Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 35Cb/185/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112219193
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1112219193.10

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v
právnej veci navrhovateľa: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4,
Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Soňa Pohovejová, advokát, Záhradnícka 37, Bratislava proti
odporcovi v rade 1: AXA pojišťovna a.s., Lazarská 13/8, Praha 2, Česká republika, IČ: 281 95 906
prostredníctvom svojej pobočky v SR: AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne iného členského štátu,

Kolárska 6, Bratislava, IČO: 36 857 521 a odporcovi v rade 2: A. B., D. XX, S. na zaplatenie 753,17
EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči odporcovi v rade 1 zastavuje v celom rozsahu.

Odporca v rade 2 je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 753,17 EUR spolu s 9% ročným
úrokom z omeškania odo dňa 29.10.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v rade 2 je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 45 EUR a náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 429,48 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 15.6.2012 žiadal navrhovateľ, aby mu odporcovia spoločne a nerozdielne

zaplatili sumu vo výške 753,17 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 29.10.2013
do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu spôsobenej škody dopravnou nehodou poistencovi
navrhovateľa motorovým vozidlom odporcu v rade 2 poisteným u odporcu v rade 1.

Návrhom zo dňa 11.1.2016 zobral navrhovateľ návrh voči odporcovi v rade 1 v celom rozsahu späť
nakoľko v konaní sa preukázalo, že odporcovi v rade 2 zaniklo povinné zmluvné poistenie u odporcu v

rade 1 a v rozhodnom čase nebol povinne poistený. Odporca v rade 1 vyjadril súhlas so späťvzatím do
zápisnice z pojednávania konaného dňa 11.1.2016.

Súd uznesením zo dňa 16.2.2016 zastavil konanie voči odporcovi v rade 1 v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh

vo veci samej, oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo
dňa 19.7.2010, poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo11.12.2008, dodací list č. J zo dňa 13.7.2010,
pokladničný blok zo dňa 13.7.2010, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 20.7.2010, výzva zo dňa
22.7.2010, výzva zo dňa 19.5.2011, oznámenie zo dňa 12.8.2010 a ostatné listinné dôkazy v spise, z
ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

Z oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 19.7.2010
súd zistil, že dňa 25.6.2010 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej poistencovi navrhovateľa na čelné sklojeho vozidla V. Z I.: BA-XXXSJ odletel z vozidla odporcu v rade 2, I.: BA-XXXOV kameň a poškodil
predné sklo, pričom mu bola spôsobená škoda.

Z dodacieho listu č. W331625 zo dňa 13.7.2010 súd zistil, že servis Porsche Inter Auto Slovakia, spol.
s r.o. vyfakturoval poškodenému sumu 943,44 EUR za demontáž, dodávku a montáž predného čela.

Z pokladničného bloku zo dňa 13.7.2010 súd zistil, že poškodený uhradil servisu náklady opravy v
hotovosti.

Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.7.2010 súd zistil, že navrhovateľ uhradil poškodenému titulom
poistného plnenia z havarijného poistenia sumu 753,17 EUR po odpočítaní DPH a spoluúčasti.

Z výzvy zo dňa 22.7.2010 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu v rade 1 na úhradu žalovanej sumy
do 15 dní od prevzatia listu.

Z výzvy zo dňa 19.5.2011 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu v rade 2 na úhradu žalovanej sumy
do 15 dní od prevzatia listu.

Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že tento odmietol uhradiť uplatnený regresný nárok z dôvodu, že nie je

preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním jeho poisteného. Súčasne
namietol nedostatok pasívnej legitimácie odporcu v rade 1 nakoľko PZP odporcu v rade 2 zaniklo dňa
9.5.2010 z dôvodu nezaplatenia poistného odporcom v rade 2 Na základe toho žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

Podľa ust. § 15, ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa ust. § 427, ods,. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ust. § 813, ods.1 OZ ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 153, ods.1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 155, ods.1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že spornými medzi účastníkmi bola skutočnosť, či žalovaný
nárok navrhovateľa na náhradu škody zakladá prípad objektívnej zodpovednosti v zmysle ust. § 427 OZ.

Súd konštatoval, že právnym dôvodom uplatneného nároku navrhovateľa bol nárok na náhradu škody

v zmysle ust. §§ 427 až 431 OZ v spojitosti s ust. § 428 OZ.

Súd mal pri rozhodovaní vo veci k dispozícii stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR, ktoré
konštatovalo:

Po vyhodnotení uvedených právoplatných rozhodnutí súdov nižších stupňov, na návrh ministra
spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. októbra 2013 č. 42786/2013/51, prijalo občianskoprávne
kolégium Najvyššieho súdu (§ 21 ods. 3 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení
niektorých zákonov) totostanovisko :

Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným
kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v
prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno
zbaviť.

O d ô v o d n e n i e :

Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až
431 Občianskeho zákonníka) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného
vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy

sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok
zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho
zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné
prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na
ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre

prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými
pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom
vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať
pritom osoby alebo veci.

Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
(ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len v prípade, že preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ
nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna
prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, t.j. tzv. „vnútorné“
okolnostitej-ktorejprevádzky. Odpoveďnaotázku,čiakedyideotakútookolnosť,vždyzávisíodpovahy
a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem
prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná

údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj
okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové
vozidlojevprevádzkenielenvtedy,keďsapohybuje,aleajvtedy,keďsícestojí,alevchodejejehomotor.
Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj
výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového

vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom
priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ
alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu,
a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984, str. 31).

Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť
dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak k v súvislosti s
valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k
takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom.
Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň

nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového
vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo.
Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla
iného motorového vozidla spôsobí škodu.

(Poznámka: K obdobnému záveru dospel Útvar dohľadu na finančným trhom Národnej banky Slovenska
v svojom stanovisku zo 16. júla 2013 vydanom podľa § 1 ods. 3 písm. a) tretieho bodu v spojení s §
37 ods. 3 písm. d) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Odporca v rade 1 v konaní preukázal, že vypovedal poistenie odporcu v rade 2 oznámením zo dňa
12.8.2010 z dôvodu nezaplatenia poistného odporcom v rade 2. Poistenie zodpovednosti odporcovi v

rade 2 zaniklo ku dňu 9.5.2010.

Súd na návrh sporových strán vypočul Ing. Petra Vicha, vodiča poškodeného motorového vozidla, ktorý
po poučení uviedol, že nevie uviesť konkrétne skutočnosti škodovej udalosti avšak každá škodová
udalosť bola riadne nahlásená. Svedok identifikoval podpis aj pravosť dokumentu Oznámenie o vzniku

škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 19.7.2010 a uviedol, že k škodovej
udalosti došlo tak, ako je uvedené v oznámení tak, že išiel za motorovým vozidlom odporcu v rade 2,
od jeho motorového vozidla odletel kameň do jeho predného skla, rozbil ho, svedok zavolal odporcovi
v rade 2, ten mu poskytol údaje a udalosť nahlásil poisťovni. Telefonicky oznámil odporcovi v rade 2 čo
sa stalo, ten povedal nie je problém a škodovú udalosť nahlásil.

Odporca v rade 2 na pojednávaní dňa 17.2.2015 nevylúčil svoje zavinenie škodovej udalosti.

Odporca v rade 2 vo vyjadrení zo dňa 26.1.2016 uviedol, že na základe skutočnosti, že nenahlásil svojej
poisťovni - odporcovi v rade 1 škodovú udalosť predpokladá, že si nebol vedomý svojho zavinenia.
Zároveň sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou odporcu v rade 1, že nie je preukázaná príčinná

súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním jeho poisteného.

Súd na základe horeuvedeného konštatoval, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno preukázania
objektívnej zodpovednosti odporcu v rade 2 za uplatnenú škodu v zmysle ust. § 427, ods. 1 OZ a preto
rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Argumentáciu odporcu v rade 2 o nepreukázaní škodového deja vo vzťahu k vzniku zodpovednosti
odporcu v rade 2 súd vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú nakoľko bolo nesporné, že škodca sa v mieste
vzniku škodovej udalosti v rozhodnom čase nachádzal, svoju zodpovednosť nevylúčil.

Súd predpoklad odporcu v rade 2 o nevedomosti svojho zavinenia uvedený vo vyjadrení zo dňa
26.1.2016 vyhodnotil ako účelový nakoľko ho odporca v rade 2 vzniesol po späťvzatí žaloby voči
odporcovi v rade 1 a preukázaní zániku jeho zákonného poistenia. Zavinenie odporcu v rade 2 mal
súd za preukázané výpoveďou vodiča poškodeného vozidla Ing. Vichu, ktorý autorizoval oznámenie
škodovej udalosti označujúce odporcu v rade 2 za vinníka škodovej udalosti a súčasne konštatoval, že

odporca v rade 2 musel osobne poskytnúť poškodenému údaje uvedené v oznámení škodovej udalosti
a to číslo svojej poistnej zmluvy. Súd bral do úvahy aj nevylúčenie zavinenia odporcu v rade 2 v štádiu
konania, kedy si myslel, že bol v rozhodnom čase poistený a v prípade neúspechu v konaní bude nárok
plniť odporca v rade 1.

Navrhovateľ si spolu so žalovaným nárokom uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške
od dňa jej vzniku, čo súd posúdil ako oprávnené a priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo
vyčíslenom rozsahu. V otázke uplatnených úrokov z omeškania navrhovateľ uplatnil úrok vo výške
9% ročne v súlade s ust. § 369 ObZ. Súd po preskúmaní dokladov skonštatoval, že výška úroku je
v súlade s uvedeným ustanovením a priznal ho navrhovateľovi v tejto výške. Deň vzniku omeškania

stanovil navrhovateľ ako deň podania žaloby. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby odporcovi v rade 2.

Podľa ust. § 142 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151, ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151, ods.5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku, čo súd
posúdil ako oprávnené.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci
- prevzatie a príprava,
- žaloba
- pojednávanie 17.2.2015
- pojednávanie 3.11.2015

- pojednávanie 11.1.2016
- pojednávanie 16.2.2016
( á 51.45 EUR + RP )

spolu 357,90 EUR + DPH
, čo súd posúdil ako oprávnené.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v

dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú

vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti
rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.