Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/510/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112206506
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112206506.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1. X. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., Q. XX, zast. JUDr.
Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Bratislava, Zámocká 36, 2. E. A., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Z., J. 2, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Občianske združenie Všeobecná

ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zast. JUDr.
Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie sumy 3.281,10 eura
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 26. marca 2015
č. k. 7C/121/2014-87, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil vstup vedľajšieho účastníka Občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava
- Staré Mesto. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 93 ods. 1, 2, 3, 4 OSP účinného do
31. 12. 2014, ako aj poukazom na novelu Občianskeho súdneho poriadku č. 384/2008 Z. z. a po
preskúmaní podania navrhovateľa zo dňa 28. 01. 2015 mal za to, že nesúhlas navrhovateľa so vstupom
vedľajšieho účastníka na strane odporcov bol nedôvodný. Zdôraznil pritom, že k základným princípom

materiálneho právneho štátu, ktorý je implicitne obsiahnutý aj v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, patrí princíp právnej istoty. Ten pozostáva z viacerých čiastkových prvkov, ktoré vystupujú
aj ako samostatné princípy. Ide najmä o princíp jasnosti (určitosti), zrozumiteľnosti a predvídateľnosti
právnych noriem, princíp legitímnych očakávaní, t. j. predvídateľnosti postupu orgánov verejnej moci,
princíp ochrany dôvery občanov v právo, princíp ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere a tiež
princíp zákazu retroaktivity. Nakoľko navrhovateľ sa vo svojom podaní odvolával na právnu úpravu, ktorá

bola účinná od 01. 01. 2015, súd prvého stupňa v súlade s princípom zákazu retroaktivity, neaplikoval
ustanovenia zákona účinného od 01. 01. 2015, ale postupoval podľa doterajších predpisov, v zmysle
ktorých základným predpokladom na pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania v zmysle § 93 ods.
2 OSP bolo splnenie podmienky, že išlo o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti bola ochrana
práv podľa osobitného predpisu. Pokiaľ mal súd prvého stupňa za preukázané, že vedľajší účastník -
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962 so sídlom Šafárikovo námestie

7, Bratislava, spĺňalo túto podmienku, pričom z výpisu z registra občianskych združení mal za
preukázané, že predmetom činnosti združenia bola ochrana práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa,
prípadný súhlas, resp. nesúhlas účastníkov konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nebol
potrebný, nakoľko ho Občiansky súdny poriadok ani nevyžadoval. Bolo síce nesporné, že vedľajší
účastník nemôže v konaní vystupovať proti vôli toho, koho má v konaní podporovať, čo však nebol tento
prípad, nakoľko odporcovia námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka na svojej strane nevzniesli.

Na záver dodal, že o vstúpení vedľajšieho účastníka do konania nevydáva žiadne rozhodnutie, preto,
ak v zmysle 93 ods. 2 OSP vedľajší účastník vstúpi do konania, či už z vlastného podnetu alebo navýzvu niektorého z účastníkov, prislúchajú mu v zmysle § 92 ods. 4 OSP rovnaké práva a povinnosti
ako účastníkovi, napr. má právo na zaslanie rovnopisov podaní, nahliadnuť do spisu a pod., pokiaľ
zákon výslovne neustanovuje, že procesné podanie môže vykonať len hlavný účastník osobne, či už

navrhovateľ alebo odporca v závislosti od strany konania, ku ktorej vedľajší účastník vstúpil. Vzhľadom
k tomu, že v danej veci sa medzi účastníkmi konania jedná o spotrebiteľský vzťah a vedľajší účastník je
právnická osoba, ktorá má chrániť práva spotrebiteľa, a nejde o skrátené konania, súd prvého stupňa
rozhodol tak, že vedľajšieho účastníka pripustil do konania na strane odporcov.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, namietajúc nesprávne právne
posúdenie veci, ktoré odôvodnil poukazom na § 93 ods. 3 OSP. Zastal názor, že ustanovenie § 93
ods. 3 OSP jednoznačne stanovuje súhlas hlavného účastníka ako nevyhnutnú súčasť oznámenia
Združenia o vstupe do konania. Absenciu súhlasu nemožno nahradiť ani výzvou zo strany súdu
adresovanou odporcovi na vyjadrenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko
takúto možnosť nepripúšťa ani samotné znenie Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že

Združenie takýto súhlas do dnešného dňa nepredložilo, nesplnilo podmienky na vznik vedľajšieho
účastníctva v predmetnom konaní. Nevyhnutnosť súhlasu zaviedol do Občianskeho súdneho poriadku
zákon č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015. Keďže išlo o ustanovenie procesného charakteru
bez uvedenia prechodných ustanovení, mal za to, že je platné odo dňa účinnosti, a teda sa vzťahuje
aj na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručeného súdu pred 01. 01. 2015.

Uvedené podľa neho potvrdila aj dôvodová správa k článku I bod 3 zákona č. 353/2014 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok. Okrem toho dodal, že z ustanovenia § 93 OSP
aj pred spomínanou novelou vyplývalo, že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje na
návrh. V prípade námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva bolo potom úplne irelevantné, kedy
Združenie vstúpilo do konania, nakoľko rozhodujúci bol stav v čase rozhodovania o podanej námietke

neprípustnosti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. februára 2013 sp.
zn. 3Cdo 188/2012. Zastal názor, že súd postupoval nesprávne, keď pripustil vedľajšieho účastníka
do konania, napriek absencii súhlasu ním podporovaného účastníka, čím rozhodol jednak v rozpore
s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ako aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené namietal neprípustnosť vedľajšieho účastníctva a navrhol, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 OSP ho zmenil tak, že
vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania nepripúšťa.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník, považujúc napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa za vecne správne a žiadal o jeho potvrdenie. Mal za to, že v prípadoch, ak ide o druhú

skupinu subjektov, stačí, ak sa súd obmedzí na konštatovanie konkrétneho zákonného ustanovenia,
a námietka neprípustnosti je v takýchto prípadoch zrejme vylúčená. Poukázal pritom na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 04. 2015 sp. zn. 17Co/87/2012. Čo sa týkalo ochrany
osobných údajov a porušenia čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR poukázal na najnovšie uznesenie Ústavného
súdu SR z 29. 01. 2014 sp. zn. PL. ÚS 1/2014-9. Z uvedeného potom jednoznačne vyplývalo, že k

účinnému vstupu vedľajšieho účastníka nebol potrebný výslovný súhlas odporcu, na ktorého strane
vedľajší účastník vystupoval a rovnako tak pre prípustnosť účastníctva bola právne irelevantná námietka
protistrany. Keďže v tomto konaní odporca nevzniesol námietku neprípustnosti, bolo zrejmé, že nebol
dôvod na nepripustenie vedľajšieho účastníctva. Okrem toho mal za to, že nebolo potrebné dokladať
súhlas odporcu, nakoľko na jeho vstup sa vzťahovala ešte pôvodná právna úprava a to s poukazom na

absenciu prechodných ustanovení zákona č. 353/2014 Z. z. účinného od 01. 01. 2015. V
opačnom prípade by išlo o retroaktivitu, ktorá je v slovenskom právnom poriadku zakázaná. Na podporu
svojich argumentov uviedol aktuálnu judikatúru, ako aj sa vyjadril k otázke súhlasu odporcu a dospel k
záveru, že v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania
sa výslovný súhlas podporovaného účastníka získaný pred vstupom vedľajšieho účastníka do konania

nevyžadoval, a preto boli splnené zákonné podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods.
1 OSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní (podľa § 214 ods. 2 OSP) a po jeho preskúmaní

dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správne potvrdiť.Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 07. 02. 2012 domáhal zaplatenia
sumy 3.281,10 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že postupca a odporcovia uzatvorili
dňa 26. 11. 2002 Zmluvu č. 0232062964, v dôsledku čoho došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov

odporcom. Vzhľadom na to, že odporcovia neplnili v stanovených termínoch splátky, postupca odstúpil
od zmluvy a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. Následne došlo k postúpeniu predmetnej
pohľadávky. Okrem toho si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, počnúc dňom 23. 10. 2008, t.j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy
k zmluve o postúpení pohľadávok. Podaním zo dňa 18. 11. 2014, doručeným súdu prvého stupňa dňa

24. 11. 2014, oznámilo svoj vstup do konania občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, ktoré v zmysle § 93 ods. 2 OSP vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na
podporu odporcov. Súd prvého stupňa oznámil vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcov do
konania účastníkom konania. Navrhovateľ oznámenie prevzal dňa 05. 12. 2014, odporca v 1. rade dňa
15. 12. 2014 a odporkyňa v 2. rade dňa 06. 12. 2014 (č. l. 73 spisu). Odporkyňa v 2. rade
písomným podaním zo dňa 16. 12. 2014 oznámila, že súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do

konania (č. l. 76 spisu). Odporca v 1. rade vstup vedľajšieho účastníka na svojej strane nenamietal,
avšak svojím podaním vzniesol námietku premlčania. Keďže navrhovateľ podaním zo dňa 28. 01. 2015
vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, súd prvého stupňa o prípustnosti vedľajšieho
účastníctva rozhodol napadnutým uznesením tak, že ho pripustil.

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti

vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom od 01. 01. 2015 do konania vstúpi buď z
vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako
vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená

na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,10b*) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj
súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.
O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje
rozhodnutia aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2
OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že zákon umožňuje, aby sa
v sporovom konaní zúčastnil na strane navrhovateľa alebo odporcu vedľajší účastník. Môže sa tak stať
buď na výzvu účastníka konania, alebo na podnet samotného vedľajšieho účastníka, a to kedykoľvek od

okamžiku začatia konania až do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Súd sa zaoberá prípustnosťou
vedľajšieho účastníctva len za predpokladu, že niektorý účastník namietne neprípustnosť takéhoto
vstupu. Novela Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015 doplnila ustanovenie
§ 93 ods. 3 OSP o ďalšiu podmienku, ktorou je, že ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z
vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného

predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na
konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Stotožňujúc sa s názorom súdu prvého stupňa, že
základnýmprincípommateriálnehoprávnehoštátujeprincípprávnejistoty,ktorýokreminéhozahrňujeaj
princíp zákazu retroaktivity, odvolací súd bol toho názoru, že súd prvého stupňa správne na daný prípadneaplikoval ustanovenie § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom od 01. 01. 2015. Naviac, poukazujúc
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. novembra 2013 sp. zn. 3Cdo 280/2013,
odvolací súd dodáva, že ani v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu sama

skutočnosť, že právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa prejavila vôľu vstúpiť
dourčitéhokonania,bezďalšiehoešteneznamenala,žejejprocesnýúkonvyjadrujúcitútovôľuvyvolával
vždy ňou sledované právne účinky. Ani samotný status takejto právnickej osoby vyplývajúci z § 93 ods.
2 OSP ešte neznamenal, že jej vstup do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka bol
vždy prípustný. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedal zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého

oznámil účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzval ich,
aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci mohli vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Uvedený postup bol zachovaný aj v danom prípade
a to oznámením vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcov do konania navrhovateľovi, ako aj
odporcom v 1. a 2. rade, pričom odporkyňa v 2. rade vyjadrila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania a odporca v 1. rade tento vstup vedľajšieho účastníka nenamietal, preto odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.