Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1Nt/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515010044
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515010044.5

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na verejnom zasadnutí dňa 14. januára 2016
v Starej Ľubovni, v trestnej veci obvineného: Z. T., nar. XX.X.XXXX v J., okres I. T., trvale bytom I. T., S.
XXX/X, o uloženie ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 299 ods. 1 Trestného poriadku zamieta návrh prokurátorky Okresnej prokuratúry
Stará Ľubovňa, podaný súdu dňa 11.2.2015 pod sp. zn. Pv 284/14/7710, na uloženie ochranného

psychiatrického liečenia ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obvinenému
Z. T., nar. XX.X.XXXX v J., bytom S. XXX/X, I. T..

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala dňa 11.2.2015 súdu návrh na uloženie
ochranného psychiatrického liečenia obvinenému Z. T. poukazujúc na to, že uznesením tunajšieho súdu
1T/151/2014 - 165 zo 16.1.2015, právoplatným 31.1.2015 bolo zastavené trestné stíhanie menovaného,

pretože bolo podmienené súhlasom poškodeného, pričom poškodení vzali súhlasy späť, resp. nebol
súhlas daný. Poukazovala na to, že menovaný bol stíhaný pre prečin nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., ku ktorému malo
dôjsť tak, že „od presne nezisteného dňa roku 2011 až marca 2014 prenasledoval svoju matku H. T.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. T., Ul. C. XXX/XX, svoju sestru D. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
I. T., Ul. C. XXX/XX a svojho švagra K.. N. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX I. T. takým

spôsobom, že vyhľadával proti ich vôli ich spoločnosť, neustále telefonicky vyvolával a po zdvihnutí
telefónupoškodenouH.T.jejvulgárnenadávalvdôsledkučohozrušilitelefónnulinku,taktiežobžalovaný
viackrát chodieval k rodinnému domu poškodených na ulicu C. v I. T., kde im vulgárne nadával, pričom
dňa 8.2.2014 prišiel k vchodovým dverám domu poškodených na ulici C. tohto dňa dvakrát, najprv
okolo poludnia, kedy vyzváňal, mykal kľučkou na vchodových dverách, chcel vojsť do vnútra, čo sa mu
nepodarilo a neskôr v tento deň večer už potme, kedy sa tiež dobíjal do domu, načo poškodená D. C.

telefonicky požiadala suseda o pomoc a ten keď rozsvietil, tak Z. T. ušiel preč, naposledy obžalovaný
prišiel v presne nezistený deň koncom mesiaca marec 2014 k vchodovým dverám domu, vyzváňal pri
nich, búchal na dvere, dobíjal sa dnu do domu a vulgárne im nadával tak, že im kričal, že sú svine,
hovädá a aby všetci zdochli, pričom keď mu nikto neotváral vchodové dvere, tak zanechal v schránke
poškodenej H. T. písomný odkaz, v ktorom uvádza, aby zdochla a aby ju skáralo a týmto svojím konaním
u poškodených vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a život a zdravie ich blízkych osôb a

podstatným spôsobom tak zhoršil kvalitu ich života“.

Prokurátorka poukazovala na to, že bolo znalecky zistené, že menovaný v čase skutku netrpel závažnou
duševnou poruchou v zmysle psychózy, jedná sa u neho o organicky podmienenú poruchu osobnosti a
epileptické povahové zmeny súvisiace s jeho ochorením na epilepsiu, ktoré sa v jeho správaní vyznačujú
zvýšenou iritabilitou, afektívnou labilitou, narušenou sociabilitou, zníženou frustračnou toleranciou,

egocentrizmom a zhoršením schopnosti ovládať svoje konanie; pobyt na slobode je z psychiatrického
hľadiska potenciálne nebezpečný pre spoločnosť v tom zmysle, že má podstatne zníženú schopnosťsa ovládať; znalci navrhli uložiť mu ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou; prognóza
ďalšieho vývoja osobnosti obvineného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu v budúcnosti je
priaznivá iba za predpokladu, že sa podrobí ochrannej psychiatrickej liečbe a bude dlhodobo užívať

ordinované lieky.

Naverejnomzasadnutídňa22.6.2015prokurátorkapodanýnávrhupravilapoukazujúcnachybuvpísaní
a žiadala ochranné liečenie uložiť nie podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. ale podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák..

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre uloženie
ochranného liečenia obvinenému, a to nielen podľa navrhovaného § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ale ani
podľa žiadneho z ostatných prípadne do úvahy pripadajúcich ustanovení § 73 Tr. zák..

Uznesením povereného príslušníka PZ, služobne zaradeného u OR PZ, OO PZ Stará Ľubovňa ČVS:
ORP-195/SL-SL-2014 zo dňa 6.6.2014 bolo začaté trestné stíhanie a obvinenému vznesené obvinenie

pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 2 písm.
a/, písm. b/ Tr. zák.; následne dňa 27.10.2014 bola v danej veci voči nemu podaná obžaloba, podľa
ktorej sa mal skutku dopustiť tak, bolo uvedené i v podanom návrhu na uloženie ochranného liečenia.

Súd dňa 24.11.2014 vydal na podklade podanej obžaloby trestný rozkaz sp. zn. 1T/151/2014, kde

žalovaný skutok právne posúdil ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm.
b/, písm. c/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., v ktorom súčasne
rozhodol o uložení obvinenému ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou podľa § 73
ods.2písm.a/,písm.b/Tr.zák..Protiuvedenémutrestnémurozkazuvšakobvinenýpodaldňa2.12.2014
odpor,kdenamietalžebybolinaplnenézákladnéznakyskutkovejpodstatydotknutéhoprečinu,osobitne

ohľadne dlhodobosti prenasledovania a plurality útokov. Taktiež namietal, že by jeho konanie bolo takej
intenzity, akú predpokladá ustanovenie § 360a Tr. zák., namietal, že by od roku 2011 do marca 2014
prenasledoval svoju matku, sestru a jej manžela, pričom uviedol, že je pravdou, že v mesiaci február
2014 bol pri rodinnom dome, búchal a zvonil a keďže nebol pustený dnu tak odišiel, ako aj že v marci
2014 zanechal pri dverách písomný odkaz. K zrušeniu trestného rozkazu v dôsledku podaného odporu

došlo prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní 16.1.2015.

Trestné stíhanie obvineného vo vyššie uvedenej veci bolo podmienené súhlasom poškodených ako
blízkych osôb obvineného, pričom matka obvineného v celom trestnom konaní súhlas s jeho trestným
stíhaním neudelila, setra obvineného a jej manžel (švagor obvineného) pred súdom dňa 15.12.2014

výslovne vzali súhlas s jeho trestným stíhaním späť. Na hlavnom pojednávaní následne prokurátor
vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol rozhodnúť o zastavení trestného stíhania obvineného, pričom
súd uznesením sp. zn. 1T/151/2014 zo dňa 16.1.2015, právoplatným 31.1.2015 trestné stíhanie Z. T.
podľa § 281 ods. 1 Tr. por. z dôvodov podľa § 9 ods. 1 písm. f/ Tr. por. zastavil, teda z dôvodu, že trestné
stíhanie v tejto veci bolo podmienené súhlasom poškodeného, pričom poškodení K.. N. C. a D. C. vzali

svoje súhlasy späť a zo strany poškodenej H. T. nebol súhlas daný.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák., súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a
§ 40 ods. 1 písm. d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný
a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa § 73 ods. 2 Tr. zák., súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin
a/ v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
b/ v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
c/ násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno

dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo
d/ pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone (§ 8 Tr. zák.). Ochranné
opatrenie (t.j. i ochranné liečenie) je jedným z druhov sankcií, ktoré sú právnym následkom spáchaného

trestného činu alebo činu inak trestného (§ 31 ods. 1 Tr. zák.).Podľa § 35 ods. 1 Tr. zák. ochranné opatrenie možno uložiť páchateľovi trestného činu buď popri treste,
alebo aj pri upustení od potrestania páchateľa, ak ochranné opatrenie zabezpečí ochranu spoločnosti
pred páchateľom účinnejšie ako trest.

Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. ochranné opatrenie možno uložiť aj páchateľovi činu inak trestného alebo inej
osobe,akjetonevyhnutnénazabezpečenieochranyspoločnostipredpáchanímnovýchtrestnýchčinov.

Z vyššie citovaných ustanovení Tr. zák. jednoznačne vyplýva, že uložiť ochranné opatrenie vo forme

ochranného liečenia je možné v zásade iba páchateľovi trestného činu, a to (viď znenie § 35 ods. 1
Tr. zák.) v prípade jeho právoplatného odsúdenia súdom, teda právoplatného konštatovania viny za
spáchanie činu, ktorý je trestným činom („buď popri treste“ alebo „aj pri upustení od potrestania“).

Uloženie ochranného opatrenia i inej osobe (§ 35 ods. 3 Tr. zák.), teda osobe inej ako páchateľovi, je v
zásade len prípad ochranného opatrenia - zhabania veci podľa § 83 Tr. zák..

Uloženie ochranného opatrenia - tu ochranného liečenia - páchateľovi činu inak trestného (§ 35 ods. 3 Tr.
zák.) znamená uloženie ochranného opatrenia páchateľovi u ktorého je vylúčená trestná zodpovednosť
(§ 22, § 23 Tr. zák.), ale aj tu musí byť vykonaným vyšetrovaním (prípadne dokazovaním v konaní
pred súdom pokiaľ by išlo napr. o oslobodenie spod obžaloby podľa § 285 písm. d/, e/ Tr. por.) bez

akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok pre ktorý bol páchateľ stíhaný sa nielen stal ale aj,
že napĺňa všetky znaky trestného činu podľa príslušnej skutkovej podstaty Tr. zák., ako aj, že ho
skutočne daný páchateľ spáchal, avšak nemožno páchateľa potrestať pre okolnosti vylučujúce na strane
páchateľa trestnú zodpovednosť. Tu nebolo zastavené trestné stíhanie v prípravnom konaní, resp.
nebol v konaní pred súdom Z. T. oslobodený spod obžaloby pre zistenie nejakého dôvodu na strane

obvineného vylučujúceho jeho trestnú zodpovednosť, ale zastavené bolo jeho trestné stíhanie z dôvodu
podľa § 9 ods. 1 písm. f/ Tr. por..

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v dôsledku zastavenia trestného stíhania Z. T. vo veci sp.
zn. 1T/151/2014 z dôvodov podľa § 9 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku nemožno bez pochybností

ustáliť záver o tom, že konanie, pre ktoré bolo vedené voči obvinenému trestné stíhanie a v súvislosti
s ktorým bol daný návrh na uloženie mu ochranného liečenia je trestným činom, teda že menovaný
Z. T., hoci nebola odsudzujúcim rozsudkom uznaná jeho vina, skutočne ako páchateľ spáchal „trestný
čin“. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že súd pôvodne v konaní 1T/151/2014 vydal trestný rozkaz,
ktorým v zásade vyhovel obžalobe podanej pre skutok, v súvislosti s ktorým tu následne bol podaný

návrh na uloženie ochranného liečenia menovanému. Z. T. totiž podal proti uvedenému trestnému
rozkazu odpor, kde namietal samotné naplnenie základných znakov skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu, pričom v dôsledku späťvzatia súhlasov s jeho trestným stíhaním zo strany jeho sestry a
manželajehosestry,pritrvalomneudelenísúhlasusjehotrestnýmstíhanímzostranyjehomatky,nebolo
teda vykonávané dokazovanie (so zameraním osobitne na výhrady uvedené v podanom odpore proti

trestnému rozkazu čo do splnenia všetkých základných znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného
činu) a teda nemožno konštatovať, že menovaný skutočne spáchal trestný čin.

V danom prípade teda nemožno bez pochybností prijať záver, že skutok, pre ktorý bol Z. T. trestne
stíhanýjetrestnýmčinom,osobitnesohľadomnavýhradyobvinenéhouvedenévodporeprotitrestnému

rozkazu vydanému vo veci 1T/151/2014. V tomto kontexte treba poukázať na všeobecný popis skutku
v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia; v takto vymedzenom skutku absolútne sa neodráža
naplnenie znakov trestného činu podľa § 360a ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (žiadne vyhrážanie tam uvedené
nevyplýva ani z výpovedí svedkov a obvineného v prípravnom konaní - vulgárne nadávky nie sú
vyhrážanie podľa daného ustanovenia; písomný odkaz nechaný matke obvineného koncom marca 2014

taktiež nie je takýmto vyhrážaním - podľa jeho obsahu ide tam o prianie niečoho zlého, ale nie o
vyhrážky zo strany obvineného); k nedostatku preukázania znakov naplnenia skutkovej podstaty prečinu
podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. v tomto prípade možno uviesť len toľko, že výpovede
svedkov-poškodenýchvprípravnomkonaní,aleiobvinenéhozodňa19.6.2014súohľadnepreukázania
dlhodobosti, systematickosti prenasledovania viac než všeobecné, navyše čo do vymedzenia skutku

(od nezisteného dňa roku 2011) treba uviesť, že obvinený dňa 19.6.2014 vypovedal, že ešte za života
otca, ktorý zomrel koncom roka 2010 vulgárne vynadal najmä svojej matke a že stalo sa to viackrát
aj prostredníctvom telefónu a viackrát ich osobne navštívil (o roku 2011 a nasl. nič neuvádza), ďalej
iba uviedol, že bol toho roku (t.j. 2014) - nevie koľkokrát pri dome a je pravdou, že aj zvonil a otváralkľučkou - v odpore uvedené konkretizuje dvoma prípadmi. Matka obvineného v prípravnom konaní
odmietla vypovedať. D. C. v prípravnom konaní dňa 28.7.2014 popisuje zlé vzťahy s obvineným do
jej odsťahovania sa z miesta bydliska jej rodičov. Uvádza potom iba že po smrti otca (koncom roka

2010) ju a jej manžela matka obvineného požiadala aby sa presťahovali k nej, lebo sa bála byť doma
sama - neuvádza však v tomto smere žiadne konanie obvineného vyvolavšie daný strach. Popisuje
až príchod obvineného k domu na ul. C. vo februári 2014 ale nevpustili ho do domu - teda ani nie
je od svedkyne jasné čo bol účel návštevy obvineného (iba videla známky hnevu), nevpustili ho ani
v ten deň večer a v marci 2014 len vie, že mama našla písomný odkaz. Obdobne dňa 29.7.2014

poškodenýK..N.C.vovýpovediibavšeobecnepopisujenezhodysobvinenýmvminulosti,telefonovanie
obvineného a vulgárne nadávky rodičom obvineného - to všetko do smrti otca obvineného (svedkovho
svokra). Žiadne z uvedeného konania nie je ani obsahom vzneseného obvinenia a skutku pre ktorý
bol obvinený stíhaný (skutok je vymedzený od nezisteného dňa roku 2011 - ani tento svedok však
výslovne neuvádza, a to ani takto všeobecne, konanie obvineného od nezisteného dňa roku 2011 ktorým
by malo z jeho strany dochádzať k vyhľadávaniu spoločnosti poškodených obvineným proti ich vôli,

telefonovaniu, vulgarizmom a chodievaniu k domu na ul. C.. Naopak svedok uvádza, že po smrti svokra
(otca obvineného) matka obvineného ostala v dome sama, prežívala samotu, otupelosť a často plakala
a požiadala ich (svedka a jeho manželku) aby prišli bývať k nej. Ďalej svedok udáva, že potom obvinený
začal k nim chodievať a chcel sa dostať do domu proti ich vôli (čo však nekorešponduje s výpoveďou
svedkyne C. a svedok ani neuvádza koľkokrát to bolo a ani orientačne kedy) - svedok poukazuje až na

február2014anazanechanieodkazupresvokrusvedka.Nikzosvedkovpritomaniprikonanívofebruári
a marci 2014 sa nijako nezmienil, že by nejakým spôsobom dali najavo obvinenému, že si neprajú aby
ich navštívil, že by ho vyzvali aby odišiel, teda, že by prejavili nejako to, že jeho príchod na ul. C. je
proti ich vôli a každý ďalší je tiež nežiadúci - len ho proste nevpustili do domu a teda mohol obvinený
úmyselne prísť opäť k ich domu vediac, že je to proti ich vôli? Navyše nik zo svedkov neuvádzal v tejto

súvislosti nadávky ako sú popísané v skutkovej vete. Vo vyšetrovacom spise dokonca nie sú ani nijako
objektivizované ani skutočnosti v skutkovej vete, že poškodení museli zrušiť telefónnu linku (kedy, či
naozaj, a vôbec v čase ktorým je vymedzený stíhaný skutok alebo ešte pred tým?).

V tomto smere nemožno prihliadať ako na dôkaz ani na priznanie obvineného pri výsluchu v prípravnom

konaní - priznanie po poučení podľa § 220 Tr. por. (viď k tomu § 226 Tr. por.), ani k priznaniu podľa §
232 Tr. por., § 216 Tr. por. či v rámci vyjadrenia obvineného priamo vo výpovedi, a to vzhľadom na tú
skutočnosť, že obvinený vo výsluchu sa „priznáva“ k skutku v uzneseniu o vznesení obvinenia ale to
nekorešpondujeobsahujehovýpovede,kdetakakovyššieuvedenýsvedkoviapopisujealesámkonanie
do smrti svojho otca (koniec roku 2010) a potom iba to, že bol pri dome poškodených nevie koľkokrát

v roku 2014 - nič iné, čo by zodpovedalo ďalšiemu konaniu uvedenému v skutkovej vete vzneseného
obvinenia (i samotnej neskôr podanej obžaloby) - navyše v odpore proti trestnému rozkazu výslovne
priznáva iba dva prípady príchodu k domu, pričom v kontexte vyššie uvedeného je pochybné prijať záver,
že teda skutok obvineného je trestným činom podľa § 360a Tr. zák. (viď vyššie uvedené skutočnosti a
najmä zrejmú absenciu toho, že by obvinený z dôvodu nejakého upozornenia od poškodených, alebo

iného pochybnosti nevzbudzujúceho konania v tomto smere vedel, že príchodom k domu a zvonením a
búchaním na dvere „vyhľadáva ich spoločnosť proti ich vôli“, resp., že ich tým teda prenasleduje - nik z
nichhonevyzvalabyodišiel,nikmuneuviedol,ženiejeunichvítaný,prostemuneotvoriliatedamoholsi
dôvodnemyslieťželenniesúdoma).Okremtohopriznanieobvinenéhotedavzmyslevyššieuvedeného
nie je čo do dôvodnosti nijako inými dôkazmi verifikované (bohužiaľ treba skonštatovať, že vydanie

trestného rozkazu v konaní 1T/151/2014 bolo vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti nedôvodné).

Podmienkynauloženieochrannéholiečeniaobvinenémuvtrestnomkonanípodľa§73ods.1Tr.zák.nie
sú splnené, pretože obvinený nebol súdom uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania a
teda nedošlo ani k ukladaniu trestu a v súvislosti s tým k postupu podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. alebo

§ 40 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.. Zároveň v prípravnom konaní, ani v konaní pred súdom nebola zistená
nepríčetnosť obvineného (ako okolnosť vylučujúca trestnosť činu) - trestné stíhanie obvineného bolo
zastavené z dôvodov podľa § 9 ods. 1 písm. f/ Tr. por., teda nie je na strane obvineného pre uloženie
ochranného liečenia splnená už podmienka v zmysle § 73 ods. 1 Tr. zák., že nie je trestne zodpovedný
pre nepríčetnosť.

Čo sa týka podmienok na uloženie ochranného liečenia podľa § 73 ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. -
skutok preukázateľne nemal byť spáchaný pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním(nemožno uložiť ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.); nejde o skutok násilnej povahy
(nemožno uložiť ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.).

Čo sa týka podmienok na uloženie ochranného liečenia podľa § 73 ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.
- v prvom rade vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nemožno ustáliť relevantne v tomto
prípade, že skutok, pre ktorý bolo obvinenému vznesené obvinenie a pre ktorý následne bola podaná
obžaloba je skutočne trestný čin, čo vylučuje primárnu možnosť postupu podľa § 73 ods. 2 písm. a/,
písm. b/ Tr. zák. - „spáchal trestný čin“, už v dôsledku čoho je z pohľadu súdu v tomto prípade vylúčený

postup podľa § 73 ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák..

Pre úplnosť treba uviesť, že v prípravnom konaní znalci v posudku č. 61/2014 M-Mo konštatovali, že
na strana obvineného boli ovládacie schopnosti znížené čiastočne na hranici s podstatným znížením v
dôsledku psychickej poruchy, o ktorú sa u neho jedná. Rovnako konštatovali, že v čase skutku netrpel
závažnou „duševnou poruchou“ v zmysle psychózy, ktorá by podstatným spôsobom ovplyvňovala

úroveňjehorozpoznávacíchaovládacíchschopností-jednásaunehooorganickypodmienenúporuchu
osobnosti a epileptické povahové zmeny v súvislosti s ochorením na epilepsiu.

Na verejnom zasadnutí vypočutý znalec MUDr. Moravčík na záveroch posudku zotrval a upresnil, že
v posudku uvedené diagnózy „porucha osobnosti organického pôvodu - zapríčinená dysfunkciou a

poškodením mozgu“ a „epileptické povahové zmeny“ sú duševné poruchy.

Zároveň treba poukázať na to, že už v prípravnom konaní (č.l. 82 spisu) bola podaná správa spoločnosti
Petrík s.r.o. - psychiatrická ambulancia so sídlom v Novej Ľubovni, z ktorej vyplýva, že obvinený sa
lieči od r. 1997 v danej ambulancii „ako porucha osobnosti s rysmi explozivity“; užíva lieky Biston a

Oxazepan; ambulanciu navštevuje každé dva - tri mesiace. Podaním doručeným súdu 14.4.2015 daná
ambulancia oznámila, že sa obvinený lieči pre depresívne stavy, na čo na výzvu súdu s poukazom na
vyššie uvedenú správu podaním doručeným 8.7.2015 oznámila, že obvinený sa lieči pre depresívne
stavy a poruchu osobnosti s rysmi explozivity, užíva Biston, Xanax, Oxazepam, k liečbe pristupuje
zodpovedne a vyšetrenia sú realizované v mesačných intervaloch. Zodpovedá tomu i výpoveď zo strany

obvineného, ktorý pri výsluchu dňa 27.11.2015 uviedol, že sa lieči dlhodobo, užíva Biston a Xanax,
akonáhle nemá lieky ide za lekárom, pričom niekedy je to po mesiaci, niekedy po mesiaci a pol; vyhľadal
ho lebo má epilepsiu a pretože je výbušný a nervózny. Vypočutý znalec MUDr. Moravčík k uvedenému
uviedol, že dané skutočnosti zodpovedajú liečbe, ktorú znalci navrhli v zmysle znaleckého posudku,
a to osobitne i ohľadom liekov ako je v posudku odporučené na strane 12 hore, že možno mať za

to, že obvinený dobrovoľne participuje na liečení a je adekvátne liečený. Poznamenal, že ochranné
liečenie predstavuje určitý dohľad. Zároveň treba v tejto súvislosti poznamenať, že podľa posudku
pobyt obvineného je potencionálne nebezpečný pre spoločnosť lebo má podstatne zníženú schopnosť
sa ovládať, prognóza vývoja jeho osobnosti je priaznivá za predpokladu že sa podrobí ochrannej
psychiatrickej liečbe ambulantnou formou a bude dlhodobo užívať ordinované lieky - v zmysle správ

ambulancie spoločnosti Petrík s.r.o., výpovede obvineného v tejto veci a výpovede znalca v tejto veci je
teda zrejmé, že tomuto všetkému sa obvinený už dlhodobo podrobuje.

V kontexte s vyššie uvedeným teda možno konštatovať to, že ohľadne skutku pre ktorý bolo vedené
trestné stíhanie nemožno relevantne a bez pochybností ustáliť, že tento sa skutočne stal tak, ako je

uvedené v uznesení o vznesení obvinenia a ako bol uvedený v následne podanej obžalobe a navyše
nemožno v tomto prípade bez pochybností ustáliť, že uvedený skutok alebo jeho časť je skutočne
trestný čin - tým je vylúčená základná podmienka uloženia ochranného liečenia podľa § 73 ods. 2 Tr.
zák., teda že obvinený „spáchal trestný čin“ a v dôsledku jej absencie teda napriek všetkým ostatným
skutočnostiam nemožno v tomto trestnom konaní uložiť Z. T. ochranné psychiatrické liečenie ani podľa

§ 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ani postupom navrhovaným prokurátorkou - teda podľa § 73 ods. 2 písm.
d/ Tr. zák..

Navyše toho treba poznamenať, že za takej situácie, kedy sa obvinený preukázateľne dlhodobo
podrobuje ambulantnému liečeniu zodpovedajúcemu ochrannému liečeniu navrhnutému znalcami tiež

ambulantnou formou by nariadenie ochranného liečenia v trestnom konaní bolo a priori nedôvodné,
pretože s poukazom na danú skutočnosť by boli súčasne ihneď splnené podmienky, keďže obvinený už
dlhodobo zodpovedajúce liečenie z vlastného podnetu absolvuje, na upustenie od jeho výkonu v zmysle
§ 447 ods. 1 Tr. por. (navyše k poznámke znalca, že ochranné liečenie predstavuje určitý dohľad trebapoznamenať, že súd v zmysle ustanovení Tr. por. nemá vo vykonávacom konaní povinnosť sledovať
skutočné podrobovanie sa ambulantnému ochrannému liečeniu).

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd podaný návrh zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať Okresnému súdu Stará Ľubovňa do
troch dní od oznámenia uznesenia. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba uznesenie oznámiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.