Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 15Er/419/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615208146
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Husárová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615208146.1

Uznesenie

Okresný súde Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr.
Rudolf Krutý PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, EX 7446/15 na návrh oprávneného:
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598 právne zastúpený Advocate s.r.o.,
advokátska kancelária, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému: I. C., T.. X.X.XXXX, R. XXXX/XX, G.
T. D. o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 124

EUR a príslušenstva pohľadávky takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.4.2015 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre vymoženie 124 EUR a príslušenstva pohľadávky na základe návrhu
oprávneného a exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: SR 05354/14 zo dňa 22.10.2014.

Z predloženej Zmluvy o úvere č. 701500851 uzatvorenej dňa 21.3.2012 bolo zistené, že povinnému
poskytol oprávnený úver vo výške 350 EUR, úver sa povinný zaviazal splácať v 10 mesačných splátkach
po 62 EUR s poplatkom 270 EUR, celková suma na splatenie bola 620 EUR.

Podľa § 44 ods.2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *)

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia

vydaného v spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v
spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského
konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie

rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného
predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok
podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS na účely tejto smernice:
a) nekalé podmienky znamenaj zmluvné podmienky definované v článku 3;

b) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s
cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniuc) predajca alebo dodávateľov znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto

nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Prílohaobsahujeindikatívnyanevyčerpávajúcizoznampodmienok,ktorésamôžupovažovaťzanekalé.

Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.

Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok. V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, súd ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o

udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom.

Exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe Zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle vyššie citovanej smernice, a to podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS.

Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na
základe Zmluvy o úvere č. 701500951 uzatvorenej dňa 21.3.2012 je vzťahom spotrebiteľským aj podľa
ust. § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.

Súčasťou zmluvy o úvere, je aj rozhodcovská doložka uvedená v rozhodcovskej zmluve uzatvorenej

dňa 21.3.2012. Túto rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako
má súd za to, že uvedená zmluva je súčasťou úverovej zmluvy nakoľko sa svojím číselným označením
a dátumom podpisu zhodujú, a teda spotrebiteľ pri podpise oboch zmlúv nemal možnosť výberu ani
akýchkoľvek individuálnych dojednaní respektíve dojednaní, ktoré by obsah oboch zmlúv menili. Hoci
sú obe zmluvy na samostatných predpísaných tlačivách môže toto vzbudzovať dojem, že sa jedná o

individuálne dojednané ustanovenia. Podľa názoru súdu rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené,
je súčasťou rozhodcovskej formulárovej zmluvy (uvedené zmluvy sú totožné vo všetkých sporoch
vedených súdmi) a spotrebiteľ ju nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť
ovplyvniť znenie rozhodcovskej zmluvy a doložky v nej zakotvenej. Mohol len zmluvu jednak úverovú
a aj rozhodcovskú ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Už vzhľadom k tomu

súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.

Ustanovenie článku II zmluvných dojednaní rozhodcovskej zmluvy síce dáva možnosť riešenia sporov
alternatívne (všeobecnými súdmi alebo rozhodcovskými súdmi), je namieste konštatovať, že žalobcom
je vždy oprávnený, a ten si vždy zvolí rozhodcovský súd. Povinný teda nemá možnosť vyjadriť sa

k jeho rozhodnutiu a ani ho namietať. Žiadna dohoda tu neexistuje. Takéto neprijateľné podmienky
sú zo zákona neplatné a súd je povinný na nich prihliadať z úradnej moci. Tým táto rozhodcovská
zmluva a v nej uvedená doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich
práv. Poukazujúc na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle

citovanej smernice.

Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS má považovať
za kogentné ustanovenie (napr. bod 51 rozsudku Asturcom) a ochranu na dosiahnutie jeho účinkutreba považovať za ochranu na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia
C-76/10), teda pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať.

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany
spotrebiteľa“.

Na posúdenie skutočností, či plnenie z exekučného titulu neodporuje dobrým mravom alebo či
nejde o právom nedovolené plnenie podrobil súd ex offo kontrole rozhodcovskú doložku. Posúdenie

rozhodcovskej doložky je pritom v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pretože bez platnej
rozhodcovskej doložky nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovskýrozsudok.Zobsahuspisuvyplýva,žezmluvnédojednaniavrozhodcovskejzmluve,určujú
že sa všetky spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce z predmetnej
zmluvy a v súvislosti s ňou, porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené v súdnom
konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode

5 zmluvy. Výber jednej z alternatív spočíva na žalobcovi. Spory zo zmluvy rozhodnuté s konečnou
platnosťou v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z konkrétne uvedených rozhodcov.

Súd na základe uvedených skutočností zastáva názor, že rozhodcovská doložka predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. Pri výklade

obsahu spotrebiteľských zmlúv sa pritom vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
(ustanovenie § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka).

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v
budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Takéto

dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených čl. 46 ods.1 a
nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh
na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. V danom prípade nemal povinný ako
spotrebiteľ ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení v
rozhodcovskej doložke.

Ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú
za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená
v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou. Súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných

obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu,
aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá

je zmysle citovanej smernice neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal
možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy je

teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej
doložky bol dodávateľom vopred pripravený.

Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so
sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy

neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným
právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne
presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na
právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde tedao priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie
výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie
vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych

noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany,
aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou
smernicou. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského nálezu vyplýva absolútne opomenul
aplikovanie európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodca veľmi starostlivo posúdil

postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu
slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský nález rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú
súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s citovanou smernicou, súd v konečnom
dôsledku nemal inú možnosť ako zamietnúť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon

exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3
O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,
že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.