Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113238608
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113238608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľov: 1/ B. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX, 2/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 3/ O. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX/XX, J., 4/ B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 5/ O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Ul. X. M. XXXX/XX, C. G. M., navrhovatelia 1/ - 5/ právne zastúpení JUDr. Štefániou Harciníkovou,
advokátkou, so sídlom A. X, J., proti odporcom: 1/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 2/ M. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX, odporcovia 1/ - 2/ právne zastúpení spoločnosťou STEHURA & partners,
v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, o návrhu navrhovateľov, že nehnuteľná

vec patrí do dedičstva po nebohej O. E., na odvolanie odporkýň proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 2C/311/2013-63 zo dňa 20.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyne v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom v rade 1/ až 5/
trovy konania 173,58 eur v podobe trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľov
JUDr. Štefánie Harciníkovej, advokátky, so sídlom v J., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom

Okresným úradom Bytča na LV č. XXXX, katastrálne územie Z., obec Štiavnik, okres Bytča, ako
parcela registra „E" s parcelným číslom 9250/1, druh pozemku - orná pôda o výmere 254 m2, patrí
v 1/1 do dedičstva po poručiteľke menom O. E., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z..
XXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Zároveň odporcom v rade 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne
nahradiť navrhovateľom v rade 1/ až 5/ súdny poplatok vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia
825,14 eur, všetko do troch dní na účet právneho zástupcu navrhovateľov. Z výsledkov vykonaného
dokazovania považoval za preukázané, že pokiaľ i odporkyne preukazovali vlastníctvo k spornému

pozemku zápisnicou spísanou na MsNV v Štiavniku 15.11.1971, v zmysle ktorej Y. Z. a M. Z. odpredali
parcelu 9250/1 vo výmere 127 m2 I. Z., bytom v Z.. XXXX za kúpnu cenu 1.200,- Kčs, Z. I. nikdy
nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku na základe kúpy v roku 1971
od Y. Z. a M. Z., nakoľko títo neboli vlastníkmi sporného pozemku 9250/1 katastrálneho územia
Z.. Vlastníkom sporného pozemku bol starý otec navrhovateľov Z. Q. B., ktorý v čase predaja žil a
bol v evidencii nehnuteľností zapísaný za vlastníka pozemku (zápis v pozemkovej knihe, vložka č.
2363). Predmetná zmluva nebola registrovaná ŠN a k predaju nebol daný ani súhlas MsNV (§ 134

ods. 2, § 149 ods. 2 OZ v znení zákona SNR č. 159/1971). Napriek tomu, že sa Z. I. na základe
kúpnej zmluvy z roku 1971 ujal držby pozemku, nemohol nadobudnúť vlastnícke právo ani vydržaním,
nakoľko v tom čase platný Občiansky zákonník nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec
neupravoval a v zmysle Občianskeho zákonníka č. 131/1982 s účinnosťou od 01.04.1983 vlastníckeprávo k poľnohospodárskemu pozemku nebolo možné vydržať, čo znamená, že ani v roku 1977 v čase
darovania pozemku odporkyni v rade 2/ nebol Z. I. vlastníkom a nemohol darovaním pozemku previesť
na odporkyňu vlastnícke právo, teda viac práv, ako mal sám. Na základe uvedeného dospel k záveru,

že sa odporkyňa v rade 2/ darovaním od Z. I. nestala vlastníčkou sporného pozemku, nemohla sa stať
jeho vlastníčkou ani vydržaním, a teda nemohla ani platne previesť darovacou zmluvou v roku 2001
svoje vlastníctvo na odporkyňu v rade 1/ (V 525/2001), a to i napriek tomu, že podľa notárskej zápisnice
N 191/2000 spísanej 21.12.2000 požiadala notára o osvedčenie právne významnej skutočnosti o tom,
že je vlastníčkou viacerých nehnuteľností v katastrálnom území Z., medzi iným aj k parcele KN č.

9250/1 - orná pôda. K notárskemu osvedčeniu okresný súd uviedol, že toto osvedčenie nebolo vydané
za podmienok uvedených v § 63 zákona č. 323/92 v znení zákona č. 397/2000 Z. z. účinnom v čase
vydania vyhlásenia odporcom v rade 2/ do notárskej zápisnice, naopak, bolo osvedčené podľa už
neexistujúceho § 2 až 9 zákona č. 293/92 Zb., a to i napriek tomu, že v tom čase platil a bol účinný
už nový zákon, t. j. 393/2000. Napokon okresný súd neuznal ani námietku odporkyne v rade 1/ o tom,
že získala vlastníctvo k nehnuteľnosti vydržaním 09.10.2001, kedy bola spísaná darovacia zmluva, na

základe ktorej bol povolený vklad tejto nehnuteľnosti, pričom žaloba bola podaná až v roku 2013, teda
po uplynutí 10-ročnej lehoty. K tejto skutočnosti okresný súd uviedol, že navrhovatelia až po roku 2006,
t. j. po smrti svojej právnej predchodkyne O. E., následne neskôr po overovaní dokladov zistili, že v
dedičstve nebola prejednaná sporná parcela. Na strane odporkyne v rade 1/ chýba dobromyseľnosť
k tomu, aby mohla vydržaním získať vlastníctvo k nehnuteľnosti. Za absurdné okresný súd označil,

aby na základe spochybnenej zápisnice o osvedčení vlastníctva získala vlastníctvo najprv matka a
táto následne previedla nehnuteľnosť na svoju dcéru. O trovách konania okresný súd rozhodol s
prihliadnutím na úspech navrhovateľov v spore, účelnosť nimi vynaložených trov konania, postupom
podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie odporkyne v rade 1/, 2/. Odporkyňa
v rade 1/ uviedla, že sporný pozemok nadobudla darovacou zmluvou, ktorej vklad bol do katastra
nehnuteľností povolený 09.10.2001. Od tohto momentu predmetnú nehnuteľnosť užívala v dobrej viere,
že jej patrí. Považovala predmetnú darovaciu zmluvu za platnú, nakoľko na základe nej došlo k zápisu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V užívaní nehnuteľnosti ju nikto nerušil. Nerušili ju ani

navrhovatelia, ani ich právna predchodkyňa, ktorá dobre vedela, že predmetný pozemok patrí ich rodine.
To, že notárska zápisnica bola spísaná už za neúčinnosti zákona, odporkyňa v rade 1/ ani odporkyňa
v rade 2/ nemohli vedieť. Za zaujímavosť považovala, že napriek nedostatkom zápisnice bol povolený
vklad do katastra nehnuteľností. Čiže dva štátne orgány potvrdili vlastníctvo predmetného pozemku pre
odporkyňu v rade 2/. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

Tak, ako už uvádzala, od roku 2001 predmetnú nehnuteľnosť aj fakticky užívala ako svoju vlastnú.
Rozhodnutie okresného súdu označila za hrubo arbitrárne, nakoľko súd v ňom konštatuje neplatnosť
právneho úkonu bez náležitého zdôvodnenia a súčasne sa nevyrovnal so zásadnou skutočnosťou, a to,
že odporkyňa v rade 1/ nadobudla vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti titulom vydržania, samozrejme za
predpokladu, že súd konštatuje neplatnosť originálneho titulu, a to darovacej zmluvy. V tejto súvislosti

poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. marca 2011, sp. zn. 5Cdo 30/2010. Odporkyňa
v rade 2/ poukazovala na to, že okresný súd sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s jej námietkou o
nedostatku pasívnej legitimácie v spore. V nadväznosti na to žiadala, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovatelia vo vyjadrení k odporkyniam podanému odvolaniu uviedli, že zo správne zisteného
skutkového stavu, zhodnotiac výsledky dokazovania, okresný súd bez akýchkoľvek pochybností dospel
k správnemu záveru, že odporkyňa nikdy nebola vlastníčkou sporného pozemku, keďže ani jej
predchodca Z. I., od ktorého mala podľa tvrdenia odporkyne 1/ a 2/ derivatívne darovaním (ústnou
darovacou zmluvou v roku 1977) nadobudnúť vlastnícke právo, nikdy sporný pozemok nevlastnil. Súd

prvého stupňa správne prejudiciálne konštatoval, že darovacia zmluva č. V 525/2001 je absolútne
neplatným právnym úkonom, pretože odporkyňa nebola nositeľom žiadnych práv k spornému pozemku,
a teda nemala čo previesť. Odporkyňa v rade 2/ nemala oprávnenie previesť pozemok aj napriek tomu,
že jej bolo v katastri nehnuteľností záznamom listiny - notárskeho osvedčenia o držbe N 191/2000,
Nz 422/2000 zapísané právo oprávnenej držby (nie vkladom tejto listiny). Tvrdenia odvolateliek o tom,

že predmetná notárska zápisnica, hoci bola spísaná za neúčinného zákona, je osvedčením právnej
skutočnosti o vydržaní, sú nezmyslom. Súd prvého stupňa posúdil neplatnosť darovacej zmluvy nie
na základe nedostatkov notárskeho osvedčenia, ale svoj právny záver o jej neplatnosti vyvodil v rámci
zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám, keďže dokazovaním súdnepochybne zistil, že odporkyňa v rade 2/ nikdy nebola vlastníkom sporného pozemku, ani vydržaním
nemohla vlastnícke právo k spornému pozemku nadobudnúť. Na základe takejto absolútne neplatnej
darovacej zmluvy súd prvého stupňa správne skonštatoval, že nemohlo dôjsť k platnému prevodu

vlastníckeho práva k spornému pozemku na odporkyňu v rade 1/ titulom darovacej zmluvy V 525/2001.
Správne okresný súd z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil záver, že odporkyňa v rade 1/ aj
napriek neplatnosti darovacej zmluvy nestala sa vlastníčkou sporného pozemku vydržaním, pretože
odporkyni v rade 1/ chýbala dobromyseľnosť o tom, že jej pozemok patrí, pričom súd dobromyseľnosť
posudzoval so zreteľom na všetky okolnosti tejto veci. Odporkyňa v rade 1/ pri nadobúdaní pozemku

darovacou zmluvou nielenže mohla mať pri zachovaní obvyklej opatrnosti a predvídavosti vážne
pochybnosti o vlastníctve odporkyne v rade 2/, ale vzhľadom na okolnosti veci mala skutočnú vedomosť
o tom, že nadobúda pozemok od nevlastníkov, keďže jej predchodcovia jej matka (odporkyňa v rade
2/) a Z. I. si odvodzovali vstup do držby od ústnej darovacej zmluvy z roku 1977 a od zápisnice z roku
1971, ktoré zmluvy neboli registrované štátnym notárstvom. Naviac vyhlásenia svedkov potvrdzujúcich
existenciu tvrdenej dobromyseľnosti obidvoch odporkýň potrebné k vydaniu osvedčenia podali blízke

osoby odporkýň. Jednoznačne odmietli tvrdenia, že žalobu podali zo špekulatívnych dôvodov. Boli
presvedčení, že im patrí pozemok č. 9250/1. Užívanie sporného pozemku p. I. a jeho rodinou tolerovali
z dôvodu, že Z. I. potom, ako začal bývať vo svojom dome, nemal v danej lokalite obce Štiavnik
žiaden pozemok na pestovanie poľnohospodárskych plodín, a keďže rodina E. mala viac pozemkov,
nebránila p. I. v užívaní ich pozemku. Odporkyňa v rade 2/ využila uvedenú situáciu týkajúcu sa užívania

spornej parcely jej svokrom a zo špekulatívnych dôvodov, bez splnenia podmienok oprávnenosti
držby a existencie akéhokoľvek titulu nadobudnutia, ktorý by mohol založiť objektívne presvedčenie o
oprávnenosti jej držby sporného pozemku, prostredníctvom notárskeho osvedčenia získala v prospech
seba viaceré pozemky, vrátane sporného a jeho následným prevodom na dcéru zmarila skutočnej
vlastníčke alebo jej právnym nástupcom zistenie príčin straty ich vlastníctva k pozemku. Taktiež

neobstoja námietky odporkýň k nesprávnym skutkovým zisteniam v súvislosti s nadobudnutím pozemku
právnym predchodcom odporkyne v rade 2/ Z. I.. Spôsoby evidovania nehnuteľností do roku 1964, resp.
platnosť intabulačného princípu do roku 1950 nemôžu nič zmeniť na správnosti záverov súdu prvého
stupňa o tom, že predchodca odporkýň, od ktorého odvodzovali svoje vlastnícke právo k spornému
pozemku, toto právo nikdy nemal, a teda ho ani nemohol darovaním pozemku previesť na odporkyňu

v rade 2/. Vzhľadom na uvedené žiadali rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Zároveň pre
prípad úspechu si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 219

ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie
náležitým a vyčerpávajúcim postupom podľa § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodnil.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci okresný súd dostatočne presvedčivo, logicky a podrobne vysvetlil účastníkom,
ktoré skutočnosti považoval pre rozhodnutie za významné, z ktorých skutočností pri rozhodnutí
vychádzal a ako tieto skutočnosti vyhodnotil, či už jednotlivo alebo vo vzájomnej súvislosti.

V podanom odvolaní odporkyne neuviedli také skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd vo svojom

rozhodnutí nevysporiadal. Pokiaľ i odporkyňa v rade 1/ poukazuje na to, že predmetné nehnuteľnosti,
pokiaľ nenadobudla na základe darovacej zmluvy od odporkyne v rade 2/, nadobudla tieto vydržaním
- uplynutím 10-ročnej zákonnej vydržacej lehoty, je potrebné uviesť, že odporkyne v rade 1/, 2/
nepreukázali nadobudnutie vlastníctva vo vzťahu k predmetnému pozemku ich právnym predchodcom
Z. I.. Je síce pravdou, že odporkyňa v rade 2/ bola ako vlastníčka pozemku evidovaná v katastri

nehnuteľností, avšak zároveň je potrebné uviesť, že podkladom pre zápis jej vlastníctva do katastra
nehnuteľností bolo notárske osvedčenie. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja účastníka a
nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcich skutočností alebo urobeného vyhlásenia je
v súlade so zákonom. Rovnako nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie (ne)priečizákonu. Osvedčenie o právnej skutočnosti vydané notárom na žiadosť účastníka je listinou, na ktorej sa
nachádza iba záznam o ním uvedených skutočnostiach. Takéto osvedčenie nie je právnym úkonom.

Vklad práva do katastra nehnuteľností je nutné vnímať len ako jednu z podmienok pre platný
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nakoľko pokiaľ predávajúcemu nesvedčí v čase prevodu
aprobovane nadobudnutý vlastnícky titul, nemôže previesť viac práva ako sám má. V takom prípade síce
k nadobudnutiu nehnuteľnosti a samotnému prevodu je daný modus - rozhodnutie o vklade do katastra
nehnuteľností, ale jasne chýba titulus - platne uzavretá zmluva medzi scudziteľom a nadobúdateľom.

Nakoľko nebol preukázaný titul nadobudnutia pozemku právnym predchodcom odporkýň p. I., nemohli
ani tieto nadobudnúť vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti.

Právna zásada nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet sa dá vyjadriť aj slovami „z
nepráva nemôže vzniknúť právo", a teda žalovaná v rade 2/, podobne ako žalovaná v rade 1/ nemohli
platne nadobudnúť vlastnícke právo z dôvodu, že ani ich právny predchodca, teda subjekt, od ktorého

svoje vlastnícke právo odvodzovali, toto právo k predmetným nehnuteľnostiam nikdy nenadobudol, teda
ho nemohol na žalované ani platne preniesť. Dobrá viera odporkyne v rade 1/ je rozhodná iba potiaľ, že
jej možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa, tak ako vyplýva aj z ust. § 129 a nasl.
OZ. Dobrá viera nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje
absolútne právo. Inak povedané, pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má táto

prevahu nad katastrom, čo je vyjadrené tým, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností sa považujú za
platné, len pokiaľ sa nepreukáže opak.

S poukazom na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného
súdu, odvolací súd toto ako správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Navrhovatelia boli v odvolacom konaní úspešní, náhradu trov odvolacieho konania si návrhom uplatnili,
tieto vyčíslili, v nadväznosti na čo odvolací súd uložil odporkyniam v rade 1/, 2/ uhradiť navrhovateľom
trovy konania tak, ako boli vyčíslené v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia. Pokiaľ i odporkyňa v
rade 2/ namietala nedostatok pasívnej legitimácie v spore, s tým, že vlastníčka sporného pozemku je

odporkyňa v rade 1/, je potrebné prisvedčiť jej námietke v tom, že za pasívnu legitimovanú osobu v
prípadeurčovacíchžalôbsapovažujeosoba,ktorájeakoposlednázapísanávkatastrinehnuteľností.Na
druhej strane vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, na to, že bola skúmaná (ne)platnosť darovacej
zmluvy uzatvorenej medzi odporkyňami 1/, 2/, v konaní o ktorej musia byť účastníkmi konania všetci
účastníci darovacej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, vzhľadom na to, že v konaní bola skúmaná i

otázka existencie vlastníctva odporkyne v rade 2/ k spornému pozemku, okresný súd nepochybil, pokiaľ
s ňou konal ako s účastníčkou konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.