Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 8C/257/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615205719
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2016:8615205719.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v právnej veci žalobcu: O2 Slovakia,

s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862
711, proti žalovanej: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N. XX, XXX XX D., o zaplatenie 585,35 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 482,35 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,15% ročne zo sumy 73,84 Eur od 24.06.2014 do zaplatenia
5,15% ročne zo sumy 304,63 Eur od 24.07.2014 do zaplatenia

5,15% ročne zo sumy 103,88 Eur od 23.08.2014 do zaplatenia
a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na jeho účet č. IBAN: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXX

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho

poplatku v rozsahu 22,68 Eur a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 06.11.2015 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu sumu 585,35 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy
206,88 Eur od 23.08.2014 do zaplatenia, 8,15% ročne zo sumy 73,84 Eur od 24.06.2014 do zaplatenia,
8,15% ročne zo sumy 304,63 Eur od 24.07.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania a trovy právneho
zastúpenia.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických

komunikáciách zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických komunikačných
služieb žalovanému. Na základe nej poskytol žalovanému služby elektronickej komunikácie podľa
jeho výberu, najmä uskutočňovať a prijímať hovory prostredníctvom telefónneho čísla, udržiaval
telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval žalovanému servisné služby a
ďalšie služby v zmysle zmluvy a Všeobecných podmienok. Žalovaný sa zaviazal služby riadne odoberať
a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v cenníku podľa ním zvoleného programu služieb.
Žalobca poskytol žalovanému uvedené služby a vyčíslil ich cenu v zmysle zmluvy a cenníka a to faktúrou

č. 1075290457 splatnou 23.06.2014 na sumu 73,84 Eur, faktúrou č. 1078335805 splatnou 23.07.2014
na sumu 304,63 Eur a faktúrou č. 1080194644 splatnou 22.08.2014 na sumu 206,88 Eur. Tieto faktúry
si uplatňuje v konaní ponížené z titulu čiastočných úhrad, prípadne dobropisov (dobropis/úhrada 0,00
Eur). Zároveň si uplatňuje aj úroky z omeškania.Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Žaloba jej bola s prílohami a výzvou na vyjadrenie doručená
do vlastných rúk dňa 07.12.2015.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 585,35 Eur, jedná sa o drobný spor (§
200ea ods. 1 O.s.p.), súd na prejednanie veci v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie
a v zmysle § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. a rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.03.2016 o 8.45
hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu od 21.03.2016

od 9.30 hod..

Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 19.05.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa §
44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej poskytoval žalovanej
elektronické komunikačné služby.

Žalobca za ním poskytnuté služby vyfakturoval žalovanej faktúrou č. 1075290457 splatnou 23.06.2014
sumu 73,84 Eur, faktúrou č. 1078335805 splatnou 23.07.2014 sumu 304,63 Eur a faktúrou č.
1080194644 splatnou 22.08.2014 sumu 206,88 Eur.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "ZEK") v znení

účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní

verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

Podľa § 44 ods. 4 ZEK ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú

službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy
o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť
užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie
nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy

neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa § 5 ods. 1 až 4 ZEK podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť
alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu
je podnikaním. Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za

užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje
inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto
službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom
je spotrebiteľ, a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák. Účastníkje koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní
verejných služieb.

Podľa § 43 ods.1 písm. a) ZEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 ZEK účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Žalobcavystupovalakoposkytovateľ telekomunikačnýchslužiebvrámcipredmetusvojejpodnikateľskej

činnosti. Žalovaná neuzatvorila predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Predmetný vzťah je preto potrebné v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. OZ posudzovať ako
vzťah spotrebiteľský, kde žalobca vystupuje v pozícii dodávateľa a žalovaná v pozícii spotrebiteľa.

Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené prípady

C-240/98 až C-244/98)z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z
hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je dôvodný
len v časti.

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 585,35 Eur s príslušenstvom predstavujúca

nezaplatené telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom.

Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bol založený záväzkový vzťah, a to Zmluvou
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.05.2014, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol
SIM kartu č. 894210432220660984 s účastníckym telefónnym číslom a aktivoval program služieb „O2

Paušál“ s doplnkovou službou „Hlasová služba“ a „O2 Paušál Modrý - 100 minút“ ako aj extra balíčkami
„internet S - bezplatne“ a „50 minút do SR a celej EÚ“. Z prehľadu faktúr (ktoré žalovaná nerozporovala)
bolo zistené, že žalovaná nezaplatila načas faktúry za služby poskytnuté žalobcom.Súd preskúmal dôvodnosť uplatnených nárokov žalobcu a dospel k záveru, že nároky sú dôvodné: z
faktúry č. 1075290457 v celom rozsahu 73,84 Eur (14,52 Eur mesačný poplatok; 46,90 Eur hlasové
služby - volania; 0,11 Eur administratívne poplatky - spojenie s asistentom 949 + DPH), z faktúry č.

1078335805 v celom uplatnenom rozsahu 304,63 Eur (37,50 Eur mesačný poplatok; 200,93 Eur hlasové
služby - volania; 0,20 Eur služby mobilnej zábavy poskytovateľa; 2,67 Eur služby mobilnej zábavy
partnerov poskytovateľa; 14,94 Eur platby za služby cez mobil; 0,11 Eur administratívne poplatky -
spojenie s asistentom 949 + DPH) a z faktúry č. 1080194644 v rozsahu 103,88 Eur (25,41 Eur mesačný
poplatok + 61,16 Eur hlasové služby - volania + DPH)

Žaloba je nedôvodná v rozsahu uplatnenom faktúrou č. 1080194644 v časti o zaplatenie 103,- Eur, ktorá
predstavuje vyúčtovaný poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10,- Eur, poplatok za odpojenie 87,-
Eur a upomienka vo výške 6,- Eur.

Žalobca síce na výzvu súdu predložil časť cenníka služieb, v ktorom sú tieto poplatky uvedené (poplatok

za odpojenie zo strany poskytovateľa z dôvodu neplatenia - 29,- Eur; poplatok za obmedzenie z dôvodu
neplatenia a zneužitia služieb - 10,- Eur a vystavenie upomienky - 6,- Eur), pričom zároveň poukázal na
to, že za odpojenie bol poplatok účtovaný 3x (3x 29,- Eur = 87,- Eur), pretože žalovaná mala 3 telefónne
čísla, avšak aj napriek tomu súd vyhodnotil uplatnený nárok v tejto časti ako nedôvodný.

Vo vzťahu k týmto poplatkom súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn.
16C/121/2014 zo dňa 02.10.2015, v ktorom súd určil obdobné poplatky za neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. V ňom súd konštatoval: „Pokiaľ ide o zvyšný nárok súd vyhodnotil
poplatok za odpojenie z dôvodu neplatenia vo výške 20,- eur a znovu pripojenie po vymáhacom
procese vo výške 17,- eur za neprijateľný podmienku. Podľa cenníka O2 fér poplatok za odpojenie na

žiadosť účastníka je vo výške 1,50 eura a znovu pripojenie na žiadosť účastníka 0,- eur. Z uvedeného
teda nepochybne vyplýva, že poplatok za odpojenie z dôvodu neplatenia viac ako 13 krát prevyšuje
obdobný poplatok a pri znovu pripojení na žiadosť účastníka dokonca právny predchodca žalobcu nemá
žiaden poplatok. Uvedené poplatky teda žiadny spôsobom nepokrývajú náklady právneho predchodcu
žalobcu na tieto úkony, ale predstavujú ďalšiu „skrytú“ sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho

povinností včas a riadne v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, ktorá podľa názoru
súdu v neakceptovateľnom rozsahu prevyšuje takéto náklady. Súd ma za to, že takéto dojednanie
ohľadne poplatkov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd s poukazom na § 153 ods. 4 O.s.p. za odpojenie z dôvodu neplatenia vo výške 20,- eur a znovu

pripojenie po vymáhacom procese vo výške 17,- eur vyhlásil za neprijateľné podmienky. Nakoniec súd
dodáva, že uvedené zmluvné podmienky boli viacerými súdmi vyhlásené za neprijateľné podmienky,
a preto je právny predchodca žalobcu a žalobca povinný zdržať sa používania takejto podmienky a
súd nemôže na základe neprijateľnej podmienky priznať plnenie. Vzhľadom na uvedené súd žalobu
zamietol.“ S týmto odôvodnením sa súd plne stotožňuje, pričom navyše dodáva, že aj uvedené konanie

sa týkalo zmluvných podmienok toho istého dodávateľa (žalobcu) vo formulárových zmluvách. Žalobca
teda naďalej uplatňuje nároky z obdobných zmluvných podmienok, ktoré už v minulosti boli vyhlásené za
neprijateľné, čo je v rozpore s § 53a ods. 1 OZ. Aj keď predmetom vyššie uvedeného konania Okresného
súdu Prešov bolo posudzovanie všeobecných podmienok žalobcu v spojení s inou verziou cenníka, ide
nepochybne o zmluvnú podmienku s rovnakým významom. Poplatok za odpojenie je dokonca v tomto

prípade ešte vo vyššej sadzbe (29,- Eur) ako bol v uvedenom súdnom konaní (20,- Eur). To isté platí aj
pre poplatky za obmedzenie služby (10,- Eur) a upomienku (6,- Eur), ktoré nemôžu zohľadňovať reálne
výdavky žalobcu na tieto úkony. Navyše žalobca vykonanie týchto úkonov nepreukázal.

Podľa § 517 ods. 2 OZ k ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v zmení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd nepriznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v požadovanej sadzbe 8,15% ročne ale len
v sadzbe 5,15% vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetný záväzkový vzťah vznikol po 01.02.2013
(zmluva bola uzavretá 19.05.2014), a preto sa v zmysle citovaného ustanovenia § 10c Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. na určenie výšky úrokov z omeškania aplikuje znenie ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z. účinné od 01.02.2013. Podľa tohto ustanovenia patrí žalobcovi nárok na úrok z omeškania
vo výške 5,15% ročne (5% + 0,15% úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania). Žalovaná sa dostala do omeškania nasledujúcim dňom o splatnosti jednotlivých faktúr
a teda vo vzťahu k faktúre č. 1075290457 dňa 24.06.2014, vo vzťahu k faktúre č. 1078335805 dňa
24.07.2014 a vo vzťahu k faktúre č. 1080194644 dňa 23.08.2014.

V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 482,35 Eur z uplatnených

585,35 Eur, čo predstavuje pomer úspechu 82,4% k neúspechu 17,6%. Rozdiel medzi úspechom a
neúspechom žalobcu predstavuje 64,8% (82,4% mínus 17,6%). Za účelné trovy žalobcu súd považoval
zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania, ktorý zaplatil vo výške 35,- Eur. Preto má žalobca
právo na jeho náhradu v rozsahu 22,68 Eur (64,8% z 35,- Eur). Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené trovy
právneho zastúpenia, tie súd nepovažoval za účelne vynaložené s poukazom na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo/9/2013 zo dňa 20.06.2014, v zmysle ktorého "Trovy konania
vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach,
kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu
tej-ktorejveci,nemožnopovažovaťzatrovynevyhnutne(účelne)vynaloženénariadneuplatneniealebo
bránenieprávanasúde".Vychádzajúczobsahužalobyuplatnenejvprejednávanejvecimalsúdzato,že

ide práve o žalobu, ktorá je podávaná v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach.
Žalobca je obchodnou spoločnosťou - mobilným operátorom poskytujúcim elektronické komunikačné
služby na základe formulárových zmlúv, pričom nároky z nich plynúce, ktoré sú predmetom jeho žalôb,
sa spravidla líšia len údajmi o dlžníkoch a špecifikáciou uplatnených nárokov (číslami faktúr, údajmi o
ich splatnosti a sumami). O neúčelnosti právneho zastúpenia žalobcu svedčí aj to, že žaloba obsahuje

všeobecné formulácie, ktoré sa na prejednávanú vec vôbec nevzťahujú (napr. že faktúry majú byť
ponížené z titulu čiastočných úhrad alebo dobropisov a zároveň je uvedené, že tie boli vo výške 0,00 Eur;
jeden odsek sa venuje spôsobu započítania čiastočných úhrad, hoci žiadna úhrada nebola vykonaná;
úroky z omeškania boli uplatňované v sadzbe ako pri zmluvách uzavretých do 01.03.2013; v žalobe je
uvedené, že nárok je uplatňovaný na základe zmluvy o pripojení podľa už v tom čase neplatného zákona

č. 610/2003 Z.z., hoci išlo o zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. a
pod.) Konanie právneho zástupcu žalobcu sa tak obmedzilo len na podanie žaloby, ktorá je skutkovo a
právne takmer totožná s inými žalobami podávanými žalobcom hromadne.

Súd zároveň vykonal konverziu čísla účtu žalobcu, na ktorý má byť podľa návrhu žalobcu dlžná suma

poukázaná, na formát IBAN.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žev konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.