Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. november 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215587
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6413215587.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154,
zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava
proti žalovanému: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X/XX, Ž. H. D., zastúpený opatrovníčkou G.
S.Č., zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO:
42 362 962, zastúpený advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o
návrhu na zaplatenie sumy 7.064,90 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 trovy konania a zaplatiť

ich do rúk právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 982,22 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 25.11.2013 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 7.064,90 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
6.025,94 € od 08.03.2013 do zaplatenia titulom nesplatenej časti poskytnutého úveru. Návrh odôvodnil
tým, že dňa 19.05.2008 uzavrela spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653 („právny predchodca žalobcu“) so žalovaným zmluvu č. 0412096424, na
základe ktorej mu poskytla úver s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 12,35 %, ktorý úver

za žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej
mesačnej splátky úveru dňa 20.04.2018. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s platením dohodnutých
splátok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.02.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a
vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy v lehote 10-tich dní od doručenia výzvy. Ďalej
žalobca uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 uzavretej medzi ním
a jeho právnym predchodcom došlo k postúpeniu pohľadávky na neho.

Uznesením č. k. 5C/142/2014 - 38 zo dňa 04.09.2014 súd s poukazom na § 29 ods. 2 O.s.p.
ustanovil žalovanému opatrovníka v osobe G. S., zamestnankyne Okresného súdu Zvolen, pretože
pobyt žalovaného sa ani po vykonaných lustráciách v dostupných verejných registroch súdu nepodarilo
zistiť.Opatrovníčka žalovaného sa k návrhu žalobcu nevyjadrila.

Dňa 16.09.2014 doručilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so
sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 tunajšiemu súdu písomné podanie, ktorým
podľa § 93 ods. 2 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vstúpilo do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného. K návrhu vedľajší účastník uviedol, že návrh žalobcu žiada v celom
rozsahu zamietnuť z dôvodu jeho premlčania. V podaní doručenom súdu dňa 03.02.2015 doplnil, že

právny predchodca žalobcu v rozpore so zákonom (§ 92 ods. 8 Zákona o bankách) postúpil pohľadávku,
ktorájepredmetomsporu,pretožalobcaniejeoprávnenýzhmotnéhoprávauplatňovaťvočižalovanému
žiadne nároky.

O návrhu žalobcu rozhodol tunajší súd najskôr platobným rozkazom č. k. 16Rob/1205/2013 - 20 zo dňa
08.04.2014, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa platobný rozkaz žalovanému

nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd tento uznesením č. k. 16Rob/1205/2013 - 34 zo dňa 29.07.2014
zrušil v plnom rozsahu s poukazom na § 173 ods. 2 O.s.p a vo veci nariadil pojednávanie.

Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nariadeného na deň 23.11.2015 nezúčastnili, hoci naň
boli predvolaní riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnili za súčasného vyjadrenia súhlasu s tým, aby

súd o veci rozhodol v ich neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnila ani opatrovníčka žalovaného,
ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, opatrovníčka žalovanej svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Súd v záujme
hospodárnosti konania prejednal vec v ich neprítomnosti, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pojednávania sa zúčastnil len právny zástupca

vedľajšieho účastníka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom úvere č. 0412096424
zo dňa 19.05.2008 v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením právneho
predchodcu žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22.02.2013 s dokladom o doručení

žalovanému, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.03.2013 v spojení s
oznámením právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky žalovanému a výpisom obratov na
úverovej zmluve v spojení so špecifikáciou pohľadávky.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa

zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte predpostúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so
žalovaným ako dlžníkom dňa 19.05.2008 zmluvu o splátkovom úvere č. 0412096424 (ďalej len
„zmluva o úvere“), na základe ktorej zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 4.979,08 € (150.000,-
Sk) s úrokovou sadzbou 12,35 % ročne, RPMN vo výške 14,77 % a priemernou hodnotou RPMN 14,53
%. Výška splátky bola dojednaná v sume 74,98 € mesačne s tým, že prvá splátka bude splatná dňa

20.06.2008 a konečná splatnosť úveru nastane dňa 20.04.2018. Počet splátok bol 119 s tým, že každá
bola splatná k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (bod. I. 1. zmluvy o úvere). Zmluvné strany dojednali,
že právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve o úvere sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami
Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a Reklamačným poriadkom, a to v tomto poradí
(bodII.4.zmluvyoúvere).NeoddeliteľnousúčasťouzmluvyoúveresúVšeobecnéobchodnépodmienky

(ďalej len „obchodné podmienky“), z obsahu ktorých súd zistil, že ak dôjde k porušeniu akejkoľvek
zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní s
platením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní je banka oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti

(čl. 7.6.1 písm. a) obchodných podmienok).

Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22.02.2013 v spojení s výpisom
obratov zmluvy o úvere a špecifikáciou pohľadávky vyplynulo, že žalovaný sa s platením pravidelných
mesačných splátok dostal do omeškania, preto žalobca s poukazom na čl. 7.6.1. písm. a) obchodných

podmienok vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzval na jeho zaplatenie v celosti v
lehote 10-tich dní.

I keď sporná zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na

žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ

aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka,
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu a

žalovanej založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce
sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností).

So skutkového vymedzenia nároku žalobcu vyplýva, že nároky voči žalovanému mal žalobca získať

postúpením pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/
CE zo dňa 28.03.2013, predmetom ktorej bolo postúpenie spornej pohľadávky voči žalovanému zo
spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako
z postupcu na žalobcu ako postupníka. Vykonaným dokazovaním predmetnou zmluvou o postúpenípohľadávokvyplynulo,žejejneoddeliteľnousúčasťoubolaPrílohač.1kZmluveopostúpenípohľadávok
č. 0329/2013/CE zo dňa 28.03.2013, ktorá podrobne špecifikovala pohľadávku, ktorá bola predmetom
postúpenia v rozsahu jej splatenia pred a po postúpení pohľadávky a v rozsahu výšky dlžnej sumy pokiaľ

ide o istinu, úroky a dlžné poplatky.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že postúpenie pohľadávky nie je platné.

Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávku voči klientovi

za splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky, v prejednávanej
veci teda aj pohľadávky právneho predchodcu žalobcu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v
omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na splnenie tejto pohľadávky vyzvala. Ak uvedené predpoklady
nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná a takéto „postúpenie“ je svojim obsahom a účelom
v rozpore so zákonom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné, a to nielen vo vzťahu
medzi zmluvnými stranami zmluvy o postúpení ale aj navonok voči dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva,

že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky - ako tie, ktoré
určuje § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je postupca v konaní, v ktorom takúto postúpenú pohľadávku
uplatňuje povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie
podmienok platného postúpenia.

V prejednávanej veci žalobca napriek kvalifikovanému zastúpeniu právnym zástupcom (ani po výzve
súdu zo dňa 01.07.2015) nepreukázal, že pred postúpením pohľadávky voči žalovanému jeho právny
predchodca písomne vyzval žalovaného na splnenie jeho záväzku a výzvu žalovanému aj riadne
doručil a žalovaný napriek zaslanej výzve zostal v omeškaní s plnením záväzku v trvaní aspoň
90 dní. K obrane žalobcu, že nebolo možné zabezpečiť doručenie výzvy žalovanému súd uvádza,

že žalobca po výzve súdu doručil súdu len listinu - výzvu žalovanému, avšak žiadnym spôsobom
nepreukázal, že túto listinu žalovanému prostredníctvom pošty alebo iným spôsobom aj doručoval, resp.
sa pokúšal žalovaného s jej obsahom oboznámiť. Nepreukázanie týchto skutočností malo za následok
neunesenie dôkazného bremena ohľadom splnenia podmienok, ktoré vyžaduje zákon o bankách pre
platnépostúpeniepohľadávky.Sohľadomnauvedenésúdpotomustálil,žežalobcanemáaktívnuvecnú

legitimáciu v prejednávnom spore.

Vzhľadom na konštatovaný nedostatok aktívnu vecnú legitimáciu nebolo potom dôvodné zaoberať sa
dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania nároku a teda meritom veci ako takým.

Súd návrh žalobcu s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný, ktorému tak vzniklo právo na náhradu trov konania voči
vo veci plne neúspešnému žalobcovi. Keďže žalovaný si trovy konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.),
súd mu ich náhradu nepriznal.

O trovách konania súd vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Vedľajšiemu účastníkovi vznikne právo na náhradu trov konania vtedy,
ak toto právo vznikne účastníkovi, ktorého v konaní podporuje. Žalovaný, ktorého v konaní podporoval
bol v konaní úspešný, preto vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného vzniklo právo na náhradu

trov konania voči vo veci plne neúspešnému žalobcovi, a to za dva úkony právnej služby - 1.) prevzatie
a príprava zastúpenia v sume 237,34 €, 2.) vyjadrenie vo veci samej zo dňa 12.12.2014 v sume 237,34
€, 3.) vyjadrenie vo veci samej zo dňa 02.02.2015 v sume 237,34 €, 4.) účasť na meritórnom
pojednávaní dňa 23.11.2015 v sume 237,34 €, k tomu prináležiace režijné paušály 2x 8,04 €, 2x 8,39
€, ktoré trovy konania spolu v sume 982,22 € je žalobca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný nahradiť

právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka konania.Trovy konania boli uplatnené v súlade s ustanoveniami § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) a d)
a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013.

Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi uplatnenú odmenu za úkon právnej služby zo dňa 15.10.2015
- stanovisko vo veci samej považujúc tento úkon za neúčelný a nadbytočný, keď jeho obsahom sú v
podstate totožné skutočnosti a námietky ako sú uvedené v podaniach zo dňa 12.12.2014 (námietka
premlčania nároku) a zo dňa 02.02.2015 (nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu). Vedľajšiemu

účastníkovi súd zároveň nepriznal náhradu za cestu právneho zástupcu na pojednávanie dňa
23.11.2015 a s tým súvisiacu náhradu za stratu času (v celkovo uplatnenej sume 201,26 €), nakoľko
prostriedky vynaložené na presun advokáta (či jeho koncipienta) z Bratislavy do Žiaru nad Hronom a
späť (čo je spolu viac než 350 km) v situácii kedy v mieste prebiehajúceho súdneho konania a blízkom
okolí pôsobí množstvo advokátov, nie sú účelne vynaloženými nákladmi na uplatňovanie práva tak ako
to má na mysli ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Vedľajší účastník vystupujúci v konaniach pred viacerými

súdmi Slovenskej republiky si volí právneho zástupcu len z Bratislavy, v podstate z takmer opačného
konca republiky, a preto si podľa názoru súdu musí trovy s tým spojené znášať sám.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca je povinný zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo sa
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
účastníkkonaniaichbezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).