Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205032
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7713205032.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové
Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného advokátom Fridrichom Paľkom, s.r.o.,
Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: O. G., D.. X.X.XXXX, H. N. O. XXX/
X, O., o zaplatenie 931,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce č.k. 19C/198/2013-77 zo dňa 22.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e napadnutý rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 11 ods. 1 § 14 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950,
ust. § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 20.7.2009, ust. §

39 Občianskeho zákonníka a Nariadením č. 861/2007 Európskeho parlamentu a Rady ES.

Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca si uplatnil proti žalovanej právo zo zmenky. Žalobca
navrhol postup súdu podľa Nariadenia 861/2007 Európskeho parlamentu a Rady ES (ďalej len
nariadenie), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žiadal, aby
bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia. Súd podľa

nariadenia postupoval a zaslal žalovanému tlačivo C s tým, aby sa k uplatnenému nároku vyjadril.
Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila a nezúčastnila sa ani nariadeného termínu pojednávania.

Súd prvého stupňa v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia považoval za potrebné nariadiť vo
veci pojednávania aj napriek nesúhlasu žalobcu, pretože z predloženej zmenky bolo zrejmé, že
pôvodným veriteľom bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. o ktorej je všeobecne známe, že poskytuje

spotrebiteľské úvery. Bolo preto potrebné objasniť, či zmenkou bol zabezpečený spotrebiteľský úver a ak
áno, či zmenka bola vystavená v súlade so zákonom. Za tým účelom súd vyzval žalobcu, aby predložil
zmluvu, z ktorej je zabezpečený záväzok zmenkou. Žalobca výzvu súdu nerešpektoval a zmluvu
nepredložil. Žalobcovi je známe, že zmluvný vzťah, z ktorého zmenka vznikla sa bude posudzovať ako
vzťah spotrebiteľský. V exekučných veciach aj v uznesení Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo
rozhodnuté o miestnej príslušnosti tohto súdu a ktoré boli doručované žalobcovi aj v senáte 19C, je

to jednoznačne konštatované. Žalobca preto musel počítať s tým, že vec nemôže byť posudzovaná
len v intenticách zákona 191/1950 Zb., napriek tomu súdu zmluvu nepredložil a nezúčastnil sa ani
pojednávania nariadeného súdom. Neúčasť žalobcu sa netýka iba tohto konania, ale všetkých konaní
vedených pred Okresným súdom Michalovce.

Súd prvého stupňa zo svojej činnosti zistil, že na súde sa vedie konanie 14Er/438/2012 a že podkladom

pre vydanie exekučného titulu bola zmenka, ktorá je uplatnená aj v konaní 19C/198/2013. Exekučný spis
obsahuje aj úverovú zmluvu, z ktorej je preukázané, že zmenka kryla spotrebiteľský úver poskytnutýspoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Súd prvého stupňa preto napriek výhradám žalobcu musel posúdiť,
či zmenka bola vydaná v súlade s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. Ide teda o skúmanie
platnosti právneho úkonu ex offo a nie sú k tomu potrebné žiadne námietky povinnej strany, ako sa toho

dožadoval žalobca. Ustanovenie § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. účinné k dátumu uzavretia úverovej
zmluvy v náväznosti na § 25 zák. č. 129/2010 Z.z. jednoznačne zakazovalo plnenie dlhu zmenkou
alebo šekom. Výnimku tvorila zabezpečovacia zmenka. V takom prípade nemohla zmenková suma
byť vyššia ako aktuálny stav dlhu na úverovej istine a príslušenstvo (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru. Ak bola zmenka vyplnená v rozpore s týmito podmienkami, veriteľ ju nemohol
od dlžníka prijať a ak ju prijal, na požiadanie dlžníka ju musel vrátiť.

Z úverovej zmluvy a predloženej zmenky je preukázané, že zmenka bola vyplnená v rozpore s
ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., pretože úver bol poskytnutý vo výške 400,00 eur a
zmenková suma okrem zmenkového úroku je na sumu 931,87 eur. Zmenka bola vystavená zjavne nad

limit prípustný zákonom, preto je neplatná. Podľa zákona žalobca takúto zmenku nesmel ani prijať a ak
ju prijal porušil zákon. Ak zákon zakazuje prijať zmenku vyplnenú v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6
zák. č. 258/2001 Z.z., nemôže si veriteľ z takejto zmenky uplatňovať ani právo na súde.

Súd prvého stupňa vo všeobecnosti súhlasí so stanoviskom žalobcu, že zmenkové právo je vo svojej

podstate konštruované tak, že povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu je právne nezávislá od záväzkového
vzťahu a že nárok z platnej zmenky by mal byť záväzkom nesporným. Neplatí to však vo všetkých
prípadoch, pretože ak niektoré právne predpisy limitujú alebo zakazujú použitie zmenky, musia sa
rešpektovaťapriposudzovanínárokovzozmenkysamusínaneprihliadať.Akzmenkuobmedzujúalebo
zakazujú iné predpisy, nie je možné posudzovať platnosť zmenky len podľa ustanovení zák. č. 191/1950

Zb. Ide preto o skúmanie platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Platnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúma súd z úradnej povinnosti a nie sú
k tomu potrebné žiadne úkony alebo námietky účastníka konania, ako sa dožadoval žalobca.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zmenka, z ktorej si žalobca uplatnil právo ako

indosatár je zmenkou neplatnou, preto návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovanému však zo spisu
žiadne trovy nevyplývajú, preto jej ich súd nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
Odvolanie odôvodnil inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), vadami konania uvedenými v § 221 ods. 1 O.s.p., pretože postupom
súdu sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s §

221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa ( 205 ods.
2 písm., f/ O.s.p.).

Tvrdil, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním ako aj napadnutým rozhodnutím k
porušeniu práv Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5, 7 Nariadenia európskeho parlamentu

a rady - ES č. 861/2007 z 11.7.2007 (ďalej len Nariadenie). Nariadenie má všeobecnú pôsobnosť
a je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike, V ďalšom
poukázal na to, že potreba vykonať vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho
dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z

uskutočnenýchprednesovsporovýchstránpočaspísomnejfázykonania(koncentračnýzásadavzmysle
čl.5Nariadenia)avykonanéhodokazovaniavedenéhonazákladenávrhovsporovýchstrán,nevyplynula
potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy.

Ďalej tvrdil, že súd nemohol nariadiť pojednávanie. Na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli

splnené podmienky Nariadenia. Výnimočná možnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť
a rýchlosť konania s nízkou hodnotou sporu. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo
veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia
účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov.Pojednávanienemožnouskutočniťzaúčelom:zisťovaniadoplňujúcichinformáciíodúčastníkovkonania;
doplnenia skutkových tvrdení; doplnenia dôkazov; pretože na tento účel slúži súdu procesný prostriedok

upravený v čI. 7 ods. l písm. a) Nariadenia.

Pojednávania nie je možné nariadiť podľa Nariadenia vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne
posúdenia, alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva Európskej únie prejavujúce sa v
zostavení prílohy č. III Nariadenia (Tlačivo „C" na žalobnú odpoveď). Tlačivo „C" svojim obsahom

reflektuje na najdôležitejšie stanoviská odporcu v konaní. Odporca nie je nútený obmedziť svoje
argumenty na obsah tlačiva „C", ale v zmysle čl. 5 bod 3 nariadenia, môže svoje stanovisko vykonať
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

V podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd
žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho stranám v súlade s ust. § 45 a nasl.

OSP. Súd mal povinnosť podľa Nariadenia rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto
uznesenie riadne odôvodniť tak, aby bolo v zmysle čl. 5 bodu 1. Nariadenia pre účastníkov poznateľné z
akýchdôvodovsúdpovažujezapotrebnévykonaťústnepojednávanie.Ak.súdonariadenípojednávania
nerozhodol platne uznesením, toto sa nemohlo uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli
byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony

sódu, ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí.

Konanie je postihnuté závažnou vadou, pretože bolo porušené ust. §167 a nasl. OSP, čo vyvolalo v
konaní zásadné právne následky (vykonanie ústneho pojednávania) a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie
súdu v tom smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - sud porušil poučovaciu povinnosť

súdu prekročením ust. §5 ods. l OSP, sud porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

b) Odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 od s. 3 alebo 6

Nariadenia! Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia podľa ktorého:

„Ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej struny v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3
alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke."

Článok 7 Nariadenia upravuje procesný postupu súdu pri skončení konania a obligatórne ustanovuje
súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy, ak sa súdu nedoručila
odpoveď odporcu! V danej veci sud nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o.i.

oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným, spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Navrhovateľ
a podľa dostupných informácii ani odporca však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či
ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.

Podľa ust. §120 Občianskeho súdneho poriadku dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a
vykonávalentiedôkazy,ktoréúčastnícinavrhli.Prejednaciazásadaúzkosúvisíspovinnosťoutvrdeniaa
dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP.
Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne,

aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník
splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia.

Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platmi zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový)

dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany odporcu žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci.Ustanovenie § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom
konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné
využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a

nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť:

Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších
prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov

sporových strán počas písomne;} fázy konania (koncentračný zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy.

Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov
pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení

rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil.

Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k
navrhovateľovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím

iným nahradiť.

Odporca mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však
neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa ust. § 120 ods.

1 veta práva in fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za odporcu.

Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov
konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.

Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter odporcu ako spotrebiteľa. Odporca sa tejto
obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju
prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal
pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne

dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne
podporil odporcu v tomto konaní. Navyše odporca o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda
túto ochranu odporcovi prakticky nanútil, bez jeho vôle.

Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na

spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností.
Súd za nesporné považoval to, že odporca so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o

úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že odporca
uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.

Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto
údajnenespornéfaktyvyabstrahovalzdokazovania,ktorésisámnavrhol.Takéskutočnostijednoznačne

nemožno považovať za nesporné. Odporca a ani navrhovateľ sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. V zmysle ust. §
120 ods. 3 O.s.p. súd môže pri rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú medzi účastníkmi
sporné. Musí však ísť o tvrdenia účastníkov konania a nie o fabulované tvrdenie súdu, ktoré nepotvrdí
žiadnyúčastník.Aksúdnatýchtoúdajnenespornýchskutočnostiachzaložilsvojemeritórnerozhodnutie,

toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.Zároveň poukázal aj na nesprávnosť a nejasnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa. Uviedol,
že postup okresného súdu keď predvolal účastníkov na pojednávanie bez toho, že by to bol ktorýkoľvek

z nich navrhol, že vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z účastníkov konania sám, ex offo
a že skúmal spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto konania, nie je
správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru, ktorý získal
navrhovateľ ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový vzťah,
ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Nariadením, ale aj s

Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä preto, že účastníci nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie
a toto vykonával súd bez akýchkoľvek námietok zo strany odporcu, ktoré jediné by ho na postup, ktorý
zvolil, oprávňovali. Okresný súd tak rozhodoval v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového.

Nie je možné súhlasiť s právnym názorom okresného súdu o tom, že k prejednaniu veci pristúpil preto,
že sa mu javil návrh zjavne neopodstatnený, pretože neopodstatnenosť návrhu, rovnako ako jeho

neprípustnosť je možné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, a nie z hmotnoprávneho.

Zobsahunávrhunavrhovateľavšakjednoznačnevyplýva,žesiuplatnilnárokyzozmenky,ktorúodporca
podpísalaktorápôvodnýmajiteľpreviedolnanavrhovateľarubopisom,pretonemôžebyťnavrhovateľom
uplatnený nárok neprípustný.

Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. l
O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia
navrhovateľa, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol,

že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom, ale ani na tvrdenia odporcu, ktorý voči forme a
obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré
by boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník

zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah

vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka
stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto
námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako
je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdam zmenky v zlej

viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.

Zmenku predloženú navrhovateľom, z ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje
údaj „zaplaťte pri predložení“ považuje za zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z
§ 33 ods. l Zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia,

pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového v lehote 4 rokov od
jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Nie je preto daná žiadna
postupná splatnosť tak, ako to okresný súd v odôvodnení nesprávne uviedol.

Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal

pri jej nadobúdam vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu
k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, a teda voči
remitentovi, ako skoršiemu majiteľovi zmenky, nie je možné takýto výklad okresného súdu akceptovať.
Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky
pôvodnýmajiteľ,pričomsúdposudzovalnavrhovateľomuplatnenýnárokakozmluvnýzáväzokvzniknutý

zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky, čo je neprípustné.Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči
majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky
týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať, a to napriek tomu,

že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4 ods. 6
zák. č. 285/2001 Z.z. cit. zák. v znení účinnom do 11.06.2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou.
Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak
šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej
výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru. Skutočnosť že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu
zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so
zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu
neplatnosť zmenky.

Ustanovenie §17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových

záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník
preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s
Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa názoru odvolacieho súdu
je to výlučne odporca, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky

skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má
podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ust. §17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych
námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti

a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo
zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nie
je preto možné súhlasiť s názorom okresného súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom,

uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch
zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Odvolací súd sa preto nestotožnil s
názorom okresného súdu, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od vzťahu spotrebiteľského
nie je možné z dôvodu, že v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené
zákonom. (...) Podľa zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka

obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však
podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. “

S poukazom na vyššie uvedenú odvolateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu
Michalovce zo dňa 22.10.2014, sp. zn.: 19C/198/2013-77 tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v

celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške: 51,45 eur
bez DPH za podané odvolanie a 8,04 eur bez DPH režijný paušál.

Odvolací prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s .p.,

pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by bolo potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu. Neznamená to však, že ak žalobca predložil
v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4. Nariadenia, ak sa
domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné, alebo primerané a pokiaľ sa
pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže žalobcovi uložiť
doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije

vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II Nariadenia. Podľa čl. 5/1. Nariadenia európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomne, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to
považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konanío vydanie rozsudku môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy na
preukázanie jeho nároku a môže vo veci nariadiť aj pojednávanie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci nepostupoval podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože žalobcovi nedoručoval podľa prílohy 2 Nariadenia „tlačivo
B“ a to žiadosť súdu o doplnenie, na opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, hoci žalobca k
návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa tohto Nariadenia predložil ako jediný listinný dôkaz iba zmenku.

Súd prvého stupňa preto nemohol vo veci rozhodnúť len na základe jedného dôkazu predloženého
žalobcom - zmenky a to aj z dôvodu, že tento okresný súd nie je zmenkovým súdom podľa § 10 Zákona
č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov.

Navrhovateľ v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175
Občianskehosúdnehoporiadku,ktorýmsaupravujekonanieovydaniezmenkovéhoplatobnéhorozkazu
iba na návrh žalobcu. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb.
zmenkového a šekového, lebo žalobca vo veci nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz. Predložená

zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku.
Nie je však jediným dôkazom ako je to v konaní podľa § 175 O.s.p. pre vydanie zmenkového platobného
rozkazu.

V tomto konaní žalobca uplatnil nárok zo zmenky podľa Nariadenia, nie z úverovej zmluvy. Len žalobca

je oprávnený v návrhu uviesť rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoje právo v
súdnomkonaní.Žalobcasivtomtokonaníuplatnilprávozozmenkysnávrhomnavydanierozsudku.Súd
nemôže vydať rozsudok len na základe zmenky, preto musí vyzvať žalobcu na predloženie doplňujúcich
dokumentov podľa čl. 4/4. Nariadenia a to predovšetkým preto, že možno dôvodne predpokladať,
že predmetná zmenka sa týkala spotrebiteľského úveru a takýmto postupom - výzvou pre žalobcu

na predloženie doplňujúcich dôkazov, súd chráni spotrebiteľa, pretože ak žalobca odmietne predložiť
doplňujúce dôkazy, súd návrh podľa čl. 4/4. Nariadenia zamietne.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením zmenky v neprítomnosti účastníkov a napriek

tomu na tomto pojednávaní vyhlásil napadnutý rozsudok, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred
súdom - vyjadriť sa k listinným dôkazom.

Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskej
republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
ktoré neodporujú Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa

ustanovuje Európske konanie o veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporuje
Zákonu č. 191/1950 - Zákon zmenkový a šekový a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je
Slovenská republika viazaná Ženevskou zmenkovou konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým
zákonom. Aj keď Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 má za cieľ zjednodušiť a
zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie musí

zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý a aby žalobcovi boli priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto
Nariadenia. Súd však musí zabezpečiť, aby bola aj v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s
nízkou hodnotou sporu zabezpečená tiež ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie vnútroštátneho
právneho poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych
predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

Tomuto záveru zodpovedá aj zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho
kolégiaNajvyššiehosúduSR,ktoréreagovalonaodlišnérozhodnutianižšíchsúdovvsporochopeňažnéplnenia na základe indosovaných zmeniek a spoločné stanovisko kolégií znie tak, že ak navrhovateľ ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý navrhovateľ použil, že ak súd poukáže na prípadnú nekalú povahu či neprípustnosť uplatneného

nároku, je súd povinný zabezpečiť prieskum tohto nároku a následne pri preukázaní jeho nekalosti a
neprípustnosti, dokázať jeho absolútnu neplatnosť. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, súd bude
skúmať súvislosti a brať do úvahy právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka vystavená.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, lebo
postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť žalobcovi konať pred súdom a predkladať
doplňujúce doklady a podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil rozsudok preto, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vo veci konať podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu tak, ako to navrhol žalobca v návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd prvého
stupňa preto vyzve žalobcu tlačivom „B“ - žiadosť súdu o doplnenie návrhu, pretože podľa čl. 4/4.
Nariadenia informácie a dokumenty, ktoré predložil žalobca spolu s návrhom nie sú dostatočné.
Vyzve žalobcu, aby predložil listinné dôkazy alebo iné dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej
peňažnej pohľadávky, pretože predložená zmenka nie je postačujúcim listinným dôkazom v tomto

konaní podľa Nariadenia. Ak žalobca na túto výzvu súdu prvého stupňa na základe tlačiva „B“ podľa
Nariadenia nebude reagovať alebo odmietne predložiť súdu iné dôkazy, súd podľa čl. 4/4. veta druhá
Nariadenia návrh zamietne, pretože samotná zmenka nie je postačujúcim dôkazom v súdnom konaní
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 pre vydanie rozsudku.

Súdprvéhostupňajepodľa§226ods.1O.s.p. viazanýprávnymnázoromodvolaciehosúduvysloveným
v tomto zrušujúcom uznesení.

Zároveň sa súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vysporiada aj s čiastočným späťvzatím žaloby
žalobcu doručenej na okresný súd.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách odvolacieho

konania.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.