nemu v zmysle § 142 ods.1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo

na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si tento riadnym návrhom a včas v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
uplatnil, preto mu bola odvolacím súdom priznaná. Trovy navrhovateľa pozostávajú z trov právneho
zastúpenia a to za l úkon právnej pomoci á 405,74 eur (z hodnoty nesplateného úveru 21.800,-eur za
prvý petit = 386,74 eur + 1/3 z odmeny 57,- eur t.j. 19,- eur za druhý petit o zániku záložného práva)
- písomné vyjadrenie k odvolaniu (§ 10, ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 3 Vyhl. č. 655/2004

Z.z. „ďalej „AT“), 1x pauš. náhrada á 8,58 eur ( § 16 ods.3 AT), + 20% DPH 82,86 eur (§ 18 ods. 3 AT),
spolu teda trovy odvolacieho konania navrhovateľa vo výške 497,18 eur na zaplatenie ktorých zaviazal
neúspešného odporcu 2/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .