Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/294/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111215738
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111215738.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobkyne: W.. R. E., bytom G.
XXX/XX, L., zastúpená Centrom právnej pomoci, advokátkou JUDr. Máriou Jakubíkovou, Fraňa Mojtu
43, Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka v 1. rade: X. C., bytom G. XXX/XX, L., v 2. rade: X. na
ochranu občana spotrebiteľa - HOOS so sídlom Važecká 16, Prešov, zastúpený E. K., G. XX, G., proti
žalovanému: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00686930, za účasti Okresného
prokurátora v Nitre, o určenie neplatnosti zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere a neplatnosti zmluvy
o záložnom práve, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. februára 2015

č.k.14C/116/2011-503, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdNitra(súdprvéhostupňa)zamietolžalobužalobkyne,určil,žezmluvnápodmienkauvedená
vbode8.6Zmluvyobezúčelovomsplátkovomúvereč.XXXXXXXXXXzabezpečenomzáložnýmprávom
k nehnuteľnosti zo dňa 9. 4. 2008, v ktorej sa uvádza: "Veriteľ a dlžník sa dohodli, že všetky spory,
ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmluvy alebo v súvislosti so zmluvou alebo zo zabezpečovacej zmluvy

alebo v súvislosti so zabezpečovacou zmluvou vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave jedným rozhodcom, a to podľa Štatútu a Rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bude záväzné pre veriteľa aj
dlžníka, pričom veriteľ a dlžník sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené
v rozhodcovskom náleze. Dlžník súhlasí, aby veriteľ jeho zamestnanci a zástupcovia pre potreby
uvedeného rozhodcovského konania sprístupnili a použili všetky dokumenty a informácie, na ktoré sa

inak vzťahuje bankové tajomstvo. Dlžník má právo písomne odstúpiť od takto dohodnutej rozhodcovskej
doložky a následne doručiť toto odstúpenie veriteľovi v lehote do tridsiatich dní od podpisu zmluvy", je
neprijateľná. Ďalej určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 6.2 Zmluvy o bezúčelovom splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 9. 4. 2008, v ktorej sa
uvádza: " Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia niektorého z vyššie uvedených záväzkov
dlžníkom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške uvedenej v bode
7. 2 zmluvy, s výnimkou porušenia záväzkov uvedených v bode 6. 1.5 a 6. 1.6, kedy má veriteľ právo

požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške 10 000,- Sk a to aj opakovane a dlžník je povinný
zmluvnú pokutu zaplatiť veriteľovi bezodkladne po doručení výzvy veriteľa na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Veriteľ bude oprávnený zaslať dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty vždy po tom ,
ako dlžník poruší ktorýkoľvek z vyššie uvedených záväzkov. V prípade porušenia záväzkov uvedenýchbodoch 6. 1.5 a 6. 1.6 zmluvy zašle veriteľ dlžníkovi najprv výzvu na odstránenie uvedených porušení a
až po nesplnení uvedených záväzkov v dodatočnej lehote, určenej vo výzve, je veriteľ oprávnený zaslať
dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty", je neprijateľná. Žalovanému náhradu trov konania

nepriznal.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobkyňa sa písomne podanou žalobou dňa
26. 5. 2011 domáhala, aby súd určil, že Zmluva o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 9. 4. 2008 uzavretá medzi žalobkyňou a

žalovaným je neplatná. Zároveň žiadala určiť neplatnosť aj Zmluvy o záložnom práve zo dňa 9. 4.
2008, ďalej žiadala zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur a nahradiť trovy
konania žalobkyni a vedľajšiemu účastníkovi. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 9. 4. 2008
uzavrela zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom
k nehnuteľnosti (ďalej len "zmluva o úvere"). Úver zobrala, pretože chcela splatiť skoršie úvery, ktoré
mali nepomerne vyššiu úrokovú sadzbu a chcela splniť svoje dlhy. Pod tlakom týchto okolností a vo

finančnej tiesni pristúpila na ponuku banky a uzavrela uvedenú zmluvu o úvere. Je presvedčená, že
zmluva o úvere obsahuje prinajmenšom neprijateľné zmluvné podmienky, a to:

1. Úročenie úveru - namieta dohodnutú dobu fixácie úrokovej sadzby, nakoľko žalovaný po uplynutí
dohodnutej doby fixácie bez jasného objektívneho a váženého dôvodu môže jednostranne meniť výšku

úrokovej sadzby, čím vystavuje spotrebiteľa značnej neistote a zakladá hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je neprijateľné. Fixácia bola dohodnutá na jeden rok,
žalobkyňa nemá nijakú istotu o výške úrokovej sadzby, o výške RPMN a teda vlastne ani o výške svojho
dlhu.

2. Zabezpečenie pohľadávky - aj túto podmienku považuje za neprijateľnú, nakoľko žalovaný vystavil
žalobkyňu režimu Obchodného zákonníka v tak citlivej otázke aj je zabezpečenie pohľadávky a
celú zmluvu o úvere podriadil režimu Obchodného zákonníka. Ide o neprijateľnú podmienku podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v rozpore s kogentným ustanovením § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorý neumožňuje so spotrebiteľom dohodnúť horší právny režim ako mu

garantuje Občiansky zákonník. Tým, že žalovaný podriadil celú zmluvu Obchodnému zákonníku, porušil
aj povinnosť odbornej starostlivosti podľa § 2 písm. u/ zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
zároveň nekalej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná.

3.Splácanieúveru,úrokovapoplatkov-žalobkyňajepresvedčenážeideohrubonemorálnupodmienku,

ktorá nepatrí do vzťahov medzi podnikateľmi a už vôbec nie do spotrebiteľských právnych vzťahov.
Požadovať úroky z príslušenstva je hrubo nemorálne. Úroky, sankcie a ďalšie budúce náklady sa už v
čase podpisu zmluvy majú považovať akože za pripísané k pohľadávke - ide o hrubú nerovnováhu v
neprospech spotrebiteľa. Namieta splatnosť splátok úveru tak, ako bolo dohodnuté v zmluve, konkrétne
podmienku dňa splatnosti splátky, ak tento pripadne na deň pracovného pokoja, alebo pracovného

voľna, je dlžník povinný zabezpečiť na účte peňažné prostriedky už v najbližší predchádzajúci pracovný
deň. Túto podmienku považuje za neprijateľnú, znevýhodňujúcu spotrebiteľa v okamihu plnenia dlhu
a to s dosahom na vážne následky spočívajúce v omeškaní dlžníka s úhradou jeho splátky. Celá táto
podmienka je v neprospech spotrebiteľa. Namieta i podmienku zosplatnenia dlžnej sumy, vrátane úrokov
za celú dobu úveru, ktorú považuje za hrubo nemorálnu, neprimeranú a skrytú civilnú sankciu, ktorou sa

chce žalovaný bezdôvodne obohatiť a dosiahnuť, aby mu patrila celá odplata, a to iba preto, že napríklad
spotrebiteľ z nedbanlivosti alebo dokonca nevedomosti uvedie nesprávne údaje.

4. Ostatné práva a povinnosti zmluvných strán - žalobkyňa namieta, že podmienky uvedené v
bode 6.1.1 a 6.1.2., podľa ktorých má zabezpečiť na účte finančné prostriedky najneskôr v deň

splatnosti splátky do uplynutia "cut-off time", predložiť veriteľovi do 10 dní od doručenia písomnej výzvy
akýkoľvekdokladtýkajúcisaschopnostidlžníkasplácaťúver,nespĺňajúzákladnépožiadavkynajasnosť,
zrozumiteľnosť zmluvnej podmienky, spôsobujú neistotu spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu a zakladajú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nezistila, čo znamená "cut-
off time", napriek tomu má byť touto podmienkou viazaná. Taktiež podmienka uvedená v bode 6.1.4.

týkajúca sa povinnosti dlžníka predložiť každú nájomnú zmluvu k založenej nehnuteľnosti a aj inú
zmluvu do 7 dní od jej podpísania veriteľovi spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľky
a predstavuje neprimeraný zásah do zmluvnej slobody.5. Žalobkyňa namieta ustanovenie bodu 6.2. zmluvy o úvere, podľa ktorého v prípade porušenia
niektorého z vyššie uvedených záväzkov dlžníkom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka zaplatenie
zmluvnej pokuty z dôvodu, že ide o neprimerané sankcie, neprijateľné zmluvné podmienky, ktorým

spotrebiteľ v slušnej spoločnosti nemôže byť vystavený. Sankciami dochádza iba k ďalšiemu
navyšovaniu dlhu spotrebiteľky a tým k umelému navyšovaniu pohľadávky žalovaného voči žalobkyni.

6.Zaneprijateľnúpodmienkupovažujetiežustanoveniebodu6.3.zmluvy,podľaktoréhomáveriteľprávo
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak vkladové konanie bude zastavené alebo prerušené, dôvodiac,

že je neprípustné, aby bola žalobkyňa vystavená strate výhody splátok a mimoriadnemu zosplatneniu
úveru iba z dôvodu, že dôjde k prerušeniu alebo zastaveniu vkladového konania napríklad aj z dôvodu
zavinenia žalovaného, ktorý neposkytne súčinnosť.

7. Za neprimerané zmluvné ustanovenie považuje ustanovenie bodu 6.4.2. zmluvy, nakoľko na
spotrebiteľa sa neprimerane prenáša dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, či proti spotrebiteľovi nie

je vedené súdne konanie, ktoré by mohlo ohroziť majetkové záujmy veriteľa. V čase podpisu zmluvy
spotrebiteľ vôbec nemusí vedieť, či je alebo nie je proti nemu podaný návrh na začatie súdneho konania,
z ktorého dôvodu je podmienka neprimeraná a orientovaná ku škode spotrebiteľa.

8. Žalobkyňa namieta tiež ustanovenie bodu 6.5. zmluvy o úvere, podľa ktorého dlžník nemá právo

zmluvu vypovedať ani od nej odstúpiť s výnimkou výpovede dlžníka podľa bodu 3.7. všeobecných
podmienok, nakoľko touto podmienkou sa spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane odopiera jeho
zákonné právo vypovedať zmluvu. Ustanovenie je nielenže v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ale zakladá aj rozpor so zákonom, keďže bráni uplatneniu práva účastníka zmluvného
vzťahu, čo spôsobuje nevyváženosť práv a povinnosť v neprospech spotrebiteľa v prípade ukončenia

zmluvného vzťahu.

9. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje ustanovenie bodu 6.6. zmluvy o úvere, podľa ktorého
dlžník môže kedykoľvek písomne požiadať veriteľa o predčasné splatenie nesplatenej časti úveru.
Stanovisko k danej žiadosti oznámi veriteľ dlžníkovi do 30 dní od doručenia žiadosti a v prípade

schválenia žiadosti umožní dlžníkovi predčasné splatenie úveru po písomnom súhlase veriteľa s
predčasným splatením úveru dôvodiac, že podľa § 6 zákona číslo 258/2001 Z.z. má spotrebiteľ právo
splatiť svoj úver predčasne. Ak žalovaný podmieňuje toto právo predchádzajúcim súhlasom, ide o
podmienku, ktorá bráni uplatneniu tohto práva, resp. Toto právo podstatne sťažuje a zakladá hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

10. Žalobkyňa namieta ustanovenie bodu 6.7.2. zmluvy, podľa ktorého dlžník nie je bez
predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzajúceho alebo tretej osoby, ktorej pohľadávka je
zabezpečená záložným právom k zakladanej nehnuteľnosti... oprávnený požiadať veriteľa o zníženie
úveru v takom rozsahu, aby nová výška úveru bola nižšia ako vinkulované peňažné prostriedky,

nakoľko touto podmienkou sa spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane neprípustným spôsobom
a neodôvodnene obmedzuje dispozičné právo s peňažnými prostriedkami, podmienka je naviac
nezrozumiteľná a pre priemerného spotrebiteľa aj nejasná.

11. Za neprijateľné považuje žalobkyňa ustanovenie bodu 7 zmluvy, upravujúce poplatky, a to bod

7.1. zmluvy, podľa ktorého je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka poplatky podľa Sadzobníka
poplatkov, ďalej bod 7.2.8 poplatok za predčasné splatenie, bod 7.2.10 poplatok za upomienku, resp.
výzvu pri omeškaní splátky alebo plnenia iných záväzkov, 7.2.11. zmluvná pokuta vo výške 3% z výšky
poskytnutého úveru, 7.2.12 poplatky za iné úkony (výpisy, listy na požiadanie klienta) vo výške 200,- Sk/
kus, z dôvodu, že ide o neprimerané sankcie, ktoré sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

12. Žalobkyňa namieta bod 7.3. zmluvy, podľa ktorého má veriteľ právo počas trvania úverového vzťahu
jednostranne zmeniť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov a výšku a druh poplatkov, ak sa splní
niektorá z podmienok: uplynie doba fixácie úrokovej sadzby, zmena likvidnej pozície veriteľa, uplynie
posledného dňa v kalendárnom roku. Sadzobník poplatkov je súčasťou zmluvy dôvodiac, že uvedená

zmluvná podmienka nemá racionálny základ a je v rozpore s požiadavkami smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých obchodných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Jednostranná zmena podmienok je
v zásade akceptovateľná iba vtedy, ak existuje vážny a objektívny dôvod na strane dodávateľa služieb,
inak je potrebné zmenu podmienok kontrahovať formou dohody zmluvných strán. Z tohto dôvoduje zmluvná podmienka neprijateľnou, spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech žalobkyne.

13. Za neprimeranú zmluvnú podmienku považuje žalobkyňa podmienku uvedenú v bode 7.4. zmluvy,
podľa ktorého všetky náklady, ktoré dlžníkovi vzniknú v súvislosti so splnením podmienok alebo
záväzkov dlžníka zo zmluvy alebo VPÚN, alebo ktoré súvisia s úverom znáša dlžník z dôvodu
neprimeraného prenosu bremena všetkých poplatkov na spotrebiteľa. Žalovaný zároveň obmedzuje
výber poisťovne, v ktorej je oprávnený uzavrieť poistenie, ukladá spotrebiteľovi povinnosť uzavrieť

poistenie nehnuteľnosti a naviac si nemôže zvoliť poisťovňu podľa svojho výberu. Nedovolené viazanie
službe spôsobuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ mal u žalovaného vedený účet,
čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

14. Žalobkyňa namieta i ustanovenie bodu 8.2. zmluvy o úvere, podľa ktorej doporučené oznámenie
prostredníctvom pošty sa budú považovať za doručené uplynutím lehoty troch dní od odoslania

doporučeného oznámenia na adresu uvedenú v zmluve bez ohľadu na úspešnosť doručenia,
ktoré považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech žalobkyne, nakoľko zavádza jednostrannú fikciu doručenia, ktorá sa uplatní
jednostranne v neprospech spotrebiteľa.

15. Podľa žalobkyne je neprijateľná aj zmluvná podmienka uvedená v bode 8.6. zmluvy o úvere, ktorá
rieši prípadné spory vzniknuté z tejto zmluvy a to pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej
bankovej asociácie v Bratislave dôvodiac, že rozhodcovská doložka upiera právo obrátiť sa na
všeobecný štátny súd.

16. Za neprijateľnú podmienku považuje i ustanovenie bodu 8.9. zmluvy o úvere, podľa ktorého ak
sa stane niektoré ustanovenie zmluvy celkom alebo sčasti neplatným, nemá táto skutočnosť vplyv
na platnosť a uplatniteľnosť zostávajúcej časti zmluvy, čo odporuje kogentnému ustanoveniu § 41
Občianskeho zákonníka núti zmluvné strany, teda aj spotrebiteľa, aby za každú cenu zotrval v zmluvnom
vzťahu. Pri dojednávaní tejto podmienky žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom a v súlade s

odbornou starostlivosťou, pretože práve uvedená zmluvná podmienka má za cieľ, aby spotrebiteľ pre
množstvo nemorálnych zmluvných podmienok nemohol napadnúť zmluvu ako celok a aby sa tak naplnil
účel, aby nekalé podmienky spotrebiteľa nezaväzovali.

17. Žalobkyňa namieta podmienku uvedenú v bode 8.11 zmluvy o úvere, podľa ktorej má dlžník žiadať o

poskytovanie relevantných informácií, materiálov a ponúk, ktorú považuje za neprijateľnú, spôsobujúcu
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne, nakoľko skutočný význam
tejto podmienky je maskovaný fikciou požiadania o poskytovanie ponúk a materiálov spotrebiteľom. Ide
zároveň o zneužitie slabšieho postavenia spotrebiteľky žalovaným a nekalú obchodnú praktiku zo strany
žalovaného.

Okrem vyššie uvedených zmluvných podmienok, namieta v podanej žalobe žalobkyňa i všeobecné
podmienky pre poskytovanie bezúčelových úverov (ďalej len "všeobecné podmienky"), a to konkrétne
podmienky:

18. podmienky poskytnutia a splácania úveru (bod 3.6 a 3.7 všeobecných podmienok), podľa ktorých je

banka oprávnená jednostranne zmeniť výšku splátky písomným oznámením ak dôjde ku zmene výšky
úrokovej sadzby podľa bodu 3.7. všeobecných podmienok - podľa tohto bodu úroková sadzba nemôže
byť jednostranne zmenená. Po uplynutí doby fixácie úrokovej sadzby má banka právo jednostranne určiť
ďalšiu dobu fixácie úrokovej sadzby a výšku úrokovej sadzby, ktorú banka oznámi dlžníkovi písomným
oznámením najneskôr štyri týždne pred nadobudnutím jej účinnosti. Najneskôr do uplynutia výpovednej

doby je dlžník povinný jednorazovo splatiť pohľadávku banky, pričom v takomto prípade dlžník nie
je povinný zaplatiť banke poplatok za predčasné splatenie. Žalobkyňa túto podmienku považuje za
neprijateľnú, v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v rozpore so Smernicou Rady.

19. Za ďalšiu neprijateľnú podmienku všeobecných podmienok považuje podmienku uvedenú v

bode 3.10, podľa ktorej má banka právo započítať svoje pohľadávky, najmä pohľadávku banky voči
pohľadávke dlžníka na poskytnutie úveru a to v bankou určenom poradí dôvodiac, že takto definovaná
podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne, ktoráumožňuje jednostranné započítanie pohľadávok banky voči dlžníkovi, dokonca v bankou určenom
poradí. Na rozdiel od banky spotrebiteľ takéto právo nemá, čo je neprijateľné.

20. Neprijateľnou je podľa žalobkyne i podmienka uvedená v bode 5.3. všeobecných podmienok,
podľa ktorej je dlžník povinný banke bezodkladne písomne oznámiť všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho
majetkovej, resp. príjmovej situácie a zmeny adresy a iných osobných údajov dlžníka z dôvodu, že táto
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne, nakoľko vystavuje
spotrebiteľa svojvôli zo strany žalovaného. Spotrebiteľ je povinný hlásiť žalovanému zmeny osobného

stavu a situácie a je pritom odkázaný na svojvôľu žalovaného, či sa tento so spôsobom ohlásenia zmien
uspokojí alebo či ho vyhodnotí ako nedostatočný a pristúpi k sankcionovaniu spotrebiteľa. Zmluvná
podmienka postráda primeranosť a ratio a zavádza hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach na
úkor spotrebiteľa.

21. Za neprijateľné považuje navrhovateľka i postup banky pri omeškaní dlžníka so splácaním úveru

aleboúrokov(bod6.1.zmluvyoúvere)zdôvodu,žeideoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,spôsobujúcu
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne, ktorá zakladá až svojvôľu pri
zosplatnení a strate výhody splátok spotrebiteľa. Na mimoriadnu splatnosť pritom stačí, ak spotrebiteľ
je v omeškaní s jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 60 dní, čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach a postráda akúkoľvek primeranosť.

22. Ďalšie neprijateľné podmienky sú uvedené v bode 7 všeobecných podmienok, ktoré upravujú
mimoriadnu splatnosť, odstúpenie od zmluvy alebo jej výpoveď, a to za splnenia podmienok uvedených
v bode 7.1. písm. a/ - omeškanie so splatením po dobu dlhšiu ako 60 dní, b/ - podstatné zhoršenie
majetkových pomerov dlžníka, d/ - nesplnenie alebo porušenie povinností vymedzených zmluvou,

zabezpečovacou zmluvou, e/ - nesplnenie povinností garanta, f/ - zánik, zhoršenie, zníženie hodnoty
doplnkového zabezpečenia, h/ - vznik poistnej udalosti týkajúcej sa založenej nehnuteľnosti, ktorá
ohrozí plnenie povinností dlžníka, i/ - odvolanie plnomocenstva obsiahnutého v zmluve, zabezpečovacej
zmluve, j/ - súdne, exekučné alebo správne konanie na návrh inej osoby ako banky, týkajúcej sa zmluvy
o úvere, zabezpečovacej zmluvy alebo založenej nehnuteľnosti, l/ - podanie návrhu na vyhlásenie

konkurzu alebo vyrovnania, n/ - začatie exekučného konania alebo výkon rozhodnutia na základe
návrhu tretej osoby voči majetku dlžníka, alebo vznik exekučného titulu napr. výkazu nedoplatkov v
súvislosti s neplnením daňových, colných, odvodových povinností dlžníka. Žalobkyňa považuje tieto
zmluvné podmienky za najzávažnejšie, v ktorých sa najvýraznejšie prejavila nadvláda žalovaného nad
žalobkyňou. Uvedené podmienky postrádajú primeranosť a zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech žalobkyne, vystavujú ju neistote a neprimeranému postupu žalovaného.
Podmienka uvedená v bode 7.1. obsahuje výpočet dôvodov, ktoré napĺňajú znaky ustanovenia § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka a zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. V podmienke uvedenej v bode 7.3. je spotrebiteľovi uložená povinnosť zaplatiť dlh pri
zosplatnení úveru počas výpovednej doby, ktorá však nie je poskytnutá. Je tak zjavne neprimerané,

aby žalovaný požadoval okamžité zaplatenie dlhu spotrebiteľom. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
čo iba dokresľuje skutočnosť, že spotrebiteľ nemôže zmluvu vypovedať, aj keď veriteľ má celú paletu
dôvodov, pre ktoré môže zmluvu so spotrebiteľom zrušiť.

23. Za jednostrannú a neprijateľnú podmienku považuje ďalej žalobkyňa i podmienku uvedenú v bode 9.

všeobecných podmienok , a to zmeny všeobecných podmienok z dôvodu, že táto podmienka neponíma
oporu v ustanoveniach Smernice Rady, pričom so zmenou podmienok sa spotrebiteľ reálne nemôže ani
len oboznámiť, z ktorého dôvodu ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Spotrebiteľ nemôže byť viazaný
podmienok, s ktorou nevyslovil súhlas, mlčanie predsa nie je súhlasom.

Žalobkyňa tvrdila, že aj zmluva o záložnom práve z 9. 4. 2008 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
prinajmenšom tieto:

1. podmienky uvedené v bode 2.3. zmluvy o záložnom práve, a to nepreviesť bez predchádzajúceho
písomného súhlasu (2.3.1.), nezriadiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu (2.3.2.), umožniť

záložnému veriteľovi (2.3.3.), nevykonať bez predchádzajúceho písomného súhlasu (2.3.6.), nezriadiť
bez predchádzajúceho písomného súhlasu (2.3.7.), nezmeniť bez predchádzajúceho písomného
súhlasu (2.3.8.), strpieť výkon záložného práva na základe tejto zmluvy ako exekučného titulu.
Tieto zmluvné podmienky sú hrubo nevyvážené, neprimerane obmedzujú žalobkyňu v dispozícii s jejnehnuteľnosťou a keďže ide o záložné právo, veriteľ nebude ukrátený a neexistuje nijaký racionálny
dôvod, aby akým zásadným spôsobom zasahoval do vlastníckych oprávnení spotrebiteľa a naviac aj do
jeho slobodnej vôle, bez akejkoľvek vyváženosti a ochrany práv spotrebiteľa. Ako úplne neprimeranú

zmluvnú podmienku je potrebné posúdiť aj podmienku 2.3.9. zmluvy, ktorá má pre veriteľa akože
znamenať exekučný titul, čo má nahradiť notársku zápisnicu, rozsudok súdu, takéto konanie je
neprípustné, priemerný spotrebiteľ, ktorý si nevie urobiť úsudok o zmluvnej podmienke sa oprávnene
zľakne, pretože si bude myslieť, že voči nemu začne exekúcia už podpisom zmluvy.

2. zmluvná pokuta (3.2. zmluvy) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, neprimeranou sankciou, 15%
z úveru je pre spotrebiteľa likvidačných a neprimeraných.

3. rozhodcovská doložka (3.7. zmluvy) podobne ako k bodu 8.6. zmluvy o úvere.

Žalobkyňa a vedľajší účastníci v konaní tvrdili, že zmluva ako celok nemôže obstáť práve z dôvodu

značného množstva neprijateľných zmluvných podmienok. Je nepredstaviteľné, aby zmluva obsahovala
viac ako 25 neprijateľných zmluvných podmienok. Je presvedčená, že je to predovšetkým banka,
ktorá by mala postupovať s odbornou starostlivosťou, v súlade s dobrými mravmi v spotrebiteľských
zmluvách. Poukazuje ďalej na praktiky nebankových spoločností, odkazujúcich na podmienky bánk
pri obhajovaní svojho nekalého konania. Takýto stav je na finančnom trhu pre spotrebiteľa krajne

nevyhovujúci a neudržateľný. Ďalej v podanej žalobe uviedla, že bola vystavená značnému množstvu
neprijateľných podmienok, neprimeranému postupu žalovaného, ktorý sa za každú cenu snažil vykonať
záložné právo na jej obydlie a obydlie jej detí. Urobil tak napriek tomu, že pri dojednaní spotrebiteľskej
zmluvy postupoval bez odbornej starostlivosti. Úver riadne splácala a to až do času, kedy neprišla o
zamestnanie, žalovanému oznámila svoju platobnú neschopnosť, žiadala o povolenie odkladu splátok

a reštrukturalizáciu úveru, avšak bez odozvy zo strany žalovaného.

Súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom č.k. 14C/116/2011-395 zo dňa 2.4.2012 tak, že žalobu zamietol.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal. Voči rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Krajský
súd v Nitre uznesením č.k. 5Co/232/2012-465 zo dňa 28.5.2014 napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že v prvom rade sa súd
prvého stupňa nevyporiadal s tým, či zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným, boli dojednané individuálne, alebo ide o formulárovú zmluvu, pri
ktorej žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť jednotlivé zmluvné dojednania. Neposúdil, ktoré zmluvné
podmienky boli individuálne dojednané a ktoré nie. Formulárová (štandardná) zmluva môže obsahovať

aj zmluvné ustanovenia, ktoré mohli byť individuálne dojednané. Súd môže preskúmať zmluvné
podmienky ex offo, aj bez námietok spotrebiteľa. Ak niektoré zmluvné podmienky spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, najmä v neprospech spotrebiteľa, potom
tieto podmienky sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a sú neplatné. Súd však musí posúdiť, či
prípadné neprijateľné zmluvné podmienky možno oddeliť od samotnej zmluvy, alebo nie a či potom ide

o takú neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje neplatnosť celej základnej zmluvy. Nedostatočne sa
zaoberal aj posúdením každej namietanej zmluvnej podmienky, a to samostatne a najmä podrobne. V
danej veci zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 09. 04. 2008 je v
časti hlavných podmienok zmluvy a predmetu plnenia jasná a zrozumiteľná, preto sa javí, že nemôže
byť neplatná. Súd prvého stupňa správne sa nedostatočne vyporiadal s námietkou žalobkyne ohľadne

podriadenia zabezpečenia pohľadávky podľa bodu 4 zmluvy režimu obchodného zákonníka, zameral
sa na zdôvodnenie oprávnenia žalovaného zabezpečiť si návratnosť úveru a nie na zdôvodnenie
správnosti dohodnutého právneho režimu zabezpečenia pohľadávky. Neprijateľnosť časti namietaných
zmluvných podmienok zdôvodnil tým, že žalobkyňa neuviedla konkrétne dôvody, prečo považuje
namietané podmienky za neprijateľné, neozrejmila a nepreukázala na základe čoho ich pokladá za

neprijateľné. Takýto právny názor súdu prvého stupňa je nesprávny. Spotrebiteľ nemá povinnosť uviesť
konkrétny dôvod, pre ktorý považuje zmluvné podmienky za neprijateľné. Súd neprijateľnosť zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách skúma ex offo. Neposúdil ani primeranosť dohodnutej zmluvnej
pokuty vo výške 3 % z poskytnutého úveru s ohľadom na okamih porušenia zmluvnej povinnosti, ktorá
zakladá právo na zmluvnú pokutu. Je podstatný rozdiel, ak by došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti

na začiatku, keď by spotrebiteľ uhradil iba pár splátok a ak by k porušeniu zmluvnej povinnosti došlo
po riadnom splatení väčšiny splátok. Je zrejmé, že v danej úverovej zmluve podmienky nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty neboli dostatočne upravené s ohľadom na uvedené skutočnosti. Pokiaľ
ide o spotrebiteľskú doložku, súd prvého stupňa sa nezaoberal úpravou v ustanovení § 93b zákonao bankách, podľa ktorého spotrebiteľ nemusí prijať návrh rozhodcovskej doložky, môže ju odmietnuť.
Nevyporiadal sa s touto právnou úpravou a ani so zmluvným dojednaním v predmetnej zmluve o úvere
bod 8.6., že dlžník má možnosť od zmluvy písomne odstúpiť do 30 dní odo dňa podpisu zmluvy.

S námietkou neprijateľnosti rozhodcovskej doložky sa nedostatočne vyporiadal. Súd prvého stupňa
žiadnym spôsobom nereagoval na návrh žalobkyne na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu
dvoru, pričom prejudiciálne otázky presne špecifikovala. Ak tieto prejudiciálne otázky Súdnemu
dvoru nepredložil, bolo jeho povinnosťou odôvodniť túto skutočnosť a s návrhom na predloženie
prejudiciálnych otázok sa procesne vyporiadať. Žalobkyňa sa domáhala aj zaplatenia primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 5.000 eur podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Súd prvého stupňa v tejto časti vec nesprávne právne posúdil podľa iného právneho
predpisu (§ 11 a § 13 Občianskeho zákonníka), v rozpore s podaným návrhom. Naviac nesprávne
uviedol, že žalobkyňa ani na výzvu súdu nešpecifikovala titul, na základe ktorého sa domáha náhrady
nemajetkovej ujmy. Tento titul je uvedený priamo v návrhu na začatie konania. Záverom odvolací súd
uvádza, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal judikatúrou Súdneho dvora i Najvyššieho súdu SR,

ani smernicou 93/13/EHS, ktorá bola začlenená do nášho právneho poriadku v roku 2004.

Súd prvého stupňa konštatoval, že po zrušení a vrátení veci prvostupňovému súdu, uznesením č.k.
14C/116/2011-488 zo dňa 30.1.2015 súd návrh vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS vystupujúceho v konaní na strane navrhovateľky, na predloženie prejudiciálnych

otázok Súdnemu dvoru ES, zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 9.4.2008 zmluvu
o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 409 až 507 Obchodného zákonníka.
V predmetnej zmluve si účastníci zmluvy dohodli, že žalovaný ako veriteľ poskytne žalobkyni ako

dlžníčke bezúčelový úver v sume 1.540.000,-Sk. Poplatok za spracovanie žiadosti bol 8.390,-Sk,
konečná splatnosť na 18 rokov od splatnosti prvej splátky. Zároveň bola dohodnutá úroková sadzba vo
výške 6,49 % ročne s dobou fixácie úrokovej sadzby na jeden rok. Výška ročnej percentuálnej miery
nákladov ("RPMN") bola vo výške 6,89 %, úrok z omeškania 15 % ročne, výška splátky 12.105,-Sk
mesačne, frekvencia splátok mesačná, deň splatnosti splátok 27-dňa v mesiaci, počet splátok 216.

Výška celkových nákladov dlžníka spojených s úverom bola vyčíslená na sumu 2.644.454,-Sk. Zároveň
v tejto zmluve boli dohodnuté podmienky poskytnutia úveru, jeho spôsob poskytnutia a čerpania,
úročenie, splácanie úveru, úrokov a poplatkov, práva a povinnosti zmluvných strán, ďalej poplatky
súvisiace s úverom a záverečné ustanovenia v rámci ktorých bola dohodnutá i rozhodcovská doložka.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie bezúčelových

úverov. Na zabezpečenie úveru poskytnutého žalovaným žalobkyni si účastníci tohto vzťahu dohodli
zabezpečenie záložným právom, ktoré uzavreli v zmluve o záložnom práve podľa § 151 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka dňa 9.4.2008. V tejto zmluve bol jasne špecifikovaný predmet tejto zmluvy a
teda predmet záložného práva a povinnosti zmluvných strán medzi ktorými sa v bode 2.3.1 záložca t.j.
žalobkyňa zaviazala nepreviesť bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa predmet

záložného práva alebo podiel na ňom na inú osobu, až do času splatenia pohľadávky.

Žalobkyňa zo začiatku zmluvu o úvere so všetkými podmienkami rešpektovala, nakoľko na jej základe
splácala žalovanému v mesačných splátkach poskytnutý úver a to až do roku 2010. Z dôvodu zmeny jej
finančných pomerov (prišla o riadny príjem), prestala splácať predmetný úver a žalobou podanou dňa

26.5.2011 sa domáha určenia neplatnosti tejto úverovej zmluvy a zároveň neprijateľnosti zmluvných
podmienok. Žalobkyňa vytýka zmluve a všeobecným obchodným podmienkam žalovaného celkom 23
podmienok, ktoré považuje za neprijateľné podmienky a v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho
zákonník a v rozpore so zákonom číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa bola toho
názoru, že zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom práve z dôvodu, že obsahuje veľké

množstvo neprijateľných podmienok a preto žiada, aby ju súd vyhlásil za neplatnú. Zároveň ponechala
na zváženie súdu, či vyhlási za neplatné iba naznačené zmluvné podmienky, alebo celú zmluvu.

Žalobkyňa zároveň namietala aj neplatnosť uzavretej zmluvy o záložnom práve, ktorá má vzťah práve
k zmluve o úvere, ktorú považuje za neplatnú. Ďalej žalobkyňa žiadala, aby jej súd priznal primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 eur s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré je
povinný zaplatiť žalovaný a to z dôvodu, že banka nepostupovala s odbornou starostlivosťou, v dôsledku
čoho jej spôsobila neúmerný stres, bolo ohrozené jej bývanie a spochybnené jej základné právo na
bývanie.Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1-4, § 52a ods. 1, 2, § 53 ods. 1-5, § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 2, 5, 8, § 4 ods. 1 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a podľa smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Dospel k záveru, že predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je štandardnou, typovou
zmluvou, ktorú žalovaný uzatvára s viacerými klientmi s tým, že klient pred jej uzatvorením si v žiadosti

o poskytnutie úveru určí základné podmienky a tieto sú potom v zmluve vymedzené podľa požiadaviek
spotrebiteľa, napr. dobu splácania, výšku splátky, dĺžku fixácie úrokovej sadzby. Individuálne sú teda
dohodnuté všetky podmienky na ktorých je založená samotná žiadosť o poskytnutí úveru, nakoľko
tieto sa prispôsobujú samotnému spotrebiteľovi a ostatné zmluvné podmienky predstavujú súčasť
štandardnej zmluvy, ktorá sa uzatvára aj s inými klientmi.

Žalobkyňa žiadnu z podstatných náležitostí zmluvy o úvere, t.j. ani výšku poskytnutého úveru, výšku
mesačných splátok, výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ani dobu splácania nenamietala, preto
nie je možné konštatovať, že by zmluva nebola platne uzavretá. Po preskúmaní jednotlivých ustanovení
zmluvy súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali tvrdenie, že zmluvy obsahujú podmienky,
ktoré by zakladali určenie absolútnej neplatnosti zmlúv. Taktiež súd nezistil podmienky, ktoré by boli v

rozpore s dobrými mravmi, alebo by obchádzali zákon, a preto nie je možné ani jednu napadnutú zmluvu
podľa § 39 Občianskeho zákonník určiť za absolútne neplatný právny úkon. Uviedol, že podľa § 52 ods.
2 a § 53 Občianskeho zákonníka posudzoval jednotlivé ustanovenia zmluvy.

Žalobkyňa v podanej žalobe namietala predovšetkým dohodnutú dobu fixácie úrokovej sadzby uvedenú

v základných podmienkach zmluvy, ktorá bola dojednaná na jeden rok vo výške 6,49 % ročne.
Podľa názoru žalobkyne táto podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že po uplynutí doby fixácie bez jasného objektívneho dôvodu
mohol žalovaný meniť výšku úrokovej sadzby. Je pravdou, že v predmetnej zmluve takáto podmienka
dohodnutá bola, avšak táto podmienka nemôže spôsobovať neistotu a nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že napriek tomu, že žalovaný mohol po uplynutí
jedného roka výšku úrokovej sadzby meniť, nemohol tak urobiť v neobmedzenej výške ale s ohľadom
na zmeny na peňažnom a kapitálovom trhu. Na druhej strane bola to práve žalobkyňa, ktorá si vybrala
dobu fixácie na jeden rok, pričom mala možnosť si zvoliť aj fixáciu úrokov na dlhšiu dobu a vtedy by mala
istotu nemennej úrokovej sadzby bez ohľadu na výkyvy na finančných trhoch. Okolnosti podmieňujúce

zmenu úrokovej sadzby, ktoré sú konkretizované v článku 3.7. všeobecných podmienok sú dostatočnou
zárukou, aby prípadné zvýšenie úrokovej sadzby bolo primerané a nebolo v neprospech spotrebiteľa.
Súd poukazuje na skutočnosť, že fixácia úrokovej sadzby je v každom prípade individuálne dojednaná,
nemôže teda podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka byť považovaná za neprijateľnú podmienku,
keďže žalovaný dobu fixácie s každým žiadateľom o poskytnutie úveru dojednáva individuálne. Súd

poukazuje tiež na skutočnosť, že v predmetnej veci žalovaný po prvom roku (na rok 2010) znížil výšku
úrokovej sadzby na 5,59% a na rok 2011 ju zvýšil na 6,45% ročne, čo je však stále nižšia úroková
sadzba, ako bola pôvodne dohodnutá v zmluve o úvere zo dňa 9. 4. 2008. Z uvedeného dôvodu nie je
preto možné uvedenú zmluvnú podmienku považovať za neprijateľnú spôsobujúcu hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky.

Žalobkyňa ďalej namieta zabezpečenie pohľadávky podľa bodu 4 zmluvy, podľa ktorej ju vystavil režimu
Obchodného zákonníka. V zmluve o úvere je v bode 4. Zabezpečenie pohľadávky výslovne uvedené:
Pohľadávku veriteľa zo zmluvy zabezpečujú v celej jej výške vrátane jej príslušenstva a súčastí dlžník
a/alebo tretie osoby podľa Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka a to: Záložným právom

zriadenýmZmluvouozáložnompráveknehnuteľnostiam:bytč.2(atď.špecifikácianehnuteľnosti).Ďalej
však v zmluve o záložnom práve je uvedené, že je uzatvorená podľa § 151a Občianskeho zákonníka.
Je preto nesporné, že zabezpečovací inštitút k zmluve o úvere, teda Zmluva o záložnom práve je
podriadená práve Občianskemu zákonníku a nie Obchodnému zákonníku, ako to uvádza žalobkyňa,
keď navyše ustanovenia o záložnom práve sú upravené len v Občianskom zákonníku. Navyše žalovaný

vzhľadom na skutočnosť, že poskytol žalobkyni úver vo výške 1 540 000,- Sk (51 118,64 eura), v súlade
so zásadou odbornej starostlivosti a obozretnosti uvedenej v zákone o bankách, bol povinný zabezpečiť
úver spôsobom zodpovedajúcim výške poskytnutého úveru. Preto súd podmienku uvedenú v bode 4
zmluvy o úvere, v zmysle ktorej zriadil záložné právo na nehnuteľnosť - byt vo vlastníctve žalobkyne,nepovažuje za neprijateľnú podmienku uzavretú v neprospech spotrebiteľa, ale za podmienku, ktorou
si veriteľ zabezpečoval návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov.

Súd prvého stupňa nepovažoval za neprijateľnú ani podmienku uvedenú v bode 5.1 zmluvy o úvere,
ktorá vyjadruje dohodu zmluvných strán, že splatné úroky, splatné úroky z omeškania, či ďalšie náklady
a poplatky sa dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou.
Žalobkyňa namieta túto podmienku ako neprijateľnú z dôvodu, že požadovať úroky z príslušenstva
je hrubo nemorálne. Súd však poznamenáva, že v tomto bode nie je uvedené, že banka bude takto

splatnú istinu aj celú úročiť úrokmi z omeškania! V tom je zásadný rozdiel. Je zrejmé, že veriteľ nemôže
požadovať úroky z omeškania už zo splatných úrokov z omeškania a ani zo zmluvnej pokuty, nič také
sa však v uvedenom bode neuvádza. Preto súd túto zmluvnú podmienku nepovažoval za neprijateľnú.

Ďalej žalobkyňa namietala bod 5.3 - dohodu zmluvných strán o povinnosti dlžníka zabezpečiť dostatok
finančných prostriedkov na účte už v najbližší predchádzajúci pracovný deň v prípade, ak deň splatnosti

splátky pripadne na deň pracovného pokoja, alebo pracovného voľna. Zmluvné strany, ktoré uzavreli
zmluvu o úvere podľa obchodného zákonníka neboli v tomto prípade povinné riadiť sa ustanovením §
122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré možno považovať iba za výkladovú normu pre počítanie času.
Zmluvné strany nie sú povinné riadiť sa týmto ustanovením, nakoľko nejde o kogentné ustanovenie,
ktoré by bolo potrebné do jednotlivých zmlúv aplikovať, preto súd nepovažuje tento bod za neprijateľnú

podmienku a nijako zvlášť nespôsobuje ani nerovnováhu v zmluvných vzťahoch.

Podmienku uvedenú v bode 5.7., ktorú žalobkyňa namietala a považovala za neprijateľnú, týkajúcu sa
prehlásenia dlžníka o poskytnutí pravdivých údajov pre účely zistenia, či nie je osobou s osobitných
vzťahom k banke, súd za neprijateľnú nepovažuje z dôvodu, že podľa ustanovenia § 35 ods. 1 zákona

č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka nesmie vykonávať s osobami ktoré majú osobitný vzťah k banke
obchody ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientmi. Preto je
banka povinná pred uzavretím každej obchodnej zmluvy skúmať, či druhá strana nie je osoba, s ktorou
by mohla mať osobitný vzťah. Z tohto dôvodu uvedenú zmluvnú podmienku nie je možné považovať za
neprijateľnú, nakoľko si banka iba plnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zákona o bankách.

Žalobkyňa namietala aj zmluvné podmienky uvedené v bode 6 zmluvy o úvere - ostatné práva a
povinnosti zmluvných strán a to bod 6.1.1., 6.1.2.,6.1.4. Podmienka 6.1.1. nadväzuje na bod 5.7. a
v podstate tiež hovorí o zabezpečení fin. prostriedkov na účte včas a v potrebnej výške, pričom
žalobkyňa namieta termín" cut off time", ktorému nerozumie a nie je v zmluve nikde vysvetlený.

Uvedené konštatovanie je nesprávne, nakoľko tento termín je presne vysvetlený v článku 1 VOP.
Námietky žalobkyne predložiť veriteľovi na základe písomnej výzvy doklad o schopnosti dlžníka
splácať úver, predložiť veriteľovi nájomnú zmluvu týkajúcu sa založenej nehnuteľnosti veriteľovi,
súd za neprijateľné podmienky nepovažoval, nakoľko žalovaný týmito podmienkami iba zabezpečuje
dodržiavanie zákonných povinností v rámci obozretnosti podnikania a v jeho rámci monitorovanie bonity

dlžníka a vhodnosti a dostatočnosti zabezpečenia poskytnutého úveru.

V namietanom bode 6.2. je uvedené : " zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia niektorého
z vyššie uvedených záväzkov dlžníkom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške uvedenej v bode 7. 2 zmluvy, s výnimkou porušenia záväzkov uvedených v bode 6. 1.5

a 6. 1.6, kedy má veriteľ právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške 10 000 slovenských korún
a to aj opakovane a dlžník je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť veriteľovi bezodkladne po doručení výzvy
veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. Veriteľ bude oprávnený zaslať dlžníkovi výzvu na zaplatenie
zmluvnej pokuty vždy potom , ako dlžník poruší ktorýkoľvek z vyššie uvedených záväzkov. V prípade
porušenia záväzkov uvedených bodoch 6. 1.5 a 6. 1.6 zmluvy zašle veriteľ dlžníkovi najprv výzvu na

odstránenie uvedených porušení a až po nesplnení uvedených záväzkov v dodatočnej lehote, určenej
vo výzve, je veriteľ oprávnený zaslať dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmluva pokuty". Z uvedeného je
zrejmé, že veriteľ môže žiadať zmluvnú pokutu vo výške 3% z výšky poskytnutého úveru v prípade, ak
by dlžník vypovedal zmluvu o účte v čase trvania úverového vzťahu ( 6.1.1), alebo by nepredložil na
výzvu veriteľa doklad týkajúci sa schopnosti dlžníka splácať úver ( 6.1.2), alebo by neoznámil veriteľovi

vznik rozväzovacej podmienky špecifikovanej v bode 7 všeobecných úverových podmienok a to hneď
ako sa o nej dozvie ( 6.1.3), alebo by im na výzvu veriteľa nepredložil nájomnú zmluvu týkajúcu sa
zabezpečovanej nehnuteľnosti (6.1.4), prípadne by neposkytol veriteľovi ním požadovanú súčinnosť
potrebnú pre povolenie vkladu záložného práva na zakladanú nehnuteľnosť zo zmluvy o záložnompráve ( 6.1.7). Zmluvnú pokutu vo výške 10 000 slovenských korún môže veriteľ požadovať v prípade
porušenia bodov 6. 1.5 a 6.1. 6, to znamená, ak si dlžník nesplní povinnosť, predložiť veriteľovi najneskôr
do tridsiatich dní od dátumu povolenia vkladu záložného práva všetky zmluvy o záložnom práve s

vyznačeným právoplatným rozhodnutím príslušnej správy katastra o povolení vkladu záložného práva, a
tiež predložiť veriteľovi najneskôr do tridsiatich dní od dátumu povolenia vkladu záložného práva originál
výpisu z listu vlastníctva k zakladanej nehnuteľnosti sa veriteľom akceptovateľným zápisom záložného
práva.

Túto podmienku súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú a to z dôvodu, že sankcia v podobe
zmluvnej pokuty vo výške 3% z výšky poskytnutého úveru je naozaj neúmerne vysoká pre zabezpečenie
vyššie požadovaných povinností dlžníka. Je nesporné, že banka ako veriteľ môže sankcionovať
dlžníka pre nesplnenie jeho povinností, avšak výška tejto sankcie by mala zodpovedať zabezpečovanej
povinnosti. V danom prípade by bol dlžník sankcionovaný zmluvnou pokutou vo výške 3% ( v tomto
prípade úver vo výške 51 118 eur - 3% predstavujú 1533 eur) napr. pre vypovedanie zmluvy o účte v čase

trvania úverového vzťahu, nepredloží na výzvu veriteľa doklad týkajúci sa schopnosti dlžníka splácať
úver, na výzvu veriteľa nepredloží nájomnú zmluvu týkajúcu sa zabezpečovanej nehnuteľnosti. Naopak
zmluvná pokuta vo výške 332 eur ( 10.000,-Sk) v prípade porušenia bodov 6. 1.5 a 6.1. 6, keď dlžník
nereaguje ani na výzvu na odstránenie uvedených porušení a až po nesplnení uvedených záväzkov v
dodatočnej lehote, je veriteľ oprávnený zaslať dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmluva pokuty, je v súlade

s obsahom povinností, ktoré je dlžník si povinný splniť vo vzťahu k veriteľovi.

V bode 6.4.2 dlžník prehlasuje, že ku dňu podpisu zmluvy tretia osoba nevedie voči nemu súdne
konanie, v dôsledku, ktorého by mohla byť ohrozená schopnosť dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa alebo
ohroziť vlastníctvo k predmetu zabezpečenia podľa článku 4 zmluvy. Podľa žalobkyne je toto zmluvné

ustanovenie neprimerané, keď sa na spotrebiteľa prenáša dôkazné bremeno pohľadom skutočností, či
sa proti spotrebiteľovi vedie súdne konanie, ktoré by mohlo ohroziť majetkové záujmy, pričom spotrebiteľ
vôbec nemusí vedieť či je alebo nie je proti nemu podaný návrh na začatie súdneho konania. K
uvedenému súd poznamenáva, že spotrebiteľ v zmysle tohto bodu iba uvedie či má vedomosť o tom, že
jevočinemuvedenésúdnekonanie.Akbyajvtomčaseužvočinemubolapodanážalobaaspotrebiteľo

tom ešte nevie, ľahko túto skutočnosť preukáže veriteľovi podľa dátumu doručenia súdnych písomností.

Podľa namietaného bodu 6. 5., zmluvné strany sa dohodli, že dlžník nemá právo zmluvu vypovedať
ani od nej odstúpiť s výnimkou výpovede dlžníka podľa bodu 3. 7. Podľa žalobkyne sa touto zmluvnou
podmienkou spotrebiteľovi odopiera jeho zákonné právo vypovedať zmluvu. Súd tu poukazuje na to, že

výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy by sa celý úver stal splatným a v tom prípade by dlžník musel
celý úver zaplatiť naraz. Na druhej strane dlžníkovi veriteľ nebráni predčasne splatiť celý poskytnutý
úver v zmysle bodu 3.7. Dokonca spotrebiteľ môže splatiť úver predčasne bez akýchkoľvek poplatkov za
predčasné splatenie. Súd preto v tejto zmluvnej podmienke nevidí žiadne oslabenie práv spotrebiteľa.

Ďalej namietala znenie bodu 6.6. podľa ktorého dlžník môže kedykoľvek písomne požiadať veriteľa o
predčasné splatenie nesplatenej časti úveru. Stanovisko k danej žiadosti oznámi veriteľ dlžníkovi do
tridsiatich dní od doručenia žiadosti o predčasné splatenie úveru a v prípade schválenia žiadosti dlžníka
umožňuje dlžníkovi predčasné splatenie úveru. žalobkyňa poukazovala na § 6 zákona číslo 258/2011
podľa, ktorého má spotrebiteľ bezvýhradné právo splatiť svoj úver pre včasne. Žalovaný toto právo

spotrebiteľa nesmie podmieňovať svojím predchádzajúcim súhlasom. Súd poukazuje na to, že napriek
zneniu uvedeného bodu 6.6, zmluva o úvere umožňuje žalobkyni predčasne splatiť úver bez poplatku
za predčasné splatenie, po uplynutí doby fixácie úrokovej sadzby, čo vyplýva z bodu 3. 7 všeobecných
podmienok, v zmysle ktorého je žalovaná povinná žiadosti o predčasné splatenie úveru vyhovieť. Preto
súd ani túto zmluvnú podmienku nepovažoval za neprijateľnú.

Žalobkyňa následne namietala aj ustanovenie Poplatky, body 7.1. - nárok veriteľa požadovať od dlžníka
poplatky uvedené v bode 7.2., bod 7.2.8 - poplatok za predčasné splatenie ( 2% z predčasne splácanej
istiny x počet dní do ukončenia doby fixácie/365 , bod 7.2.10 - poplatok za upomienku 750,-Sk/kus,
bod 7.2.11 - zmluvná pokuta 3% z výšky poskytnutého úveru, bod 7.2.12 poplatok za iné úkony na

požiadanie klienta - 200,-Sk/kus. Uvedené poplatky v bode 7 zmluvy o úvere, ktoré žalobkyňa považuje
za neprijateľné, súd za neprijateľné nevyhodnotil, okrem vyššie zdôvodnenej neprijateľnosti zmluvnej
pokuty 3% z výšky poskytnutého úveru, nakoľko ide o poplatky ktoré nie je možné považovať za
neprimerané, resp. v neprimerane vysokej výške uplatňovanej zo strany veriteľa. Výška poplatkovuvedených v tomto bode zodpovedá primeraným a bežným poplatkom používaných v bankovom
sektore.

Podľa bodu 7.3. veriteľ má právo počas strelenia úver vzťahu jednostranne zmeniť výšku RPMN a výšku
a druh poplatkov, uvedených v predchádzajúcom bode a novú výšku a druh poplatkov v sadzobníku
poplatkov, ak sa splní niektorá z týchto po odmien: uplynie doba fixácie úrokovej sadzby, zmena likvidnej
pozicíe veriteľa, uplynie posledný deň v kalendárnom roku. Žalobkyňa uviedla, že jednostranná zmena
podmienok hraničí až so svojou vôľou v zmluvnom vzťahu a s vazalským postavením spotrebiteľa,

ktorému ho žalovaný vystavuje. Je nesporné že banka môže pristúpiť k úprave sadzobníka poplatkov
iba výnimočne, najmä z dôvodu zvýšenia nákladov, ktoré poplatky kryjú. Na druhej strane nemožno od
banky požadovať aby výška poplatkov bola rovnaká napríklad po dobu 10 rokov, keďže výška nákladov
na tieto poplatky sa v tomto období určite mení.

Ďalej žalobkyňa napádala ustanovenie bodu 7. 4., pretože neprimerane prenáša bremená všetkých

poplatkovnaspotrebiteľaazároveňspotrebiteľaobmedzujevovýberepoisťovne,vktorejjeoprávneným
uzavrieť poistenie založenej nehnuteľnosti a tiež ho núti, aby mal u žalovaného účet. Takýto výklad
uvedeného ustanovenia nemožno považovať za správny, nakoľko vôbec neviaže výber poisťovne
na poisťovňu určenú bankou, úveroví klienti majú môžu mať poistenej nehnuteľnosti vo všetkých
poisťovniach. Tiež z tohto ustanovenia nevyplýva, že by úveroví dlžníci museli mať účet vedený

žalovaným.

Súd prvého stupňa námietky žalobkyne k bodu 8.2. zmluvy o úvere týkajúce sa zasielania zásielok a
fikciu doručenia nepovažuje za neprijateľnú podmienku, nakoľko takýto spôsob doručenia umožňuje
aj všeobecný právny predpis, ktorým je občiansky súdny poriadok, a ktorým sa riadia súdy pri riešení

sporov.

Žalobkyňa namietala tiež rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 8.6. zmluvy o úvere, kde sa
uvádza: "Veriteľ a dlžník sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmluvy alebo v
súvislosti so zmluvou alebo zo zabezpečovacej zmluvy alebo v súvislosti so zabezpečovacou zmluvou

vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, budú rozhodované s konečnou platnosťou v
rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave
jedným rozhodcom, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie
rozhodcovského súdu bude záväzné pre veriteľa aj dlžníka, pričom veriteľ a dlžník sa zaväzujú ju
stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze. Dlžník má právo

písomne odstúpiť od takto dohodnutej rozhodcovskej doložky a následne doručiť do toto odstúpenie
veriteľovi v lehote do tridsiatich dní od po zmluvy".

Podľa § 93b ods. 1, zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné
ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy 88j/ o tom, že ich

prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i/] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Podľa ods. 2, návrh rozhodcovskej zmluvy
podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr
pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný
prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej

zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom
podľa osobitných predpisov.

Žalovaná uviedla, že jej z § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o bankách") vyplynula povinnosť

ponúknuť klientom "neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v tom zmysle, že ich
prípadné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona. Pritom zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že i keby
ju spotrebiteľ v zmluve podpísal, stále mal 30 dní na odstúpenie od rozhodcovskej doložky. Podľa
žalovaného spotrebiteľ nemal povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a o tejto možnosti musela

žalovaná vedieť.

Súd prvého stupňa mal za to, že uvedené ustanovenie § 93b ods. 1, zákona č. 483/2001 Z. z. nijako
nezbavovalo žalovaného povinnosti predložiť žalobkyni návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takýmspôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobkyni - spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť
voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby
bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné

riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Keďže žalovaný takto nepostupoval, je treba konštatovať
neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácieotom,čotáktorávoľbakonkrétneznamená. Súdpretodospelkzáveru,žetaktokoncipovaná

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to na škodu spotrebiteľa.
Predmetná doložka ako podmienka vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom
na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako predpokladané,
že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve banka a
povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán
podľa výberu určeného subjektu. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou formulárovej zmluvy,

ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu, a obsah tejto zmluvy nemala žalobkyňa ako spotrebiteľ reálnu možnosť
ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08 vo veci Asturcom Telecomunicaciones
SL. v. Christina Rodríguez Nogueira, bod č. 37, o potrebe stability práva a právnych vzťahov.
V predmetnom rozhodnutí Súdny dvor v nemenej dôležitej časti vyslovil, že nerovný stav medzi
spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom,
vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (bod 31), ako aj to, že vnútroštátny súd má

aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky (bod 32). Súdny dvor vyslovil, že
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu

rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Žalobkyňa tiež napadla ustanovenie bodu 8.9. Zmluvy o úvere s tým, že toto ustanovenie odporuje §
41 občianskeho zákonníka a núti zmluvné strany zotrvať v zmluvnom vzťahu. Žalobkyne ďalej tvrdím,
že uvedené ustanovenie je v rozpore s článkom 6 ods. 1 smernice rady. Podľa uvedeného ustanovenia
smernice " členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej
ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." uvedené ustanovenie smernice teda práve naopak
predpokladá existenciu a trvanie záväzku pre zmluvné strany zo spotrebiteľskej aj v prípade, že by
niektoré ustanovenia zmluvy boli posúdené ako neprijateľné podmienky a tým aj neplatné ustanovenia.

Tentocieľvšaksledujeajnapadnutéustanoveniezmluvy,pretonie je možnéhoposúdiťakoneprijateľnú
podmienku.

Ďalšie napadnuté ustanovenie 8.11, podľa ktorého, "v prípade ak sa veriteľ rozhodne realizovať právo
v zmysle predchádzajúcej vety, dlžník týmto žiada o poskytovanie relevantných informácii, materiálov

a ponúk", nepovažoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko takéto ustanovenie mohla
žalobkyňa odmietnuť. V prípade, ak by ho aj neodmietla, takéto ustanovenie nemožno považovať za
spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, práve
naopak, na základe ponuky banky by sa mohol spotrebiteľ oboznámiť s takými novými produktmi alebo
ponukami, ktoré by boli pre neho výhodnejšie.

Žalobkyňa namietala tiež Všeobecné podmienky pre poskytovanie bezúčelových úverov ( VPÚN ), a to
bod 3.6, bod 3.7. ktoré, sa zaoberajú zmenou úrokovej sadzby vo vzťahu k zmene fixácie, ktorými sa
súd už zaoberal vyššie pri namietanom bode 3.2 zmluvy.Tiež namietala bod 3.10.VPÚN, ktoré upravuje možnosť započítania pohľadávok žalovaného vo vzťahu
k pohľadávkam žalobkyne. Započítanie jednotlivých pohľadávok v bankou určenou poradí, súd za

neprijateľné nepovažoval, nakoľko, aj keď ide o nerovnováhu spočívajúcu v tom, že tak jednostranne
určil veriteľ a dlžník nemal možnosť túto podmienku namietať, veriteľ tak konal s ohľadom na vytvorenie
určitej zabezpečovacej funkcie vo vzťahu k uspokojeniu pohľadávky a v súlade so zásadou obozretnosti
a odbornej starostlivosti. S poukazom na túto zásadu, súd podmienku uvedenú v bode 5.3. nepovažoval
za neprijateľnú.

Žalobkyňa napadla aj bod 5. 3 VPUN, podľa ktorého, dlžník je povinný banke bezodkladne písomne
oznámiť všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho majetkovej resp. príjmovej situácie a zmeny, ako aj iných
osobných údajov dlžníka ... Podľa žalobkyne táto podmienka vystavuje spotrebiteľa svojvôli zo strany
žalovaného.Súdmázato,žeoznamovaniezmenyadresynadoručovaniepísomnostipopísanývdanom
bodeuľahčujespotrebiteľovivprípadežesiželá,abymubankadoručovalapísomnostinainúadresuako

doterajšiu, postup zmeny takejto adresy tak, že po oznámení novej adresy banka doručuje písomnosti
na novú adresu bez ďalšieho.

Namietaný bod 6.1. VPÚN, upravujúci postup žalovaného pri omeškaní spotrebiteľa so splácaním
úveru, súd nevyhodnotil ako neprijateľný z dôvodu, že ustanovenie § 4 od. 2 písm. o/ zákona o

spotrebiteľských úveroch výslovne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí, obsahovala aj upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru. V
tomto ustanovení je iba popísaný zo zákona vznikajúci nárok veriteľa na úrok z omeškania v prípade, ak
dlžník nezaplatí pohľadávku banky riadne a včas. Žalobkyňa tiež namieta, že na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru postačuje, ak je spotrebiteľ v omeškaní s jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 60 dní.

Neozrejmila na základe čoho je takáto dohoda neprimeraná, nakoľko až právna úprava po 1. 11.
2008 v ustanovení § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka výslovne ustanovuje, že ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykovať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. V čase uzavretia napadnutej
zmluvy o úvere takáto práva úprava neexistovala.

Tiež namietala bod 7.1. VPÚN - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, pričom ide o najzávažnejšie
zmluvné podmienky, v ktorých sa najvýraznejšie prejavila nadvláda žalovaného nad žalobkyňou -
spotrebiteľom, pričom uvedené podmienky postrádajú primeranosť a zakladajú hrubú nerovnováhu
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že banka ako

veriteľ (žalovaný), je podľa zákona o bankách, povinná postupovať pri výkone svojej činnosti obozretne,
požadovať predčasné splatenie úveru iba z dôvodu, ktorý je tak závažný, že vyváži obchodné straty.
Preto ustanovenie všeobecných podmienok upravujúcich mimoriadnu splatnosť, nemôže byť v rozpore
so zásadou prijateľnosti podmienok, nakoľko ak by banka pristúpila k bezúčelovému zosplatneniu úveru
a takto svojvoľne trestala dlžníkov, išla by proti svojim záujmom. Banka má predovšetkým záujem na

dlhodobom splácaní úveru, pretože s takýmto zámerom pristúpila k poskytovaniu úverov.

Zmena všeobecných podmienok vykonaná jednostranne zo strany žalovaného - bod 9. VPUN,
namietaná žalobkyňou, nezakladá neprijateľnosť všeobecných podmienok z dôvodu, že banka je
povinná zmenu všeobecných podmienok oznámiť dostupným spôsobom na verejnom mieste v banke,

na internetovej stránke a iným vhodným spôsobom. Klient má preto možnosť, vždy sa s obchodnými
podmienkami banky oboznámiť a aj z tohto dôvodu súd námietku žalobkyne za nevyvážené postavenie
strán, neakceptuje.

V kontexte so zmluvou o úvere namietala žalobkyňa i neprijateľnosť zmluvy o záložnom práve, uzavretej

medzi žalobkyňou a žalovaným na zabezpečenie úveru poskytnutého žalovaným žalobkyni na základe
zmluvy o úvere. Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru - 1 540 000,- Sk (51 118,64 eura), nie je možné
považovať záloh - byt, ktorého vlastníčkou je žalobkyňa, za neadekvátny, resp. neprimerane vysoký.
Žalobkyňa považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v bode 2.3, v ktorej sa záložca
napr. zaväzuje - nepreviesť bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa predmet

záložného práva alebo akýkoľvek podiel na ňom na inú osobu ž do času úplného splatenia pohľadávky;
nezriadiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa k predmetu záložného práva
vecné bremeno, inú ťarchu alebo nájomné, podnájomné práva v prospech tretej osoby; strpieť výkonzáložnéhoprávanazákladetejtozmluvyakoexekučnéhotitulupodľaust.§258ods.3zákonač.99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, alebo § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.

Uvedené zmluvné podmienky určite nemožno považovať za neprijateľné a nevyvážené, keďže napriek
týmto ustanoveniam, ktoré sa žalobkyňa zaviazala dodržiavať, tieto napriek tomu obišla, keď pri začatí
záložného práva na nehnuteľnosť žalovaný zistil, že žalobkyňa previedla vlastnícke právo k zálohu - J.
na G. 12 na svoju dcéru, vedľajšiu účastníčku v prvom rade s tým, že obdarovaná zriadila v prospech
darcu (žalobkyne) a svojho brata B. E. (syna žalobkyne) bezplatne vecné bremeno zodpovedajúce právu

užívania bytu a to bez súhlasu veriteľa (žalovaného). Správa katastra rozhodnutím číslo V 5686/10
zo dňa 2. 12. 2010 povolila tento vklad vlastníckeho práva v prospech vedľajšej účastníčky v prvom
rade a vecné bremeno v prospech žalobkyne a jej syna B.. Žalobkyňa týmto svojim konaním, ktoré
bolo jednoznačne v rozpore so zmluvou o záložnom práve, ktorú uzavrela, porušila jednak zmluvné
podmienky a jednak zavinila nemožnosť realizácie výkonu záložného práva. Súd toto jej konanie, ktoré
je v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami, považuje jednoznačne za účelové v snahe vyhnúť

sa realizácii záložného práva a nesplnenia si povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o bezúčelovom
splátkovomazmluvaozáložnompráve,obezodňa9.4.2008,niesúneplatné.Podrobnýmpreskúmaním
všetkých namietaných zmluvných podmienok dospel k záveru o neprijateľnosti dvoch zmluvných

podmienok, ktoré sú vyššie zdôvodnené a uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Nakoniec sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala i náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5000 eur,
ktorú sumu žiada, aby jej žalovaný uhradil dôvodiac, že žalovaný nerešpektujúc žiadne jej argumenty
o nemožnosti splácania poskytnutého úveru, oznámením o výkone záložného práva, ktoré ju priviedlo

do strachu o strechu nad hlavou, ktorá je jedinou životnou istotou a istotou jej detí, ďalej neistotou, či
zmluvný vzťah je platný alebo nie, beznádejou, že si nevie poradiť, banka jej nepomohla, zanedbaním
odbornej starostlivosti žalovaného, v dôsledku ktorého správania žalovaného jej spôsoboval stres,
zakladá oprávnenie žalobkyni domáhať sa uvedenej nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa uviedla, že sa
domáha náhrady nemajetkovej ujmy s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

Konštatoval, že z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., vyplýva, že prípadný nárok na
primerané finančné zadosťučinenie má ten spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinností vyplývajúcich zo zákonov na ochranu spotrebiteľa. Návrh žalobkyne bol
zamietnutý, pričom súd zároveň vyhlásil dve zmluvné podmienky za neprijateľné. Žiadna z uvedených

neprijateľných podmienok sa žalobkyne nedotkla a nebola voči nej zo strany žalovaného praktizovaná
( ani rozhodcovská doložka, ani zmluvná pokuta). Súd má za to, že v danom prípade nie je dôvod na
priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni, nakoľko konanie banky- žalovanej doposiaľ žiadnym
spôsobom neporušilo práva žalobkyne ako spotrebiteľa v danom zmluvnom vzťahu. Žalovaný iba
postupom, ktorý bol riadne zmluvne dohodnutý, sa domáhal plnenia týchto zmluvných podmienok,

predovšetkým základnej, a to splácania úveru zo strany žalobkyne. Skutočnosť, že na jednej strane
žalobkyňa úver poskytnutý žalovaným prijala, s týmto nakladala podľa svojho uváženia a použila podľa
svojich potrieb, na druhej strane, že žalovaný sa zákonným a dohodnutým spôsobom domáha plnenia
podmienok, nemohlo spôsobiť zásah do právom chránených záujmov žalobkyne, nakoľko táto si musela
byť vedomá skutočnosti, že žalovaný jej požičal finančné prostriedky, ktoré jednoducho musí vrátiť.

Ani skutočnosť, že žalovaný oznámil žalobkyni realizáciu výkonu záložného práva na základe platne
uzavretejzmluvyozáložnompráve,nemôžebyťposudzovanáakozásahdoprávomchránenéhozáujmu
- práva na obydlie a súkromie, nakoľko žalobkyňa tým, že zmluvu riadne uzavrela si musela byť vedomá
skutočnosti, že v prípade porušenia zmluvných podmienok z jej strany, k tomuto úkonu môže žalovaný
pristúpiť. Keď potom banka pristúpila k výkonu záložného práva, tohto sa však nedomohla, nakoľko

ako bolo vyššie uvedené žalobkyňa hrubým spôsobom porušila svoju zmluvnú povinnosť nepreviesť
a nezaťažiť vecným bremenom založenú nehnuteľnosť, čim vlastne žalovanému znemožnila výkon
záložného práva. Súd tiež poukazuje na to, že žalobkyňa po celý čas poukazovala na neprijateľné
správanie a konanie žalovanej pri vytváraní zmluvných podmienok, ale bola to práve žalobkyňa, ktorá
tieto zmluvné podmienky porušila a zároveň konala v hrubom rozpore s dobrými mravmi, preto by aj

bolo neprijateľné priznávať jej akúkoľvek inú právnu ochranu v danej veci. Preto ani v tejto časti žaloby
žalobkyni nevyhovel a žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy ako nedôvodnú zamietol.O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP, pričom v konaní
úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalobkyňa, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby rozhodnutie zmenil
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania spolu s
nárokom na finančné zadosťučinenie. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov. Nestotožnila sa so závermi súdu,

že napadnutá Zmluva o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluva o záložnom práve,
obe uzavreté dňa 09. 04. 2008, sú štandardné zmluvy, pri ktorých nie sú dané žiadne skutočnosti
odôvodňujúce vyslovenie ich absolútnej neplatnosti. Súd považoval za individuálne dojednané všetky
podmienky v zmluve, na ktorých bola založená aj žiadosť o poskytnutie úveru, keďže s prispôsobujú
spotrebiteľovi a ostatné podmienky predstavujú súčasť štandardnej zmluvy, ktorá sa uzatvára s inými
klientmi. S uvedeným záverom sa nestotožnila, pretože v predchádzajúcich rozhodnutiach všeobecných

súdov bol vyslovený záver, že za typovú zmluvu treba považovať aj predformulované znenia rôznych
variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Súd teda nesprávne posúdil individuálnosť dojednania
podstatných náležitostí oboch zmlúv, a preto dospel k nesprávnemu záveru o ich platnosti. Nestotožnila
sa ani so záverom, že väčšina namietaných zmluvných podmienok bola súdom vyhodnotená ako
vyvážená a nepoškodzujúca právo na ochranu spotrebiteľa. Za nesprávne posúdenú zmluvnú

podmienku považovala napr. bod 5.1, bod 6.6 Zmluvy a bod 3.10 VPUN. príkladom nesprávneho
skutkového zistenia na základe vykonaných dôkazov je aj fakt, že súd vo viacerých prípadoch na jednej
strane pripustil možnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach spotrebiteľa, ale na strane
druhej nevyslovil ich neplatnosť, ktoré by malo túto nerovnováhu odstrániť. Ďalej namietala nedostatok
odôvodnenia súdu prvého stupňa pri nepriznaní ochrany pred neoprávnenými poplatkami odporu v bode

7. Zmluvy o úvere. Do pozornosti odvolacieho súdu dala rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
18Co/109/2011, a Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe zo dňa 03. 05. 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010.
Mala za to, že argumentácia o primeranosti poplatkov len z dôvodu, že sú bežne používané v bankovom
sektore je nedostatočné. Prvostupňový súd nevzhliadol neprijateľnosť ani zmluvnej podmienky v bode
6.4.2 Zmluvy o úvere, kde musela vyhlásiť, že sa voči nej nevedú žiadne súdne konania, aj keď uvedené

zakladá nepravdivé vyhlásenie odôvodňujúce vyhlásenie mimoriadnu splatnosť úveru. Súd sa dopustil
nesprávneho právneho posúdenia aj v otázke poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia a
poukázala na § 5 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Záverom uviedla, že súd v
tomto konaní uprednostnil záujmy odporcu pred potrebou ochrany práv spotrebiteľa.
Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 8.6 Zmluvy

o bezúčelovom splátkovom úvere podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd,
aby rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol, resp. prvostupňové rozhodnutie zrušil.
Konštatoval, že súd sa vyporiadal s neprijateľnosťou predmetného ustanovenia s použitím ust. § 93b
ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného od 01. 12. 2009. Prvostupňový súd aplikoval normu,
ktorá ešte nebola v čase uzatvárania rozhodcovskej zmluvy účinná. Aj napriek uvedenému dostala

žalobkyňa dostatočné poučenie o následkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a mala možnosť ju
odmietnuť. Priamo v čl. 8.6 zmluvy o úvere sa uvádzajú výstižné informácie o následkoch uzavretia
rozhodcovskej zmluvy. Túto možnosť mala hneď pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Zdôraznil, že v
slovenskom rozhodcovskom konaní nie je dôvod, pre ktorý by sa mal spotrebiteľ dostať do nevýhodného
postavenia. V ďalšom poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Znenie rozhodcovskej doložky

neodporuje ani ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/333/2011. Záver súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky
nepovažoval za správny a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd
sa nevysporiadal v odôvodnení rozsudku s argumentmi žalovaného v jeho vyjadreniach vo vzťahu k
prípustnosti rozhodcovskej doložky. Ďalej odvolanie smerovalo proti sankciám za neplnenie povinností

vyplývajúcich zo zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere s výnimkou zmluvnej pokuty vo výške 10
000,-Sk za neplnenie povinností v zmysle bodu 6.1.5 a 6.1.6. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé,
že prvostupňový súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku dojednanú sankciu v podobe zmluvnej
pokuty vo výške 3 % z výšky poskytnutého úveru, ktorá bola dohodnutá v bode 6.2 úverovej zmluvy,
pričom zmluvné strany si v uvedenom ustanovení dohodli zmluvnú pokutu za porušenie záväzkov

vyplývajúcich z bodu 6.1 úverovej zmluvy. Pokiaľ ide o túto sankciu sa súd domnieval, že je neprimeraná,
avšak zmluvnú pokutu 332 eur pre prípad porušenia zmluvných povinností uvedených v bodoch 6.1.5
a 6.1.6 úverovej zmluvy vyhodnotil ako zodpovedajúcu obsahu povinností, ktoré je dlžník povinný
plniť vo vzťahu k veriteľovi. Mal za preukázané, že výrok napadnutého rozhodnutia nie je v súlade sodôvodnením rozhodnutia. Konštatoval, že povinnosti uvedené v bodoch 6.1.5 a 6.1.6 úverovej zmluvy
sú najdôležitejšími povinnosťami dlžníka v súvislosti so zabezpečením pohľadávky z úverovej zmluvy,
pretože ich splnením dlžník preukazuje nielen vznik záložného práva k predmetu zabezpečenia úveru,

ale aj kvalitu tohto zabezpečenia. Poukázal na § 27 ods. 8 zákona o bankách. Záverom poznamenal,
že význam a hodnota povinností, ktorých dodržanie je zabezpečené predmetnými sankciami je daná
najmävýškouúveruahodnotouzabezpečenejpohľadávkyveriteľa.Všetkypovinnosti,ktorýchporušenie
je v zmysle zmluvy o úvere sankcionované, majú podstatný vplyv na fungovanie úverového vzťahu.
Mal za to, že výška sankcii je preto vo všetkých prípadoch primeraná a je bežná v bankovom sektore.

Zdôraznil, že odplata za nezabezpečené úvery v bankách je viacnásobne vyššia ako odplata za úvery
zabezpečené.Spoukazomnauvedenéskutočnostižiadalrozhodnutiesúduprvéhostupňavnapadnutej
časti zmeniť, resp. zrušiť.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že sa s názorom žalovaného
ohľadom nesprávnej aplikácie § 93 ods. 1 Zákona o bankách nestotožňuje. Súd pri posudzovaní
rozhodcovskej doložky vychádzal z právnej úpravy účinnej k dňu jej uzatvorenia. Súd uviedol, že vydaniu

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu bráni skutočnosť, že zmluvná podmienka, ktorá
vyžaduje od spotrebiteľa, aby prípadné spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
nebola individuálne dojednaná. Ustanovenie § 93b ods. 1 zákona o bankách súd použil len na podporu
svojej argumentácie, čo však nespôsobuje závažný nedostatok odôvodnenia rozsudku. Do pozornosti
odvolacieho súdu dal uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. 05. 2012, č. k. 10CoE/308/2011-39.

Ďalšou skutočnosťou svedčiacou o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je skutočnosť, že spotrebiteľ
nemal možnosť odmietnuť neodvolateľný návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. O takýto prípad
ide aj vtedy, ak je návrh rozhodcovskej zmluvy začlenený medzi iné zmluvné podmienky, najmú medzi
všeobecné obchodné podmienky, u ktorých je zrejmé, že s nimi často klient nie je oboznámený.
Vzhľadom k uvedenému mala za preukázané, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou. V ďalšom poukázala na argumentáciu žalovaného, ktorý nepriamo uznal, že žalobkyni
nebol daný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v súlade s vtedy účinným ust. § 93b ods. 1
a 2 zákona o bankách. Konštatovala, že nemala možnosť prijať, resp. neprijať rozhodcovskú doložku,
pretože o jej zakomponovaní do zmluvy ani nevedela. S poukazom na uvedené skutočnosti trvá na
svojom odvolaní, ktorým žiadala odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že podanej

žalobe vyhovie a prizná jej náhradu trov konania.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne a žalovaného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Nitra,
ktorá uviedla, že prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a s jednotlivými dôkazmi
sa dostatočne vysporiadal. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s namietaním
absolútnej neplatnosti predmetných zmlúv. Podstatné náležitosti zmlúv boli vymedzené určito, jasne

a zrozumiteľne. Taktiež zo strany navrhovateľky nebolo preukázané plnenie podmienok na náhradu
nemajetkovej ujmy, čo súd vyhodnotil tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Vyhodnotenie zmluvných
podmienok ako neprijateľných nezakladá automaticky nárok na primerané finančné zadosťučinenie,
keď bola žaloba žalobkyne zamietnutá. Žalobkyňa počas celého konania nespochybnila čerpanie
poskytnutého úveru od žalovaného a až s odstupom niekoľkých rokov začala namietať podmienky

zmluvy, ktoré sa jej začali javiť ako neprijateľné. Prokurátor zdôraznil, že si žalobkyňa musela byť
vedomá, že požičané peňažné prostriedky bude musieť vrátiť. Obranu žalobkyne vo vzťahu k odporcovi
vyhodnotil ako účelovú aj v časti o zriadení záložného práva. Žalobkyňa aj napriek platnej zmluve
o zriadení záložného práva previedla nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom na svoju dcéru, čím
konala v rozpore so zmluvnými podmienkami s úmyslom nesplniť si povinnosť voči žalovanému. Správa

katastra Nitra v konaní V 5686/2010 zo dňa 02. 12. 2010 povolila vklad v prospech dcéry žalobkyne.
Podľa vyjadrení žalovaného bola žalobkyňa od 27. 07. 2010 v omeškaní so splácaním úveru, čo
viedlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobkyňa namietala celkovo 23 podmienok, ktoré
považuje za neprijateľné a z tohto dôvodu považuje aj obe zmluvy za absolútne neplatný právny úkon.
S týmto názorom sa prokurátor nestotožnil. Ak by prišlo k plneniu na základe neplatného právneho

úkonu, zakladalo by to len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak by teda išlo o absolútne
neplatný právny úkon, zakladalo by to povinnosť žalobkyne vrátiť požičané finančné prostriedky. V
ďalšom odkázal na odôvodnenie nepadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil. V súvislosti s odvolaním
žalovaného v časti vyhlásenia zmluvnej podmienky uvedenej v bode 8.6 Zmluvy o bezúčelovom úvere
za neprijateľnú sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového súdu, na ktoré v ďalšom odkazuje. Záverom

uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žalovaný uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvého
stupňa stotožňuje. Zdôraznil, že neplatnosť všetkých zmluvných podmienok uvedených v návrhu skúmal
prvostupňový súd na návrh žalobkyne. Vzhľadom k tomu je bezpredmetná námietka žalobkyne oabsencii ex offo ochrany. Žalovaný v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.
11. 2012, č. k. uviedol, že toto rozhodnutie sa nevzťahuje na predmetnú vec. Dodal, že nepreukazoval
individuálne dojednanie žiadnym predformulovaným znením zmluvy, ale písomným a ústnym dôkazom

o priebehu kontraktačného procesu, najmä písomnou žiadosťou o poskytnutie úveru, ktorá sa striktne
individuálne negociovala s klientom a ktorá obsahuje údaje, ktoré vyslovene závisia od vôle klienta,
pričom klient je v tej situácii informovaný o ponukách banky a z viacerých možností si vyberá riešenie,
ktoré mu vyhovuje, a teda nemá iba možnosť prijať alebo odmietnuť formulárovú zmluvu ako celok.
Uviedol, že zotrváva na tvrdení, že aj keby boli zmluvné podmienky podrobené kontrole ich prijateľnosti,

nenašiel by sa dôvod spôsobujúci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech žalobkyne. Pokiaľ ide o jednostranné zvýšenie úrokovej sadzby namietané žalobkyňou
uviedol, že tomuto riziku nemusela byť vystavená, ak by sa fixovala výška úrokovej sadzby počas
celej doby splácania úveru. Dĺžku fixácie si vyberala žalobkyňa z dôvodu, že jej ekonomicky vyhovovala
a individuálne si vyhodnotila jej výhodnosť a následne si vybrala túto schému. Predmetnú klauzulu
je však potrebné posudzovať v kontexte zmluvného vzťahu, najmä je potrebné zohľadniť skutočnosť,

že žalovaný žalobkyni zmenu úrokovej sadzby oznámil. V prípade nesúhlasu s výškou úrokovej
sadzby mala žalobkyňa možnosť bezplatne ukončiť zmluvný vzťah. V súvislosti so žalobkyninou
námietkou ohľadom neprijateľnosti podmienky v bode 5.1 zmluvy o úvere uviedol, že k tejto veci sa
už skôr niekoľkokrát vyjadril. Námietka žalobkyne v súvislosti s pripustením nerovnováhy v právach
a povinnostiach pri namietanom bode 3.10 VPUN poukázal na to, že tento bod hovorí predovšetkým

o započítaní pohľadávok žalovaného proti pohľadávke žalobkyne na poskytnutie úveru v poradí
určenom žalovaným. Táto úprava má skôr informatívny charakter, a teda nemôže pôsobiť hrubo
nerovnovážne. V súvislosti s namietanou nemeckou líniou skutočného plnenia, na ktorú sa odvoláva
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011, na ktoré poukazovala žalobkyňa, dal
do pozornosti odvolacieho súdu nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. US 3725/13 a nadväzujúce

stanovisko Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Cpjn 203/2013. Vzhľadom k uvedenému mal za preukázané,
že dojednania o predmetných poplatkoch (poplatok za spracovanie žiadosti a poplatku za správu
úveru) boli transparentnou súčasťou cenového dojednania, a preto sú platné. Pokiaľ ide o namietanú
neprijateľnosť zmluvnej podmienky v bode 6.4.2 zmluvy o úvere uviedol, že žalobkyňa neuviedla, v čom
vidí nevyváženosť tohto zmluvného mechanizmu. Previazanie s možnosťou vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti v prípade, ak sa ukáže, že prehlásenie klienta nebolo pravdivé je prirodzené. Ide o situáciu,
kedy by žalovaný za daných podmienok nikdy predmetný úver neposkytol. Ide o obdobu situácie, kedy
zmluvná strana uvedie do omylu druhú zmluvnú stranu o podstatných skutočnostiach rozhodujúcich pre
uzatvorenie zmluvy, ktorá je sama o sebe sankcionovaná relatívnou neplatnosťou. Záverom uviedol, že
s časťou rozsudku, ktoré nebolo napadnuté odvolaním sa stotožňuje.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalobkyne i žalovaného (§ 212 ods.
1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie

správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom

rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že súd prvého stupňa sa
vyporiadal so všetkými tvrdeniami účastníkov a skutkovými zisteniami správne. Žalobkyňa v odvolaní
uviedla iba 7 odvolacích námietok. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, preto

sa pri prejednaní odvolania žalobkyne a preskúmaní napadnutého rozsudku zaoberal iba žalobkyňou
uvedenými námietkami, nemal dôvod posudzovať ďalšie skutkové okolnosti a právne závery súdu
prvého stupňa napriek tomu, že žalobkyňa v konaní žalovala neprijateľnosť 23 zmluvných podmienok.

Odvolací súd zdôrazňuje, že aj v prípade, ak podmienky spotrebiteľskej zmluvy nie sú dohodnuté
individuálne, nezakladá to automaticky neplatnosť zmluvy alebo neprijateľnosť týchto zmluvných

podmienok. Neprijateľnými (a z toho dôvodu neplatnými) sú iba také zmluvné podmienky, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami spotrebiteľa (dlžníka) a dodávateľa
(veriteľa) a poškodzujú spotrebiteľa. Ak zmluvné podmienky sú individuálne dohodnuté, súd sa zaoberá
posúdením existencie nerovnováhy medzi právami a povinnosťami účastníka zmluvného vzťahu. Musí
ísť o značnú nerovnováhu, ktorá poškodzuje spotrebiteľa (dlžníka).

Z predmetnej zmluvy o bezúročnom úvere zo dňa 09.04.2008 nevyplýva, že by mala žalobkyňa platiť
úroky z omeškania aj z úrokov z omeškania. Taktiež sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu
prvého stupňa, že viazanosť predčasného splatenia dlhu na súhlas veriteľa, nespôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa, ničím spotrebiteľa nepoškodzuje. Taktiež určený

spôsob započítania pohľadávok žalovaného voči žalobkyni v poradí určenom žalovaným, nespôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, žalobkyňa ani neuviedla ako ju
toto dojednania konkrétne poškodzuje. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne ohľadne poplatkov, nejde
o poplatky, ktoré znevýhodňujú žalobkyňu, teda spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. Nejde o poplatky, ktoré by boli ziskom banky (napríklad za poskytnutie úveru), ale

o poplatky na pokrytie nákladov žalovaného za služby poskytované žalobkyni. Povinnosť spotrebiteľa
- žalobkyne prehlásiť, že tretie osoby nevedú voči nej súdne konania s ohľadom na možnosť veriteľa
vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu v prípade nepravdivého vyhlásenia dlžníka, taktiež nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, pretože v takom prípade sa vychádza z vedomosti dlžníka o súdnom konaní,
nemôže byť postihnutý predčasnou splatnosťou v prípade, ak o súdnom konaní nemal možnosť vedieť.

Postihnutie za nepravdivé vyhlásenie ohľadne súdneho konania sa týka iba vedomého nepravdivého
prehlásenia.

Posledným odvolacím dôvodom žalobkyne bolo podľa nej nesprávne právne posúdenie ohľadne
požadovaného finančného zadosťučinenia. Podľa jej názoru vyslovením neprijateľnosti zmluvných

podmienok, aj keď len v dvoch prípadoch, je daný nárok na primerané zadosť učinenie. V tomto
smere odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vyslovenia neprijateľnosti 23
zmluvných podmienok, súd prvého stupňa vyhlásil za neprijateľné iba 2 zmluvné podmienky. Vzhľadom
na rozsah zmluvných dojednaní v zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, nemožno vyvodiť,
že vyhlásenie neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok zakladá nárok na finančné zadosťučinenie.

Žalovaný v odvolaní namietal vyhlásenie neprijateľnosti zmluvných podmienok týkajúcich sa zmluvnej
doložky a zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok v týchto častiach veľmi podrobne
a vyčerpávajúco zdôvodnil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa, nemá čím
ich doplniť, preto ich ani nebude opakovať a plnom rozsahu na nepoukazuje ako na správne.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak,

že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože
ich náhradu nežiadal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.