Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 1, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/135/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715202739
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715202739.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa Ľ. Č., S. O., N.

XXX/X, Š. L. O. U., M.A.. H.. X. I. W.. M. U., O..U..L.., O. O. I., I. XX, M. odporcovi M., O..U..L.., S. O.
O. S., M. XX, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o úvere s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 120,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 120,83 eur od 24.5.2015 do zaplatenia a uhradiť mu trovy konania, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 74,97 eur, trovy na účet právneho zástupcu č. XXXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX, A.šetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.3.2015 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 120,83
eur spolu s úrokmi z omeškania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 11.2.2008 došlo medzi účastníkmi k
uzavretiu úverovej zmluvy č. XXXXXXX, C. základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške
464,71 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 2 mesačných splátkach, počnúc dňom 12.3.2008. V zmluve bola
dohodnutá odplata označená ako „príslušný poplatok“ v sume 120,83 eur. Ročný úver by tak dosiahol
sadzbu 300 %. Úver bol poskytnutý na osobné potreby. V úverovej zmluve absentovali povinné údaje
v zmysle ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to RPMN, úroková sadzba a

termín konečnej splatnosti istiny. Z dôvodu chýbajúcich náležitostí mal odporca nárok len na vrátenie
istiny. Uvedením do omylu odporcom uhradil celkovo sumu 585,84, vrátane poplatku, teda o 120,83 eur
viac, ako mal. V tomto rozsahu teda došlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu. Odporca ani na výzvu
bezdôvodné obohatenie nevydal.

V písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi na základe úverovej zmluvy
je spotrebiteľským právnym vzťahom. Právne predpisy na ochranu spotrebiteľa je potrebné aplikovať

vždy, ak ide o vzťah medzi dodávateľom alebo spotrebiteľom, ak to samotný predpis nevylučuje. Na
tento právny vzťah sa teda vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. aj OZ. Úver v tomto prípade spĺňa
definíciu podľa uvedeného zákona. Zároveň sa jedná o zmluvu o pôžičke podľa OZ, keďže na rozdiel
od obchodnoprávnej zmluvy o úvere ide o reálnu zmluvu, kým v druhom prípade ide o zmluvu
konsenzuálnu. Zo strany odporcu išlo o účelové označenie zmluvy s cieľom vyňať jej posudzovanie
z režimu občianskeho práva. Posudzovanie podľa obchodného práva namietané odporcom je len
obchádzaním práva, aby nedošlo ku kontrole obsahu a náležitostí zmlúv, ktoré obsahujú množstvo

chýb a neprijateľných zmluvných podmienok. Jednoznačne ide o spotrebiteľský vzťah, pričom úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Tieto
skutočnosti potvrdzuje aj početná rozhodovacia činnosť súdov SR a aj napriek tomu stále dochádza ktakýmto praktikám zo strany odporcu. Keďže úver je bezúročný a bezpoplatkový, odporca mal nárok na
vrátenie iba úverovej istiny. Vo zvyšnej časti prevyšujúcej istinu došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Vo svojom výsluchu na pojednávaní navrhovateľka ďalej uviedla, že v roku 2008 na pobočke odporcu v
Poprade požiadala o pôžičku vo výške 14.000,- Sk. Peniaze potrebovala na nevyhnutné opravy domu. V
tom čase nebola podnikateľom. Poberá opatrovateľský príspevok za opatrovanie zdravotne postihnutej
dcéry. Peniaze vrátila v splátkach, avšak na splatenie úveru si musela požičať od svojho brata, ktorému
neskôr pôžičku splácala. Mala pocit, že uhradila príliš vysokú sumu, preto vyhľadala právneho zástupcu

JUDr. Rybára. Pôžičku vrátila odporcovi aj s poplatkom a trvala na tom, aby jej bol tento poplatok vrátený.

Odporca v písomnom podaní k veci uviedol, že na daný právny vzťah nemožno aplikovať ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch, ani výlučne ustanovenia OZ. Zmluva bola uzatvorená podľa ust.
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Nie je dôležité, či zmluva má náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, keďže navrhovateľka nemá status spotrebiteľa.

Vzťah OZ a ObZ je subsidiárny. Vylúčiť aplikáciu OZ možno v prípade, ak ObZ upravuje danú
problematiku komplexne, vylučuje aplikáciu Oz alebo aplikáciu dispozitívnych ustanovení OZ vylúči
dohoda zmluvných strán. ObZ aplikáciu právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv neupravuje ani ju
nevylučuje, preto je potrebné ju použiť v skutkovo relevantných situáciách. U odporcu však je potrebné
prihliadnuť na jeho dobrú vieru, že druhá strana nekoná v postavení spotrebiteľa. Ak dodávateľ koná v

takejto dobrej viere, nemôže sa druhá strana dovolávať toho, že koná v postavení spotrebiteľa. Obdobne
aj v prípade, ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, jedná sa o obchod, nie spotrebiteľský vzťah.
Navrhovateľka bola riadne oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pri podpise
zmluvy prehlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy a zmluvných podmienok, nemá k nim žiadne výhrady
a zaväzuje sa ich dodržiavať, zároveň potvrdila ich prevzatie. Keďže sa nejedná o spotrebiteľský úver,

zmluva nemusí obsahovať náležitosti ako RPMN. Účastníci sa dohodli, že všetky ich vzťahy sa budú
spravovať ObZ. Nie je teda dôvod na posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Vzhľadom
k týmto dôvodom nemohlo dôjsť ani k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu. Navrhol návrh
zamietnuť.

Súd na základe vykonaného dokazovania, vypočutím navrhovateľky ,oboznámením návrhu, listinných
dôkazov a to úverovej zmluvy a splátkového kalendára, zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 11.2.2008 došlo medzi navrhovateľom a odporcom k uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej

bol odporcom poskytnutý úver vo výške 14.000,- Sk (464,71 eur). Navrhovateľ mal odporcovi vrátiť
úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 3.640,- Sk (120,83 eur) a to v 2 mesačných splátkach po
8.820,- Sk (292,77 eur) počnúc dňom 12.3.2008. Poplatok bol v zmluve vyjadrený nasledovne: „Veriteľ
sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 14.000,- Sk (slovom štrnásťtisíc) a dlžník sa zaväzuje
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 3.640,- Sk, t. j. celkovo zaplatí čiastku

17.640,- Sk.“ Navrhovateľ uhradil prvú splátku dňa 13.3.2008 a druhú dňa 14.4.2008, čím došlo k riadnej
a včasnej úhrade celého dlhu. Celkovo vrátil odporcovi sumu 585,54 eur. Až neskôr, po splatení úveru,
sa navrhovateľ dozvedel o tom, že za úver zaplatil vysokú sumu a že je možné žiadať o vrátenie navyše
zaplateného poplatku. Písomný návrh adresovaný súdu bol odporcovi doručený dňa 22.5. 2016.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 OZ

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53, ods. 1, 2, 5 OZ

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy

Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 OZ

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 1 ods. 2 písm. f/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení zákon sa
nevzťahuje na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej
tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov.

Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 497 Obchodného zákonníka

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že návrh navrhovateľky je v prevažnej časti dôvodný. Je nepochybné, že medzi účastníkmi konania
došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Uzavretá zmluva je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú

je potrebné aplikovať predovšetkým ustanovenia právnych predpisov slúžiacich ochrane spotrebiteľa.
V tejto súvislosti je irelevantné, či bola zmluva uzavretá podľa ObZ v súlade s ust. § 497 a nasl. OZ
zmluvu o úvere neupravuje. Aj zmluvy uzatvorené podľa ObZ, sú spotrebiteľskými zmluvami, pokiaľ
spĺňajú definíciu v zmysle ust. § 52 ods. 1 OZ. V danom prípade odporca vystupuje v zmluvnom vzťahu
ako dodávateľ, ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom navrhovateľka je spotrebiteľom,
keďže je fyzickou osobou, ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, čo

vyplynulo z výsluchu navrhovateľky. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ
nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva
uzavrela. Neobstojí teda tvrdenie odporcu, že predmetný právny vzťah nie je spotrebiteľský. Zmluvné
ustanovenia, ktoré vylučujú aplikáciu zákonných ustanovení slúžiacich na ochranu spotrebiteľa, sú
obchádzaním zákona s cieľom odoprieť spotrebiteľovi ochranu, ktorá mu bezvýnimočne patrí. Keďže

zmluva bola uzavretá v roku 2008, na tento právny vzťah by prichádzala do úvahy aplikácia zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Jedná sa však o krátkodobú pôžičku, ktorú navrhovateľka
mala splatiť v 2 mesačných splátkach. Zákon č. 258/2001 Z. z. sa na krátkodobé zmluvy v zmysle svojho
ust. § 1 ods. 2 písm. f/ nevzťahuje. Preto nie je možné na základe chýbajúcich náležitostí sankcionovať
úverakobezúročnýabezpoplatkovývzmysletohtozákona.Súdvšakpristúpilkpreskúmaniuzmluvných

ustanovení úverovej zmluvy z hľadiska všeobecnej úpravy ochrany spotrebiteľa podľa OZ. K výške
poplatku súd uvádza, že uvedená výška je vzhľadom na krátkodobé trvanie úveru a s prihliadnutím
na riziko poskytovateľa úveru neprimerane vysoká a nezodpovedá povahe úveru. Keďže sa jedná
o krátkodobý úver v trvaní 2 mesiacov, pri prepočte na ročný úrok by sme dostali výšku úroku cca
157 %, čo v značnej miere mnohonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom

trhu v čase poskytnutia úveru. Okrem jeho neprimeranej výšky, zmluvné ustanovenie o poplatku,
tak ako je koncipované v úverovej zmluve, nespĺňa podmienku jednoznačnosti a zrozumiteľnosti.
Zmluva neupravuje jednoznačne úrok ako odmenu za poskytnutie úveru, ale v podstate klasický
zmluvný úrok „skrýva“ za neurčité ustanovenie „príslušný poplatok“. Takto pre spotrebiteľa nejasná
formulácia spôsobuje neprehľadnosť zmluvných ustanovení pre spotrebiteľa ako slabšiu stranu. Tým,

že zmluva neobsahuje ustanovenie o úroku, vytvára dojem, že poskytovaný úver je bezúročný. Na
druhej strane, upravuje bližšie nedefinovaný poplatok, pričom ukladá spotrebiteľovi povinnosť vrátiť
dlžnú sumu zvýšenú o tento poplatok. Zmluva neupravuje účel poplatku resp. službu, za ktorú spotrebiteľ
má tento poplatok uhradiť. Možno sa len domnievať, že uvedený poplatok je de facto odplatou za
poskytnutie úveru, čo však z textu zmluvy nie je jednoznačne zrejmé. Takto nejasné, neúplné a

nezrozumiteľné formulovanie poplatku je ustanovením, ktoré má za cieľ zmiasť spotrebiteľa, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je teda
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatnou. Keďže navrhovateľ
uhradil odporcovi plnenie na základe neplatného zmluvného ustanovenia, odporca získal majetkový
prospech bez právneho dôvodu, čím sa bezdôvodne obohatil. Na základe uvedeného je teda povinný

vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške 120,83 eur.

Navrhovateľovi patria aj úroky z omeškania z dlžnej sumy v príslušnej výške v súlade s ust. § 517 OZ ,
§ 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., a § 563 O.z. pričom k prvému dňu omeškania predstavuje zákonná
výška úroku z omeškania 5,05 %. Pretože odporca bol povinný vydať bezdôvodné obohatenie dňa

nasledujúceho po výzve navrhovateľky / žalobný návrh navrhovateľky doručený súdom odporcovi/, po
márnom uplynutí lehoty na plnenie je odporca v omeškaní so zaplatením peňažnej pohľadávky.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keďže navrhovateľka mala
neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Tie pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré predstavujú
odmenu za 3 úkony právnej služby /prevzatie a príprava zastupovania, návrh na začatie konania,
písomné podanie zo dňa 27.11.2015/ po 16,60 eur, k tomu prislúchajúci režijný paušál /3x 8,39 eur/.O trovách právneho zástupcu súd rozhodol podľa ust. § 1, 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom
znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.