Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. august 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205178
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814205178.2

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: DPS
financial consulting, s.r.o. so sídlom Mikovíniho 10, Trnava IČO: 46 713 930 zastúpený advoconsulting,
s.r.o. so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428 proti žalovanému: X. N., C..
XX.XX.XXXX, S. C. N. XXX (právny nástupca pôvodnej žalovanej N. N.) o zaplatenie 251,88 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy istiny za obdobie od
01.01.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.06.2014 podanou voči pôvodnej žalovanej
N. N. domáhal zaplatenia sumy 251,88 eur spolu s úrokom z omeškania. Podanie žaloby odôvodnil
tým, žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/
CE zo dňa 27.09.2013 uzavretej medzi spol. Slovenská sporiteľňa, a. s. ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému Slovenskou sporiteľňou, a. s. oznámené

listom zo dňa 11.10.2013. Dňa 02.12.2005 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a. s., ako právny
predchodca žalobcu, so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom
bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 790,02 eur. Uzatvorením zmluvy o úvere sa žalovaný
zároveň zaviazal dodržiavať aj Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od
01.08.2002. Vzhľadom na rozsiahlosť Všeobecných obchodných podmienok a ich dostupnosť na
internetovej stránke predchodcu žalobcu, si pre účely oboznámenia sa s ich znením dovolili poskytnúť

priamo internetovú adresu týchto dokumentov. Ako zo zmluvy o úvere vyplýva, spôsob splácania
mesačných splátok bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý inkasom z inkasného účtu žalovaného
uvedeného v zmluve o úvere. Na tento účel sa žalovaný zaviazal zabezpečiť na tomto inkasnom účte
dostatok finančných prostriedkov tak, aby bolo možné realizovať inkaso v dohodnutých termínoch.
Nakoľko po čerpaní úveru žalovaný pre zaplatenie zmluvne dohodnutej splátky nezabezpečil na
inkasnom účte dostatok finančných prostriedkov, porušil týmto konaním ustanovenia zmluvy o úvere

a všeobecné obchodné podmienky, čím sa dostal do omeškania so splácaním poskytnutého úveru.
Omeškaním žalovaného vznikla Slovenskej sporiteľni pohľadávka z poskytnutého úveru, ktorú v zmysle
ustanovení zmluvy o úvere tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, ako aj všetky poplatky a náklady
Slovenskej sporiteľne spojené s úverom poskytnutým žalovanému. Zmluvou o postúpení pohľadávok
bola Slovenskou sporiteľňou žalobcovi postúpená pohľadávka z poskytnutého úveru, ktorá ku dňu
postúpenia pozostávala z istiny vo výške 251,88 eur, spolu s jej príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo

výške 161,21 eur. Žalobca, ako nový vlastník predmetnej pohľadávky, výzvou zo dňa 21.11.2013 vyzvalžalovaného na jej zaplatenie. Žalovaný ani po výzve žalobcu pohľadávku žalobcu do dnešného dňa
neuhradil.

Počas konania žalovaná N. N. dňa XX.XX.XXXX zomrela. Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa
26.01.2015 sp.zn. 4D/235/2014 súd zistil, že dedičom, ktorý zdedil všetok majetok po nebohej bol jej
manžel X. N., ktorý sa tak zo zákona a v zmysle ust. § 470 ods. 1,2 OZ stal účastníkom konania.

Žalovaný žalobu ako takú nerozporoval, bližšie sa k veci vyjadriť nevedel.

Keďže podaním zo dňa 21.07.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.07.2015 pred začatím
pojednávania vo veci samej vzal žalobca žalobu voči žalovanému späť čiastočne čo do zaplatenie časti
úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy istiny za obdobie od 01.01.2015 do zaplatenia súd
preto konanie v tejto časti v zmysle ust. § 96 ods. 1,3 OSP zastavil. Predmetom konania tak ostal
zvyšok nároku žalobcu ohľadom sumy istiny a časti úrokov z omeškania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 vrátane prílohy, oznámením pôvodného veriteľa zo dňa
11.10.2013 o postúpení, listom zo dňa 21.11.2013 na čl. 15, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa
02.12.2005, správami o pobyte pôvodnej žalovanej, vyjadrením žalobcu zo dňa 07.01.2015, výpisom z

úverového účtu, všeobecnými obchodnými podmienkami, osvedčením o dedičstve sp.zn. 4D/235/2014,
vyjadrením žalobcu zo dňa 20.07.2015, 21.07.2015, výsluchom žalovaného a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 02.12.2005 zmluvu

o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I.
zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za
podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 23.800,-Sk, úroková sadzba bola ku dňu
podpisu zmluvy dohodnutá vo výške 17,30 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných
splátok vo výške 643,- Sk splatných k 10. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 10.12.2005 a

poslednej dňa 10.11.2010. Medzi účastníkmi bol ďalej dohodnutý poplatok za vedenie účtu vo výške 50,-
Sk, mesačne. Podľa článku V bod 2 súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky s ktorými
sa mal dlžník oboznámiť a podľa ust. čl. I náležitosti zmluvy sa riadia aj všeobecnými obchodnými
podmienkami účinnými od 01.08.2002.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 pôvodný veriteľ ako postupca postúpil pohľadávku
vočižalovanému,ktorájepredmetomtohtokonania,nažalobcuakopostupníka.Postúpeniepohľadávky
bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 11.10.2013. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok, dlžná žalovaná suma.

Žalobca listom zo dňa 21.11.2013 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.

Žalovaný, dedič nebohej pôvodnej žalovanej vo svojej výpovedi uviedol, že má vedomosť o tom, že jeho
manželka brala úver pre dcéru na kúpu motorového vozidla, bližšie sa však nepamätá.

Podľa ust. § 470 ods. 1,2 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklad poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho,
čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné

odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 52 ods.2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa ust. § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka ).

Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OPZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného

v rozhodnom období ( ďalej len ,,Zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä
pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva
výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 6 ods. 3 Zákona, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. Zákona, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že

sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane
použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.01.2014 zavedený
do tohto zákona zákonom č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.".

Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že pôvodná žalovaná a pôvodný veriteľ uzatvorili zmluvu
o splátkovom úvere pričom k odstúpeniu od zmluvy ani k zosplatneniu úveru nedošlo. Bolo preukázané,

že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 02.12.2005 zmluvu o
splátkovomúvereč.XXXXXXXXXXpodľa§497až507Obchodnéhozákonníka.Podľačlánku.I.zmluvy,
predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 23.800,-Sk, úroková sadzba bola ku dňu podpisu zmluvy
dohodnutávovýške17,30%ročne,splatnosťúveruboladohodnutáformoumesačnýchsplátokvovýške

643,- Sk splatných k 10. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 10.12.2005 a poslednej dňa
10.11.2010. Medzi účastníkmi bol ďalej dohodnutý poplatok za vedenie účtu vo výške 50,-Sk mesačne.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a pôvodnou žalovanou bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je

totiž potrebné aplikovať zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa účinné v čase uzavretia úverovej
zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli

uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používanianeprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý

používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V
tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej
privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah vrátane premlčania posúdiť podľa

príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka aj keď sa zmluvnú
strany dohodli na tom, že sa ich právny vzťah bude spravovať Obchodným zákonníkom pretože
podľa Obchodného zákonníka platí štvorročná premlčacia lehota ktoré je pre spotrebiteľa jednoznačne
nevýhodnejšia ako lehota stanovená Občianskym zákonníkom a táto zmluvná podmienka je preto
neprijateľnou zmluvou podmienkou.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA

a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona 258/2001 Z.z. a § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj

zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré

bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu.

Žalovaný v priebehu súdneho konania síce nevzniesol námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke
ale s účinnosťou od 01.05.2014 došlo k zmene právnej úpravy súvisiacej s premlčaním prispotrebiteľských úveroch. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa
účinného od 01.05.2014, ktorý bol zavedený zákon č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.". Ide o procesné ustanovenie.

V súvislosti s novým zavedeným zákonným ustanovením, ktoré je účinné v čase rozhodovania a ktoré

má procesnú povahu je súd preto povinný zaoberať sa tým, či pohľadávka ktorá je premetom konania
nie je premlčaná.

Súd zistil, že žaloba v danej veci bola podaná dňa 11.06.2014. K zosplatneniu úveru poskytnutého
pôvodnej žalovanej ani k vyhláseniu predčasnej splatnosti nedošlo Nič také žalobca v žalobe ani
neuviedol Preto súd posudzoval premlčanie samostatne vo vzťahu ku každej splátke v zmysle ust §

101 a 103 OZ. Posledná splátka bola splatná dňa 10.11.2010. Dňa 11.11.2010 začala plynúť 3 ročná
premlčacia lehota u poslednej splátky, ktorá tak uplynula dňa 11.11.2013 u poslednej splátky. Splátka
splatné skôr boli aj ešte skôr premlčané.

Žaloba bola podaná až dňa 11.06.2014, teda po uplynutí premlčacej lehoty ohľadom všetkých splátok.

V zmysle zmeny právnej úpravy ktorá je účinná od 01.05.2014 súd musel na uplynutie premlčacej lehoty
prihliadnuť aj napriek tomu, že žalovaný nevniesol námietku premlčania.

Na základe uvedeného preto súdu neostávalo nič iné ako v zmysle citovaných právnych predpisov

žalobu v prevyšujúcej časti ktorá vlastne ostala predmetom konania po čiastočnom zastavení konania
preuplynutiepremlčacejlehotysprihliadnutímnavyššiecitovanézákonnéustanoveniavzmyslektorých
musí súd na premlčanie prihliadnuť zamietnuť.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení
mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovanému žiadna náhrada

trov konania nevyplýva, nárok na náhradu trov konania si neuplatnil a trovy konania nevyčíslil, súd
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do PrešovaV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.