Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/280/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413211982
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4413211982.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 v konaní zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: S. J., nar.
X.X.XXXX, bytom E. XX/XX, I., o zaplatenie 102,90 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20.5.2013 právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) súdu
doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 102,90 € spolu s

príslušenstvom(úrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy 102,90€od30.3.2010dozaplatenia)
a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca so spoločnosťou Consumer Finance
Holding a.s. uzatvoril dňa 17.7.2008 zmluvu o pôžičke č. 1701592, na základe ktorej mu boli poskytnuté
finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splatiť 36 mesačnými splátkami po 12,91 € mesačne.
Odporca titulom pôžičky uhradil sumu 361,43 €. Keďže odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, listom
zo dňa 21.3.2010 ho vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy naraz. Nakoľko odporca dlžnú sumu
neuhradil, svojho nároku sa domáha súdnou cestou. Zároveň si uplatnil na zaplatenie i úrok z omeškania

a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh a trov právneho zastúpenia.

Súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa
a odporcu, ktorí sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavili a svoju neúčasť na
pojednávaní neospravedlnili. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o pôžičke,
podmienok k zmluve o pôžičke, predžalobnej upomienky, kópie doručenky, zmluvy o postúpení
pohľadávok spolu s prílohou, uznesenia č.k. 8Ro/687/2014-25 zo dňa 21.1.2015 a ostatných ku spisu

pripojených listín, prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. dňa 18.10.2013, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči odporcovi titulom zmluvy č. 1701592 zo dňa 17.7.2008, ktorá je predmetom
tohto konania. Tunajší súd uznesením č.k. 8Ro/687/2014-25 zo dňa 21.1.2015 pripustil zmenu účastníka

na strane navrhovateľa tak, že na miesto pôvodného navrhovateľa (spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s.) do konania vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o..Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 20.1.2011, predmetom tejto zmluvy bolo
poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 14.000,- Sk (464,71 €). V zmluve bolo určené splácanie
poskytnutejpôžičkyvmesačnýchsplátkachpo12,91€sdobousplácania36mesiacov.Súčasťouzmluvy

boli podmienky k zmluve o pôžičke. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa
21.3.2010, tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany odporcu tohto vyzval na úhradu dlžnej
sumy vo výške 248,53 € do 3 dní od doručenia upomienky. Odporca predmetné podanie prevzal dňa
26.3.2010. Dlžnú sumu neuhradil. Z predloženej prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplynulo,
že odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa zaplatil celkove sumu vo výške 376,43 €.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu na začatie konania.

Odporca sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám napriek výzve
súdu nevyjadril.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od

1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho
zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka,
zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V
prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné

vyhovieť. Súd mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako
dlžník uzavreli dňa 17.7.2008 zmluvu o pôžičke č. 1701592. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi
poskytnutý úver vo výške 464,71 €, ktorý sa odporca zaviazal právnemu predchodcovi navrhovateľa
uhradiť v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 12,91 €. Súčasťou zmluvy boli podmienky
k zmluve o pôžičke. Tiež mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa z dôvodu neplnenia

zmluvných podmienok odporcom (nesplácanie poskytnutej pôžičky riadne a včas) vyhlásil predčasnú
splatnosť svojej pohľadávky a to ku dňu 21.3.2010, pričom odporcu vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
do 3 dní od doručenia výzvy (odporca prevzal predmetnú výzvu dňa 26.3.2010, teda lehota na plnenie
v zmysle výzvy mu plynula do 29.3.2010). Predmetom konania v tejto veci bol záväzok
odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o pôžičke. Súd túto zmluvu považoval za zmluvu spotrebiteľskú a

na odporcu hľadel ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pôžičke aplikoval
ajpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách(§52anasl.Občianskeho
zákonníka), a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. S ohľadom
na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či navrhovateľ neuplatňuje

premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči odporcovi ako
spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom
č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej

povinnosti. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah, súd je
toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku
neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti,
ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa

vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého
úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa
domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom
konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť

odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.

Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť
prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu
na začatie konania. V prejednávanej veci z predloženej predžalobnej upomienky a

doručenky k tejto upomienke mal súd preukázané, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania,
vznikla titulom predčasného ukončenia zmluvného vzťahu zo strany veriteľa ku dňu 21.3.2010, pričom
toto nadobudlo účinky dňa 26.3.2010 doručením výzvy odporcovi. Potom deň nasledujúci po doručení
predžalobnej výzvy, t.j. deň 27.3.2010, možno v zmysle citovaného ustanovenia § 101 Občianskehozákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda za deň začatia plynutia
premlčacej doby. Počnúc od 27.3.2010 teda začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy
zo zmluvy o pôžičke na súde v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula

dňa 26.3.2013. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 20.5.2013 doručením návrhu na súd
(§ 82 ods. 1 O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym
spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie jeho (aj keď premlčaného) nároku návrhom
na súde. Avšak poznamenáva, že navrhovateľ nárok na vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac
ako troch rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku

zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako
zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni
priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S
ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporca bol podľa
výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže
si túto neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.