Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Raul Pospíšil
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/286/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213237341
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1213237341.5
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: P. Ď., Z.. XX.XX.XXXX, R.. A.. Z. XXX, XXX XX E.
X. V. proti odporkyni: F.. T. Ď., J. XX, XXX XX B., o návrhu na obnovu konania sp. zn. 7C/127/2002, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na obnovu konania tunajšieho súdu, sp. zn. 7C/127/2002 z a m i e t a.
Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.10.2013 sa pôvodne navrhovateľka (F. Ď., matka
navrhovateľa) domáhala, aby súd povolil obnovu konania tunajšieho súdu so sp. zn. 7C/127/2002.
Vzhľadom na to, že podanie navrhovateľky bolo neúplné, súd uznesením zo dňa 14.11.2013 vyzval
navrhovateľku v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie návrhu na obnovu konania.
Navrhovateľka v podaní doručenom súdu dňa 08.01.2014 označila na strane navrhovateľa aj svojho
syna, P. Ď., Z.. XX.XX.XXXX, R.. A.. Z.E. XXX, XXX XX E. X. V.. Ako dôvod obnovy konania uviedla, že
odvolateľ nemohol použiť dôkazy, ktoré navrhol predložiť z dôvodu, že ich predloženie mu krajský súd
zamietol, i keď tieto dôkazy mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vo veci možno
vykonať dôkazy, a to vypočutie rodičov navrhovateľa D.. P. Ď. T. F. Ď., ako aj pôvodného advokáta v
konaní P.. L. P.. Taktiež navrhla, aby súd vypočul svedka P.. F. I. z bytového družstva na Q. R.. X B. za
účelom preukázania tej skutočnosti, že úhrada za nájom predmetného bytu za obdobie jeho užívania
bola realizovaná výlučne z finančných prostriedkov rodičov navrhovateľa. Taktiež navrhla vypočuť P..
T. C., ktorá svojvoľne vzala podaný návrh späť bez toho, aby k tomu mala súhlas odvolateľa. Návrh
na obnovu konania tak navrhovateľka odôvodňovala § 228 ods. 1 písm. a), b) O.s.p. Ďalej uviedla, že
návrh bol podaný včas. V závere písomného podania sa nachádza vlastnoručný podpis navrhovateľky
(F. Ď.) a jej syna P. Ď..
Navrhovateľka na informatívnom výsluchu konanom dňa 13.04.2015 uviedla, že návrhom sa domáha
obnovy konania so sp. zn. 7C/127/2002, v ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 06.06.2005, č.k.
7C/127/2002-197, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2007 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave, č.k. 9Co/342/2005-242. Domáhala sa, aby po povolení obnovy konania súd uložil
odporkyni povinnosť vydať navrhovateľovi P. Ď. byt, ktorý bol predmetom konania 7C/127/2002 alebo
aby odporkyňa poskytla navrhovateľovi zodpovedajúcu finančnú náhradu v sume 90.000,- EUR. Ďalej
uviedla,ženávrhpodávalalensamazaseba,pričomnavrhovateľomjerovnakosynP.Ď..Navrhovateľka
zároveň na informatívnom výsluchu vzala návrh na obnovu konania za seba späť, pričom navrhovateľom
mal byť ďalej len jej syn P. Ď..
Súd uznesením, č.k. 8C/286/2013-22, zo dňa 12.05.2015 konanie voči navrhovateľke F. Ď. zastavil.Navrhovateľ P. Ď. prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 27.04.2015 uviedol, že súhlasí s
návrhom na obnovu konania so sp. zn. 7C/127/2002.
Odporkyňa prostredníctvom vyjadrenia doručeného súdu dňa 12.10.2015 uviedla, že dôkazy, ktoré
mal krajský súd navrhovateľovi zamietnuť, predložil po uplynutí odvolacej lehoty. Ak bol navrhovateľ
s rozsudkom krajského súdu nespokojný, tak mal a mohol reagovať do 3 mesiacov od vynesenia
rozsudkuuplatnenímopravnéhoprostriedku,návrhnaobnovukonaniapodávapo9rokoch.Navrhovateľ
dodatočne navrhol vypočuť svojich rodičov a advokáta, ktorý ho v tom čase zastupoval, avšak tento
návrh mohol uplatňovať v čase konania prvostupňového súdu vo veci zrušenia spoločného nájmu
bytu do času vynesenia rozsudku. Dokazovanie ohľadom platieb nájomného za byt bolo takisto
vykonané, pričom sa prenajímateľ SBD Bratislava II vyjadril, že rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu.
Tunajší súd vykonal aj ďalšie dokazovanie, pričom sa potvrdilo, že navrhovateľ zavádzal a klamal
a svoje tvrdenia ničím nepodložil. Súd vo veci zrušenia spoločného nájmu bytu zaviazal odporkyňu
zabezpečiť navrhovateľovi bytovú náhradu, ktorú ignoroval a o ktorú neprejavil záujem. Ďalej uviedla,
že predovšetkým nie je dodržaná lehota na podanie návrhu na obnovu konania, nakoľko navrhovateľ
nedodržal subjektívnu ani objektívnu lehotu. Navrhovateľ si rozsudok vypočul priamo na krajskom
súde, ktorého sa zúčastnil so svojím právnym zástupcom dňa 23.11.2006 a zúčastnení boli poučení o
opravnom prostriedku. Navrhovateľ o právoplatnosti rozhodnutia vedel i z ďalšej skutočnosti, nakoľko
bol v apríli 2010 exekučne z bytu vysťahovaný. Navrhovateľ musí v návrhu na obnovu konania uviesť aj
skutočnosti, ktoré svedčia, že návrh bol podaný včas, tieto skutočnosti navrhovateľ nepreukázal. Navyše
navrhovateľ nepredkladá žiadne relevantné a nové fakty. Z uvedeného dôvodu odporkyňa žiadala návrh
na obnovu konania zamietnuť.
Súd z pripojeného spisu sp. zn. 7C/127/2002 zistil, že účastníkmi konania boli T. Ď. na strane
navrhovateľky a P. Ď. na strane odporcu. Navrhovateľka sa v konaní domáhala zrušenia práva
spoločného nájmu k družstevnému B. Č.. XX V. B. na J. R.. Č.. XX a súčasne určenia, že ako nájomca
ho bude naďalej užívať navrhovateľka, ktorá odporcovi zabezpečí náhradné bývanie. Súd rozsudkom,
č.k. 7C/127/02-197 zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k bytu s tým, že byt bude ako výlučná
nájomníčka a členka družstva užívať navrhovateľka (T. Ď.). Odporca bol povinný sa z bytu vysťahovať
a vypratať ho do 15 dní po tom, čo mu bude zabezpečený náhradný byt. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 14.02.2007 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k.
9Co/342/05-242 zo dňa 23.11.2006.
Podľa § 228 ods. 1 O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Podľa § 228 ods. 3 O.s.p., návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o
tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa
navrhovateľ domáha.
Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.Podľa § 230 ods. 2 O.s.p., po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c),
d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 písm. e).
Podľa § 230 ods. 3 O.s.p., navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Podľa § 232 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom
stupni.
Podľa § 232 ods. 2 O.s.p., pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.
Podľa § 234 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania
povolí.
Podľa § 234 ods. 2 O.s.p., ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo
preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí
nariaďovať pojednávanie.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 234 ods. 2 O.s.p., nakoľko návrh na
obnovu konania bol podaný oneskorene.
V konaní o povolenie obnovy konania súd rieši otázky procesnej povahy. Preto sa súd pri rozhodovaní o
povoleníobnovykonaniavprvomradezaoberalotázkou,čisúsplnenéprocesnépodmienkyprekonanie
o povolenie obnovy konania v tom, či návrh bol podaný včas. Navrhovateľ odôvodnil návrh na obnovu
konaniatým,žesúdmôževykonaťnovédôkazy,ktorénebolomožnépoužiťvpôvodnomkonaní.Dôvody
uvedené v ust. § 228 ods. 1 písm. a), b) O.s.p. nebudú včas uplatnené, ak uplynula objektívna 3-ročná
lehota, ktorá plynie nezávisle od toho, či sa ten, kto by mohol obnovu navrhnúť, o dôvode dozvedel alebo
či ho mohol uplatniť. Počiatok lehoty je daný objektívne, a to právoplatnosťou rozsudku.
Pôvodná navrhovateľka F. Ď. doručila návrh na obnovu konania dňa 29.10.2013, pričom návrh podala
v konaní 7C/250/2012. Z obsahu podania však vyplýva, že žiadala o obnovenie konania so sp. zn.
7C/127/2002. Za účelom odstránenia vzniku prípadného rozporu súd ďalej uvádza, že návrh na obnovu
konania bol podaný ešte predtým, ako prvostupňový súd rozhodol v konaní 7C/250/2012 (rozsudkom
zo dňa 25.11.2013, č.k. 7C/250/2012-90, právoplatným dňa 18.01.2014), preto je zrejmé, že pôvodná
navrhovateľka sa nemohla domáhať obnovy konania so sp. zn. 7C/250/2012 napriek tomu, že svoj
návrh adresovala súdu práve v tomto konaní. Napokon tento rozpor bol odstránený aj na informatívnom
výsluchu konanom dňa 13.04.2015, kde pôvodná navrhovateľka vyslovene uviedla, že sa domáha
obnovy konania so sp. zn. 7C/127/2002. Napriek tomu, že navrhovateľka F. Ď.R. nebola osobou
oprávnenou na podanie návrhu na obnovu konania, nakoľko nebola účastníčkou konania, obnovy
ktorého sa domáhala, tento nedostatok bol odstránený, nakoľko k návrhu sa ako navrhovateľ pridal jej
syn P. Ď., ktorý bol oprávnenou osobou na podanie návrhu. Po začatí konania o obnovu konania vzala
navrhovateľka F. Ď. vo svojom mene návrh späť a súd vo vzťahu k nej konanie zastavil. Navrhovateľ
P. Ď. vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.04.2015 uviedol, že s návrhom na obnovu
konania súhlasí tak, ako bol uplatnený na súde. Keďže konanie sp. zn. 7C/127/2002 bolo právoplatne
skončené dňa 14.02.2007 a návrh na obnovu konania bol podaný až dňa 29.10.2013, je zrejmé, že
nebola dodržaná objektívna 3-ročná lehota na podanie návrhu na obnovu konania. V tomto prípade nie
je daný ani jeden z dôvodov uvedených v § 230 ods. 2 O.s.p., kedy možno podať návrh na obnovu
konania aj po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozsudku.
Pôvodná navrhovateľka F. Ď. na informatívnom výsluchu uviedla, že o dôvodoch obnovy konania sa
dozvedela v čase, kedy podala návrh na obnovu konania. Túto skutočnosť však pôvodná navrhovateľka
ani jej syn žiadnym spôsobom nepreukázali. Navrhovateľ odôvodnil vykonanie nových dôkazov tým,že ich nemohol uplatniť v pôvodnom konaní, pričom navrhol vypočuť rodičov navrhovateľa, pôvodných
advokátov a zástupcu SBD Bratislava II. Podľa povahy navrhovaných dôkazných prostriedkov je súd
toho názoru, že tieto mohol navrhovateľ uplatniť aj v konaní sp. zn. 7C/127/2002, obnovy ktorého
sa domáha. Keďže konanie 7C/127/2002 bolo právoplatne skončené dňa 14.02.2007, je zrejmé, že
nemohlabyťdodržanáanisubjektívna3-mesačnálehota,ktorázačínaplynúťdňom,kedysanavrhovateľ
o dôvodoch obnovy dozvedel.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ nedodržal subjektívnu ani objektívnu lehotu na podanie návrhu na
obnovu konania a návrh bol podaný oneskorene, súd sa z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal
ďalšími podmienkami, splnenie ktorých je potrebné pre povolenie obnovy konania. Z uvedeného dôvodu
súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa mala vo veci plný úspech, a preto
by jej proti neúspešnému navrhovateľovi prislúchalo právo na náhradu trov konania. Keďže odporkyňa si
náhradu trov konania neuplatnila a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.