Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/973/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615200615
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3615200615.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., T. č. XXXX/XX,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. T. X. - JUDr. U. X., L. XXXX, XXX XX O. proti odporcovi: L. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X., T. č. XXXX/XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
po rozvode, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. mája
2015 č. k. 6C/78/2015-37, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd odmietol podanie navrhovateľky zo dňa 09.02.2015, doručené
Okresnému súdu Partizánske dňa 10.02.2015. V rozhodnutí konštatoval, že v predmetnej právnej veci
sa navrhovateľka domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode.
Pretože podanie bolo neúplné, nemalo náležitosti podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, 2 O.s.p., bola

navrhovateľka uznesením zo dňa 17.03.2015 č. k. 6C/78/2015-25 vyzvaná, aby podanie v lehote 10
dní doplnila, pričom bola poučená, ako má podanie doplniť a o tom, že pokiaľ tak neurobí v stanovenej
lehote, súd podanie odmietne. Výzva bola doručená navrhovateľke dňa 24.03.2015. Desaťdňová lehota
na doplnenie podania uplynula dňa 03.04.2015. Podanie bolo doplnené dňa 09.04.2015 podaním
nazvaným úprava návrhu, teda po desaťdňovej lehote na doplnenie podania. Súčasne navrhovateľka
nedoplnila svoje podanie v zmysle uznesenia súdu zo dňa 17.03.2015, a to v časti neoznačenia

podkladov a vykonania ktorých dôkazov sa domáha. Navrhovateľka ďalej nepredložila súdu listinné
dôkazy, ktorými chcela preukázať svoje tvrdenia, doklady preukazujúce ohodnotenie obchodných
priestorov, doklady o existencii hnuteľných vecí, ktorých vyporiadanie žiada - nadobúdacie doklady,
resp. ich ocenenie, doklady preukazujúce zostatky na účtoch v peňažných ústavoch a tiež neboli
doložené zmluvy o úveroch, resp. výpisy z účtov. Súd konštatoval, že uvedené doklady a skutočnosti sú
nevyhnutné pre presnú špecifikáciu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podanie navrhovateľky teda nebolo riadne doplnené v zmysle uznesenia súdu a súčasne nebolo
doplnené v súdom stanovenej lehote. Preto tieto nedostatky súd nemôže pokračovať v konaní, preto
podanie navrhovateľky podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odmietol.

Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu,
ktorá žiadala aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na nové

konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie prvostupňového súdu označila za celkom nesprávne, založené
na nesprávnom právnom posúdení veci a zhodnotení skutkového stavu a jednoznačné odmietnutie
spravodlivosti, pričom uznesenie zároveň vo svojej podstate popiera aj jeden zo základných účelov
súdneho konania zakotvený v § 1 a v § 3 O.s.p., a to poskytnutie právnej ochrany občanom a
prostredníctvom dôkazov v priebehu súdneho konania zistiť skutkový stav veci a meritórne vo veci
rozhodnúť. Uviedla, že je sklamaná prístupom súdu v jej veci a jednoznačne je toho názoru, že súd úplne

nesprávne a protiústavne aplikoval príslušné ustanovenia O.s.p., najmä ust. § 43 ods. 2 O.s.p., ktoré
sám v napadnutom uznesení citoval. Vyslovila presvedčenie, že už jej prvé podanie zo dňa 09.02.2015spĺňalo esenciálne náležitosti pre to, aby súd o ňom mohol konať a súd prvého stupňa nesprávne
žiadal o doplnenie tohto podania, nakoľko už toto prvé podanie bolo takého obsahu, že sa dalo o ňom
konať. Prípadné nezrovnalosti na súdnom pojednávaní mohol súd vyjasniť a rozpory odstrániť. Napriek

tejto skutočnosti toto podanie cestou svojho právneho zástupcu kvalifikovane doplnila podaním zo dňa
07.04.2015, a to spôsobom, ktorý absolútne vylučuje, že by súd prvého stupňa nevedel o čom má
konať, alebo že by nemohol pokračovať v konaní pre nejaký podstatný nedostatok návrhu na začatie
konania tak, ako to má na mysli ust. § 43 ods. 2 O.s.p.. Jej podanie teda neobsahuje také vady, pre
ktoré nemožno v konaní pokračovať. Pokiaľ je súd prvého stupňa toho názoru, že niektoré veci do BSM

nepatria alebo že niektoré veci v návrhu nie sú dostatočne identifikované, neznamená to, že nemôže o
jej návrhu konať a rozhodnúť, napríklad tak, že veci identifikované medzi účastníkov rozdelí a ohľadne
ostatných sa vysporiada v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nikdy však nemôže pre prípadnú existenciu
takýchto vecí odmietnuť návrh na začatie konania ako celok. Takýto postup je jednoznačne odmietnutím
spravodlivosti. Okrem toho v konaní o vyporiadanie BSM súd nemôže účastníka konania nútiť, aby veci
v BSM ocenil, pokiaľ účastník vo veci navrhuje na ocenenie vykonať znalecké dokazovanie. V tejto veci

je zvlášť významným aj dokazovanie výsluchom účastníkov a nie je možné účastníka konania nútiť k
uvedeniu všetkých skutočností v písomnom podaní, pretože niektoré skutočnosti vyplynú až z výpovede
odporcu a ich uvedením už v samotnom návrhu môže dôjsť k zmareniu budúcich dôkazov, nehľadiac
na to, že konanie o vyporiadanie BSM ani nie je konaním v zmysle § 118a O.s.p., teda konaním, kde by
sa uplatňovala koncentračná zásada označenia dôkazov.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie
prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je

potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Náležitosti návrhu na začatie konania v občianskoprávnych veciach sú vymedzené v ust. § 79 O.s.p..

Vyplýva z neho, že návrh má predovšetkým okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p.
obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov,
prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha. Je nepochybné, že uvedené náležitosti návrh na začatie konania tak, ako bol podaný

navrhovateľkou, spĺňa.

Z cit. zákonného ustanovenia ďalej vyplýva, že návrh na začatie konania má obsahovať aj pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť
z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Pokiaľ ide o pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, tak pravdivosť je daná podľa tvrdení
navrhovateľa, z čoho vyplýva, že do úvahy prichádza len opísanie tých rozhodujúcich skutočností,
ktoré sú nimi podľa presvedčenia navrhovateľa. Uvedenie týchto skutočností je plnením povinnosti
tvrdenia. Rovnako označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, musí byť v súlade s predpismi

o procesnom dokazovaní. Splnenie dôkaznej povinnosti je predpokladom toho, aby účastník uniesol
dôkazné bremeno.
Ust. § 79 ods. 1, ako aj § 43 ods. 1, 2 O.s.p. je podľa súdnej praxe potrebné vykladať v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu, pričom prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov
občianskeho súdneho konania, nadmerný tlak na doplnenie takýchto náležitostí do procesných úkonov

účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone a ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam
pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález Ústavného
súdu SR z 24.09.2004 II.ÚS 135/04).

V súvislosti so skúmaním náležitostí podania, resp. návrhu na začatie konania je dôležité prihliadať

na tú skutočnosť, že zákon umožňuje podanie, ktoré podľa svojho obsahu by mohlo byť návrhom na
začatie konania odmietnuť v prípade, ak pre jeho nedostatky nemožno v konaní pokračovať (§ 43 ods.
2 O.s.p.). Z uvedeného je zrejmé, že je nevyhnutné odlišovať náležitosti návrhu na začatie konania a
ďalej povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Povinnosť tvrdenia vyplýva z ustanovenia § 101 ods. 1O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny
súdu. Povinnosť tvrdenia však nie je súdom vynútiteľná, a preto ju nemožno postihnúť sankciou vo forme

odmietnutia podania, ale v spojitosti s nesplnením dôkaznej povinnosti (§ 120 ods. 1 O.s.p.) postihne
navrhovateľa sankcia v podobe zamietnutia návrhu na začatie konania. V prípade, ak teda navrhovateľ
nesplní povinnosť tvrdenia, t. j. neuvedie všetky rozhodujúce skutočnosti tak, aby súd mohol zistiť
skutkový stav tak, aby bolo možné vyhovieť návrhu na začatie konania, prípadne, že neoznačí dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, má to za následok, že návrhu na začatie konania vo veci samej nebude

možné vyhovieť. Nesplnenie týchto náležitostí však nemôže mať za následok odmietnutie návrhu v
zmysle ust. § 43 ods. 2 O.s.p.. Rovnako tak návrh nie je možné odmietnuť pre zmeškanie lehoty určenej
súdom na doplnenie návrhu, nakoľko sa jedná iba o sudcovskú lehotu, ktorej zmeškanie nemôže vyvolať
následky uvedené v § 43 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .