Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/446/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609201122
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6609201122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Železnice Slovenskej republiky,
Bratislava, Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31 364 501, proti žalovanému U. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I., X. 8, zastúpenému JUDr. Milanom Franekom, advokátom so sídlom v Lučenci, Komenského
17, o zaplatenie 1.327,76 EUR, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 12C/35/2009-843 zo dňa 19. 12. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 929,43 EUR
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v časti o zaplatenie sumy 398,33 EUR žalobu zamietol a

rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.327,76 EUR (40.000,-Sk) ako náhrady časti
škody, ktorá vznikla dňa 14. 02. 2007 o 15.36 hod. na trati Lučenec - Utekáč počas jazdy vlaku
Os 6611 ZSSK vykoľajením dráhového vozidla, motorového vozňa 812.052-9, v kilometri 28,637
po odchode vlaku z výhybne Zlatno. Žalovaný bol zamestnancom žalobcu a z titulu svojej funkcie
bol zodpovedný za kontrolu a vyhodnotenie technického stavu železničného zvršku. V rozopre s

predpisom P1 „Pravidlá technickej prevádzky železníc, článok 10“, „geometrická poloha a usporiadanie
koľaje železničných dráh normálneho rozchodu“ a Opatrenia riaditeľa Odboru infraštruktúry č. 2 ku
kontrole stavu železničného zvršku, nedôsledne vykonal kontrolu a vyhodnotenie technického stavu
železničného zvršku, nedôsledne vykonal jesennú prehliadku železničného zvršku, nevykonal opatrenia
na zabezpečenie bezpečnosti prevádzky na trati a ponechal koľaje v prevádzke a v dôsledku uvedenej
nehodovej udalosti vznikla žalobcovi škoda 6.539,65 EUR. Žalovaný dal síce objednávku na výmenu
podvalov, ale nevykonal ďalšie opatrenia na zabezpečenie prevádzkyschopnosti trate, na zníženie

rýchlosti alebo vylúčenie trate z prevádzky. Riaditeľ Oblastného riaditeľstva Košice rozhodol o uplatnení
náhrady škody proti svojim zamestnancom a to proti žalovanému v sume 40.000,- Sk a proti H. X. v sume
15.000,- Sk v zmysle Zákonníka práce a interného predpisu, Metodického usmernenia - predpisovanie
náhrad škôd zamestnancom ŽSR.

Žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30. 06. 1971, naposledy ako
koordinátor SMS (strediska miestnej správy) v Atrakčnom obvode Zvolen, s miestom výkonu práce ŽST

Lučenec. Žalobou uplatnený nárok a dôvody nehodovej udalosti spochybňoval. Tvrdil, že medzné a
prevádzkové odchýlky v rozchode a vzopätí koľají neboli prekročené, čomu mal nasvedčovať záznam
o meraní meracím vozidlom z 22. 11. 2006. Pretože nenameral nevyhovujúce hodnoty, žalovaný nemal
dôvod urobiť ďalšie opatrenia. Po nakoľajení vozidla toto prešlo cez miesto vykoľajenia bez problémov.Na výmenu podvalov dal objednávku s termínom do 22. 11. 2006. V krátkom čase po nehode neboli
v úseku vykonané žiadne opravy železničného zvršku. Podľa odborného vyjadrenia J.. N.. Y. R., č.
1/2010 z 16. 08. 2010, ktoré si žalovaný nechal v priebehu konania vypracovať, geometrická poloha

koľaje, smerová poloha koľaje a stav železničného zvršku nemali zásadný vplyv na vznik nehodovej
udalosti. Rozchod po vykoľajení vlaku bol nedovolený, čo vyplývalo z posunutia geometrickej polohy
koľaje váhou vlaku.

Okresný súd zistil, že podľa pracovnej náplne žalovaný zodpovedal za zabezpečovanie správy a

dohľadu nad koľajami, výhybkami, zariadeniami a stavbami, za zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti,
za zabezpečenie nevyhnutných prác a opatrení na zamedzenie vzniku porúch, závad a mimoriadnych
udalostí, za kontrolovanie stavu koľají, sledovanie a vyhodnocovanie plánov opráv a údržby. Z
rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ŽSR, strediska bezpečnosti a inšpekcie vo Zvolene z 02. 04.
2007 vyplývalo, že k vykoľajeniu dráhového vozidla počas jazdy vlaku došlo dňa 14. 02. 2007
o 15.36 hod. po odchode vlaku z výhybne Zlatno. Po opustení výhybiek na odchodovom zhlaví

rušňovodič postrkového HDV zacítil trhnutie súpravou vlaku, náraz a otrasy. Z uvedeného dôvodu použil
rýchlobrzdu a po zastavení súpravy rušňovodiči zistili vykoľajenie prednej nápravy postrkového HDV.
V mieste nehodovej udalosti sa nachádzalo množstvo popraskaných, resp. zhnitých podvalov, znížená
držobnosťupevňovadiel.Počasohliadkymiestanehodybolanájdenástopapoprepadnutíľavéhokolesa
do vnútornej strany koľaje. V uvedenom rozhodnutí bolo ako príčina nehody uvedené prekročenie

medzných prevádzkových odchýlok rozchodu koľaje a prekročenie prevádzkových odchýlok smerovej
polohy koľaje. Následkom nehodovej udalosti bolo vykoľajenie HDV 812 052-9, poškodenie prívesného
vozňa 011 883-6 a poškodenie železničného zvršku. Protokolom o škode č. 020/02/07/3763/ˇK z 15. 08.
2007 bola žalovanému ako zamestnancovi predpísaná náhrada škody vo výške 1.327,76 EUR.

Žalobca ako zamestnávateľ potvrdil, že priemerný hrubý mesačný príjem žalovaného pred vznikom
škody za mesiace október až december 2006, bol 872,20 EUR (26.276,- Sk). Žalobca proti
žalovanémuneuplatnilmaximálnuvýškunáhraduškody,ktorúmoholpodľaZákonníkaprácepožadovať,
požadovaná náhrada nedosahuje ani dvojnásobok jeho priemernej mesačnej mzdy. Žalobca tiež
poukázal na to, že žalovaného viac krát upozornil na neplnenie si pracovných povinností, porušenie

pracovnej disciplíny a pracovného poriadku.

Okresný súd vykonal vo veci znalecké dokazovanie. Podľa znaleckého posudku N.. G. U. č. 12/2009
príčinou nehodovej udalosti bolo prekročenie medzných prevádzkových odchýlok rozchodu koľaje a
prekročenie prevádzkových odchýlok smerovej polohy koľaje. Znalec konštatoval, že jednokoľajná

neelektrifikovaná trať č. 117A Utekáč - Lučenec sa nachádzala vo veľmi zlom technickom stave a napriek
zníženiu rýchlosti môže dôjsť k ďalšej nehodovej udalosti. Na pojednávaní znalec uviedol, že vina
žalovaného spočívala v tom, že neurobil opatrenia smerom k zamestnávateľovi za účelom úprav na
trati. Žalovaný mohol urobiť opatrenia spočívajúce v zastavení prevádzky alebo znížení rýchlosti na
minimálnu. Znalec bol zamestnancom Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., nie žalobcu.

Vzhľadom na obranu žalovaného okresný súd nariadil kontrolný znalecký posudok, ktorý podal Ústav
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, odbor železničná doprava, odvetvie technický stav a odhad
hodnoty koľajových vozidiel, technický stav zvršku, nehody v železničnej doprave, pod č. 351/2011 z 07.
11. 2011 s doplnením z 30. 11. 2011. Podľa tohto znaleckého posudku príčinou nehodovej udalosti bolo,

že na prvé HDV pôsobí len jedna radiálna sila, ktorá vzniká v mieste pripojenia prípojného vozidla v
skrutkovke - na háku. Na ostatné vozidla (v rámci jazdnej súpravy) vždy pôsobia dve zložky radiálnych
síl a to síl od vozidla vpredu a vozidla vzadu. U druhého HDV (ktoré bolo zaradené v súprave ako
posledné, tretie) bol len vplyv pripojeného vozidla pred ním a táto zložka sily bola najpravdepodobnejšou
príčinou, ktorá spôsobila vybočenie koľajnice a prepad prednej nápravy u druhého HDV ľavým kolesom

dovnútramedzikoľajniceapravýmvyskočenienatemenokoľajniceanáslednevykoľajeniecelejprednej
nápravydruhéhoHDV.Exaktnézisťovanietechnikyjazdyvlakunazákladeelektronickéhozáznamového
zariadenia MIREL RM 1 nemalo vplyv na zistenie skutočnej príčiny nehody. Príčinou nehodovej udalosti
bol jednoznačne zlý technický stav železničného zvršku, čo bolo preukázané aj v znaleckom posudku,
ktorý vypracoval N.. G. U.. Za znaleckú organizáciu súd vypočul L.. N.. J.. Y. T., ktorý uviedol, že na

základe rozboru záznamového zariadenia bol príčinou vykoľajenia vlaku riadny posun pravej koľajnice,
čo spôsobilo prepadnutie ľavého kolesa nápravy v smere jazdy do vnútra koľajových pásov a následne
sa pravé koleso šplhalo na temeno koľajnice, ktorú opustilo. Podľa záznamového zariadenia bola
jazda vlakovej súpravy obvyklá a jediný dôvod nehodovej udalosti bolo zväčšenie rozchodu koľajnicepôsobením radiálnej sily. Žalovaný mal v právomoci a povinnosti zníženie rýchlosti a dokonca zastavenie
trate, čo neurobil. J.. R. záznamové zariadenie MIREL, ktoré vyhodnocuje priebeh, dynamiku jazdy,
nevyhodnocoval.

J.. N.. Y. R., ktorý na žiadosť žalovaného vypracoval o nehode odborné vyjadrenie na pojednávaní
uviedol,ževychádzalzpodkladovznaleckéhoposudkuG.U.č.12/2009.Podľanehoniejejednoznačné,
že príčinou nehodovej udalosti bol stav železničného zvršku. Oboznámil sa aj s posudkom, ktorý podal
Ústav súdneho inžinierstva, ku ktorému uviedol, že znalci sa venovali posúdeniu dynamiky jazdy vlaku,

avšak chýbala hĺbková analýza pôsobenia na zvršok. Problémom bola technika jazdy rušňovodiča a
zodpovednosť nesú aj osoby, ktorá vozne spájali, t j. posunovač alebo rušňovodič. Ak boli dodržané
periodické prehliadky a splnené povinnosti zo strany osôb zodpovedných sa stav železničného zvršku,
nebol dôvod trať vylúčiť z prevádzky. Ani rýchlosť vlaku nemusí byť určujúcim faktorom, rozhodujúca
je dynamika a technológia jazdy.

Vzhľadom na námietky žalovaného proti obom znaleckým posudkom, súd nariadil ďalšie znalecké
dokazovanie znalcom z odboru železničná doprava, odvetvie technický stav a ohodnocovanie
koľajových vozidiel, technický stav zvršku, signalizačné a zabezpečovacie zariadenia a nehody v
železničnej doprave, N.. T. P., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 7/2012. Na žiadosť znalca
súd vypočul svedkov P. a L.V., ktorí pri nehodovej udalosti vykonávali prácu rušňovodičov. Podľa

znalca N.. T. príčinou nehodovej udalosti bol skutočný, nevyhovujúci technický stav železničného
zvršku. Komisionálna prehliadka a posúdenie technického stavu vykoľajeného HDV bolo vykonané v
špecializovanompracovisku.Obidvehnacievozidlásapohybovalirovnakouskutočnourýchlosťou,preto
rozdiel v rýchlosti hnacích vozidiel nemohol byť príčinou vykoľajenia. Zlý technický stav koľajového
zvršku, ktorý bol dokladovaný dokumentáciou vyšetrujúcich orgánov ŽSR spôsobil, že bezprostredne

po vzniku nehodovej udalosti na viacerých úsekoch trate bola znížená rýchlosť až na 20 km/hod. Ani
zníženie rýchlosti, hlavne v prípade porušenia GPK (geometrická poloha koľaje), nezabráni vykoľajeniu
vozidla pri náhlej závade v rozchode koľaje a vo vzopätí oblúka, ako bolo v posudzovanom prípade, kedy
koleso nápravy má možnosť prepadnúť do rozchodu, čo bolo vyšetrovaním dokázané. Pokiaľ žalovaný
namietal, že záznam grafu meracieho vlaku, o ktorý sa znalci opierali, bol označený opačne, ako bol

smer a vykoľajenie vlaku, znalec Ing. T. poukázal na to, že meranie trate meracím vlakom a výstupy z
merania neovplyvnili technický stav zvršku v čase nehodovej udalosti a pri stanovení príčin nehodovej
udalosti neboli, ani nemohli byť použité.

Okresný súd mal znaleckým dokazovaním, výsluchom svedkov, ako aj vykonaním listinných dôkazov

preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalovaný za škodu zodpovedá, pretože nedôsledne
vykonával kontrolu a vyhodnotenie technického stavu železničného zvršku vo výhybni Zlatno a ponechal
koľaj na ktorej došlo k nehodovej udalosti v železničnej prevádzke. Tým porušil svoju pracovnú náplň,
v rámci ktorej zodpovedal za správu a dohľad nad koľajami, výhybkami, zariadeniami a stavbami
v pridelenom obvode SMS ŽST Lučenec, zodpovedal a zabezpečoval prevádzkyschopnosť koľají,

výhybiek, zariadení a stavieb, za zabezpečenie nevyhnutných prác a opatrení na zamedzenie
vzniku porúch, závad, mimoriadnych udalostí. Porušil ustanovenia predpisu P1 „Pravidlá technickej
prevádzky železníc v čl. 10, STN 73 63 60, „Geometrická poloha a usporiadanie koľaje železničných
dráh normálneho rozchodu“, Opatrenie riaditeľa odboru infraštruktúry č. 2/2004 ku kontrole stavu
železničného zvršku a schodku v čl. 17, keď poslednú prehliadku trate žalovaný vykonal v rámci jesennej

prehliadky nedôsledne, v dôsledku čoho nezistil závady v zlom technickom stave. Taktiež došlo k
porušeniu čl. 25 Meranie geometrickej polohy koľaje (GPK), ktoré sa vykonáva prednostne maracími
a vyhodnocovacími vozňami alebo merajúcimi kontinuálne a vyhodnocujúcimi grafmi, resp. ručným
bodovým meraním. Porušil čl. 32, kde v prípade dočasnej, krátkej poruchy meracieho zariadenia mal
ihneď vyhodnotiť grafický výstup, prípadne nariadiť ručné domeranie.

Zodpovednosť žalovaného bola podľa okresného súdu potvrdená najmä znaleckým dokazovaním,
kde znalecké posudky zhodne a presvedčivo určili rovnakú príčinu vzniku nehodovej udalosti ako aj
škodu vzniknutú nehodovou udalosťou. V čase vzniku škody a protiprávneho konania žalovaného bol
tento v pracovnom pomere u žalobcu a k vzniku škody došlo pri plnení pracovných úloh žalovaného.

Žalobca preukázal vzniknutú škodu aj to, že túto škodu uhradil v plnej výške. Žalobca preukázal vznik
škody, protiprávnosť konania žalovaného, jeho zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
a protiprávnym konaním žalovaného, ktoré spočívalo v porušení pracovných povinností a vnútorných
predpisov zamestnávateľa, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi ako zamestnávateľovi škoda. Žalovanýsi ako zamestnanec nepočínal tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku zamestnávateľa. Žalovaný
však mohol zabrániť vzniku nehodovej udalosti nariadením zníženia rýchlosti vlaku resp. trať vylúčiť z
prevádzky.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný objednal výmenu podvalov, a že táto objednávka
nebola vybavená. Súd mal v tej súvislosti preukázané, že škoda bola sčasti spôsobená aj žalobcom z
dôvodu, že v prípade výmeny podvalov by škoda nevznikla. Znalci za príčinu nehodovej udalosti označili
zlý technický stav železničného zvršku a zo strany zamestnávateľa nebolo urobené nič, aby bola oprava

zvršku urobená. Okresný súd preto zobral do úvahy, že žalovanému zamestnávateľ nevytvoril riadne
pracovné podmienky, že nebola vykonaná výmena podvalov a z toho dôvodu jeho zodpovednosť znížil
a to tak, že v rozsahu 30 % zodpovedá za vniknutú škodu žalobca a v rozsahu 70 % žalovaný. Tomu
zodpovedá, že žalobcovi z uplatnenej sumy 1.327,76 EUR okresný súd priznal náhradu škody vo výške
929,43 EUR a vo zvyšku, čo do zaplatenia sumy 398,33 EUR (30 %) žalobu zamietol. Suma 929,43
EUR nepresahuje trojnásobok priemerného mesačného zárobku žalovaného pred vznikom škody.

Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol §§ 177, 178, 179, 186 ods. 1, ods. 2, § 187 ods. 1
Zákonníka práce v znení ku dňu 14. 02. 2007. Okresný súd nevykonal ďalšie dôkazy, navrhnuté
žalovaným, ďalšiu konfrontáciu znalcov, ktorí vypracovali znalecké posudky s J.. R., ktorý vypracoval
pre žalovaného odborné vyjadrenie a nevykonal ani vypočutie svedkov ohľadne grafu merania trate.

Uvedené považoval okresný súd za nadbytočné, lebo zodpovednosť žalovaného a výška škody boli
preukázané najmä závermi znaleckých posudkov a podporne listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov.

Proti rozsudku okresného súdu podali včas odvolanie žalobca i žalovaný. Žalovaný namietal, že nebola

preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Žalovaný zotrval na tvrdení,
že škoda vznikla v dôsledku existencie tzv. tuhej spojky napojenia posledného a predposledného
vozňa, ktorá v súvislosti s dynamikou nesprávnej techniky jazdy posledného vozňa súpravy s veľkou
pravdepodobnosťou mala za následok vykoľajenie, čo nebolo v konaní skúmané ani znalcami vylúčené.
To, že nebolo vykonané dokazovanie na vylúčenie existencie tzv. tuhej spojky posledných dvoch vozňov

žalovaný považoval za nedostatočné zistenie skutkového stavu. Namietal záver v znaleckom posudku
Ústavu súdneho inžinierstva, o vybočení koľajnice a prepade prednej nápravy u druhého HDV ľavým
kolesom do vnútra medzi koľajnice a pravým vyskočenie na temeno koľajnice a následne vykoľajenie
celej prednej nápravy druhého HDV v dôsledku pôsobenia zložky sily v skrutkovke na háku medzi dvoma
vozidlami. Vybočenie koľaje vylučuje zhotovenie koľaje z ocele. Pokiaľ by vypočutí rušňovodiči pripustili

existenciu tuhého spojenia vagónov, súd by musel dôjsť k inému záveru. Ak vybočí koľaj zo svojej osy,
koleso sa musí prepadnúť nadol v smere gravitácie a tým vlak spadne z koľaje. Okresný súd mohol
nezrovnalosti odstrániť súčasným výsluchom znalcov. Pokiaľ by súd skúmal dynamiku jazdy a fyzického
spojenia posledných dvoch vozňov tesne po vykoľajení, bolo by podľa žalovaného preukázané, že
škoda nevznikla v dôsledku porušenia povinností žalovaným a takéto preverovanie nerobila ani komisia

ustanovená žalobcom.

Žalovaný ďalej namietal, že v minulosti podobné nehody, pri ktorých sa nevedela určiť príčina
vykoľajenia, žalobca pripisoval tzv. prevádzkovým príčinám. Keby mal žalobca uzavreté zákonné
poistenie, nebol by dôvod hľadať pseudovinníkov na najnižšom stupni. Žalovaný tvrdil, že kontroly

vykonával riadne, merací vlak nastupoval pravidelne a meranie, resp. domeranie hluchých miest bolo
vykonávané vždy podľa predpisov a v rámci meraní neboli zistené žiadne nevyhovujúce hodnoty. Preto
nemal dôvod vykonať ďalšie opatrenia. Žalovaný opakovane žalobcu upozorňoval na zlý stav trate,
zastavenie prevádzky na trati mu nebolo odporúčané, obával sa straty zamestnania. Na trati, kde
došlo k nehodovej udalosti denne jazdili vlakové súpravy pred aj po nehode. Je zvláštne, že došlo k

vykoľajeniu tejto jednej súpravy. Znalci vychádzali z mylného označenia miesta nehody, keď posudzovali
graf, ktorý mal opačné smerovanie. Žalovaný za skutočného znalca z oblasti železničnej dopravy,
odbor železničných zvrškov považuje J.. N.. R., ktorý konštatoval, že geometrická poloha koľaje a
stav železničného zvršku nemali zásadný vplyv na vznik nehodovej udalosti neboli príčinou vykoľajenia
druhého hnacieho vozidla. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k neúplným a nesprávnym

skutkovým zisteniam. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie alebo aby žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.Žalobca podal odvolanie proti tej časti rozsudku okresného súdu, ktorým bola jeho žaloba čo do
sumy 398,33 EUR zamietnutá. V tej časti okresnému súdu vytýkal nesprávne skutkové zistenia a
nesprávne právne posúdenie. Okresný súd odôvodnil zamietnutie časti žalovanej sumy konštatovaním,

že zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu je v rozsahu 30 % a žalovaného v rozsahu 70 %, preto
priznal iba 70 % žalovanej sumy. Žalobca namieta postup, akým okresný súd premietol percentuálny
podiel do nároku žalobcu na náhradu škody. Namietal, že súd vyrátal 70 % zo žalovanej sumy nie z
celkovej zistenej škody, pričom žalovaná suma je len časťou celkovej škody. Ak žalovaný zodpovedá
za celkovú škodu v istom rozsahu, ten rozsah (podiel) musí byť premietnutý do peňažného vyjadrenia

celkovej škody. Uplatnená škoda 1.327,76 EUR je pod limitom 70 % zo sumy celkovej škody, čo
je 4.577,76 EUR ale aj pod limitom trojnásobku priemerného mesačného zárobku žalovaného, ktorý
zodpovedal sume 2.616,61 EUR . Súd mal žalobcovi priznať celú uplatnenú sumu, ktorá zodpovedá
20,3 % celkovej škody a 50,74 % trojnásobku priemernej mesačnej mzdy žalovaného.

Okresný súd pri určení podielu zodpovednosti žalobcu spájal so skutočnosťou, že žalovaný vystavil

objednávku na výmenu podvalov, ktorú malo zabezpečiť stredisko údržby Jesenské, ktoré však nebolo
zamestnávateľom žalovaného. Zamestnávateľom žalovaného boli ŽSR, oblastné riaditeľstvo Košice,
kde bol žalovaný zaradený v pracovnej pozícii koordinátora SMS, Atrakčný obvod Zvolen, miesto výkonu
práce ŽST Lučenec. Žalovaný síce vystavil objednávku na výmenu podvalov, žalobca však poukázal
na vnútropodnikový predpis Pokyny na riešenie vzájomných vzťahov a pracovných postupov medzi

správou a údržbou železničnej infraštruktúry č. 898/2005-0530, kde je v bode 4.3.2., 4.3.3 upravené,
ako mal žalovaný postupovať v prípade včasného nevybavenia objednávky. V rámci zodpovednosti
za prevádzkyschopný stav mal ako správca trate možnosť predĺžiť termín odstránenia a prejednať
ďalší postup so zástupcom údržby, alebo mal zaviesť dočasnú pomalú jazdu, resp. vylúčiť zariadenie
alebo časť z prevádzky. Žalovaný bol zodpovedným zamestnancom, ktorý mal priamo zabezpečiť

prevádzkyschopnosť trate. Po vzniku nehodovej udalosti bola v úseku zavedená dočasne pomalá
jazda. Poukázal na to, že zamestnankyňa žalobcu H. X., voči ktorej žalobca tiež vyvodil zodpovednosť
za nehodovú udalosť, uplatnenú škodu vo výške 497,91 EUR dobrovoľne uhradila. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie
konanie alebo aj v tejto časti nároku na zaplatenie sumy 398,33 EUR vyhovel. Vo vyjadrení k odvolaniu

žalovaného navrhol jeho odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný bol prítomný pri úkonoch smerujúcich
k zisteniu príčin nehodovej udalosti, o čom svedčia Zápis z ohliadky miesta nehodovej udalosti z 14. 02.
2007, zápisy z komisionálnej prehliadky poškodených motorových vozňov zo dňa 19. 02. 2007, zápis z

operatívnej komisie Strediska bezpečnosti a inšpekcie Zvolen zo dňa 03. 04. 2007. Nehodová udalosť
bola uzatvorená zavinením žalobcu, ktorý je pri výkone práce determinovaný výkonom práce svojich
zamestnancov, vrátane žalovaného. Poukázal tiež na to, že trovy konania sú vyššie ako hodnota žalobou
uplatneného nároku.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku ( ďalej len „OSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 OSP napadnuté
uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, pretože rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.

Podľa § 178 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v znení platnom k 14. 02. 2007 (ďalej
len „Zákonník práce“), zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života,
zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. Podľa § 178
ods. 2, ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na

odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto
povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba
alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné
pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

Podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať
také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a
majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a

185.

Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Podľa § 186 ods.

2, náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie
u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného
zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú
zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu
alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa § 187 ods. 1 Zákonníka práce, ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ,
zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd
zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností
vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda rozhodnutie spĺňa
podmienky ustanovenia § 157 ods. 2 OSP.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že okresný súd sa dôsledne vysporiadal s obranou žalovaného, ktorý
tvrdil, že nehodová udalosť a škoda vznikli v dôsledku nesprávnej obsluhy prechádzajúceho vlaku.
Takáto obrana nebola prijatá žalobcom pred podaním žaloby, a nebola preukázaná ani vykonaným
dokazovaním, keď na žiadosť znalca N.. T. T., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 7/2012 okresný
súd vypočul svedkov P. O. a P. O., ktorí pri nehodovej udalosti vykonávali prácu rušňovodičov. K

technológii jazdy v mieste nehody sa znalec vyjadril na str. 48 znaleckého posudku (č. l. 569). Podľa
znalca N.. T. príčinou nehodovej udalosti bol skutočný, nevyhovujúci technický stav železničného zvršku.
Obidve hnacie vozidlá sa pohybovali rovnakou skutočnou rýchlosťou, preto rozdiel v rýchlosti hnacích
vozidiel nemohol byť príčinou vykoľajenia. Zlý technický stav koľajového zvršku, ktorý bol dokladovaný
dokumentáciou vyšetrujúcich orgánov ŽSR spôsobil, že bezprostredne po vzniku nehodovej udalosti

na viacerých úsekoch trate bola znížená rýchlosť až na 20 km/hod. Ani zníženie rýchlosti, hlavne v
prípade porušenia GPK (geometrickej polohy koľaje), nezabráni vykoľajeniu vozidla pri náhlej závade
v rozchode koľaje a vo vzopätí oblúka, ako bolo v posudzovanom prípade, kedy koleso nápravy má
možnosť prepadnúť do rozchodu, čo bolo vyšetrovaním dokázané.

Znalec N.. T. ďalej uviedol, že žalovaný nepreukázal, že v novembri 2006 vykonal a s akými výsledkami
ručné domeranie rozchodu koľaje v mieste nehody (č. l. 552, str. 14 znaleckého posudku, stanovisko
znalcazo17.10.2013(č.l.771).Tovyvraciaobranužalovaného,ževrámcimeranínebolizistenéžiadne
nevyhovujúce hodnoty a preto nemal dôvod vykonať ďalšie opatrenia. Ani ďalšia námietka žalovaného,
že pri skúmaní príčin nehody bol posudzovaný graf, ktorý mal opačné smerovanie nebola preukázaná,

lebo graf merania znalci neposudzovali a teda závery znaleckého dokazovania neovplyvnil.

Žalovaný, voči ktorému bola vyvodená zodpovednosť za škodu zo strany zamestnávateľa sa nemôže
zbavovať zodpovednosti tvrdením, že ku škode došlo nesprávnou technikou jazdy zo strany obsluhy
železničnej súpravy. Zodpovedný zamestnanec sa nemôže spoliehať, že jeho zodpovednosť za

zanedbanie vlastných povinností bude nahradená inými prevádzkovými dôvodmi. Naopak, žalovaný
nespochybnil, že v dôsledku zistených nedostatkov na železničnom zvršku v mieste nehodového úseku
bola dočasne znížená rýchlosť jazdy a vykonané potrebné opravy. Závery znaleckého dokazovania
preukázali, že žalovaný si mal a musel byť vedomý, že k nehodovej udalosti môže dôjsť, a bezprimeraných dôvodov sa spoliehal, že sa tak nestane. J.. N.. R., ktorý bol znalcom z odboru technický
stav a odhad hodnoty koľajových vozidiel a nehody v železničnej doprave a nie je znalcom v odbore
technický stav zvršku, vypracoval pre žalovaného odborné vyjadrenie. S týmto odborným vyjadrením

sa súdom ustanovení znalci vysporiadali a zhodnými závermi znaleckého dokazovania bola obrana
žalovaného vyvrátená ( závery znalcov U. a T. na str. 64 znaleckého posudku, č. l. 577). Žalovaný
preto nespochybnil záver okresného súdu, že za škodu zodpovedá, pretože porušil svoju pracovnú
náplň tým, že nedôsledne vykonával prehliadky trate, kontrolu a vyhodnotenie technického stavu
železničného zvršku vo výhybni Zlatno, v dôsledku čoho nezistil závady spočívajúce v zlom technickom

stave a ponechal koľaj, na ktorej došlo k nehodovej udalosti v železničnej prevádzke bez obmedzení.
Zanedbanie povinností žalovaného je v príčinnej súvislosti s posudzovanou nehodovou udalosťou a
vznikom škody.

Odvolací súd nemal dôvod pochybovať ani závery okresného súdu, ktorý vyvodil spoluzodpovednosť
žalobcu v percentuálnom vyjadrení 30 % z uplatnenej náhrady škody. Percentuálny podiel totiž vyjadruje

mieru zavinenia zodpovedných subjektov Pokiaľ žalobca tvrdil, že okresný súd mal žalobcovi priznať
celú uplatnenú sumu, ktorá zodpovedá 20,3 % celkovej škody a 50,74 % trojnásobku priemernej
mesačnej mzdy žalovaného, odvolací súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu a dodáva, že
z ust. § 187 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré upravuje povinnosť zamestnanca uhradiť pomernú časť
škody podľa miery zavinenia v prípade, že ku škode došlo aj porušením povinností zamestnávateľa,

také rozdelenie náhrady škody v prípade spoluzavinenia oboch, nevyjadruje. Bolo vecou žalobcu, akú
sumu z celkovej škody žaloval. Percentuálny podiel vyjadruje mieru zavinenia zodpovedných subjektov,
ktorú okresný súd určil v pomere 30 % ku 70 % v neprospech žalovaného zamestnanca. Zistená
spoluzodpovednosťžalobcubolapreukázanáajznaleckýmdokazovaním.Zaprevádzkyschopnosťtrate,
na ktorej došlo k nehodovej udalosti zodpovedá žalobca prostredníctvom svojich zamestnancov a za

zistený nevyhovujúci stav, na čo poukázali závery znaleckého dokazovania, nenesie zodpovednosť iba
žalovaný, ktorý objednal výmenu podvalov. Spoluzodpovednosti žalobcu nasvedčuje aj skutočnosť, že
svoju zodpovednosť za škodu pri vyšetrovaní príčin nehodovej udalosti uznal a bez výhrad vyčíslenú
škodu uhradil.

Odvolací súd ďalej uvádza, že bezprostredne pred termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý
bolvčaszverejnený,požiadalprávnyzástupcažalovanéhooodročeniavyhláseniarozhodnutiazdôvodu
zlého zdravotného stavu, ktorý mu nedovoľoval zúčastniť sa súdneho konania na krajskom súde, pričom
žalovaný nesúhlasil, aby sa rozhodovalo bez jeho prítomnosti, ani so zastupovaním iným advokátom.
Na uvedené dôvody odročenia verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolací súd nemohol prihliadnuť, lebo

na to neboli procesné dôvody. Verejné vyhlásenie rozhodnutia (§ 156 ods. 3 OSP) je úkon súdu na
ktorom sa nepojednáva a pri ktorom nevykonáva súd žiadne dokazovanie, lebo so všetkými odvolacími
dôvodmi sa odvolací súd vysporiadal vo vyhlasovanom rozhodnutí. Konajúci súd iba vyhlási rozhodnutie
a rozhodnutia stručne odôvodní. Procesné práva žalovaného teda nemohli byť neprítomnosťou jeho
právneho zástupcu na verejnom vyhlásení rozsudku porušené a postup odvolacieho súdu zodpovedá

procesnej ekonómii a hospodárnosti konania. Naviac, podanie právneho zástupcu, ktorý požadoval
odročenie nespĺňalo ani formálne náležitosti § 119 ods. 2, ods. 3 OSP, lebo odvolací súd vo veci
nenariadil pojednávanie a vyjadrenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave advokáta neobsahovalo
informáciu ohľadne ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu, ktorým mal byť
právny zástupca žalovaného vystavený v prípade svojej účasti na procesnom úkone súdu.

Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil okresný súd podľa § 151 ods. 3 OSP na čas po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, kedy tiež rozhodne o trovách odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo v senáte prijaté v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.