Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/315/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115219515
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115219515.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: E. Č., F.. XX.X.XXXX,

T. C. J. J., R. X, H., zastúpená: JUDr. Dušan Remeta, advokát, so sídlom v Prešove, Masarykova 2 p r o
t i žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Špitálska 4,6,8, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 21.7.2015 sa domáhala náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorú
vyčíslila na sumu 688,80 eur, čo je 9,28% sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu za obdobie

40 mesiacov - od 1.1.2009 do 30.4.2012. Žalobkyňa mala za to, že škodu jej spôsobil Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Košice nezákonným rozhodnutím č. I. zo dňa 6.4.2009, ktorým
bol jej odňatý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo
s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, hoci odňatý nemal byť (§ 45 ods. 9
zákona č. 447/2008 Z.z.). Tento príspevok mesačne činil 16,60 Eur a opätovne jej bol bez opory v zákone
priznaný až od 1.5.2012.

Aj keď žalobkyňa v žalobe uvádzala výslovne uplatnenie nároku z nezákonného rozhodnutia správneho
orgánu, na pojednávaní jej právny zástupca uviedol, že išlo aj o nesprávny úradný postup príslušných
správnych orgánov z dôvodu, že s poukazom na § 45 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. malo byť ex offo
rozhodnuté o peňažnom príspevku a tiež z dôvodu, že ďalším rozhodnutím Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov č. XX/XXXXX-XXX zo dňa 29.6.2012, ktorým bol žalobkyni určený peňažný
kompenzačný príspevok až od 1.5.2012 bola vec nesprávne právne posúdená tak, ako to aj vyplýva
aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Sžso 40/2013 zo dňa 20.8.2013. Uviedol, že v zmysle ďalšieho

rozsudku Najvyššieho súdu SR 5Cdo 126/2009 zo dňa 30.6.2010 o nesprávny úradný postup ide aj v
rámci rozhodovacej činnosti príslušného orgánu, ak v rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Za relevantné rozhodnutie, od ktorého je potrebné posúdiť uplatnený
nárok považoval rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. XX/XXXXX-XXX zo dňa
29.6.2012, ktorým bol žalobkyni priznaný daný príspevok, ale až od 1.5.2012 a toto rozhodnutie nebolo
pre nezákonnosť zrušené. Chýba preto prvý zákonný predpoklad pre priznanie nároku a to nezákonné

rozhodnutie v zmysle § 5 a § 6 ods. 1 a § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaný vzniesol aj námietku
premlčania. Zastával názor, že trojročná premlčacia lehota v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
začala plynúť v čase právoplatnosti pôvodného rozhodnutia úradu o odňatí príspevku zo dňa 21.1.2009,
ktoré bolo potvrdené rozhodnutím ústredia s dátumom právoplatnosti 16.4.2009.Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov č. 2009/003007-001 zo dňa 21.1.2009, žiadosťou žalobkyne o podanie podnetu na

podanie protestu zo dňa 6.2.2012, rozhodnutím Ústredia práce č. I. zo dňa 13.4.2012, rozhodnutím
Ústredia práce č. I. zo dňa 6.4.2012, rozhodnutím ÚP č. XX/XXXXX-XXX zo dňa 29.6.2012, odvolaním
žalobkyne z č.l. 17, rozhodnutím Ústredia práce I. zo dňa 11.9.2012, rozsudkom KS v Prešove
5S8/2012-46 a NS SR 4SŽSO 40/2013 zo dňa 20.8.2013, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku
zo dňa 18.12.2014, informáciou o výsledku predbežného prerokovania zo dňa 29.6.2015, rozhodnutím

Ústredia práce č. I. zo dňa 6.4.2009, rozhodnutím Ústredia č. I. zo dňa 11.9.2012 a zistil tento skutkový
stav:

Žalobkyňa ako ťažko zdravotne postihnutá osoba je umiestnená v Domove sociálnych služieb v
Prešove s celoročným pobytom. Už v minulosti poberala peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov a s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a to od 1.8.1999 v súlade

so zákonom č. 195/1998 Z.z. pričom výška tohto príspevku bola naposledy upravená na sumu 500
Sk (16,60 Eur). Vyplýva to z obsahu odôvodnenia rozhodnutia Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava č. I. zo dňa 11.9.2012.

Po prijatí nového zákona o peňažných príspevkoch a zrušení zákona č. 195/1998 na základe zákona č.

447/2008 Z.z. vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) pod č. 2009/003007-001 zo
dňa 21.1.2009 rozhodnutie, ktorým žalobkyni odňal a zastavil vyplácanie daného peňažného príspevku
od 1.1.2009. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 38 ods. 16 citovaného zákona, podľa ktorého
peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov nemožno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba.

Voči rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len
„ústredie“ ) rozhodnutím č. A/2009/00458 zo dňa 6.4.2009 odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté
rozhodnutie Úradu potvrdil. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa od 24.10.1973 je obyvateľkou domova
sociálnych služieb, kde je jej poskytovaná celoročná pobytová sociálna starostlivosť a preto podľa § 38

ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. nie je možné jej naďalej vyplácať peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia (ďalej len „príspevok“).

V dôsledku protestu prokurátora „Ústredie“ rozhodnutie „Ústredia“ č. I. zo dňa 6.4.2009 svojím

rozhodnutím č. I. zo dňa 13.4.2012 zrušilo. V rozhodnutí sa cituje § 66 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.,
podľa ktorého peňažné príspevky poskytované podľa zákona účinného do 31.12.2008 sa považujú za
peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona účinného od 1.1.2009. V spomínanom rozhodnutí
sa ďalej cituje časť protestu prokurátora, podľa ktorého zákon č. 447/2008 Z.z. v žiadnom ustanovení
neuvádza, že nadobudnutím účinnosti tohto zákona od 1.1.2009 sa odníma alebo zaniká nárok na

vyplácaniepeňažnéhopríspevkupriznanéhopodľazákonač.195/1998Z.z.osociálnejpomociúčinného
do 31.12.2008. Poukázal aj na ustanovenie § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého
odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu zvýšených výdavkov, ktoré
boli posúdené podľa zákona účinného do 31.12.2008 sa po 31.12.2008 neprehodnocuje podľa zákona
účinného od 1.1.2009, ak u občana s ťažkým zdravotným postihnutím nedôjde k takým zmenám v

zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo životnom prostredí a v
prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti.

Nasledovalo rozhodnutie „Ústredia“ č. I. zo dňa 16.4.2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie „Úradu“ č.
XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 21.1.2009 v podstate s totožným odôvodnením ako v rozhodnutí „Ústredia“

z 13.4.2012.

Ďalším rozhodnutím „Úradu“ č.12/51459-005 z 29.6.2012 „Úrad“ určil žalobkyni peňažný príspevok
mesačne vo výške 9,28% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu s účinnosťou od
1.5.2012.Vodôvodnenípoukázalna§38ods.8a17a§41ods.12zákonač.447/2008Z.z.Úraduviedol

aj to, že nakoľko účastník si neuplatnil svoj nárok podaním návrhu na podanie protestu prokurátorovi v
lehote stanovenej zákonom, správny orgán určil výšku peňažného príspevku od 1.5.2012.O odvolaní žalobkyne, v ktorom nesúhlasila s priznaním príspevku až od 1.5.2012, ale žiadala ho
určiť spätne, rozhodlo „Ústredie“ rozhodnutím I. dňa 11.9.2012 tak, že odvolanie zamietlo a napadnuté
rozhodnutie „Úradu“ potvrdilo. V rozhodnutí sa uvádza aj pôvodné rozhodnutie o príspevku žalobkyne,

ktorý vydal ešte Okresný úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa 2.3.2000, pričom príspevok bol priznaný
od 1.8.1999 podľa zákona č. 195/1998 Z.z. a naposledy bol upravený na 500 Sk mesačne.

V súvislosti s odvolaním žalobkyne o spätné priznanie príspevku „Ústredie“ citovalo § 45 ods. 10 zákona
č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného príspevku na

kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím 3 rokov odo dňa, od ktorého peňažný
príspevok alebo jeho časť patril. Ďalej tento orgán uviedol, že trojročná lehota ustanovená v § 45 ods.
10 je prekluzívna lehota a je zachovaná u tých fyzických osôb, ktoré podali podnet na vydanie protestu
prokurátora najneskôr do 1.1.2012 vzhľadom na odňatie príspevku od 1.1.2009. Zo spisového materiálu
pritom vyplynulo, že účastníčka podala podnet na Okresnú prokuratúru Prešov dňa 8.2.2012 a teda
svoj nárok si neuplatnila v lehote stanovenej zákonom. V poučení o opravnom prostriedku pri tomto

rozhodnutí sa uvádza, že právoplatné rozhodnutie je preskúmateľné súdom.

Jenesporné,žežalobkyňažalobunapreskúmaniesprávnosticitovanéhorozhodnutiasprávnehoorgánu
nepodala.

Listom zo dňa 18.12.2014 žalobkyňa požiadala Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
v Bratislave o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody. Tento list bol spomínanému
ústrednému štátnemu orgánu doručený 29.12.2014 ako to vyplýva z jeho informácie o výsledku
predbežného prerokovania zo dňa 29.6.2015, ktorým bol prijatý záver, že žalobkyňa v rámci
predbežného prerokovania nebude odškodnená.

Podľa 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone

štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.Podľa § 19 ods. 1citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bodu 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa
komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených
výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s

opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

Podľa§38ods.1citovanéhozákonafyzickejosobesťažkýmzdravotnýmpostihnutím,ktorájeodkázaná
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou aj s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi
a bytového zariadenia, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou

alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia mesačne vo výške 9,28% sumy
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu a nárok na
jeho výplatu vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o jeho priznaní, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 43 ods. 2 citovaného zákona peňažný príspevok na kompenzáciu sa prizná a vypláca od prvého
dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu.

Podľa § 45 ods. 3 citovaného zákona opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho
výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti, rozhodujúce na
trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu.

Podľa § 45 ods. 9 citovaného zákona ak príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok na

kompenzáciunepriznal,ajkeďpriznaťmal,priznalneprávomalebovnižšejsume,alebopriznalvovyššej
sume ako patril, alebo priznal od neskoršieho dňa ako patril alebo peňažný príspevok na kompenzáciu
odňal, aj keď odňať nemal alebo rozhodol o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo
jeho časti, aj keď túto povinnosť nemal, peňažný príspevok na kompenzáciu dodatočne prizná, odníme,
zvýši, zníži alebo doplatí alebo rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu

alebo jeho časť. Nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu
alebo jeho časti zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť
patril. Povinnosť fyzickej osoby vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho pomernú časť
zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok nepatril alebo patril v nižšej sume.

Podľa § 54 citovaného zákona právoplatné rozhodnutia vo veciach kompenzácie, preukazu a
parkovacieho preukazu sú preskúmateľné súdom.

Podľa § 66 ods. 1 citovaného zákona peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa zákona účinného do

31.12.2008 sa považujú za peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona účinného od 1. 1. 2009.

Podľa § 66 ods. 2 citovaného zákona príslušný orgán určí výšku peňažných príspevkov uvedených v
odseku1podľazákonaúčinnéhood1.1.2009najneskôrdo31.7.2009.Akjevýškapeňažnéhopríspevkupodľa zákona účinného od 1.1.2009 vyššia ako výška peňažného príspevku, ktorá patrila podľa zákona
účinnéhodo31.12.2008,peňažnýpríspevoksavyplatíod1.1.2009podľazákonaúčinnéhood1.1.2009.

Zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci bol zrušený zákonom č. 448/2008 o sociálnych službách s
účinnosťou od 1.1.2009. V zákone č. 195/1998 Z.z. bol peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov upravený v § 64 a konkrétne v ods. 4 výška zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo
s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia bola určená sumou 500 Sk.
V danom prípade je nesporné, že žalobkyňa splnila podmienku v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z.z., ktorá súvisí s predbežným prerokovaním jej žiadosti.

Zákonným predpokladom pre priznanie nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle vyššie citovanej
právnej úpravy je buď nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. Nakoľko v prvom prípade
musí byť splnená aj ďalšia zákonná podmienka vo forme zrušenia alebo zmeny príslušného rozhodnutiu
pre nezákonnosť je potrebné jasne ustáliť, o ktorý z vymenovaných zákonných predpokladov v tomto

prípade ide. Žalobkyňa sama v žalobe poukázala na nezákonnosť rozhodnutia, s čím sa stotožňuje
aj súd, avšak za relevantné rozhodnutie, ktoré spôsobilo jej škodu súd nepovažuje rozhodnutie, ktoré
označila žalobkyňa (rozhodnutie „Úradu“ z 21.1.2009 a „Ústredia“ z 6.4.2009), ale rozhodnutie „Úradu“
č. XX/XXXXX-XXX z 29.6.2012 potvrdené rozhodnutím „Ústredia“ č. I. zo dňa 11.9.2012. Súd k tomuto
záveru dospel na základe tej skutočnosti, že žalobkyni v dôsledku nového zákona č. 447/2008 Z.z.

účinného od 1.1.2009 muselo byť vydané nové rozhodnutie o peňažnom príspevku, nakoľko novou
právnou úpravou sa menila jeho výška - určila sa percentuálne zo sumy životného minima na rozdiel
od predchádzajúcej úpravy, ktorou bol peňažný príspevok určený konkrétnou sumou. Táto povinnosť
správneho orgánu napokon jasne vyplýva aj z § 66 ods. 2 citovaného zákona. Zákonom č. 195/1998
Z.z. o sociálnej pomoci bola v súlade s § 64 ods. 4 určená výška kompenzačného príspevku vo výške

500 Sk. Tento zákon však bol zrušený od 1.1.2009 zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.
Je pravdou, že s poukazom na § 66 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. dovtedajšie peňažné príspevky
na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa považujú za kompenzačné
príspevky v zmysle nového zákona č. 447/2008 Z.z., ale zároveň bolo potrebné vydať príslušným
správnym orgánom nové rozhodnutie o jeho výplate (vzhľadom na stanovenie inej výšky zákonom) čo

je deklarované aj v § 66 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., ale vyplýva to aj z § 43 ods. 1, podľa ktorého aj
nárok na výplatu peňažného kompenzačného príspevku vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného
orgánu.

Správny orgán po prijatí citovaného zákona č. 447/2008 Z.z. teda rozhodoval pri osobách, ktoré už

poberali peňažný príspevok predovšetkým o jeho výške s uvedením dátumu, od ktorého v tejto novej
výške sa peňažný príspevok bude vyplácať. Nie je však vylúčené ani rozhodnutie o odňatí príspevku s
poukazom na § 45 ods. 3 a § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z.

Rozhodnutiami, o ktoré žalobkyňa opiera tento svoj nárok, správny orgán nesprávne rozhodol o odňatí

peňažného príspevku žalobkyni, v konečnom dôsledku tieto nesprávne rozhodnutia boli ako nezákonné
zrušené. Preto správny orgán musel vydať nové rozhodnutie, ktorým určil výšku nového peňažného
príspevku už v súlade s novým zákonom (§ 66 ods. 2), ale vyplácanie určil až od 1.5.2012, teda
neurčil ho spätne od dátumu účinnosti nového zákona. Práve v dôsledku tejto skutočnosti vznikol
daný spor. Žalobkyňa naposledy dostávala peňažný kompenzačný príspevok do 31.12.2008 podľa

pôvodnej právnej úpravy vo výške 500 Sk mesačne. Od 1.1.2009 došlo novým zákonom k zmene
výpočtu peňažného príspevku (9,28% sumy životného minima), preto bolo potrebné vydanie nového
rozhodnutia „Úradu“. Nárok na náhradu škody preto nie je možné odvíjať od rozhodnutí z roku 2009
o odňatí príspevku, ale od týchto rozhodnutí o určení výšky nového peňažného príspevku s určením
dátumu jeho priznania. Správny orgán mal totiž možnosť priznať príspevok aj spätne, čo však neurobil

a vo svojom rozhodnutí svoj záver aj zdôvodnil, súd však v tomto konaní nie je oprávnený vyjadrovať
sa k jeho správnosti. Spätné nepriznanie peňažného príspevku bolo aj predmetom odvolacieho konania
„Ústredia“. Relevantné rozhodnutie „Úradu“ však nebolo zrušené či zmenené a preto nie je splnený
zákonný predpoklad priznania nároku žalobkyni s poukazom na § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
Žalobkyňa mala možnosť dať žalobu na súd o preskúmanie zákonnosti citovaného rozhodnutia, o čom

bola poučená aj v spomínanom rozhodnutí. Keďže tak neurobila, sama sa zbavila možnosti domôcť sa
nápravy zvlášť, ak si bola vedomá úspechu H..P., ktorý mal obdobný prípad, pričom k žalobe pripojila aj
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorým podobne rozhodnutie o peňažnom príspevku vo vzťahu
k H.. P. bolo zrušené.Súd považuje za potrebné dodať, že v danom prípade rozhodne nie je daná zodpovednosť z dôvodu
nesprávneho úradného postupu správneho orgánu. Úkony tzv. úradného postupu sami o sebe k vydaniu

rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa to v jeho obsahu neodrazí. Hoci
nesprávny úradný postup môže súvisieť aj s rozhodovacou činnosťou, ale úkony úradného postupu
sami o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú. Jedná sa napríklad o nevydanie rozhodnutia, prípadne
iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Za nesprávny úradný postup
nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim

rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané
rozhodnutie nesprávne.

K námietke premlčania žalovaného súd uvádza, že je nedôvodná. Trojročná premlčacia lehota začala
v danom prípade plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia „Úradu“ z 29.6.2012. Potrebné je vychádzať z
§ 19 ods. 1 vety prvej zákona č. 514/2003 Z.z., keďže v tomto prípade nedošlo k zrušeniu ani k zmene

právoplatného rozhodnutia. Žalobkyňa sa o škode dozvedela doručením spomínaného rozhodnutia.
Premlčacia lehota však neplynie počas predbežného prerokovania nároku v zmysle § 19 ods. 3. V tomto
prípadežiadosťopredbežnéprerokovanieboladoručená29.12.2014arozhodnutéonejbolo29.6.2015.
Znamená to, že premlčacia doba spočívala 6 mesiacov. Žaloba bola podaná 21.7.2015, teda ešte pred
uplynutím trojročnej premlčacej doby.

Z vyššie uvedených dôvod súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Súd zohľadnil okolnosti tohto prípadu,
ako aj jeho sociálny rozmer vzhľadom na žalobkyňu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím

a výnimočnosť okolností prípadu, ktoré spočívajú v tom, že celý spor bol vyvolaný nesprávnym
rozhodnutím správneho orgánu o odňatí kompenzačného príspevku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.