Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/181/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113220937
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113220937.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa Q. T., A.. XX. XX. XXXX, W. Š.Q. XXXX/XX, W. W., v konaní zastúpeného JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpenom WERNER & Co. s.r.o., so
sídlom Stromová 54/A, Bratislava, IČO: 36 869 643, o ochranu spotrebiteľa a zaplatenie 484,-- Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 484,-- Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Súd určuje, že zmluvné dojednanie časti bodu 11. uvedené vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX: „Tretina poplatku
predstavujedohodnutýúrokazvyšnédvetretinyzahŕňajúnákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“, je neplatné z dôvodu neprijateľnosti.

Súd konanie vo zvyšnej časti z a s t a v u j e .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 599,63 Eur, a to v lehote 15
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 05. 08. 2013 sa domáhal vydania rozhodnutia, v
ktorom bude odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 484,-- Eur a zároveň určiť, že zmluvné
dojednaniečastibodu11všeobecnýchpodmienok,ktorésúsúčasťouzmluvyoúvereuzatvorenoumedzi
účastníkmi konania, je neplatná z dôvodov neprijateľnosti. Zároveň žiadal priznať primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 484,-- Eur.

Navrhovateľ v priebehu konania zobral svoj návrh späť v časti o uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť
mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 484,-- Eur, čomu súd s poukazom na ustanovenie §
96 ods.1 OSP vyhovel a konanie v tejto časti zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie originál zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX tak, ako
ich predložil navrhovateľ a tak, ako ju predložil odporca, potvrdením o úhrade poskytnutého úveru zo

strany navrhovateľa, výsluchom svedka, pričom zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ vo svojom návrhu, neskôr prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní uviedol,
že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dňa XX. XX. XXXX.Takáto zmluva je jednoznačne charakterizovaná ako spotrebiteľská zmluva v zmysle článku 2 Smernice
Rady 93/13 EHS a tak isto § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ uviedol, že táto zmluva
neobsahuje náležitosti tak, ako sú stanovené zákonom č. 258/2001 Z. z., keďže zmluva bola uzavretá

dňa XX. XX. XXXX je potrebné aplikovať práve ustanovenia z tohto zákonného predpisu. Navrhovateľ
uviedol, že v zmluve o úvere absentuje dátum konečnej splatnosti, ktorý musí byť uvedený konkrétnym
dátumom, zároveň absentuje úroková sadzba úveru, absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, zároveň zmluva neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a tak isto v zmluve absentuje údaj o priemernej hodnote RPMN. Vzhľadom k tomu, že táto

zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré sú obligatórne, je potrebné považovať tento úver za bezúročný a
bez poplatkov v zmysle § 4 ods.3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z.

Zároveň navrhovateľ uviedol, že v čase po podpísaní zmluvy, kedy mu bol poskytnutý úver vo výške
500,-- Eur, tento mal zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 82,-- Eur, čo aj urobil, pričom predložil o tom
aj dôkaz a to potvrdenie o vklade v banke zo dňa 23. 08. 2010, 17. 09. 2010, 18. 10. 2010, 19. 07. 2010,

18. 11. 2010, 20. 12. 2010, 19. 02. 2011, 22. 01. 2011 a 18. 05. 2011 a 17. 06. 2011. Teda spolu 820,--
Eur. Zároveň predložil potvrdenie o úhrade sumy 328,-- Eur dňa 01. 03. 2011.

Z dôvodu, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti požadované zákonom, je potrebné považovať
úver za bezúročný a bez poplatkov a z tohto dôvodu sa podľa tvrdenia navrhovateľa odporca obohatil o

sumu 484,-- Eur, ktorú prijal bez právneho dôvodu a toto obohatenie musí vydať.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy bol starobným dôchodcom, pričom o tejto
skutočnosti predložil aj dôkaz, a to rozhodnutie Sociálnej poisťovne, z ktorého je zrejmé, že od 07. marca
2005 je mu priznaný predčasne starobný dôchodok.

Z tohto dôvodu navrhovateľ uvádzal, že pokiaľ on predložil originál zmluvy uzavretej medzi účastníkmi,
s ktorým originálom on disponuje, je časť ohľadne účelu poskytnutého úveru prázdna, pričom nie je
vyznačený účel poskytnutia úveru ako povolanie, naopak oproti originálnemu vyhotoveniu zmluvy o
úvere, s ktorou disponuje odporca a jednalo sa o prvú originálnu zmluvu, ktorá automaticky prepisovala

údaje z tejto zmluvy na ostatné verzie zmluvy, pričom sa jedná o verziu v bielom vyhotovení, s ktorou
disponoval odporca a v tejto je vyznačený účel poskytnutia finančných prostriedkov ako na povolanie,
pričom navrhovateľ disponuje s originálom zmluvy vo farebnom vyhotovení, kde tento účel vyznačený
nie je.

Zároveň navrhovateľ uviedol, že dohoda ohľadne odplaty tak, ako bola dohodnutá predstavuje poplatok,
ktorý je neplatný z dôvodu, že takáto dohoda je úžerná, spôsobuje hrubý nepomer v neprospech
spotrebiteľa, najmä čo sa týka výšky takéhoto poplatku, ale aj špecifikácie jeho určenia, z čoho sa takýto
poplatok skladá. Z tohto dôvodu žiadal súd, aby určil, že zmluvné dojednanie z článku bodu 11 uvedené
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo

dňa XX. XX. XXXX ohľadne tretiny poplatkov, ktoré predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahrňujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým
spojenou je neplatný z dôvodu neprijateľnosti.

Odporca v konaní žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodov, že navrhovateľ nie je spotrebiteľom,

pretože zo zmluvy o úvere, ktorá podľa názoru odporcu nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ani
spotrebiteľskou zmluvou, pretože navrhovateľ vstúpil do právneho vzťahu s odporcom na základe
vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania a teda nie na svoju súkromnú
potrebu, z čoho je zrejmé, že navrhovateľ konal v rámci a za účelom výkonu svojho povolania. Dôležitým
z pohľadu odporcu bolo to, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné

prostriedky v skutočnosti použil. Odporca uviedol, že v rámci zmluvných vyhlásení navrhovateľ potvrdil
svojim podpisom to, že finančné prostriedky budú použité na výkon povolania.

Súd vo veci vypočul ako svedkyňu N. Š., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že v priebehu rokov 2009 a
2010 pracovala pre odporcu ako pracovník obchodnej spoločnosti, pričom jej náplňou bolo poskytovanie

pôžičiek. Uviedla, že pokiaľ klienti mali záujem o poskytnutie pôžičky, navštívili ju v jej kancelárii, kde
sa spisovali zmluvy, kedy ona sama vypisovala tieto predtlače, pričom potom čo jej zo strany súdu bol
poskytnutý k nahliadnutiu originály zmlúv o úvere poskytnuté jednak navrhovateľom a jednak odporcom
svedkyňa vyhlásila, že tieto zmluvy vypisovala ona a tak isto sa tam nachádza jej podpis. Uviedla, že onavypisovala zmluvu, ktorá je vo vyhotovení bielej verzie, tam sa vypisovali všetky potrebné údaje, ktoré
sa potom cez kopír prenášali na tú verziu, ktorá je vo vyhotovení farebnom. Uviedla, že nevie vysvetliť tú
skutočnosť, ako je možné, že na jednej verzii zmluvy je vyznačená - zaškrtnutá tá časť o tom, že finančné

prostriedky sa poskytujú na výkon povolania, pričom na druhej verzii takéto vyznačenie nie je. Uviedla,
že sú v podstate možné štyri varianty, kedy dlžník prehlási, že finančné prostriedky sú poskytnuté buď na
výkon zamestnania alebo povolania alebo podnikania, resp. na iný účel. Zároveň potvrdila tú skutočnosť,
že pokiaľ bol klient zamestnaný alebo nezamestnaný, zisťovalo sa to aj tým spôsobom, že sa telefonicky
overoval u zamestnávateľa v učtárni, či takýto klient je zamestnancom spoločnosti.

Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že odporca poskytol
navrhovateľovi úver vo výške 500,-- Eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť o sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 484,-- Eur, a to v 12 mesačných splátkach, mal zaplatiť po 82,-- Eur, teda celkovo 984,-- Eur.

Jednotlivé originálne vyhotovenia zmluvy o úvere, a to v bielom vyhotovení, ktorú predložil odporca a vo

farebnom vyhotovení tak, ako predložil navrhovateľ, súd konštatuje, že tieto sú totožné až na tú časť,
ktorá sa týka účelu poskytnutých finančných prostriedkov s tým, že navrhovateľ disponoval s verziou
zmluvy o úvere, kde takáto možnosť teda na výkon povolania, zamestnania, podnikania alebo iný účel
vyznačená nie je a naopak odporca disponoval originálnym vyhotovením zmluvy tak, že v tejto zmluve
je vyznačený účel, na ktorý boli finančné prostriedky poskytnuté s tým, že sa malo jednať o finančné

prostriedky poskytnuté na účel podnikania.

Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania z dôvodov, že pohľadávka bola splatná dňa 22. 01. 2011 a
posledná úhrada bola vykonaná dňa 17. 06. 2011, teda v tento deň sa mohol navrhovateľ dozvedieť, aká
je výška bezdôvodného obohatenia, kto za ňu zodpovedá. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná až

dňa 05. 08. 2013, je nárok navrhovateľa premlčaný.

Navrhovateľ uviedol, že o tom, že v zmluve je rozpor so zákonom sa dozvedel v čase omnoho neskôr,
vtedy, kedy mu vzhľadom na iné uzatvorené zmluvy o úvere hrozilo, že príde o byt a v roku 2013
kontaktoval spotrebiteľské združenie, ktoré mu poskytlo pomoc, tieto zmluvy skontrolovalo a teda

vedomosť o tom, že vzniklo bezdôvodné obohatenie a kto je za toto zodpovedný, nadobudol až v
priebehu rokov 2013.

Zároveň navrhovateľ uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra odporca v rámci predmetu činnosti
poskytuje úvery a vzhľadom na túto skutočnosť je povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať

s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecných záväzných právnych noriem a v súlade
s dobrými mravmi. Podľa názoru navrhovateľa bezdôvodné obohatenie je tak možné považovať za
úmyselné a platí 10-ročná objektívna premlčacia lehota. Odporca ako znalý dodávateľ si musel byť
vedomý zákonných náležitostí predmetnej úverovej zmluvy, ktoré sa v zmluve nenachádzajú, a pretože
ich tam vôbec neuviedol, je možné ustáliť úmyselné bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere medzi účastníkmi konania bola dohodnutá dňa XX. XX. XXXX,
pričom zákon č. 129/2010 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 02. 04. 2010, avšak podľa článku 1 ustanovenia
§ 1 až § 16 a § 17 ods.1 a 2 nadobudli účinnosť dňa 11. 06. 2010, súd aplikoval pre danú sporovú vec
právny predpis predchádzajúci a to zákon č. 258/2001 Z. z.

Podľa § 1 ods.1 zákona č. 258/2001 Z. z., tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.Podľa § 3 ods.2 citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods.2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať:
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

Podľa § 4 ods.3 posledná veta citovaného zákona, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

Podľa § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Súd na základe vykonaného dokazovania vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,
že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX dňa XX. XX. XXXX. Na
základe tejto zmluvy odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 500,-- Eur zvýšený o poplatok vo
výške 484,-- Eur, ktorý mal zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 82,-- Eur, teda celkovo 984,-- Eur.

Súd mal ďalej za preukázané, že odporca 10. splátkami po 82,-- Eur uhradil celkovo 820,-- Eur a tak
isto mal preukázanú platbu vo výške 328,-- Eur.

Súd zároveň konštatuje, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom spotrebiteľom

je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom zákon o spotrebiteľských úveroch
považuje za spotrebiteľa takú fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nespotrebiteľom by bola len taká osoba, ktorá má
postavenie odberateľa tovaru či služieb, ktorá vystupuje v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti alebo v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa k
dosiahnutiuziskuanielenkuspokojovaniuosobnýchpotriebodberateľačipríslušníkovjehodomácnosti.
Povolanie sú radené k činnostiam, ktoré môžu byť vykonávané ako samostatná zárobková činnosť
napr. slobodné povolanie, ale aj v pomeroch obdobných zamestnaneckým, či na základe pracovných či
iných zmlúv. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v rozhodnom období bol starobným dôchodcom,

nebol zamestnaný a takúto činnosť nevykonával. Zároveň mal súd za preukázané napriek tomu,
že v konaní boli predložené dve rozdielne originálne znenia zmluvy o úvere o tom, že vo verzii
a to vo farebnom vyhotovení, s ktorou disponoval navrhovateľ, nie je vyznačená kolónka, že úver
je poskytnutý na výkon povolania a naopak vo verzii, ktorá bola originálna v bielom vyhotovení a
slúžila na vpisovanie údajov pri poskytnutí úveru, je vyznačený účel práve ako na povolanie, pričom

tento rozpor sa v konaní súdu nepodarilo zistiť a to ani výsluchom svedkyne, ktorá sa k takýmto
rozdielnym zneniam originálneho vyhotovenia zmluvy vyjadriť nevedela. Súd však vychádza z toho,
že je potrebné v danom prípade považovať za preukázané, že táto úverová zmluva a poskytnutý úver
nebol poskytnutý za účelom podnikania, pretože takéto vyznačenie sa nachádza len verzii, s ktoroudisponovalodporcaatakétovyznačeniesamohloudiaťajdodatočne.Zoriginálnehovyhotoveniazmluvy
o úvere, s ktorým disponoval navrhovateľ nie je viditeľný žiadny zásah do tejto zmluvy a preto súd
považoval za rozhodujúce znenie zmluvy o úvere to vyhotovenie, s ktorým disponoval navrhovateľ. V

danom prípade bolo dôkazné bremeno na odporcovi, aby preukázal, že v danom prípade sa nemá
jednať o spotrebiteľský úver a že takýto nespotrebiteľský charakter je preukázaný spôsobom, ktorý
nevzbudzuje pochybnosti. Pochybnosti vzbudzuje práve opačný postup o tom, že originálne vyhotovenie
zmluvy poskytnuté odporcom obsahuje údaje naviac tak, že tieto údaje originálne vyhotovenie zmluvy
predložené navrhovateľom neobsahuje. Odporca teda neuniesol dôkazné bremeno zaťažujúce jeho

dôkaznú povinnosť v tom, že by preukázal, aké povolanie navrhovateľ vykonával a na aké mu bol
poskytnutý úver.

Z tohto dôvodu teda súd vychádzal z toho, že daná zmluva je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou,
pričom ju je potrebné podriadiť pod režim zákona č. 258/2001 Z. z.

Súd mal v konaní za preukázané, že v danom prípade táto zmluva neobsahuje niektoré z obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to najmä konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a tak isto
ročnú percentuálnu mieru nákladov spolu s primeranou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov.
V prípade, že zmluva takéto ustanovenia, ktoré zákon charakterizuje ako obligatórne neobsahuje,

nastupuje režim ustanovený v § 4 ods.3 posledná veta o tom, že takýto úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

Z tohto dôvodu preto súd konštatuje, že v danom prípade sa jedná o bezdôvodné obohatenie na strane
odporcu v rozsahu žalovanom navrhovateľom teda vo výške 484,-- Eur v zmysle ustanovenia § 451

ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka.

Z tohto dôvodu preto súd návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie
tejto sumy navrhovateľovi. Súd zároveň poukazuje na to, že v danom prípade nárok navrhovateľa
nie je premlčaný z toho dôvodu, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď vznikne

bezdôvodné obohatenie, ktorého sa to týka a o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a
kto ho získal sa oprávnený dozvie až vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať
získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške, ktorá je vyčísliteľná v
peniazoch, že právo je možné dôvodne uplatniť na súde. Z uvedeného vykonaného dokazovania
vyplýva, že navrhovateľ sa o týchto skutočnostiach dozvedel v čase tesne pred podaním žalobného

návrhu v priebehu rokov 2013 a z tohto dôvodu súd považoval nárok navrhovateľa za nepremlčaný.

Zároveň súd poukazuje na to, že v danom prípade je potrebné aplikovať aj ustanovenie o premlčacej
dobe, ktorá je objektívne vyjadrená 10 rokmi z toho dôvodu, že odporca pri vykonávaní činnosti tak,
ako mu vyplýva z výpisu z obchodného registra, musí postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou

pri dodržaní všeobecných záväzných noriem a v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ odporca uzatvoril
s navrhovateľom zmluvu o úvere v takej forme a za takých obsahových náležitostí ako je v konaní
preukázané, musel si byť vedomý zákonných náležitostí predmetnej úverovej zmluvy, ktoré táto zmluva
však neobsahuje, pretože ich tam vôbec neuviedol a z tohto dôvodu je možné vyvodiť, že v danom
prípade sa jedná o činnosť úmyselnú tak, že je možné aplikovať ustanovenie § 107 ods.2 o tom,

že v danom prípade sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Ani z tohto dôvodu preto nárok
navrhovateľa premlčaný nie je.

Súd zároveň určil, že poplatok v časti bodu 11 uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, kedy tretina poplatku

predstavujedohodnutýúrokazvyšnédvetretinyzahŕňajúnákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti,
kedy poplatok za takéto administratívne úkony podľa zmluvy predstavujú sumu 484,-- Eur, kedy takýto
poplatok spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, kedy
absentuje špecifikácia presného spôsobu výpočtu výšky poplatkov, odôvodnenia výšky a teda je v

rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so
smernicouonekalýchobchodnýchpraktikáchakaždátakátonekalápraktikasapovažujezaneprijateľnú
voči spotrebiteľovi a preto ju súd podľa § 153 ods.4 OSP určil za neprijateľnú. Zároveň súd mal za to,že takáto výška poplatkov je v rozpore s dobrými mravmi a je v neprospech spotrebiteľa a je ako taká
podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľovi
ako účastníkovi v spore v plnom rozsahu úspešnému priznal právo na náhradu trov konania voči
odporcovi, ktorý úspešný v konaní nebol a právo na náhradu trov konania nemal. Trovy konania si právny
zástupca navrhovateľa uplatnil v zmysle § 10, § 17 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., kedy na cestu z
Lučenca do Banskej Bystrice a späť na pojednávanie dňa 12. 03. 2015 bolo použité osobné motorové

vozidlo zn. VW Golf, ev. č. LC 834AO, spotreba 7 litrov benzínu BA95 na 100 km a na pojednávanie dňa
06. 10. 2015 bolo použité osobné motorové vozidlo Mitsubishi Outlander, LC 958CB, spotreba 9,5 litrov
benzínu BA95 na 100 km. Právny zástupca navrhovateľa si spolu s cestovným a náhradu za stratu času,
ktorú si uplatnil za deň 06. 10. 2015 vo výške 1/2-ice, keďže v danom termíne sa zúčastnil v Banskej
Bystrici ďalšieho pojednávania.

Trovy právneho zastúpenia teda predstavujú pri základnej sadzbe tarifnej odmeny v zmysle § 13 ods.3
v spojení s § 11 ods.1 písm.a) advokátskej tarify vo výške 72,92 Eur (61,85 Eur + 1/3-ina základnej
sadzby tarifnej odmeny z hodnoty sporu 484,-- Eur vo výške 11,07 Eur). V konaní boli vykonané do 15.
04. 2014 tieto úkony právnej služby: 03. 02. 2014 prevzatie a príprava zastúpenia 72,92 Eur, vyjadrenie
vo veci samej 04. 02. 2014 72,92 Eur, odmena advokáta spolu 145,84 Eur, 2 x režijný paušál 8,04 Eur,

spolu 16,08 Eur. Spolu 161,92 Eur.
Základná sadzba tarifnej odmeny za úkony vykonané od 16. 04. 2014 v zmysle § 13 ods.3 v spojení s
§ 11 ods.1 písm.a) advokátskej tarify vo výške 75,61 Eur (64,54 Eur + 1/3-ina základnej sadzby tarifnej
odmeny z hodnoty sporu 484,-- Eur vo výške 11,07 Eur), za úkony právnej služby a to zastupovanie na
pojednávaní dňa 12. 03. 2015 a 06. 10. 2015 po 75,61 Eur, spolu 151,22 Eur + 2 x režijný paušál po 8,39

Eur, spolu 16,78 Eur. Spolu odmena advokáta 168,-- Eur. Náhrada cestovného predstavuje za cestu
Lučenec - Banská Bystrica a späť dňa 12. 03. 2015 a 06. 10. 2015 v rozsahu 1/2-ice, t. j. 45,632 Eur
a 25,307 Eur, spolu náhrada cestovného za vykonané cesty 70,94 Eur, náhrada za stratu času dňa 12.
03. 2015 za cestu Lučenec - Banská Bystrica a späť za 6 začatých polhodín, náhrada za jednu začatú
polhodinu 13,98 Eur, spolu 83,88 Eur a dňa 06. 10. 2015 za cestu Lučenec - Banská Bystrica a späť

v rozsahu 1/2-ice náhrada za jednu začatú polhodinu 13,98 Eur, spolu 41,94 Eur, spolu náhrada času
125,82 Eur. Spolu odmena advokáta, cestovná náhrada a náhrada za stratu času bez DPH 364,76 Eur
+ DPH, spolu 437,71 Eur, čo potom spolu predstavuje 599,63 Eur (161,92 Eur + 437,71 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.