Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. január 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315205579
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315205579.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne Obec Kalinov,

Kalinov 81, IČO: 00 323 080, zastúpeného JUDr. Jozefom Bujdošom, advokátom, Hlinky 262/6,
Stropkov, proti žalovanému M.. G. U., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX, zastúpenému JUDr. Petrom
Gdovinom, advokátom, Starinská 2272, Humenné, o zaplatenie 2 803,23 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd podanú žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

Žalobkyňa je p o v i n n á uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 574,31 eur, na adresu právneho
zástupcu žalovaného, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala dňa 12.5.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala zaviazať žalovaného na

zaplatenie sumy 2 803,32 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 2 552,83 eur
od 19.12.2014 do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 250,20 eur od
19.12.2014 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.

Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný bol v období od 27.11.2010 do 2.1.2015 starostom Obce U., ktorá
má približne 272 obyvateľov. Obecné zastupiteľstvo v U. na svojom zasadnutí dňa 26.6.2012 schválilo
uznesenie č. 3/2012, ktorým zvýšilo plat starostu z doterajších 920 eur na 1 054 eur mesačne v hrubom

príjme. Tento plat mu bol vyplácaný mesačne od 1.7.2012 do 27.11.2014.

Dňa 15.11.2014 sa na území SR konali voľby do orgánov samosprávy obcí, pričom žalovaný nebol
zvolený za starostu obce na ďalšie funkčné obdobie. Nezvolal však ustanovujúce zasadnutie nového
obecného zastupiteľstva, naopak, dňa 27.11.2014 sa konalo obecné zastupiteľstvo poslancov zvolených
v roku 2010. Na tomto zastupiteľstve poslanci schválili uznesenie č. 22/2014, na základe ktorého malo
dôjsť k dorovnaniu platu starostu za roky 2013 a 2014, v zmysle Zák. č. 253/1994 Z. z. ustanovenia §

3 ods. 1, na minimálnu hodnotu určenú zákonom, t. j. 1,49-násobku priemernej mzdy zamestnanca v
národnom hospodárstve.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný postupoval protizákonne, keď nezvolal v súlade s § 12 ods. 1,
tretia veta Zák. č. 369/1990 zbierky ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva. Naopak, zvolal
zasadnutie pôvodných poslancov, ktorí prijali uznesenie o dorovnaní platu starostu. Podľa žalobkyne
je schválené uznesenie pre svoju retroaktívnosť podľa § 39 OZ neplatné, lebo svojim obsahom a

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza a zároveň sa prieči dobým mravom. Poslanci obecného
zastupiteľstva nie sú oprávnení alebo splnomocnení na rozhodovanie platu starostu obce spätne, ale
môžu len určiť plat starostu podľa osobitného zákona do budúcna. V súlade s § 4 ods. 7 Zák. č. 253/1994
Z. z. v obci s počtom obyvateľov do 500 možno so súhlasom starostu znížiť 1,49-násobok platu až na 0-násobokpočasjehofunkčnéhoobdobia.Akajposlanciobecnéhozastupiteľstvadňa27.11.2014schválili
dorovnanie platu starostu za roky 2013 a 2014, žalovaný mal pozastaviť výkon uznesenia obecného
zastupiteľstva, pretože toto uznesenie odporovalo zákonu a zároveň bolo pre obec zjavne nevýhodné

a žalovaný ako starosta ho nemal podpísať.

Naopak, žalovaný ako starosta obce dal pokyn, aby dňa 18.12.2014 mu bola vyplatená mzda vo výške
3 352 eur tak, ako je to uvedené vo výplatnej páske za mesiac november 2014 a tiež dal dňa 31.12.2014
pokyn,abymubolavyplatenásuma1050,13eurakovýplataplatuzamesiacdecember2014.Žalobkyňa

však mala postupovať podľa uznesenia č. 3/2012 a žalovanému mal byť vyplatený plat za mesiac
november 2014 len vo výške 799,56 eur a za mesiac december 2014 mu mal byť vyplatený plat len
vo výške 799,73 eur. Žalovaná suma vo výške 2 803,23 eur pozostáva z rozdielu súčtu žalovanému
vyplateného platu za mesiace november a december 2014 /spolu vo výške 4 402,52 eur/ a súčtu platu,
ktorý mu mal byť vyplatený za tieto mesiace, spolu vo výške 1 599,29 eur.

Žalobkyňa uviedla, že podľa § 39 OZ je uznesenie č. 22/2014 z 27.11.2014 neplatným právnym úkonom
a teda žalovaný musí z titulu bezdôvodného obohatenia vrátiť žalobkyni rozdiel vo výške 2 803,23 eur.

V priebehu dokazovania právny zástupca žalobkyne doplnil žalobu tak, že žalovaný získal majetkový
prospech buď bez právneho dôvodu, alebo plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z

právneho dôvodu, ktorý odpadol. Javí sa, že to bolo asi bez právneho dôvodu, lebo mandát poslancov
zvolených v obci U. vo voľbách v roku 2014 vznikol dňom ich voľby, t. j. 15.11.2014. Preto poslanci
zvolení vo voľbách v roku 2010 nemohli po tomto termíne prijímať žiadne platné uznesenia, lebo ide
o rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie a takéto rozhodnutie sa
považuje za ničotné. Mandát poslanca obecného zastupiteľstva vzniká voľbou, ale poslanec sa ho ujíma

až zložením sľubu. Je potrebné však rozlišovať volebné a funkčné obdobie. Obecné zastupiteľstvo
zvolené dňa 15.11.2014 na svojom zasadnutí dňa 30.1.2015 zrušilo uznesenie obecného zastupiteľstva
č. 22/2014 z 27.11.2014.

Právny zástupca žalovaného žiadal podanú žalobu zamietnuť, lebo je neopodstatnená a ničím

neodôvodnená.

Poukázal na zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obci a
primátorov miest. Tento zákon mimo iného ustanovuje minimálnu výšku mesačného platu starostov,
pričom starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom

hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok
a násobku podľa § 4 ods. 1, alebo násobku podľa § 4 ods. 7. V danom prípad patril starostovi obce U.
plat vo výške 1,49-násobku priemernej mzdy. Keďže priemerná mzda za rok 2012 predstavovala sumu
805 eur a za rok 2013 sumu 824 eur, prislúchal starostovi obce U. v roku 2013 plat vo výške 1 120 eur a
v roku 2014 plat vo výške 1 228 eur. Plat starostu nemôže byť nižší, naopak je v kompetencii obecného

zastupiteľstva tento plat rozhodnutím zvýšiť až o 70%. Ak by obecné zastupiteľstvo o plate starostu
vôbec nerozhodlo, hoci má povinnosť prerokovať ho raz ročne, plat starostu nemohol byť nižší ako je
to uvedené v § 3 ods. 1 citovaného zákona. Jedinou výnimkou je ustanovenie § 4 ods. 7 citovaného
zákona, keď obecné zastupiteľstvo v obci s počtom obyvateľov do 500 môže kedykoľvek so súhlasom
starostu plat znížiť až na 0-násobok počas jeho funkčného obdobia. Teda ak obecné zastupiteľstvo v U.

uznesením č. 3/2012 schválilo od 1.7.2012 zvýšenie platu starostu z 920 eur na sumu 1 054 eur, bolo to
rozhodnutie chybné a v rozpore so zákonom. Za rok 2012 prislúchal starostovi obce U. plat vo výške 1
172 eur a to bez ohľadu na rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Zároveň z tohto rozhodnutia nevyplýva
jednoznačný súhlas starostu so znížením platu podľa § 4 ods. 7 citovaného zákona. Ak poslanci obce na
svojom zasadnutí dňa 27.11.2014 schválili dorovnanie platu starostu za roky 2013 a 2014, postupovali

plne v súlade so zákonom. Teda tvrdenie žalobcu, že toto rozhodnutie je absolútne neplatným právnym
úkonom je nepravdivé a ničím nepodložené, lebo starostovi obce patrí plat v súlade so zákonom, t. j.
1,49-násobok priemernej mzdy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom starostu žalobkyne, výsluchom žalovaného a oboznámil sa s

listinnými dôkazmi, najmä s osvedčením o zvolení žalovaného za starostu, s výpismi z uznesení
obecného zastupiteľstva č. 3/2012, č. 22/2014 a č. 10/2015, so zápisnicami obecného zastupiteľstva v U.
z 26.6.2012 a 27.11.2014, ako aj s výplatnými páskami žalovaného za mesiace november a december
2014 a zistil nasledovný skutkový stav.Z osvedčenia Miestnej volebnej komisie v U. z 15.12.2010 vyplýva, že žalovaný bol dňa 27.11.2010
zvolený za starostu obce U..

Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce U., konaného dňa 26.6.2012 mimo iného
vyplýva, že v bode 8 tohto zasadnutia „dal starosta návrh na zvýšenie svojho platu z doterajších 70%
na 90% celkovej výšky platu starostu, ktorý mu prináleží v zmysle Zák. č. 253/1994 Z. z. o platových
pomeroch starostov obcí, starosta dal na hlasovanie a poslanci to jednohlasne schválili, zmena platu

od 1.7.2012“.

Z tohto zasadnutia obecného zastupiteľstva bol urobený výpis z uznesenia č. 3/2012 tak, že „obecné
zastupiteľstvo v U. na svojom zasadnutí dňa 26.6.2012 schválilo od 1.7.2012 zvýšenie platu starostu
obce v zmysle Zák. č. 253/1994 Z. z., novelizovaného č. 154/2011 Z. z., z doterajších 920 eur na 1 054
eur mesačne v hrubom príjme“.

ZozápisniceozasadnutíobecnéhozastupiteľstvaobceU.,konanéhodňa27.11.2014vyplýva,ževbode
5 zasadnutia „Zároveň poslanci odsúhlasili dorovnanie platu starostu za roky 2013 a 2014 podľa Zák.
č. 253/1994 Z. z. v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1, nakoľko v týchto rokoch plat starostu nedosahoval
súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov

ŠÚ a násobku podľa § 4 ods. 1. Tento návrh dal na hlasovanie. Poslanci jednohlasne návrh schválili“.

Z tohto zasadnutia obecného zastupiteľstva bol vyhotovený výpis z uznesenia č. 22/2014, ktorým
„Obecné zastupiteľstvo v U. na svojom zasadnutí dňa 27.11.2014 schválilo dorovnanie platu starostu
obce za roky 2013 a 2014, v zmysle Zák. č. 253/1994 Z. z. ustanovenia § 3 ods. 1, na minimálnu hodnotu

určenú zákonom, t. j. 1,49-násobku priemernej mzdy zamestnanca v NH“.

Do konania bol predložený aj výpis uznesenia obecného zastupiteľstva obce U. č. 10/2015, ktoré na
svojom zasadnutí dňa 30.1.2015 „prejednalo a schválilo zrušenie uznesenia č. 22/2014 o mzdovom
doplatku bývalému starostovi M.. G. U. za roky 2013 a 2014 do výšky súčinu priemernej mesačnej mzdy

pracovníka a násobku podľa § 4 ods. 7“.

Do konania boli predložené aj výplatné pásky žalovaného za mesiac november 2014, kde mu bola
vyplatená čistá mzda vo výške 3 352,39 eur a za mesiac december 2014, kde mu bola vyplatená mzda
vo výške 1 050,13 eur.

Starosta žalobkyne na pojednávaní uviedol, že funkcie starostu obce U. sa ujal dňa 2.1.2015, teda
tridsiaty deň po konaní volieb do orgánov samosprávy v roku 2014 a to z dôvodu, že žalovaný nezvolal
obecné zastupiteľstvo v lehote 30 dní od konania volieb. Po nástupe do funkcie zistil, že po voľbách v
roku 2014 sa konalo obecné zastupiteľstvo, na ktorom bolo prijaté uznesenie, ktorým poslanci schválili

dorovnanie platu starostu a odmeny pre poslancov. Obec sa rozhodla, že podá žalobu, ktorou bude od
žalovaného žiadať, aby vrátil dorovnanie mzdy, ktoré mu bolo schválené týmto uznesením. Obec má za
to, že na tieto peniaze už žalovaný nemal nárok a išlo o mrhanie peňazí z obecnej kasy.

Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v roku 2010 bol zvolený za starostu obce U. a

išlo o jeho prvé funkčné obdobie. V roku 2010 mu bol určený plat, ale nižší, na aký mal nárok, lebo v
tom čase mala obec rozpracovaný projekt na vybudovanie Domu smútku, ale nemala na to dostatok
finančných prostriedkov. V roku 2012 došlo k dokončeniu tejto stavby a žalovaný navrhol, aby mu bol
zvýšený plat, na ktorý mal podľa zákona nárok, lebo na ďalšie zníženie jeho platu už nebol dôvod. Preto
bolo v roku 2012 prijaté uznesenie o zvýšení jeho platu z 920 eur, na sumu 1 054 eur. On mal za to,

že ide o plat v súlade so zákonom, lebo ho takto vypočítala mzdová účtovníčka. Vo voľbách v roku
2014 nebol znova zvolený za starostu obce, ale zvolal ešte zasadnutie obecného zastupiteľstva a mimo
iného sa tam prerokovali aj odmeny poslancov. Vtedy bolo zistené, že poberal nižší plat, než mu mal
byť podľa zákona vyplácaný a preto na tomto zastupiteľstve poslanci rozhodli o dorovnaní platu. Jeho
plat sa neprejednával v roku 2013, lebo nemal vedomosť o tom, že plat starostu je potrebné prerokovať

každý rok. Plat vždy vypočítala mzdová účtovníčka, ktorej dôveroval a cíti sa byť oklamaný, keďže počas
celého funkčného obdobia poberal vlastne nižší plat, než na aký mal zo zákona nárok. Uznesenia o
schválení platu ako starosta podpísal. Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva po voľbách v
roku 2014 zvolal na deň 2.1.2015, lebo mu to umožňoval zákon.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 20.10.2015 uviedol, že uznesenie obecného
zastupiteľstva nie je právnym úkonom, ale ide o zmiešaný správny akt, ktorý ako taký môže byť

preskúmavaný súdom, ale len podľa príslušných ustanovení O. s. p. Mohlo by sa tak stať len na
základe návrhu podaného prokurátorom podľa § 250zf O. s. p., aj to len vtedy, ak by bol podaný protest
prokurátora, ktorému by nevyhovelo obecné zastupiteľstvo.

Právny zástupca žalobcu k tomu uviedol, že žalobkyňa nežiada o preskúmanie zákonnosti uznesenia

obecného zastupiteľstva obce Kalinov z 27.11.2014, lebo nové obecné zastupiteľstvo ho zrušilo na
svojomzasadnutídňa30.1.2015.Žalobkyňasavkonanídomáhavydaniabezdôvodnéhoobohatenia,ku
ktorému došlo vyplatením plnenia na základe uznesenia, ktoré bolo zrušené. Právny zástupca poukázal,
že u žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu a to plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením
z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo ide o majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Javí sa mu, že by mohlo ísť o majetkový prospech získaný bez

právneho dôvodu, alebo z nepoctivých zdrojov.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto
ju zamietol.

Predmetom žaloby bol nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť
vyplatením platu žalovanému ako starostovi obce, a to na základe uznesenia obecného zastupiteľstva
č. 22/2014 z 27.11.2014.

Žalobkyňa mimo iného namietala, že žalovaný ako starosta obce po konaní volieb do orgánov

samosprávy obcí dňa 15.11.2014 zvolal ešte zasadnutie obecného zastupiteľstva, hoci na to už nebol
oprávnený. Pre účely rozhodnutia o žalobnom nároku táto skutočnosť nebola rozhodujúca, napriek tomu
súd poukazuje na ustanovenie § 13 ods. 1 Zák. č. 369/1990 Zb. podľa ktorého, predstaviteľom obce a
najvyšším výkonným orgánom obce ja starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie
starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný

zákon.

Podľa § 12 ods. 1, veta tretia, citovaného zákona, ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva
zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od
vykonania volieb. Obecné zastupiteľstvo zasadá v obci, v ktorej bolo zvolené.

Teda z citácie hore citovaných ustanovení vyplýva, že žalovaný bol starostom obce až do času,
kým novozvolený starosta zložil sľub, v danom prípade do 2.1.2015. Mohol teda vykonávať všetky
kompetencie starostu vyplývajúce z citovaného zákona, mimo iného aj zvolávať zasadnutia obecného
zastupiteľstva. Ak zvolal ustanovujúce zasadnutie novozvoleného zastupiteľstva do 30 dní od vykonania

volieb, neporušil tým hore citované ustanovenie. Rovnako je potrebné poukázať na ustanovenie § 11
ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z
poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis.
Funkčnéobdobieobecnéhozastupiteľstvasakončízloženímsľubuposlancovnovozvolenéhoobecného
zastupiteľstva na štyri roky. To znamená, že ak poslanci zvolení vo voľbách v roku 2010 schválili

uznesenie z 27.11.2014, urobili tak v rámci svojho funkčného obdobia.

Žalobkyňa v žalobe uvádzala, že považuje uznesenie č. 22/2014 z 27.11.2014 za neplatný právny úkon
podľa ustanovenia § 39 OZ. Tu je potrebné uviesť, že súd nemôže rozhodovať o neplatnosti uznesenia
obecného zastupiteľstva, môže ho preskúmať, ale len na základe návrhu prokurátora podľa § 250zf O.

s. p. Uznesenie obecného zastupiteľstva je výsledkom rozhodovacej činnosti obce a podľa § 7 ods. 2
O. s. p. súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale aktívnu legitimáciu
má podľa ustanovenia § 250zf len prokurátor. Mohlo by sa tak stať len v prípade, že obec nezruší na
základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom.

Uznesenia prijaté na zasadnutí obecného zastupiteľstva nemožno považovať za individuálny správny
akt, nakoľko ich prijatím obecné zastupiteľstvo realizuje svoju právomoc vyplývajúcu mu z ustanovení
zákona o obecnom zriadení a to rozhodovať o základných otázkach života obce (§ 11 ods. 4 Zák.
č. 369/1990 Zb.). Starosta a obecné zastupiteľstvo predstavujú dva rovnocenné samosprávne orgányobce, z ktorých každý má zákonom definované kompetencie. Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľským
zborom obce a jeho kompetencie sú upravené v ustanovení §§ 11 a 12 Zákona o obecnom zriadení.

Ak právny zástupca žalobcu tvrdí, že obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 27.11.2014
nemohlo retroaktívne rozhodnúť o dorovnaní platu starostu za roky 2013 a 2014, tým viac platí, že ďalšie
obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 30.1.2015 nemohlo retroaktívne zrušiť doplatenie platu
starostu.

Ako vyplýva z hore citovaných ustanovení, súd v danom prípade nemohol posúdiť platnosť, či neplatnosť
jednotlivých uznesení obecného zastupiteľstva. Úlohou súdu v danom konaní bolo zistiť, či plat, ktorý bol
vyplatený žalovanému v mesiaci november a december 2014 je bezdôvodným obohatením a teda či ho
má žalobkyni vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia. Právny zástupca žalobcu pritom nešpecifikoval z
akého dôvodu by malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, uviedol len, že sa mu javí, že by tomu mohlo
byť bez právneho dôvodu, alebo z nepoctivých zdrojov.

Súd vec právne posúdil podľa ustanovení Zák. č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových
pomeroch starostov obcí a primátorov miest.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Kalinov dňa

26.6.2012 dal starosta návrh na zvýšenie svojho platu z doterajších 70% na 90%. V roku 2013, podľa
vykonaného dokazovania, nebol plat starostu prerokovaný obecným zastupiteľstvom a v roku 2014 bol
prerokovaný až 27.11.2014.

Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 233/1994 Z. z., starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za
predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1, alebo násobku podľa § 4 ods. 7. Plat sa
zaokrúhľuje na celé euro nahor.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, starostovia sa na účely § 3 ods. 1 zaraďujú do deviatich platových

skupín podľa počtu obyvateľov obce, alebo mesta a násobky sa im priznávajú tak, že v obci do 500
obyvateľov patrí plat vo výške 1,49-násobku.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, plat starostu nemôže byť nižší, ako je ustanovené v § 3 ods.
1. Obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až o 70%.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak obecné zastupiteľstvo nerozhodne o plate starostu podľa
tohto zákona, patrí starostovi plat podľa § 3 ods. 1.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, obecné zastupiteľstvo plat starostu opätovne raz ročne

prerokuje.

Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia, obecné zastupiteľstvo v obci s počtom obyvateľov do 500 môže
kedykoľvek, so súhlasom starostu, znížiť 1,49-násobok platu až na 0-násobok počas jeho funkčného
obdobia.

Podľa odseku 9 citovaného ustanovenia, plat starostu odsúhlasený obecným zastupiteľstvom podľa §
3 ods. 1, alebo podľa odseku 2, musí byť v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva uvedený
v presnej výške stanovenej v eurách.

Podľa § 7 ods. 2, nárok na plat starostovi zaniká dňom zániku jeho mandátu.

Žalovaný nastúpil do funkcie starostu obce dňa 27.11.2010 za účinnosti Zák. č. 253/1994, ktorého novela
pod č. 154/2011 bola účinná od 1.6.2011.

Podľa § 8a citovaného zákona - prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2011 - starosta
zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo do 30. júna 2011 a rozhodlo o plate
starostu v súlade s týmto zákonom. Inak platí, že od 1. júna 2011 patrí starostovi plat stanovený podľa
§ 3 ods. 1.Tedaminimálneod30.6.2011patrilžalovanémuplatpodľa§3ods.1,toznamenávovýške1,49-násobku
priemernejmesačnejmzdyzamestnancavnárodnomhospodárstveatobezohľadunato,čiplatstarostu

bol alebo nebol prejednaný obecným zastupiteľstvom.

Právny zástupca žalobkyne uviedol, že ak v roku 2012 rozhodlo obecné zastupiteľstvo o zvýšení platu
z doterajších 920 eur na 1 054 eur, čo bolo menej ako 1,49-násobok, tak žalovaný ako starosta obce
súhlasilsozníženímsvojhoplatu.Takýtoplatmumalbyťvyplácanýaždokoncajehofunkčnéhoobdobia,

lebo žalobkyňa považuje uznesenie z 27.11.2014 za neplatné.

Je však nutné konštatovať, že pri platnej právnej úprave môže byť plat starostu nižší ako je uvedené v §
3 ods. 1 len v obci s počtom obyvateľov do 500, a to len so súhlasom starostu. Inak platí, že prerokovanie
platu starostu poslancami každoročne je len na to, že mu môže byť plat zvýšený až o 70%. Keď to
zastupiteľstvo neschváli, alebo plat neprerokuje, patrí starostovi plat podľa § 3 ods. 1 a nemôže byť nižší.

Vyplýva z toho, že plat starostu sa mení každý rok čo do výšky, lebo je závislý od priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, ktorý sa mení každoročne. Teda nie je možné, aby bol
plat starostu bez jeho súhlasu znížený na niekoľko rokov, lebo ho majú poslanci prejednať každoročne
a ak tak neurobia, patrí starostovi plat podľa § 3 ods. 1.

Z citácie ustanovenia § 4 ods. 4 vyplýva, že obecné zastupiteľstvo plat starostu opätovne raz ročne
prerokuje. Slovo „opätovne“ znamená, že sa tak má stať opakovane každý rok počas funkčného obdobia
starostu, nestačí ho prerokovať raz počas celého funkčného obdobia.

Teda ak by aj došlo k tomu, že by žalovaný súhlasil so znížením svojho platu v roku 2012, platilo by to

len na jeden rok, lebo podľa hore citovaného ustanovenia mali poslanci opätovne tento plat raz za rok
prerokovať a mali tak urobiť najneskôr do 26.6.2013. Plat starostu je potrebné prerokovať raz za ročný
interval a musí sa tak robiť opakovane počas celého funkčného obdobia.

Podľa § 4 ods. 9 Zák. č. 253/1994 Z. z., plat starostu odsúhlasený obecným zastupiteľstvom podľa §

3 ods. 1, alebo podľa odseku 2, musí byť v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva uvedený
v presnej výške stanovenej v eurách.

Z citácie tohto ustanovenia vyplýva, že plat starostu pri prerokovaní poslancami musí byť uvedený v
zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva a musí byť uvedený v presnej výške stanovenej v

eurách. Teda plat starostu sa neurčuje podľa výpisu z uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva,
ale podľa zápisnice a podľa toho, čo bolo v zápisnici schválené.

Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 26.6.2012 vyplýva, že starosta dal
návrhnazvýšeniesvojhoplatuzdoterajších70na90%zcelkovejvýškyplatustarostu,ktorýmuprináleží

v zmysle Zák. č. 253/1994 Z. z. Teda na rozdiel od písomného výpisu uznesenia č. 3/2012, kde je
uvedené zvýšenie platu starostu z doterajších 920 eur na 1 054 eur mesačne v hrubom, v zápisnici
zo zasadnutia obecného zastupiteľstva nie je plat starostu odsúhlasený v presnej výške stanovenej
v eurách. Platí, že poslanci plat starostu neodsúhlasili a preto mu patril plat podľa § 3 ods. 1, teda
vo výške 1,49-násobku. Nemožno súhlasiť ani s právnym zástupcom žalobcu v tom, že žalovaný tým,

že podpísal uznesenie č. 3/2012 súhlasil so znížením svojho platu, lebo zo zápisnice jasne vyplýva,
že sám podal návrh na zvýšenie svojho platu a teda logický aj gramatický výklad prejavu jeho vôle
musí byť vykladaný tak, že súhlasil so zvýšením a nie so znížením svojho platu. Plat starostu schvaľuje
obecné zastupiteľstvo a nie samotný starosta. Ak by malo dôjsť k zníženiu platu starostu podľa § 4 ods.
7 Zák. č. 253/1994 Z. z., v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva by muselo byť uvedené,

že starosta so znížením platu súhlasí, ale v danom prípade tomu tak nebolo. Samotný akt podpísania
uznesenia obecného zastupiteľstva starostom obce, nemôže byť sám o sebe považovaný za jeho súhlas
so znížením platu.

Čiže aj v roku 2012 patril žalovanému ako starostovi obce plat vo výške 1,49-násobku priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Rovnako mu takýto plat patril aj v roku 2013,
lebovtomtorokuobecnézastupiteľstvoplatstarostuvôbecneprerokovalo,hocitakmalourobiťpodľa§4
ods. 3 citovaného zákona. Ak plat starostu prerokovaný nebol, patril mu plat podľa § 3 ods. 1 citovaného
zákona. V roku 2014 bol plat starostu prerokovaný na zastupiteľstve dňa 27.11.2014, ale ako vyplýva zozápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, poslanci na tomto zasadnutí odsúhlasili dorovnanie
platu starostu za roky 2013 a 2014, lebo v týchto rokoch plat starostu nedosahoval súčin priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej podľa údajov štatistického úradu a

násobku podľa § 4 ods. 1. Poslanci pritom nepostupovali podľa ustanovenia § 4 ods. 9 Zák. č. 253/1994
Z. z., lebo ho neuviedli v presnej výške v eurách. Súd má za to, že v takom prípade patril žalovanému aj
za rok 2014 plat podľa § 3 ods. 1, lebo podľa § 4 ods. 2, plat starostu nemôže byť nižší, ako je uvedené v
§ 3 ods. 1. Zároveň bolo preukázané, že ani v rokoch 2013 a 2014 žalovaný ako starosta obce nesúhlasil
so znížením svojho platu podľa ustanovenia § 4 ods. 7, čo je jediná výnimka, kedy plat starostu môže

byť znížený.

Z ustanovení Zák. č. 253/1994 Z. z., najmä po novele od 1.6.2011 vyplýva, že ochrana starostu pri
určovaní jeho platu je v tom, že mu môže byť schválený nižší plat, len s jeho výslovným súhlasom. Inak
musí dostávať plat v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 citovaného zákona.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Žalobkyňa považovala doplatenie mzdy žalovaného v mesiacoch november a december 2015 za
bezdôvodné obohatenie a žiadala, aby jej ho žalovaný vydal. Vykonaným dokazovaním má súd za
preukázané, že nárok žalobkyne je neopodstatnený a preto ho v celom rozsahu zamietol. Doplatok
mzdy nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie, pretože nie je plnením bez právneho dôvodu, ani

plnením z neplatného právneho úkonu, ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ani majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Naopak, žalovaný ako starosta obce mal mať v rokoch 2012, 2013 a 2014 vyplácaný plat podľa § 3
ods. 1 Zák. č. 253/1994 Z. z., t. j. vo výške 1,49-násobku priemernej mzdy zamestnanca v národnom

hospodárstve. Ak tomu tak nebolo a doplatok v súlade s týmto ustanovením mu bol vyplatený až v
mesiacoch november a december 2014, nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, lebo právnym dôvodom
na doplatenie platu bol zákon č. 253/1994 Z. z. Nemožno konštatovať, že tento doplatok bol plnením z
neplatného právneho úkonu, lebo ako bolo konštatované vyššie, súd v danom konaní nemohol posúdiť
platnosť alebo neplatnosť uznesenia obecného zastupiteľstva v obci U. z 27.11.2014 a navyše toto

uznesenieaninemohlobyťpodkladomprevýpočetdoplatku,lebozáväznýmprevyčíslenieplatustarostu
je zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva a nie samotné uznesenie. Ani v zápisnici však nebol
doplatok určený podľa § 4 ods. 9 Zák. č. 253/1994 Z. z., lebo nebol vyčíslený v presnej výške stanovenej
v eurách. Vyplatený doplatok nie je plnením z nepoctivých zdrojov, lebo išlo o vyplatenie doplatku v
súlade so zákonom.

Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd v súlade s ustanovením § 142 ods.
1 O. s. p. priznal právo na náhradu trov konania. Podľa tohto ustanovenia, účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovami žalovaného je náhrada trov právneho zastúpenia.

Právnemu zástupcovi súd priznal odmenu podľa Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právnemu zástupcovi bola priznaná odmena za 4 úkony
právnej pomoci a to: dňa 23.6.2015 - príprava a prevzatie veci, 15.6.2015 - vyjadrenie k žalobe,
20.10.2015 - účasť na pojednávaní a 14.1.2015 - účasť na pojednávaní. 1 úkon je v hodnote 111,21
eur a za úkony v roku 2015 patrí ku každému úkonu paušálna náhrada 8,39 eur. K úkonu v roku 2016

patrí paušálna náhrada vo výške 8,58 eur. Spolu tak súd priznal náhradu za 4 úkony právnej pomoci
a 4 krát paušálnu náhradu vo výške 478,59 eur. Keďže právny zástupca je platcom DPH, k tejto sume
súd pripočítal 20%, t. j. 95,72 eur. Spolu tak súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 574,31 eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).