Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/496/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232825
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112232825.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: I. Š., J. E. T. L. C., D. XX, proti žalovaným: 1. Ústavný súd
Slovenskej republiky, Hlavná 110, Košice, 2. Slovenská republika - Ústavný súd Slovenskej republiky,
Hlavná 110, Košice, 3. Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie13,Bratislava,ozrušeníoznámeniaoodloženípodaniaÚstavnýmsúdomSlovenskejrepubliky
a iné, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 16. októbra 2013 č.k.

19C/329/2012-41 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd alebo „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 16. októbra
2013 č.k. 19C/329/2012-41 v bode I. výroku konanie o zaplatenie nemajetkovej a morálnej ujmy vo výške
5.000 € zastavil. V bode II. výroku uznesenia konanie o vyslovenie, že žalobcove podanie doručené

Ústavnému súdu Slovenskej republiky č. Rvp 12178/2012-4 je návrhom na začatie konania o sťažnosti
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pred žalovaným v 1. rade zastavil. V bode III. výroku uznesenia súd rozhodol,
že po právoplatnosti predmetného uznesenia ohľadom II. výroku bude nárok žalobcu na vyslovenie,
že jeho podanie doručené Ústavnému súdu Slovenskej republiky č. Rvp 12178/2012-4 je návrhom na
začatie konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pred žalovaným v 1. rade, postúpený Ústavnému
súdu Slovenskej republiky.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 17. decembra
2012 žiadal
1. zrušiť napadnuté oznámenie č. Rvp 12178/12-4 z 28. septembra 2012 (upovedomenie) žalovaného
v 1. rade o odložení podania a vrátiť späť Ústavnému súdu SR na ďalšie konanie a rozhodnutie,
2. vysloviť (určiť), že napadnuté oznámenie je ako procesný úkon pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť

podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 39 OZ absolútne neplatné,
3. vysloviť, že žalovaný v 1. rade svojim protiústavným postupom v konaní Rvp 12178/2012 porušil
základné ľudské práva žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ...
4. žalovaných solidárne zaviazať k náhrade nemajetkovej a morálnej ujmy vo výške 5.000 € (z titulu
nesprávneho úradného postupu a napadnutým oznámením ako iným zásahom),
5. vysloviť, že žalobcove podanie doručené žalovanému v 1. rade dňa 14. septembra 2012

zaregistrované pod č. Rvp 12178/2012 bolo a je návrhom na začatie konania o sťažnosti podľa čl. 127
ods. 1 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky.
Okresný súd písomne vyzval dňa 25. januára 2013 žalobcu, aby v lehote 10 dní od prevzatia uvedenej
výzvy zaplatil súdny poplatok zo žaloby v sume 300 €. Predmetnú výzvu prevzala matka žalobcu dňa
10. júla 2013 a žalobca súdny poplatok v súdom stanovenej lehote nezaplatil. Súd poučil žalobcu, že ak
nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví.Na zistený skutkový stav aplikoval § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.) v spojení s § 8 ods.
1 zákona č. 71/1992 Zb., § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb..

Vzhľadom na to, že v žalobe žalobcu boli obsiahnuté aj nároky, aby súd uložil ústavnému súdu posúdiť
jeho podanie zo dňa 14. septembra 2012 ako návrh na začatie konania o sťažnosti podľa § 127 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, okresný súd po citácii čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl.
124 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a § 18 ods. 1 zákona č. 38/1993

Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
(ďalej len zákon č. 38/1993 Z.z.), ako aj § 20 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. konštatoval, že súdna moc je
rozdelená medzi ústavný súd a všeobecné súdy, pričom tak ústavný súd, ako aj všeobecné súdu majú
jasne vymedzený okruh svojej rozhodovacej právomoci. Ústavný súd je nezávislým orgánom ochrany
ústavnosti, je nezávislý od zákonodarnej, výkonnej moci, ale aj od všeobecných súdov a ostatných
orgánov verejnej moci. Akékoľvek podania určené a adresované Ústavnému súdu Slovenskej republiky

môžu byť posudzované jedine ním. Pokiaľ sa žalobca v žalobe domáha, aby všeobecný súd „vyslovil“
podanie adresované ústavnému súdu zo dňa 14. septembra 2012 za návrh na začatie konania o
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, požaduje od všeobecného súdu postup alebo rozhodnutie, ktoré by
predstavovalo konanie nad rámec právomocí všeobecných súdov definovaných v čl. 142 ústavy a takéto
zasahovanie všeobecných súdov do rozhodovacej právomoci ústavného súdu by sa priečilo ústavnému

vymedzeniu právomocí jednotlivých orgánov súdnej moci. Po citácii § 104 O.s.p. súd konštatoval, že
v danom prípade ide o nedostatok právomoci, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom konania, a preto
súd z vyššie uvedených dôvodov konanie o vyslovenie, že žalobcove podanie doručené ústavnému
súdu je návrhom na začatie konania pred žalovaným v 1. rade zastavil a po právoplatnosti predmetného
uznesenia postúpil vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

Proti výrokom uznesenia v bode I., a v bode II. podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol
uznesenie vo výroku I. a II. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na princíp
právnej istoty a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 82/2002, podľa ktorého, ak súd
zistí nedostatok svojej právomoci, musí existovať iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť

a pokiaľ žiadny taký orgán súd nezistí, vec patrí do právomoci súdov. Poznamenal, že odloženie
podania nie je rozhodnutím, nakoľko Ústavný súd Slovenskej republiky procesne alebo meritórne
rozhoduje len formou uznesenia, nálezom alebo rozsudkom a nie „prípisom“. Nesprávny úradný postup
spočíval v neposkytnutí procesných poučení, nevydaním výzvy na odstránenie tvrdených vád podaní s
postupom na ich odstránenie ako bežne robia všeobecné súdy. Pokiaľ ide o základné práva a slobody,

ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je
založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní
ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právam všeobecných súdov čl. 142 ods. 1 ústavy,
pretože všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie
základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1,2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Z princípu

subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám
je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa
pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen
zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak
nie je daná právomoc všeobecných súdov (IV. ÚS 236/07).

K meritu namietal, že konanie o nemajetkovej a morálnej ujme (škode) je ex lege oslobodené v danej
veci od súdnych poplatkov, lebo je (ex oficio) právne podriadené pod zodpovednosť štátu podľa zákona
č. 514/2003 Z.z.. Výzva na súdny poplatok bola nezákonná a právne neúčinná, a preto jej doručenie
bolo (aj) ignorované ako irelevantné. Odvolateľ namietal aj nerešpektovanie elektronickej komunikácie

bez zaručeného elektronického podpisu v rozpore s právom na slobodu a formu prejavu. Citoval §
41 O.s.p. v spojení s § 42 ods. 3 O.s.p., kde je expressis verbis súdu prikázané, ktoré podanie treba
dopĺňať. Doplnenie emailových podaní bez ZEP a iné neobsahujúce návrh vo veci samej ani nariadenie
predbežného opatrenia nevyžaduje. Email nie je telefax. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu bez „VZ/VP“.

Žalovaní v 1. a 3. rade zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. ) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmalnapadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,
aj keď z iných dôvodov.

Výrok uznesenia pod bodom I., ktorým bolo zastavané konanie o zaplatenie nemajetkovej a morálnej
ujmy vo výške 5.000 € odôvodnil súd tým, že nebol zaplatený súdny poplatok zo žaloby. Odvolateľ
namieta, že ide o konanie o nemajetkovej a morálnej ujme, t.j. podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré je
podľa zákona oslobodené od súdneho poplatku. V tomto smere odvolateľ namietal aj odňatie možnosti
pred súdom konať.

K bodu I. uznesenia odvolací súd konštatuje, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
dospela (aj) k záveru, že odňatím možnosti pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie z
dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, i keď pre takýto postup neboli dané procesné predpoklady (viď
R 50/1997). V danej veci o takýto prípad ide.

Občianske súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č.
71/1992 Zb. v znení pred 1. októbrom 2012 ex lege vecne oslobodené od súdneho poplatku. Zákonom
č. 286/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v
znení neskorších právnych predpisoch a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len zákon

č. 286/2012 Z.z.) došlo k novelizácii zákona č. 71/1992 Zb., ktorou bolo s účinnosťou od 1. októbra
2012 vypustené ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.. Z prechodného ustanovenia
§ 18ca zákona č. 71/1992 Zb. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberali poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa
stanú splatnými po tomto dní. Pri výklade tohto ustanovenia treba však vychádzať z celého kontextu

zákona č. 71/1992 Zb. a použiť definície pojmu poplatkový úkon a vznik poplatkovej povinnosti, ako aj
ostatných pojmov používaných v zákona č. 71/1992 Zb.. Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak
je v sadzobníku ustanovený súdny poplatok za konanie a konanie sa začalo do 30. septembra 2012
vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov. Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity, jedine
vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo ku konaniam začatým do 30. septembra 2012, lebo v prípade

týchto úkonov poplatková povinnosť vznikla ešte pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z..

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. súdne poplatky (ďalej len poplatky) sa vyberajú za jednotlivé
úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a
prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis

z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona).

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, ak
poplatníkom je navrhovateľ.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa
tým konanie na jednom stupni. Občianskoprávne konanie na prvom i na druhom stupni tvorí jeden
celok, keďže sa končí až právoplatnosťou prvostupňového rozhodnutia. Konaním na návrh sa rozumie
predovšetkým konanie podľa Občianskeho súdneho poplatku. Znamená to, že súdny poplatok sa
predovšetkým platí za podaný návrh na začatie konania v prvom stupni. Na uvedené ustanovenie

nadväzuje § 7 zákona č. 71/1992 Zb., v ktorom sa určuje základ poplatku pri jednotlivých druhoch
predmetov poplatkových úkonov. Z ich formulácie je zrejmé, že za základ poplatku sa považuje vždy
predmet konania vo veci samej, teda vo veciach začatých na návrh predmet konania určený žalobou
(návrhom). Poplatok za podanie návrhu je splatný jeho podaním.

V danom prípade žalobca podal žalobu, ktorá bola doručená súdu dňa 17. decembra 2012 a tak mu
vznikla poplatková povinnosť dňa 17. decembra 2012. Podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v
znení účinnom od 1. októbra 2012 sa zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánov verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom platí súdny poplatok vo výške 20 €.
Pre spoplatnenie úkonu je rozhodujúce kedy bol návrh, t.j. žaloba doručená súdu. Správne bol žalobca

vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby, aj keď vo výške odporujúcej zákonnej úprave.Následky nezaplatenia súdneho poplatku stanoví zákon rôzne. Ak ide o podanie návrhu na poplatkový
úkon a žalobca nezaplatil súdny poplatok ani v dodatočnej lehote, ktorú mu súd určil, spravidla súd
konanie zastaví.

Tútosankciunemožnovyužiťo.i.,akbolpodľa§10ods.2písm.e/zákonač.71/1992Zb.,súdnypoplatok
stanovený vo výške odporujúcej zákonnej úprave. Toto ustanovenie predpokladá, že po doručení výzvy
na zaplatenie súdneho poplatku poplatníkovi, ak súd sám zistí (resp. ho na to upozorní poplatník), že
poplatok nie je vyrubený v správnej výške, súd môže znovu vyzvať poplatníka na zaplatenie súdneho

poplatku v správnej výške, avšak konanie nemôže zastaviť z dôvodu, že nebol zaplatený súdny poplatok
vo výške odporujúcej úprave podľa zákona č. 71/1992 Zb..

V prejednávanej veci žalobca síce neupozornil okresný súd na skutočnosť, že nepovažuje súdny
poplatok za vyrubený v súlade s ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch, ale jeho námietka (že
konanieonemajetkovejamorálnejujmepodľazák.č.514/2003Z.z.jeoslobodenéodsúdnehopoplatku)

tvorila podstatu jeho odvolania, proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo konanie pre nezaplatenie
súdneho poplatku zastavené.

Prvoradou povinnosťou odvolacieho súdu bolo vyriešiť si otázky, či konanie podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
je oslobodené od súdneho poplatku v predmetnej veci, a či bol súdny poplatok vyrubený okresným

súdom v správnej výške.

Len v prípade, ak by bol súdny poplatok vyrubený vo výške zodpovedajúcej ustanoveniam zákona č.
71/1992 Zb., bolo by možné napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Vzhľadom na to, že súdny poplatok nebol vyrubený vo výške zodpovedajúcej ustanoveniam zákona
č. 71/1992 Zb., neostala odvolaciemu súdu iná možnosť len uznesenie o zastavení konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom okresný súd opätovne vyzve žalobcu na zaplatenie
súdneho poplatku v správnej výške.

Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že aj výzva na zaplatenie súdneho
poplatku, ktorá obsahuje poučenie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., má byť odôvodnená, okrem
iného aj pokiaľ ide o výšku vyrubeného súdneho poplatku, tak aj pokiaľ ide o základ pre jeho výpočet,
zvlášť v prípadoch, keď v jednej žalobe uplatní žalobca viac nárokov, a to aj proti viacerým subjektom,

ako je to v predmetnej veci.

V ďalšej časti uznesenia, t.j. vo výrokoch, v ktorých konanie o vyslovenie, že žalobcove podanie
doručené Ústavnému súdu Slovenskej republiky č. Rvp 12 178/2012-4 je návrhom na začatie konania
o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo zastavené, a v tomto výroku

postúpené Ústavnému súdu Slovenskej republiky, sa okresný súd dopustil procesnej vady, ktorá
spôsobila zmätočnosť rozhodnutia, resp. zmätočnosť súdneho konania.

Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu zahŕňa v sebe nielen skúmanie správnosti napadnutého
rozhodnutia z hmotnoprávneho hľadiska, ale aj postup súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov.

Na vady konania pred okresným súdom odvolací súd prihliada len vtedy, ak tieto procesnoprávne vady
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Na takéto vady odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli

uplatnené v odvolaní. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že okresný súd sa dopustil vady, ktorá
mala za následok zmätočnosť súdneho konania.

Žalobca žalobou zo dňa 6.12.2012, ktorá bola doručená Okresnému súdu Košice I dňa 17.12.2012 sa
domáha :

1. zrušiť napadnuté oznámenie (upovedomenie) Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. septembra
2012 č. Rvp 12 178/12-4 o odložení podania a vrátiť vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky na ďalšie
konanie a rozhodnutie,2. vysloviť (určiť), že napadnuté oznámenie je ako procesný úkon pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť
podľa § 38 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 39 OZ absolútne neplatné,
3. vysloviť (určiť), že žalovaný v 1. rade svojím protiústavným postupom v konaní Rvp 12 178/2012

porušil základné ľudské práva žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ...
4. zaviazať solidárne žalovaných k náhrade nemajetkovej a morálnej ujmy vo výške 5.000 € (z titulu
nesprávneho úradného postupu a napadnutým oznámením ako iným zásahom),
5. vysloviť, že žalobcove podanie doručené žalovanému v 1. rade dňa 14. septembra 2012
zaregistrované pod č. Rvp 12 178/2012 bolo a je návrhom na začatie konania o sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Okresný súd rozhodol len o zastavení konania o zaplatenie nemajetkovej a morálnej ujmy vo výške
5.000 € a o vyslovenie, že žalobcove podanie doručené Ústavnému súdu Slovenskej republiky č. Rvp 12
178/2012-4 je návrhom na začatie konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Z obsahu spisu ani z rozhodnutia okresného súdu nedá sa zistiť prečo súd nerozhodol o ostatých

nárokoch obsiahnutých v žalobe.

Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil okresný súd svojím procesným postupom
v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odníma možnosť konať pred súdom, lebo
mu bráni v realizácii tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné

uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane.

Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy
nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, lebo ide o vadu konania, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Rovnaký osud ako predchádzajúce výroky uznesenia má aj súvisiaci výrok uznesenia o postúpení
nároku (špecifikovanom v petite uznesenia) Ústavnému súdu Slovenskej republiky, t.j. aj tento bol
zrušený a vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť len zrušiť napadnuté uznesenie
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p. a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Aj napriek tomu, že okresný súd sa dopustil procesných pochybení vyššie opísaných, odvolací súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodovanie Ústavného

súdu Slovenskej republiky pri plnení jeho úloh nie je daná právomoc všeobecného súdu, ale je daná
právomoc ústavného súdu.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po
právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu (§ 104 ods. 1 veta druhá pred
bodkočiarkou O.s.p.).

Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

V občianskom súdnom konaní súdy preskúmajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy

a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade
všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so
zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak
to ustanovuje zákon.Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy) súdy rozhodujú v občianskoprávnych
a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a
zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Všeobecné súdy plnia predovšetkým úlohy ochrany zákonnosti, ich právomoc je vymedzená v čl. 142
ods. 1 ústavy a špecifikovaná v citovaných ustanoveniach § 7 ods. 1 až 3 O.s.p..

Podľa čl. 124 Ústavy Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Právomoc ústavného súdu je upravená v čl. 124 až 140 Ústavy.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných
slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 38/1993 Z.z.)
návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať v akej veci sa
týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho
(ich) zástupca.

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a prípadne ten, proti komu návrh smeruje, ako aj osoby, o ktorých
to ustanovuje tento zákon (§ 21 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z.).

Existencia súdnej právomoci je procesnou podmienkou podľa § 103, § 104 O.s.p.. Jej splnenie súd
skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni.

Zákon výslovne zdôrazňuje, že neodstrániteľným je predovšetkým nedostatok právomoci súdu.

Pre nedostatok právomoci súdu sa konanie zastavuje. Je neprípustné rozhodnutie, v ktorom sa súd
obmedzí iba na výrok o zastavení konania pre nedostatok právomoci súdu. V uznesení o zastavení
konania je súd povinný rozhodnúť, ktorému inému orgánu vec postupuje.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.