Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/424/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413205757
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413205757.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. W., F. Gy. J. 7, 2/
E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., E. XXXX/XX, 3/ E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., E. XXXX/XX, 4/
I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., F. XX, 5/ G. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., U. XX, 6/ D. D., nar. XX.
XX. XXXX, bytom T., J. P. XX a 7/ D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., E. XX, navrhovatelia v 1. až 7. rade
všetci zastúpení Občianskym združením "Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", so sídlom

Košice, Škultétyho 3, IČO: 42 249 708, zast. JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom Košice,
Škultétyho 3, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31
690 904, zast. MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Laurinská 3, o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27. 05. 2015 č.
k. 6C/57/2013-302, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov
ArbitrážnehosúduvKošiciach,sosídlomKošice,Alžbetina41zodňa19.01.2012sp.zn.2C/3381/2012,
zo dňa 19. 01. 2012 sp. zn. 2C/3400/2012, zo dňa 19. 01. 2012 sp. zn. 2C/3392/2012, zo dňa 19. 01.
2012 sp. zn. 2C/3417/2012, zo dňa 19. 01. 2012 sp. zn. 2C/3403/2012, zo dňa 19. 01. 2012 sp. zn.
2C/3408/2012, zo dňa 19. 01. 2012 sp. zn. 2C/3401/2012 a zo dňa 19. 01. 2012 sp. zn. 2C/3411/2012

a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 40 ods. 1 a 2
zák. č. 244/2002 Z. z. poukazujúc na to, že navrhovatelia sa návrhom na začatie konania zo dňa 10.
07. 2012 v tomto konaní domáhajú zrušenia v návrhu označených rozhodcovských rozsudkov, pričom
v priebehu konania dňa 04. 07. 2013 podali i návrh na odklad vykonateľnosti týchto rozsudkov až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní dôvodiac, že v spore vystupujú ako spotrebitelia, domáhajúci sa ochrany podľa § 40 ods. 1 zák.

č. 244/2002 Z. z. a podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Na základe týchto skutočností
preto návrhu navrhovateľov na odklad vykonateľnosti predmetných rozhodcovských rozsudkov vyhovel
zohľadniac i okolnosť, že ak by došlo k výkonu uvedených rozsudkov a následne k ich zrušeniu, došlo
by k poškodeniu navrhovateľov ako spotrebiteľov, nakoľko ak by sa uskutočnil výkon rozhodnutia, tento
by sa stal nezvratným, keďže v zmysle ustanovenia § 61 Exekučného zákona uvedenie do pôvodného
stavu v exekučnom konaní nie je možné. Mal za preukázané, že uvedené rozhodcovské rozsudky boli

vydané dňa 19. 01. 2012, pričom návrhy na začatie konania na rozhodcovský súd boli doručené dňa
04. 01. 2012 a upovedomenia o začatí konania pred rozhodcovským súdom boli vydané 09. 01. 2012
zhodne u všetkých rozsudkov, ktoré sú predmetom sporu. Poukázal na to, že rozsudky boli doručené
navrhovateľom dňa 04. 03. 2013 a návrh na začatie konania bol na súd podaný včas v 30-dňovej
zákonnej lehote, t.j. 21. 03. 2013. Konštatoval, že z dokladov založených v spise nie je zrejmé, či v
danom prípade bola dodržaná zásada rovnosti účastníkov obsiahnutá v § 17 zákona č. 244/2002 Z.

z., keďže návrh na začatie rozhodcovského konania, upovedomenie o začatí rozhodcovského konania,
ako i samotný rozhodcovský rozsudok boli doručené navrhovateľom jednou zásielkou, a to dňa 04. 03.2013, a teda navrhovateľom bolo upreté právo na podanie žalobnej odpovede podľa § 18 odsek 4, ako
i právo na vzájomnú žalobu podľa § 20 zákona č. 244/2002 Z. z., tým v danom prípade sú splnené
zákonné predpoklady na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 odsek 1 písmeno

g) zákona č. 244/2002 Z. z., keďže navrhovateľom bola odňatá možnosť vyjadriť sa jednak k návrhu na
začatie rozhodcovského konania ako i právo na podanie vzájomnej žaloby. Vychádzajúc z uvedeného
mal za to, že sú dané predpoklady na zrušenie uvedených rozhodcovských rozsudkov, a následne je aj
splnená podmienka dôvodnosti odkladu výkonu rozhodcovských rozsudkov.

Toto rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol odporca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie pre jeho nezákonnosť, nepreskúmateľnosť, ako
i z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Argumentoval, že predmetné rozhodcovské
rozsudky spĺňajú všetky podmienky ich vykonateľnosti. Právoplatný rozhodcovský rozsudok môže byť
zrušený iba postupom podľa § 40 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. Dôvodil, že odklad vykonateľnosti
je dočasným a preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z

účinkov súdneho rozhodnutia, čím plní ochrannú funkciu a napomáha predchádzaniu možného vzniku
škody alebo nemajetkovej ujmy. Predstavuje tak vážne narušenie vlastnosti právoplatného rozhodnutia
súdu, ktorými sú nezmeniteľnosť a záväznosť a nimi založené právne istoty. Súd, ktorý rozhoduje o
odklade vykonateľnosti, musí preto vždy zvážiť, či je skutočne potrebné využiť toto oprávnenie a dôvody
vedúce k povoleniu odkladu vykonateľnosti rozhodnutia by mal mať dostatočne preukázané. Vytkol

súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní sa nezaoberal návrhom po vecnej stránke a teda vlastnou
činnosťou nebral vôbec do úvahy, či návrhu na zrušenie rozhodcovských rozsudkov vyhovie alebo návrh
zamietne a prihliadol len na tvrdenia navrhovateľov. Nevyhodnotil tiež, či výsledky konania osvedčujú
predpoklad úspešnosti návrhu, nezaoberal sa ani existenciou hrozby vzniku nenapraviteľnej alebo
ťažko napraviteľnej ujmy, prípadne, či by výkonom rozhodnutia mohol byť zmarený význam a účinok

preskúmania napadnutého rozhodnutia. Mal tiež za to, že s ohľadom na skutočnosť, že na odklad
vykonateľnosti neexistuje právny nárok, súd preto nie je povinný odklad vykonateľnosti povoliť a je na
účastníkovi konania, aby dostatočne presvedčivo preukázal nevhodnosť exekúcie a opodstatnenosť
toho, aby sa s exekúciou počkalo až do rozhodnutia súdu. Taktiež namietal, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo je nezlučiteľné so zásadou

spravodlivéhokonania,akotoplyniezjudikatúryNajvyššiehosúduSRaakotokonštatovaliÚstavnýsúd
SR v náleze sp. zn. I. ÚS 342/2010. Pokiaľ jediným argumentom súdu prvého stupňa, ktorým odôvodnil
odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov v danej veci bolo, že okamžitým výkonom uvedených
rozhodcovskýchrozsudkovbydošlokpoškodeniunavrhovateľov, odôvodnenienapadnutéhouznesenia
takto nespĺňa požiadavku na jeho riadne odôvodnenie po stránke skutkovej, ako aj právnej a tým

odporuje i ust. § 157 ods. 2 OSP. Bol ním porušený i čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru,
čím je daný i odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.

Navrhovatelia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli napadnuté uznesenie súdu
prvéhostupňaakovecnesprávnepotvrdiť.Uviedli,ženietprocesnéhodôvodunazamietnutiežalobného

návrhu, žalobný návrh bol podaný včas a dôvodne. Argumentovali, že súd je povinný ex offo skúmať
neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku a v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993. Tvrdili, že na ich
strane je daný nevyhnutný právny záujem na pokračovaní prejednávania predmetnej právnej veci tým,
že majú záujem, aby súd vyriešil spornú otázku o tom, či sú odporcovi zaviazaní na nejaké plnenie alebo

nie. Zastali názor, že práve zrušením rozhodcovských rozsudkov sa dostanú do definitívnej právnej
istoty, že v budúcnosti tieto rozhodcovské rozsudky nebudú exekučnými titulmi.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie odporcu
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie

odporcu nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia sa svojím návrhom, doručeným súdu
prvého stupňa dňa 23. 03. 2013 domáhajú zrušenia rozhodcovských rozsudkov Arbitrážneho súdu
Košice, so sídlom Košice, Alžbetina 41, všetky zo dňa 19. 01. 2012 a to sp. zn. 2C/3381/2012,

ktorým bola navrhovateľovi v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 45,51 eura, sp.
zn. 2C/3400/2012, ktorým bola navrhovateľke v 2. rade uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu
176,42 eura, sp. zn. 2C/3392/2012, zaväzujúci navrhovateľa v 3. rade zaplatiť odporcovi sumu 63,82
eura, sp. zn. 2C/3417/2012, zaväzujúci navrhovateľku v 4. rade zaplatiť odporcovi sumu 41,16 eura,sp. zn. 2C/3403/2012, zaväzujúci navrhovateľku v 5. rade zaplatiť odporcovi sumu 55,70 eura, sp.
zn. 2C/3408/2012, zaväzujúci navrhovateľa v 6. rade zaplatiť odporcovi sumu 190,36 eura, sp. zn.
2C/3411/2012, zaväzujúci navrhovateľa v 6. rade zaplatiť odporcovi sumu 47,56 eura a sp. zn.

2C/3401/2012, zaväzujúci navrhovateľa v 7. rade zaplatiť odporcovi sumu 432,18 eura a tiež všetkých
navrhovateľov jednotlivo i každým z uvedených rozsudkov trovy rozhodcovského konania vo výške 276
eur na účet odporcu do 5 dní od jeho doručenia alebo v tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý
rozhodcovský rozsudok vydal. Dôvody pre zrušenie týchto rozhodcovských rozsudkov navrhovatelia
opreli o ust. § 40 ods. 1 písm. c/, g/ a j/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného

do 31. 12. 2014 (ďalej len "ZRK") a tieto vzhliadli v neplatnosti rozhodcovských doložiek, tvoriacich
súčasť poistných zmlúv, ktoré boli podkladom pre vydanie predmetných rozhodcovských rozsudkov
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky a tiež v absencii právomoci rozhodcovského súdu na vydanie
označených rozsudkov. V priebehu konania dňa 10. 07. 2013 navrhovatelia doručili súdu prvého stupňa
i návrh na odklad vykonateľnosti majúcich sa zrušiť rozhodcovských rozsudkov a to na dobu do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej, čo zdôvodnili tým, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v

poistnej zmluve nebola vyjednaná individuálne, v konaní pred arbitrážnym súdom vypočutí neboli a
neboli predvolaní ani ako účastníci konania, pričom rozhodcovský súd rozhodoval výlučne na základe
listinných dôkazov predložených odporcom a vo veci ide o spotrebiteľský vzťah a neprijateľnú zmluvnú
podmienku - rozhodcovskú doložku, pričom konanie odporcu treba považovať za konanie bez odbornej
starostlivosti naplňujúce znaky nekalej obchodnej praktiky.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014 (ďalej
len Zákon o rozhodcovskom konaní ), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len v prípadoch taxatívne
uvedených v tomto ustanovení pod písm. a/ až j/.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok sa stáva právoplatným. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

V súdenej veci ide v poradí už o druhé rozhodnutie súdu prvého stupňa o návrhu navrhovateľov na
odklad vykonateľnosti zhora označených rozhodcovských rozsudkov, keď jeho prvšie uznesenie zo dňa
20. 11. 2013 č. k. 6C/57/2013-233 bolo uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 09. 2014 č. k.
25Co/380/2014-283 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/
OSP pre odňatie možnosti odporcovi konať pred súdom. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení

už poskytol teoreticko-právny výklad inštitútu odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, na
ktorom naďalej zotrváva, keď niet dôvodu sa od neho odkloniť, a preto ho duplicitne opakovať nebude
a v ďalšom naň len ako na stále platný poukazuje.

V tomto smere len zdôrazňuje, že ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov

rozhodcovského konania okrem iného zabezpečuje i odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
v prípade, že účastník rozhodcovského konania podá na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku a tiež návrh na odklad jeho vykonateľnosti. Zákon potom ponecháva na úvahe súdu, či
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odloží, pričom odklad je dôvodný tam, kde s ohľadom na
okolnosti veci existuje dôvodná obava, že výkon spochybneného rozhodcovského rozsudku zasiahne

do práv účastníka, vyvolá protiprávny následok alebo ohrozí status povinného a členov jeho rodiny.
Plní tým ochrannú a preventívnu funkciu v záujme predchádzania protiprávneho stavu, ktorý by pri
výkone neskôr zrušeného rozhodcovského rozsudku mohol nastať. Zároveň však nesmie byť narušená
ani ochrana legitímnych záujmov ostatných účastníkov konania. Možno uzavrieť, že inštitút odkladu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak poskytuje ochranu dočasnú, ktorej účelom je úprava

pomerov účastníkov rozhodcovského konania do času, kým nie je právoplatne rozhodnuté o žalobe o
zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom.

Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora podaného výkladu právnej úpravy, dospel
k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým odložil

vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Niet totiž sporu o tom, že navrhovatelia ako účastníci rozhodcovského konania boli v ňom vydanými
rozhodcovskými rozhodnutiami zaviazaní na plnenie, pričom v tomto konaní sa domáhajú práve
zrušenia rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/ a j/ zák. č. 244/2002 Z. z. preneplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej
zmluve a absenciu právomoci rozhodcovského súdu na vydanie sporom dotknutých rozhodcovských
rozsudkov. Za situácie, že navrhovatelia spochybňujú zákonnosť rozhodcovských rozsudkov, ako

i legitimitu rozhodcovských konaní, v ktorých tieto boli vydané, je plne dôvodné poskytnúť im
predbežnú ochranu v podobe odloženia vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov až do právoplatného
skončenia konania o ich zrušenie, pretože odporca ako oprávnený z týchto doposiaľ právoplatných
a vykonateľných rozhodcovských rozsudkov môže viesť voči navrhovateľom ako povinným exekúciu
na vymoženie rozhodcovskými rozsudkami priznaných nárokov. Tým sa predíde prípadnému vzniku

možného protiprávneho stavu vo vzťahu k navrhovateľom a zároveň sa zásadným a závažným
spôsobom nezasiahne do oprávnených záujmov odporcu. Samotný odporca totiž ani netvrdil, že
povolený odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov by bol spôsobilý ovplyvniť jeho práva takým
zásadným spôsobom, že neskorší výkon týchto rozhodnutí by bol zmarený. Naviac s prihliadnutím na
navrhovateľmi uvádzané dôvody pre zrušenie rozhodcovských rozsudkov, i bez bližšieho preskúmania
ich opodstatnenosti, čo vylučuje samotný charakter tohto dočasného a predbežného rozhodnutia, nie

je možné vylúčiť úspech navrhovateľov v základnom konaní, ktorého dôsledkom by bolo zrušenie
sporom dotknutých rozhodcovských rozsudkov. Okamžitým výkonom rozhodcovských rozsudkov by
tak mohla byť spôsobená ujma na právach navrhovateľov aj v podobe nemožnosti navrátenia do
pôvodného stavu. Odložením vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov sa tak predíde prípadnej
následnej reparácii už vykonanej exekúcie. Záver súdu prvého stupňa o splnení podmienok pre

vyhovenie návrhu navrhovateľov na povolenie odkladu vykonateľnosti nimi označených rozhodcovských
rozsudkov a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej bol prijatý v súlade so zákonnou
úpravou, čomu zodpovedá i odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré je koncipované
jasne a zrozumiteľne, pričom dáva odpovede na otázky, ktoré majú podstatný význam vo vzťahu k
jeho predmetu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia tak zodpovedá zákonným požiadavkám, ako

i základnému právu účastníka konania na súdnu ochranu. Odvolací súd preto námietku odporcu
uvádzanú v jeho odvolaní o nepreskúmateľnosti rozhodnutia považuje za nedôvodnú.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.