Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/162/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613231607
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613231607.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská ,v právnej veci navrhovateľky:

E. J., W.. X.X.XXXX, F. N. XXX/XX, N. právne zastúpená JUDr. Ján Buroci, advokát, Chrapčiakova 7,
SpišskáNováVesprotiodporcovi:C.N.Ž.T.,E..L..,J.X,V.,K.:XXXXXXXXozrušenierozhodcovského
rozsudku takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu V. L. L. E. XX, V., spisovej značky XC/XXXX/
XXXX zo dňa 19.1.2012.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania 398,13 Eur na účet právneho zástupcu

navrhovateľky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50
Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.10.2012 sa navrhovateľka domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012 a
náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporkyňa v návrhu na začatie rozhodcovského
konania uviedla, že účastníci rozhodcovského konania uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej súd rozhodol, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok
v jej XV. časti a táto splýva s ostatnými podmienkami a k podpisu jej bola predložená na začiatku
zmluvného vzťahu s podpísaním návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy. Vzhľadom na predmet a
povahuzmluvyakoajsamotnéustanoveniapredmetnejpoistnejzmluvynepochybneideospotrebiteľskú
zmluvu. Rozhodcovská doložka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jej použitie predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v

rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ - navrhovateľka osobne nevyjednala a
nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodcovská
doložky nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná.
Z predmetnej poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom zmluvy,
keďže sa v nej uvádza, že jej súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a teda aj rozhodcovská

doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Spotrebiteľovi tým bola fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdal práva na
účinnú právnu obranu. V prípade uplatnenia práv na rozhodcovskom súde v tejto veci zo stranypoisťovne došlo k znemožneniu práva spotrebiteľa obrátiť sa na všeobecný súd a vec bol nútený
prejednať pred rozhodcovským súdom zvoleným poisťovňou.
Zároveň navrhla, aby bola súdom odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského konania.

Odporkyňa uviedla, že absentujú zákonné náležitosti žalobného návrhu, a to či bol podaný odpor,
pretože v prípade jeho podania je prednosť kompetencie rozhodcovského súdu. Nie je uvedený deň,
kedy bol rozhodcovský rozsudok doručený, pretože zákon upravuje prekluzívnu 30-dňovú lehotu na
podanie návrhu. Návrh je neúplný z hľadiska § 79 O.s.p. a obsahuje neurčitý výrok rozhodnutia. Konanie

o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom a preto toto konanie nie je zo
zákona oslobodené od súdnych poplatkov. Nestotožňuje sa s tvrdením, že rozhodcovské doložky v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Takýto paušalizovaný
a ničím neodôvodnený záver nie je aplikovateľný na všetky rozhodujúce doložky a poukázala na
rozhodnutia iných súdov.
Dala do pozornosti smernicu č. 93/13/EHS a to devätnáste odôvodnenie tejto smernice poukazujúc

na skutočnosť, že všeobecné súdy sú povinné vykladať vnútroštátne zákonodarstvo v súlade s
vnútroštátnou zmluvou a teda pri svojom rozhodovaní postupovať v súlade so zámerom smernice
vyjadrenom v devätnástom odôvodnení. Devätnáste odôvodnenie smernice stanovuje výnimku pre
jednu zo spotrebiteľských zmlúv a to poistnú zmluvu. Uvedená výnimka sa v rámci implementácie
Smernice 93/13/EHS do vnútroštátneho práva nepremietla. K tejto odbornej otázke sa vyjadrila aj

Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom. Poukázala za hrubú prekladovú
chybu smernice 93/13 EHS. Na základe správneho prekladu nie je zámerom smernice posudzovať
podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v poistných zmluvách, pokiaľ vchádzajú do kalkulácie
poistného. Rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách je platným dojednaním pokiaľ nie je
preukázané v jednotlivých prípadoch, že ju možno považovať za neprípustné dojednanie. Odporkyňa

svojim podpisom na konci všeobecných poistných podmienok dňa 19.12.2008 potvrdila, že si tieto
podmienky prečítala. Dojednanie rozhodcovskej doložky bolo výsledkom slobodného rozhodnutia
navrhovateľky, nešlo o neprijateľnú podmienku, keďže túto podmienku mohla individuálne ovplyvniť
(nepodpísaním osobitných zmluvných dojednaní) bez toho, aby bol ovplyvnený zvyšok poistného
vzťahu. Tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania.

Odporkyňa poukázala na právnu skutočnosť, že v priebehu súdneho konania došlo k zmene právnej
úpravy a predmetný rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov zaväzovať. Zmena bola vykonaná
zákonom č. 335/1995 Z.z. Exekučný poriadok, s účinnosťou od 1.1.2015, kde podľa § 243d ods.
1, nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov

konania zaväzovať, to znamená akoby bol rozsudok zrušený. Predmet konania odpadol a pre
rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a preto je potrebné návrh zamietnuť.

Podľa § 243d ods. 1, z. č. 335/1995 Z. z. Exekučný poriadok, prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného

v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 54 ods. 1, z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, spory o neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy a o zrušenie rozhodcovského nálezu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do
nadobudnutie účinnosti tohto zákona právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na
konanie podľa doterajších predpisov.

Podľa § 40 ods. 3, z. č. 244/2002 Z. z. prvá veta, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný.

Podľa § 372w O.s.p. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015), spory o
neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore

spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1.
januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších
predpisov.Rozhodcovské rozsudky nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, cit. ustanovenie § 243d ods.
1, Exekučného poriadku nie je možné aplikovať na daný prípad, keďže toto ustanovenie sa týka
exekučného konania. Podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní napadnuté rozhodcovské

rozsudky zostali právoplatné, iba sa stali nevykonateľnými v zmysle exekučného poriadku. V danom
prípade ide o spotrebiteľský vzťah a je aj v záujme právnej istoty a ochrany spotrebiteľa pokračovať v
konaní o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, aby žalovaný účastník sa nemohol dožadovať plnenia
z nich v mimoexekučnom konaní. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné žalobu zamietnuť a súd
pokračoval v konaní.

Súd uznesením 10C/162/2013-114 zo dňa 25.2.2014 návrh odporkyne na prerušenie konania zamietol.
Uznesením 10C/162/2013-117 zo dňa 25.2.2014 na návrh navrhovateľky odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Proti uvedeným uzneseniam podala odvolanie odporkyňa a Krajský súd v
Košiciach uznesením 1Co/471/2014-136 odmietol odvolania.

Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo dňa 4.11.2013.

Súd vykonaným dokazovaním, z predložených listinných dokladov a písomných vyjadrení, z predloženej
kópie spisu 3C/2966/2012, výsluchom účastníkov konania zistil tento skutkový a právny stav:

Z predloženej kópie spisu 3C/2966/2012 Arbitrážneho súdu Košice mal súd preukázané, že
navrhovateľka dňa 19.12.2008 uzavrela s odporkyňou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom
poistenia dňa 30.12.2008 a koncom poistenia dňa 30.12.2021. Zmluva v závere obsahuje vyhlásenie
osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (navrhovateľky), že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými
podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.

Poistná zmluva bola zrušená pre neplatenie dňa 30.4.2009, dátum realizácie zrušenia 16.4.2009, so
zostatkom 52,18 Eur ( nedoplatok). Odporkyňa podala dňa 4.1.2012 na Arbitrážny súd Košice návrh
proti navrhovateľke na vymoženie pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a, VPP z 21.5.2007. Pohľadávku
vyčíslila na sumu 207,68 Eur a táto zodpovedala nákladom odporkyne vynaloženým na uzavretie
poistenia.

Podľa bodu 7a VVP totiž: „S uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad
v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý
uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo
výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada
pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému

plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva
splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa
zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.
Rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. 3C/2966/2012 dňa 19.01.2012, ktorý bol navrhovateľke
doručený dňa 24.9.2013, bolo navrhovateľke uložené zaplatiť sumu vo výške 207,68 Eur a trovy

rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.
Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzala navrhovateľka do vlastných rúk dňa 24.9.2013, čo je zrejme
z doručenky predloženej rozhodcovským súdom. Spolu s rozsudkom prevzala aj žalobný návrh.

Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci

rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. Uvádza, že z písomného poverenia
navrhovateľky resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na
prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka
bola krytá samostatným podpisom odporcu (v tomto konaní navrhovateľky), ktorý nebol povinný ju v
rámci zmluvy ako celku podpísať. Odporca mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby

to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne
vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská
doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali navrhovateľa (v tomto konaní odporcu) zvýhodňovať a
tým spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech odporcu.

Všeobecné poistné podmienky spolu s poistnými zmluvami, v časti XV. s názvom Rozhodcovské
konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z.o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa
bodu 2 uvedeného článku, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo

výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon
rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto
všeobecných poistných podmienkach.
Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané navrhovateľkou sú uvedené Osobitné

zmluvnédojednaniač.01/2007kpoistnejzmluve,kdepodľabodu2poistníkapoisťovňavyjadrujúsvojim
podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.
časti všeobecných poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednania sú podpísané navrhovateľkou.

Navrhovateľka uviedla, že za ňou domov prišla sprostredkovateľka, oboznámila ju s tým, ako to

prebieha, čo môžem získať a čo môžem stratiť uzatvorením poistenia. Na základe toho sa rozhodla
uzavrieť poistnú zmluvu. Povedala jej, že ak bude mať finančné problémy a nebude môcť splácať, že
stratí len doposiaľ zaplatené peniaze, že nebudú žiadne právne ani iné následky a zmluva sa ukončí.
Nakoľko nemala peniaze, prestala platiť. Nepovedala jej, že dlhy budú od nej vymáhať cez rozhodcovský
súd. Keď jej došiel z arbitrážneho súdu rozsudok zaplatila okolo 280,- eur. Mala možnosť oboznámiť sa

so všeobecnými podmienkami, ale ich nečítala, lebo pani, ktorá pri nej bola, jej čítala to čo ona chcela.
Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že proti navrhovateľke nie je tunajším súdom vedené konanie
na základe návrhu odporkyne, kde exekučným titulom by bol rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice sp. zn. 3C/2966/2012 zo dňa 19.1.2012. Odporca predložil čestné prehlásenie, že neinicioval
exekučné konanie.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy

ku škode spotrebiteľa.Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak:

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý

rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník

rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe

alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania, o nároku z ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je
spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z poistných zmlúv je
zrejmé, že odporca ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného

registra. Navrhovateľka je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvy ako fyzická osoba. Z predložených
poistných zmlúv, ani rozhodnutí rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby navrhovateľka pri uzatváraní
poistnejzmluvykonalavrámcisvojejobchodnejalebopodnikateľskejčinnosti.Prespotrebiteľskézmluvy
je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom
zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ

nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetných vecí, pretože poistné
zmluvy boli vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje
týkajúce sa navrhovateľky.

Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku

z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Návrh na začatie konania bol z jej strany podaný v zákonom
stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke
doručený dňa 24.9.2013 a návrh na začatie konania bol na tunajšom súde podaný dňa 21.10.2013.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany navrhovateľky dôvodne.

Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky.Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s
názvom Rozhodcovské konanie. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými

písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach.
Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva

pred všeobecným súdom. Uvedená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa
písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup

k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvnývzťah,malospočívaťnainejzmluvnejstrane.Podľatohojetedaneprijateľné,abyrozhodcovské
konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.
Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná.

Súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to
tvrdila odporkyňa. Odporkyňa poukázala pritom na osobitné zmluvné dojednania, ktoré navrhovateľka
samostatne podpísala. V prvom rade súd poukazuje na to, že odporkyňa nepreukázala skutočnosť, aby
bola navrhovateľka riadne oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami. To, že navrhovateľka

všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísala ešte neznamená, že sa
skutočne mala možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. Všeobecné poistné podmienky, ale aj
osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie.
Je nemožné, aby navrhovateľka ako priemerný spotrebiteľ mala možnosť si ich prečítať a aby
pochopila ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je

zrejme z toho, že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli navrhovateľkou
podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne
uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť,
že navrhovateľka podpísala samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú
doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok. Zo strany odporkyne

nebolo preukázané jeho tvrdenie, že navrhovateľka ako spotrebiteľ mala možnosť odmietnuť podpísať
rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bol dotknutý zmluvný vzťah. Táto skutočnosť nevyplýva zo
zmluvy, ani zo všeobecných poistných podmienok a ani z osobitných zmluvných dojednaní.

Rozhodcovskú doložku robí neplatnou aj ust. § 8 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého

zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo
na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Podľa § 12 ods. 6, zmluvné strany sa môžu dohodnúť,
že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí,
že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase
začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej

zmluve nedohodli inak. V rozhodcovskej doložke je uvedené, že spory sa budú riešiť pred Stálym
rozhodcovským súdom, avšak vôbec ho neurčili, preto nie je možné ustáliť, že sa podrobujú predpisom
teda rokovaciemu poriadku tohto súdu. Toto dojednanie je teda neurčité a nejasné a ako také je samo
o sebe neprijateľnou doložkou a teda aj neplatným zmluvným dojednaním.

Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach, je neplatnou aj z
dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne odporca.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v
neprospechspotrebiteľa.Vprípadetakéhovýberu,ktorýniejedohodouobochstrán,totižzvlášťvznikajú
pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní. V danej veci sa rozhodcovské

konanie uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu odporkyne bez toho, aby tento výber mala
navrhovateľka možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou podmienkou
a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o

spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda
nemal právomoc vo veci konať. Keďže rozhodcovská doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa
v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná
aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a zaviazal odporcu, ktorý v konaní nemal
úspech nahradiť navrhovateľke trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vyčíslených
v zmysle §§ 11, 13, 13a vyhl. 655/2004 Z.z. za tieto úkony:

1. prevzatie a príprava zastúpenia 2013 60,08 Eur
2. podanie žaloby 60,08 Eur
3. vyjadrenie z 23.1.2014 61,85 Eur
4. vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania 1/2 30,92 Eur
5. účasť na pojednávaní dňa 16.6.2015 64,54 Eur

6. účasť na pojednávaní dňa 22.9.2015 64,54 Eur
Spolu 342,01Eur
Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z.
2 x 7,81 Eur, 3 x 8,04 Eur, 2 x 8,39 Eur
Spolu 56,12 Eur

Spolu trovy právneho zastúpenia 398,13 Eur
Súd nepriznal úkon vyjadrenie k odvolaniu podané 8.4.2014, nakoľko v ňom iba oznamuje, že sa vyjadrí
až bude vedieť obsah námietok.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku

konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Navrhovateľka je pre toto konanie oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona
č. 71/1992 Z.z. a súd jej návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok z
návrhov na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 3 písm. c/ sadzobníka

súdnych poplatkov t.j. vo výške 331,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.