Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206696
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214206696.6

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: N.F. Q. T.. XX.XX.XXXX, B. I., H. H., H. Ú. XX, I., v
konaní zastúpený: JUDr. Tamás Puskás, advokát so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203
proti žalovanej: K-BUS s.r.o. so sídlom Komárno, Baštova 28, IČO: 36 684 015, v konaní zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek s.r.o. so sídlom Komárno, Pohraničná 4, o určenie
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou

takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že výpoveď z pracovného pomeru žalobcu vykonaná listom žalovanej zo dňa 7.2.2014
je n e p l a t n á.
Žalovaná je p o v i n n á žalobcovi zaplatiť náhradu mzdy za čas od 7.4.2014 do 26.1.2016 v sume 9
443,6 Euro do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu o zaplatenie náhrady mzdy za čas od 7.2.2014 do 6.4.2014 a od 26.1.2016 do právoplatnosti

rozsudku z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 7.4.2014 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že výpoveď daná mu
žalovanou dňa 7.2.2014 je neplatná, ako aj uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu náhradu mzdy
v sume priemerného zárobku od 7.2.2014 do právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti výpovede a

k náhrade trov konania na tom skutkovom základe, že jeho pracovný pomer u žalovanej vznikol na
základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. V tejto pracovnej zmluve bolo dohodnuté, že bude
pracovať ako vodič nákladného vozidla s prívesom v Slovenskej republike a v krajinách Európy. Z
dôvodu, že žalovaná ho nútila robiť oveľa viac hodín, ako to dovoľuje zákon, vznikli mu zdravotné
problémy s chrbtom, pre ktoré zdravotné problémy podľa potvrdenia lekára bol práceneschopný od
7.2.2014. Svoju práceneschopnosť trvajúcu od 7.2.2014 žalovanej riadne oznámil, avšak žalovaná mu

oznámila, že jeho pracovný pomer bol ukončený ku dňu 7.2.2014. Výpoveď žalovanej do dnešného
dňa mu nebola riadne doručená a ani nevie, z akého dôvodu bol jeho pracovný pomer ukončený. Od
žalovanej nedostal žiadne dokumenty ohľadne výšky mzdy a nedostal ani žiadny iný dokument, ktorý
je povinný zamestnávateľ odovzdať zamestnancovi pri ukončení pracovného pomeru. Vzhľadom na
tieto skutočnosti prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanej zaslal list, v ktorom jej oznámil,
že trvá na tom, aby naďalej bol zamestnávaný ako zamestnanec. Napriek tomu , že od 7.2.2014 bol

práceneschopný,žalovanásnímukončilapracovnýpomervochrannejdobevýpoveďou,takátovýpoveď
však s poukazom na ust. § 64 ods. 1 ZP je neplatná.

Žalobca ako účastník konania uviedol, že od 27.7.2012 je zamestnaný u žalovanej ako vodič
nákladného motorového vozidla. Naposledy prácu vykonával dňa 3.2.2014. Nasledujúcu cestu mal
nastúpiť 10.2.2014, od 3.2.2014 do 7.2.2014 mal byť na dovolenke a potom 10.2.2014 mal nastúpiť

do práce. Dňa 3.2.2014 vyhľadal lekára z dôvodu, že mal problém s chrbticou a 5.2.2014 emailom
informoval svojho šéfa Y. G., že pravdepodobne od 10.2.2014 bude práceneschopný. Doklad o jehopráceneschopnosti bol lekárom vystavený 7.2.2014 a od tohto dňa ho uznal aj za práceneschopného.
Tento doklad o svojej práceneschopnosti nedoručil zamestnávateľovi a to preto, lebo 10.2.2014 ho
zavolala X. F. s tým, aby jej povedal, že kde dal služobný mobilný telefón a medzi rečou mu oznámila,

že je odhlásený a že ho vykopli. Dňa 7.2.2014 ani v sídle organizácie ani na prevádzke v Komárome
nebol prítomný, preto nie je pravda, že žalovaná mu chcela doručiť spornú výpoveď. Zamestnávateľ od
vzniku jeho prac. pomeru mu nikdy nevytýkal (ani ústne ani písomne) akékoľvek porušenie pracovnej
disciplíny .Písomné upozornenie zo dňa 22.8.2014, ktoré súdu predložila žalovaná nikdy mu doručené
nebolo a ani nechcela mu žalovaná doručiť, preto nie je pravda, že by odmietol prevzatie tohto

upozornenia, tým viac, že podľa jeho pamäti v ten keď malo údajne dôjsť k pokusu doručenia , bol práve
na pracovnej ceste. Asi v novembri v r. 2013 zástupca žalovanej mu povedal, že bude si musieť vymeniť
kartu vodiča, pretože žalovaná bude vymieňať motorové vozidlá, na ktorých len v digitálnej forme sa
môže používať karta vodiča. nepovedal mu však , kedy má dôjsť k výmene vozidiel. Doklad zo dňa
7.2.2014 („Príloha - Melléklet“ z č.l. 21) podpísal dňa 18.2.2014 , ktorý mu predložila F. X. s tým, že ak to
nepodpíše, nemôže mu vyplatiť jeho zárobok. Kartu vodiča nepotreboval, pretože do poslednej chvíle

jazdil tachografovým diskom.

Konateľ žalovanej ako účastník uviedol, že pri nástupe do zamestnania žalobca bol dôrazne upozornený
na to, že kartu vodiča si musí vybaviť v čo najkratšom čase a to najneskôr do jedného mesiaca. Takáto
požiadavka mu bola opakovane uložená a to jednak ním a ako aj F. X.. Zamestnávateľ preto toleroval

žalobcovi , že ten si kartu vodiča nezabezpečil, lebo vedel žalobcu zamestnávať aj bez karty vodiča,
lebo sa jazdilo na takých motorových vozidlách, kde karta vodiča nebola potrebná. Napriek tomu
žalobcu každý mesiac zamestnávateľ upozorňoval na potrebu zabezpečenia si karty vodiča. Žalobca
sľuboval, že sa to už vybavuje. Dňa 7.2.2014 žalobca prišiel na prevádzku v Komárome, bol prítomný
aj on aj F. X., Y. Y. . On ich rozhovor počul len v útržkoch. Tento deň F. X. povedala žalobcovi,

že ho už zamestnávateľ nemôže naďalej zamestnávať, pretože nemá kartu vodiča a že mu chce
doručiť výpoveď zamestnávateľa. Žalobca si to prečítal, ale papierovo vec vybavovala F. X., preto k
podpisu prevzatia výpovede sa nevedel vyjadriť. On nebol prítomný, keď sa žalobcovi dňa 22.8.2013
chcelo doručiť upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny, ale celkom iste bola prítomná F. X. Z.
Y. Y.. Na dokreslenie uviedol , že vtedy, keď žalobca nastúpil do zamestnania bol veľmi pedantný na

motorové vozidlo, v posledných mesiacoch však vznikol aj ten problém, že žalobca motorové vozidlo
neudržiaval v čistote, bolo špinavé (hlavne aj zvnútra). AETR je predpis Európskej únie upravujúci
povinný čas odpočinku vodiča medzi maximálne povolenými časmi na jednotlivé jazdy. Zamestnávateľ
na porušovanie týchto predpisov došiel tak, že údaje o čase odpočinku ako aj jazdy sú zistiteľné z kotúča
tachografického, tieto však žalobca zamestnávateľovi neodovzdal, a okrem toho zamestnávateľ zistil aj

to, že žalobca zrejme povinné časy odpočinku nedodržal, lebo inak tak rýchlo by sa nemohol vrátiť z
jednotlivých ciest, na ktoré bol vysielaný. Žalobca totiž obvykle na víkend chcel byť doma a zrejme preto
povinný čas odpočinku nedodržal.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania , oboznámením obsahu pracovnej zmluvy

žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, výpovede žalovanej zo dňa 7.2.2014 z pracovného pomeru žalobcu,
oznámenia žalovanej zo dňa 7.4.2014 právnemu zástupcovi žalobcu, oznámenie žalobcu zo dňa
3.4.2014 žalovanej o tom, že trvá na svojom ďalšom zamestnaní , lekárskeho potvrdenia o dočasnej
pracovnej neschopnosti žalobcu, mzdového listu žalobca za rok 2013 a zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

Dňa 27.7.2012 účastníci konania uzatvorili pracovnú zmluvu, na základe ktorej dňom XX.X.XXXX
žalobca mal vykonávať prácu vodiča nákladného vozidla s prívesom, alebo s návesom, prípadne i bez
prívesuanávesuvSlovenskejrepublikeavkrajináchEurópy,nakládkuavykládkutovaru,údržbuvozidla
a viesť agendu súvisiacu s dopravou. Tento pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Podľa

bodu 14 tejto pracovnej zmluvy zamestnanec sa zaväzuje pred začatím výkonu práce zabezpečiť si
kartu vodiča (zariadenie, ktoré zaznamenáva počet šoférom odjazdených kilometrov počas tej ktorej
cesty). Listom zo dňa 7.2.2014 žalovaná oznámila žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP.
Žalobca ošetrujúcim lekárom bol odo dňa 7.2.2014 uznaný za dočasne práceneschopným ( ktorá jeho
PN trvala do 28.2.2014). Listom zo dňa 3.4.2014 právny zástupca žalobcu oznámil žalovanej, že žalobca

nesúhlasí so skončením pracovného pomeru, keďže k ukončeniu pracovného pomeru došlo počas doby
jeho pracovnej neschopnosti a preto v súlade s ust. § 79 ods. 1 ZP oznámil žalovanej, že trvá na tom,
aby bol naďalej zamestnávaný u žalovanej v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX.Podľa ust. §-u 61 ods. 1 a 2 ZP v znení účinnom ku dňu 7.2.2014
Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná
a doručená, inak je neplatná.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím

výpovednej doby.

Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 62 ods. 4 Zákonníka práce výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z

iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u
zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

Podľa ust. §-u 63 ods. 1 písm. e ) ZP v znení účinnom ku dňu 7.2.2014

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré
by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi
výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne
upozornený na možnosť výpovede.

Podľa ust. § -u 38 ods. 1 ZP písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo

pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

Podľa ust. §-u 64 ods. 1 písm. a) Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe,

a to
a) v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si
túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú
liečbu až do dňa ich skončenia,

Podľa ust. §-u 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ust. §-u § 79 ods. 1 ZP v znení účinnom ku dňu 7.2.2014 Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe
a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho
pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť

náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ust. § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Podľa ust. § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, a medzi účastníkmi nebola sporná tá skutočnosť, že na
základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX dňom XX.X.XXXX žalobca bol zamestnaný u žalovanej
a mal dohodnutý druh práce vodiča nákladného vozidla s prívesom, alebo s návesom, prípadne i bez
prívesuanávesuvSlovenskejrepublikeavkrajináchEurópy,nakládkuavykládkutovaru,údržbuvozidla

a viesť agendu súvisiacu s dopravou. Tento pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Podľa
bodu14tejtopracovnejzmluvyzamestnanecsazaväzujepredzačatímvýkonuprácezabezpečiťsikartu
vodiča ( zariadenie, ktoré zaznamenáva počet šoférom odjazdených kilometrov počas tej ktorej cesty ) .
Listom zo dňa 7.2.2014 žalovaná oznámila žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP. Z obsahu
tejto výpovede vyplýva, že žalovaná pristúpila k ukončeniu pracovného pomeru pre menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že po viacerých upozorneniach

nezabezpečil tachografovú kartu vodiča v zmysle bodu 14 pracovnej zmluvy a túto skutočnosť žalovaná
považuje za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z obsahu tejto výpovede ďalej vyplýva, že
za posledných 6 mesiacov žalobca sa mal dopustiť porušenia prac. disciplíny viac krát a to tým,
že nepredložil predmetnú kartu vodiča ani po viacerých výzvach a aj porušením pravidiel AETR, keď
nedodržal počas výkonu práce dobu jazdy, odpočinku a neodovzdal zamestnávateľovi požadovanú

dokumentáciu (tachografové kotúče a potvrdenie činnosti). Z obsahu tejto výpovede ďalej vyplýva aj to,
že listom zo dňa 22.8.2013 žalobca bol upozornený na možnosť výpovede, napriek tomu opäť porušil
pracovnú disciplínu, preto nie je možné ho ďalej v pracovnom pomere zamestnávať. Súd vzhľadom
na námietku žalobcu o tom, že doteraz sporná výpoveď mu nebola doručená a že o ukončení jeho
pracovného pomeru sa dozvedel z telefonátu F. X. , dokazovanie zameral na zistenie tej skutočnosti ,

kedy a akým spôsobom žalovaná ako zamestnávateľ žalobcovi doručil spornú výpoveď a či to vykonal
v súlade s ust. §-u 38 ods.1 ZP. V tomto ustanovení ZP je uložená povinnosť zamestnávateľovi všetky
písomnosti týkajúce sa vzniku , zmeny alebo zániku povinnosti zamestnanca z pracovnej zmluvy,
zamestnancovi doručiť do vlastných rúk. Je bezpochybné, že v tomto ustanovení Zákonník práce dáva
prednosť doručeniu písomnosti týkajúcej sa vzniku , zmeny, alebo skončenia pracovného pomeru

na pracovisku. O tomto úkone zamestnávateľa však musí byť listinný dôkaz nevzbudzujúci žiadne
pochybnosti o tom, ktorý deň, za prítomnosti akých osôb toto doručenie vykonal zamestnávateľ a či
zamestnanca oboznámil s tým, akú listinu mu chce doručiť a okrem toho takýto dôkaz musí obsahovať
aj údaj o tom, či doručenie uskutočnila osoba oprávnená v mene zamestnávateľa realizovať právne
úkony ako aj o tom, či zamestnanec odmietol prevziať túto listinu, prípadne ju prevzal. V spore o

neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa zaťažuje dôkazné bremeno na
preukázaniezákonuzodpovedajúcehodoručenia výpovede. Žalovanánapreukázanietejtoskutočnosti
súdu predložila jediný dôkaz a to výpoveď zo dňa 7.2.2014 na zadnej strane ktorej je uvedený tento
text: „Zamestnanec odmietol výpoveď prevziať. Svedkovia: F. X. , C. Z. , Y. G. Z. “. Podľa názoru
súdu takýto dôkaz nepreukazuje bez akýchkoľvek pochybností doručenie spornej výpovede žalobcovi,

pretože z tohto dôkazu nevyplýva konkrétne kto chcel doručiť spornú výpoveď žalobcovi , či táto
osoba oznámila žalobcovi , akú listinu mu mieni doručiť a hlavne, v ktorý deň sa toto doručenie chcelo
vykonať . Okrem týchto nedostatkov súd však má vážne pochybnosti ohľadne pravdivosti poznámky
na druhej strane spornej výpovede ( o tom, že žalobca odmietol prevziať výpoveď) , pretože na tomto
zázname je uvedený ako svedok aj Y. G. Z. , pričom ten vo svojej výpovedi uviedol pred súdom

(okrem iného aj to ) , že rozhovor žalobcu a F. X. dňa 7.2.2014 počul len v útržkoch. Všetky námietky
žalobcu v súvislosti doručovaním spornej výpovede žalobcovi na pracovisku ( o tom, že on ani nebol na
pracovisku dňa 7.2.2014 ) žalovaná mohla vyvrátiť dôkazom a to svedeckou výpoveďou osôb, ktoré sú
na zázname ako svedkovia odmietnutia prevzatia výpovede uvedené . Súd tento dôkaz chcel vykonať ,
avšak jeho vykonanie zmarila žalovaná a to tým, že súdu neoznámila adresy týchto osôb a to napriek

tomu, že ich adresa jej bola zrejme známa. Keďže tvrdenie žalobcu o tom, že dňa 7.2.2014 nebol na
prevádzke žalovanej ( čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že týmto dňom bol uznaný lekárom za PN )
žiadnym dôkazom produkovaným žalovanou vyvrátené nebolo , súd nemal za preukázané to, že dňa
7.2.2014 žalovaná ako zamestnávateľ na pracovisku chcel doručiť spornú výpoveď žalobcovi a že tento
jej prevzatie odmietol.

Treba opakovane zdôrazniť, že v konaní o neplatnosť výpovede zamestnávateľa zaťažuje dôkazné
bremeno na preukázanie tej skutočnosti, kedy a či v súlade s ust. § 38 ods. 1 ZP zamestnancovi
doručil výpoveď. Túto svoju dôkaznú povinnosť žalovaná v prejednávanej veci nesplnila, pretože
okrem predloženej spornej výpovede aj s poznámkou na druhej strane tejto výpovede, v konaníneprodukovala žiaden dôkaz, na základe ktorého by súd mohol dospieť k jednoznačnému záveru o
tom, že žalobcovi bolo riadne doručenie v súlade so Zákonníkom práce sporná výpoveď, prípadne , že
účinky doručenia tejto výpovede nastali. Súd zdôrazňuje, že v predmetnej veci ide o sporové konanie

v ktorom platí prejednacia zásada, ktorá stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní,
pričom iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý
neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení a nepredloží dôkazy, ktoré má k dispozícii,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako

procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané , je pre účastníka nepriaznivé
rozhodnutie .

V prejednávanej veci predmetom konania je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou , ktoré vykonala žalovaná listom zo dňa 7.2.2014.V takomto konaní súd sa musí najskôr

zaoberať vyriešením otázky, či takáto žaloba bola podaná na súd v zákonom stanovenej dvojmesačnej
lehote, ktorá má prekluzívny charakter. Neuplatnením práva v určenej lehote dochádza k jeho zániku.
Ak totiž došlo k uplatneniu práva po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 77, v takom
prípade sa nie je možné ďalej zaoberať s neplatnosťou skončenia pracovného pomeru , pretože takýto
zrušovací prejav zo strany zamestnávateľa po uplynutí tejto prekluzívnej lehoty je účinný. Súd pritom je

povinný na preklúziu (zánik práva) prihliadnuť aj vtedy, keď to účastník konania nenamieta (§ 36 ods. 1
Zákonníka práce). Podľa názoru súdu žaloba bola na súd podaná v zákonnej lehote, pretože doteraz
žalobcovi nebola výpoveď doručená zákonným spôsobom .
Sprihliadnutímnaust.§ 61ods.1Zákonníkapráceriadneazákonnédoručenievýpovedezpracovného
pomeru je podmienkou jej platnosti a absencia takéhoto doručenia spôsobuje jej neplatnosť, preto súd

určil, že sporná výpoveď pre jej nedoručenie žalobcovi je neplatná.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva aj to, že žalovaná pristúpila k rozviazaniu pracovného
pomeru žalobcu vtedy, keď ten už bol na základe lekárskeho potvrdenia uznaný za dočasne
práceneschopného . Podľa lekárskeho potvrdenia ( č.l. 9 ) žalobca bol práceneschopný od 7.2.2014

do 28.2.2014 a sporná výpoveď je datovaná tiež dňom 7.2.2014. Dňom, ktorým bol žalobca lekárom
uznaný za PN žalobca bol v tzv. ochrannej dobe s prihliadnutím na ust. §-u 64 ods. 1 písm. a) ZP , v
ktorejochrannejdobezamestnávateľmázákaz daťzamestnancovivýpoveď.Takýtozákazzákonodarca
preto zakotvil , aby bola poskytnutá osobitná ochrana zamestnanca v takej životnej situácii , v ktorej by
ho rozviazanie jeho pracovného pomeru mohlo mimoriadne negatívne postihnúť . Ak teda žalovaná

napriek takémuto zákazu v ochrannej dobe dala výpoveď žalobcovi , tento jeho úkon treba považovať za
neplatný,prepríkri rozporsust.§-u§-u64ods.1písm.a)ZP.Súddodáva,ževovecinebolaanitvrdená
ani preukázaná žiadna skutočnosť, pre ktorú by tento zákaz výpovede na žalobcu sa nemal vzťahovať.
Nazákladetýchtoskutočnostísúddospelprávnemuzáveru,žespornávýpoveďjeneplatnáaj zdôvodu,
že bola daná v ochrannej dobe. Aj z tohto dôvodu súd vyhovel žiadanému určeniu neplatnosti spornej

výpovede.

V ďalšej časti žaloby sa žalobca domáhal priznania náhrady mzdy vo výške jeho priemerného
mesačného zárobku podľa §-u 79 ods.1 ZP a to odo dňa 7.2.2014 do právoplatnosti rozhodnutia o
neplatnosti výpovede. Súd žalobu o náhradu mzdy považoval za dôvodnú o poskytnutie náhrady mzdy

len odo dňa, keď žalobca žalovanej oznámil, že považuje spornú výpoveď za neplatnú a že trvá na
svojom ďalšom zamestnaní. Toto oznámenie žalobcu je datované 3.4.2014 , preto súd vychádzal z toho,
že pri obvyklej poštovej preprave tento list mohol byť doručený žalovanej dňa 7.4.2014 . Súd preto pri
rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca dňa 7.4.2014 oznámil žalovanej to, že trvá na svojom ďalšom
zamestnaní , preto od tohto dňa žalobcovi priznal náhradu mzdy. Ako náhrada mzdy žalobcovi podľa

ust. §-u 79 ods.1 ZP môže byť priznaná iba splatná mzda, preto náhradu mzdy mu súd priznal od
7.4.2014 do 26.1.2016 (deň vyhlásenia rozsudku) v sume 9 616,20 Euro .Súdu bol predložený opis
mzdového listu žalobcu za rok 2013 a na základe údajov tohto mzdového listu súd zistil, že priemerný
zárobok žalobcu pre účely tohto konania je v sume 437,1 Euro. Takto žalobcovi za rok 2014 prináleží
suma 3831,8 Euro (za apríl suma 335 Euro + 8x 437,1), za rok 2015 mu prináleží 12 x 437,1=5245,2

Euro a za mesiac január 2016 mu prináleží 366,6 Euro. Spolu teda žalobcovi prináleží náhrada mzdy
v sume 9443,6 Euro, ktorú sumu súd žalovanej uložil žalobcovi zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§151ods.3OSPtak,žeoichnáhraderozhodnepoprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v
3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (exekučný poriadok) ak

ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.