Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, August 4, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Er/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215200724
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ágnes Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4215200724.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno vo veci exekučného konania oprávnených: 1./ mal. Z. L.Á., Z.. X.XX.XXXX, 2./
mal. L. L., Z.. X.X.XXXX, 3./ mal. K. L., Z.. XX.XX.XXXX, všetci bytom A. XX, A., všetci zastúpení
zákonným zástupcom: F. Q. L., Z.. X.X.XXXX, A. XX, A.D., proti povinnému: E. L., Z.. XX.X.XXXX, B. O.
XX, J. Z. L., t. č. F. X, A.Š., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné vo výške 310,84 eur
na každého mal. oprávneného, bežné výživné na mal. oprávnených vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne od januára 2014 a ďalších trov exekúcie

r o z h o d o l :

Súd v y h o v u j e námietkam povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mária
Hlavňová so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, Hlavná 115, pod spisovou značkou EX 51/2015.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávnených a na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Košice I č.
k. 22P/5/2010-61 zo dňa 20.1.2011, sa dňa 22.1.2015 začalo exekučné konanie o vymoženie dlžného a

bežného výživného a ďalších trov exekúcie. Okresný súd Komárno poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Máriu Hlavňovú poverením č. 5401 120216 zo dňa 13.2.2015.

Po udelení poverenia súdny exekútor doručil povinnému Upovedomenie o začatí exekúcie dňa
27.3.2015.Vtomtoupovedomeníbolpovinnýupovedomenýozačatíexekučnéhokonanianavymoženie
uloženej povinnosti a trov exekúcie, o možnosti dobrovoľného plnenia. Tiež bol poučený o možnosti

podania námietok proti exekúcii, ako aj o možnosti podania námietok proti trovám exekúcie. Zároveň
bol upovedomený aj o lehotách na podanie týchto námietok.

Povinný dňa 2.4.2015, t.j. v zákonnej lehote doručil súdnemu exekútorovi námietku proti exekúcii a
námietku proti trovám exekúcie. Predmetné podanie bolo zároveň povinným doručené aj súdu dňa
7.4.2015. Povinný uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22P/5/2010 bol

vydaný rozsudok, ktorým sa určilo výživné na čas od 1.1.2010 do 31.3.2012, t.j. nie až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej, o čom predložil dôkaz - kópiu prvej strany rozsudku Okresného súdu
Košice I sp. zn. 22P/2010-153, podľa ktorého vo veci maloletých oprávnených a povinného bolo určené
výživné zo strany otca na sumu mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima k rukám matky
vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred za obdobie od 1.1.2010 do 31.3.2011, ďalej kópiu
prvej strany uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/5/2010-156, ktorým bol opravený výrok

rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31.5.2013 č. k. 22P/5/2010-149 v odseku I na správne
znenie, t.j. povinnosť otca platiť výživné za obdobie od 1.1.2010 do 31.3.2012. Na základe uvedeného
povinný tvrdil, že exekúcia bola začatá neoprávnene, nastala tu okolnosť, ktorá bráni vo vymáhateľnosti
nároku oprávnených. Rozsudkom vydanom v konaní pod sp. zn. 22P/5/2010 bol povinný zaviazaný
na platenie výživného za čas do 31.3.2012, za uvedené obdobie však povinný nemal žiadny dlh na
výživnom. O uvedenom povinný predložil ďalší dôkaz - kópiu prvej strany rozsudku Okresného súdu

Košice I sp. zn. 4T/9/2012, ktorým bol povinný ako obžalovaný oslobodený spod obžaloby pre skutok
neplatenia výživného, keďže trestnosť činu zanikla. Povinný ďalej uviedol, že na čas po rozvode,t.j. od 31.3.2012 prebieha vo veci výživného konanie pod sp. zn. 11C/17/2010, v ktorom však ešte
neexistuje právoplatné rozhodnutie. Povinný predložil kópiu prvej strany rozsudku Okresného súdu
Košice I sp. zn. 11C/17/2010-116, ktorý v časti výroku o rozvode manželstva povinného a zákonného

zástupcu oprávnených a v časti zverenia maloletých oprávnených do starostlivosti matky nadobudol
právoplatnosť. Uvedený rozsudok však bol v časti výroku o výživnom na mal. oprávnených zrušený
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/198/2012-161 a vec bola v rozsahu zrušenia
vrátená na ďalšie konanie. Povinný tiež uviedol, že vo vzťahu k mal. oprávnenému v 1. rade bolo začaté
konanie o zapretie otcovstva, o čom predložil dôkaz - stanovisko Okresného súdu Košice I o tom, že

pod sp. zn. 11P/44/2012 prebieha konanie o zapretie otcovstva. Na základe vyššie uvedeného povinný
žiadal predmetné konanie zastaviť a rozhodnúť o námietke proti trovám exekúcie z finančných dôvodov
na strane povinného a z dôvodu neoprávnenej exekúcie.

Zákonný zástupca mal. oprávnených sa dňa 15.5.2015 vyjadril k podaným námietkam povinného a
uviedol, že si povinný vyše 18 mesiacov neplní vyživovaciu povinnosť voči mal. oprávneným a konanie

vedenénaOkresnomsúdeKošiceIpodsp.zn.11P/44/2010ozapretieotcovstvavočimal.oprávnenému
v 1. rade nie je právoplatne skončené, preto nie je dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti voči
nemu. Podľa oprávneného nenastali okolnosti pre zrušenie exekúcie, preto oprávnený trval na vykonaní
exekúcie.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,
ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa
namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní
námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 50 ods. 3 EP, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

Podľa § 50 ods. 4 EP, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

V exekučnom konaní sa súd v rámci podaných námietok zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po
vzniku exekučného titulu a ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti,

prípadne pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v predmetnom exekučnom konaní je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Košice I č. k. 22P/5/2010-61 zo dňa 20.1.2011, ktoré
bolo predbežne vykonateľné dňa 3.2.2011. Exekučným titulom súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým

určil povinnému povinnosť prispievať na výživu mal. oprávnených sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, a to na každé dieťa k rukám matky vždy
do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zákonný
zástupcamal.oprávnenýchnávrhomnavykonanieexekúcienavrholvymôcťodpovinnéhodlžnévýživné
od júna 2013 do decembra 2014 vo výške 310,84 eur na každé dieťa, ďalej bežné výživné vo výške

30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne od januára 2014 a trovy
exekúcie.

Súd si na základe námietok povinného proti exekúcii a predložených čiastočných dôkazov vyžiadal od
Okresného súdu Košice I právoplatné rozhodnutia vo veci sp. zn. 22P/5/2010. Súdu bol dňa 15.7.2015

predložený rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 22P/5/2010-153 zo dňa 31.5.2013, ktorým v 1.
výroku bolo určené výživné zo strany povinného voči mal. oprávneným v 1. až 3. rade mesačne vo výške
30 % zo sumy životného minima k rukám matky vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred za
obdobie od 1.1.2010 do 31.3.2011, v 2. výroku súd rozhodol, že sa dlžné výživné neurčuje a 3. výrokom
bolo určené, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uvedený rozsudok nadobudol

právoplatnosťvčastivýrokuI.dňa25.3.2014vspojeníspredloženýmrozsudkomKrajskéhosúduKošice
č. k. 8CoP/372/2013-177 zo dňa 28.2.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok prvostupňového súdu v
napadnutom výroku o výživnom pre mal. oprávneného v 1. rade, a v časti výroku II. a III. právoplatnosť
dňa 26.7.2013. Súdu bolo predložené aj uznesenie č. k. 22P/5/2010-156 zo dňa 31.5.2013 a právoplatnédňa 26.7.2013, ktorým bol opravený výrok rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 22P/5/2010-149 zo
dňa 31.5.2013 v odseku 1 tak, že správne má byť povinnosť otca - povinného v predmetnom exekučnom
konaní zaplatiť výživné za obdobie od 1.1.2010 do 31.3.2012.

Súd vzhľadom na uvedené poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu 3 Cdo 306/2009 zo dňa
14.01.2010, podľa ktorého je možné konštatovať, že rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané
rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 zákona o
rodine) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe

právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia
rodičmi maloletého. Rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa je skutočnosť, s ktorou zákon
spája obligatórnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 24
zákona o rodine), a to bez ohľadu na to, či prípadne už práva a povinnosti rodičov k maloletému
dieťaťu (ne)boli upravené skorším rozhodnutím súdu alebo ich dohodou. Eventuálna skoršia úprava
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine) stráca účinnosť

právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov. Rozhodnutie sa v tomto prípade stáva
neúčinným od momentu, kedy nastala právna skutočnosť spôsobujúca neúčinnosť tohto rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedeného je preto možné konštatovať, že povinný preukázal, že po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, pre ktoré nie je možné vykonať exekúciu v rozsahu, v akom bolo

vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie,
je právne neúčinné, resp. je účinné do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode (11C/17/2010-116) ku
dňu 31.3.2012. Keďže uznesením, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie, bola predbežne určená
povinnosťpovinnéhoprispievaťnavýživumal.oprávnenýchv1.až3.radedoprávoplatnéhorozhodnutia
vo veci samej, a právoplatným rozsudkom vo veci samej, t. j. rozsudkom č. k. 22P/5/2010-153 zo

dňa 31.5.2013 v znení uznesenia č. k. 22P/5/2010-156 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach č. k. 8CoP/372/2013-177 zo dňa 28.2.2014 bolo určené výživné zo strany povinného na mal.
oprávnených v 1. až 3. rade len za obdobie od 1.1.2010 do 31.3.2012 s tým, že sa dlžné výživné neurčilo,
súdnámietkampovinnéhoprotiexekúciivyhovel.Vpredmetnomkonaníbolopreukázané,žeexekučným
titulom boli len predbežne upravené pomery účastníkov konania a samotným rozhodnutím vo veci samej

bolo určené obdobie, za ktoré mal povinný platiť výživné. Okrem toho sa v inom konaní vedenom na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 11C/17/2010 riešila otázka ďalšej vyživovacej povinnosti povinného
voči mal. oprávneným.

Na základe námietok povinného proti exekúcii, predložených dôkazov a vyžiadaných rozhodnutí v

konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22P/5/2010 súd dospel k záveru, že predmetné
exekučné konanie bolo začaté neoprávnene, keďže v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/5/2010 bolo
právoplatne určené výživné len za obdobie od 1.1.2010 do 31.3.2011.

Súd na záver uvádza, že z dôvodu hospodárnosti konania, keďže podľa § 50 ods. 5 EP ak je rozhodnutie,

ktorým sa vyhovelo námietkam, právoplatné, súd exekúciu zastaví, nerozhodol o námietke povinného
proti trovám exekúcie. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, a to na

podpísanom súde.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.