Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200766
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200766.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Veľký Krtíš, katastrálny odbor, Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš za účasti: C. P., rod.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. D. č. XX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V
36/2015 zo dňa 13.04.2015 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V 36/2015 zo dňa 13.04.2015 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s. r. o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu

správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 36/2015 zo dňa
13.04.2015. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na povolenie vkladu zmluvy o zriadení
záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ doručil na správny orgán
návrh na vklad záložného práva titulom Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ

uzavretej dňa 24.11.2014. Odporca po preskúmaní návrhu na vklad zistil, že predložená záložná
zmluva nespĺňala podmienky na vklad podľa § 31 ods.1 Katastrálneho zákona, a preto návrh na
vklad rozhodnutím z 13.04.2015 zamietol. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,
že dlžník uvedený v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX ako splnomocniteľ mal požiadať o bezplatné
zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov a dohodou o splnomocnení zo dňa 31.01.2014
udelil spoločnosti ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava plnomocenstvo na uzavretie

záložnej zmluvy. Uvedená dohoda o splnomocnení je predformulovaná, názov zástupcu je predtlačený
a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi ako aj špecifikácia nehnuteľností. Uvedená dohoda
bola splnomocniteľkou podpísaná vo Veľkom Krtíši dňa 31.01.2014 a splnomocnený zástupca datoval
podpísanie v Bratislave dňa 31.01.2014. Dátum podpisu dohody o plnomocenstve dlžníčkou je zhodný
s dátumom podpisu úverovej zmluvy, čo vyplýva z bodu II. záložnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva,
že splnomocnenec nebol prítomný pri podpise dohody o plnomocenstve, o čom svedčí aj vyjadrenie

dlžníčky z 13.04.2014 do zápisnice vyhotovenej u odporcu, ktorá uviedla, že na plnomocenstve je jej
podpis, ale neprečítala, čo podpisuje. Nepamätá si, že by jej o účele dohody niečo povedali. Nikoho
nežiadala, aby ju vo veci zastupoval, nebola jej daná možnosť výberu zástupcu. So zástupcom sa
nikdy nestretla, nevie, kto to je. Z dohody o plnomocenstve je podľa odporcu zrejmá skutočnosť, že
veriteľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníčku konať, čím dlžníčke odňal právo slobodne
sa rozhodnúť, kto ju bude zastupovať v jej záležitostiach. Uvedenú skutočnosť dlžníčka potvrdila v

priloženej zápisnici. Splnomocnený zástupca háji záujmy veriteľa a nie je teda možné, aby hájil aj záujmy
dlžníka, čím je jeho konanie v mene dlžníka spochybniteľné. Z uvedených skutočností odporca dovodil,že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor záujmov združenia
občianskoprávnej pomoci ProHelp so záujmami zastúpeného. Keďže dohoda o plnomocenstve nie
je platná, nemohli nadobudnúť právne účinky ani neskoršie uzavreté právne úkony uskutočnené na

základe takéhoto plnomocenstva. Neplatná je podľa odporcu preto aj zmluva o zriadení záložného práva
z 24.11.2014. Odporca poukázal na ustanovenia § 22 ods. 2, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podmienky na vklad podľa odporcu neboli splnené, a
preto návrh na vklad odporca v plnom rozsahu zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný
prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie,
pretože odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z
§ 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu

o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či úkon urobený v predpísanej
forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.
Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Odvolateľ nesúhlasil
s tvrdením odporcu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník

sa nemal možnosť sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Ide o predpoklady odporcu nevychádzajúce
z objektívne zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených predpokladov,
čo vyplýva aj z jeho odôvodnenia, preto rozhodnutie odporcu nie je rozhodnutím vydaným na základe
spoľahlivo zisteného skutkového stavu a nemá náležitosti uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku,
keď len konštatuje, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Predložené plnomocenstvo

je samostatným právnym úkonom uzatvoreným medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto
právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Podľa odvolateľa sa odporca mýli, keď tvrdí,
že bol rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného, pretože takýto rozpor musí reálne existovať
a nepostačuje len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Dohoda o plnomocenstve je samostatným

právnym úkonom uzatvoreným medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie. Záver, že z predtlače vyplýva, že veriteľ určil zástupcu pre dlžníka,
nemá oporu v listinách predložených v správnom konaní. Právny úkon nespĺňa žiadny znak neplatnosti.
Navrhovateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko bola riadne uzatvorená dohoda
o plnej moci medzi záložcom a Združením ProHelp. Nebol preukázaný a ani neexistuje žiadny rozpor

medzi záujmami záložcu a jeho zástupcu, udelené plnomocenstvo má všetky zákonné náležitosti, je
platné a nebolo splnomocniteľom do podania návrhu na vklad odvolané.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení z 09.06.2015 uviedol, že trvá na zákonnosti vydaného
rozhodnutia a žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods.
2 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 264 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p.
preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom
administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad

záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, napadnuté rozhodnutie a zápisnicu z 13.04.2015
o vypočutí C. P. k okolnostiam uzatvorenia dohody o splnomocnení.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 14.01.2015 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa

24.11.2014. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť,
s.r.o., Bratislava a záložkyňou C. P. v zastúpení DSS Nestor, o.z., Zázrivá (predtým ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci Bratislava). Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu
zapísané na LV č. XXX, nachádzajúce sa v k. ú. E. D.. Podľa článku II. citovanej záložnej zmluvy
záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré

vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.01.2014. Predmetnú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere navrhovateľ predložil odporcovi na základe jeho výzvy v správnom konaní. Z
návrhu na vklad zo dňa 24.11.2014 súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie
o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení.O predmetnom návrhu rozhodol odporca rozhodnutím č. V 36/2015 zo dňa 13.04.2015 tak, že návrh
zamietol. V správnom konaní vyzval ďalšieho účastníka - záložcu na vyjadrenie sa k podpísaniu dohody
o splnomocnení zo dňa 31.01.2014. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na

obsah písomného vyjadrenia ďalšej účastníčky vyhotovenej do zápisnice u odporcu dňa 13.04.2015.
Z predmetnej zápisnice, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu súd zistil, že dlžníčka v správnom
konaní uviedla, že na dohode o plnej moci jej jej podpis, neprečítala si však, čo podpisuje. Nepovedali
jej, aký účel má dohoda. S p. C. sa nikdy nestretla, nevie, kto to je. Menovite nikoho nesplnomocňovala,
nebola jej poskytnutá možnosť výberu splnomocnenca. Nikoho nežiadala, aby ju zastupoval, ani

písomne, ani ústne.

Z administratívneho spisu súd zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľkou
C. P. a splnomocnencom ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, pričom názov
splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola
podpísaná splnomocniteľkou dňa 31.01.2014 vo Veľkom Krtíši, vyplýva, že ďalší účastník „za účelom

naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so zmluvou o úvere
č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., po prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil združeniu
ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov

vymenených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností
a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ako poskytovateľom
úveru“. Z dohody o splnomocnení bod III. vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj
záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení
svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu

plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa
sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná

o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných
sankcií“. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná v ten
istý deň, t.j 31.01.2014, avšak v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol
dňa 31.01.2014 osobne prítomný pri podpísaní návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou
dňa 31.01.2014 vo Veľkom Krtíši (táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky v správnom

konaní - viď zápisnica zo dňa 13.04.2015, v ktorom ďalšia účastníčka uviedla, že nevedela, že podpisuje
aj dohodu o plnej moci, nikto jej nič nevysvetlil, nemala možnosť vybrať si splnomocnenca, nikoho
menovite nesplnomocňovala na svoje zastupovanie, splnomocnenca p. C. nepozná. K. o splnomocnení
bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 31.01.2014, t.j. v rovnaký deň ako zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z článku II. záložnej zmluvy.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uvedených
v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa

predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení
je neplatná a táto skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v
mene záložcu (dlžníčky) uzatvoril neplatne splnomocnený zástupca. Takýto právny úkon potom nemôže
vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo

k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou návrhu na vklad je o. i. aj dohoda o
splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí
byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že

odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k
nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami
Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej

moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ.
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno
priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za

právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak
nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti
právneho úkonu je o. i., že nemá právne účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik
práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel

svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom
uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého

je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná vo Veľkom Krtíši
dňa 31.01.2014 (t. j. v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť,
s. r. o., Bratislava ako veriteľom a C. P. ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive), je možnépodľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto
vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísaná síce v ten istý deň 31.01.2014, avšak v Bratislave, ako

aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný
pri podpísaní dohody vo Veľkom Krtíši dňa 31.01.2014. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy,
ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie
zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav
vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým

je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení
zo strany splnomocniteľky dňa 31.01.2014 vo Veľkom Krtíši), preto nepostačuje písomná forma. V
takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne
druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval, t. j. aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi
odoslal, alebo urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a
doručená druhej strane. Z predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z vyjadrenia samotnej dlžníčky,

ktoré je obsiahnuté v správnom spise, je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení
v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom uviedla, že p.
C. nepozná. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžníčka nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, resp. jeho štatutárneho zástupcu, nemohla odoslať ňou podpísanú dohodu o
splnomocnení, resp. návrh dohody druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp. Súd sa stotožnil

so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzavretím dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22
ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo
s textom dohody o plnomocenstve s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, ktorý subjekt splnomocniteľka ani nepozná, ako aj ostatné okolnosti uzavretia
dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy

o úvere) sú skutočnosťami nasvedčujúcimi tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované
podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení, z ktorého
vyplýva, že účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho
(dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v
záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne

neplatnú pre rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom
prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok
obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je
sledovanie návratnosti poskytnutia úveru navrhovateľovi, t. j. zástupca koná v záujme navrhovateľa,
čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj

skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníkom nekontaktoval, nekomunikovali spolu, pričom dlžníčka
podpísala dohodu o splnomocnení bez toho, aby podľa jej vyjadrenia o tejto skutočnosti vedela a
bola informovaná o dôsledkoch podpisu takejto dohody, ako aj bez toho, aby zástupcu Združenia
ProHelp, resp. jeho predsedu vôbec poznala. Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej
- predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžníčka - záložca nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody, a

preto možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by
skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľky, jej bola obmedzená, resp. odňatá. Keďže dohoda o
splnomocnení bola predkladaná zástupcom navrhovateľa dlžníčke súčasne so zmluvou o úvere, nie je
možné takýto právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie odporcu podľa
§ 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O. s. p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10
písm. b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu
a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Súdne poplatky sa platia na účet Slovenskej

pošty a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica a to v hotovosti, platobnou kartou, poštovým
poukazom alebo prevodom z účtu v banke, alebo v pobočke zahraničnej banky. Kolkovými známkami
a v hotovosti sa môžu platiť poplatky, len ak v jednotlivom prípade neprevyšujú sumu 30,- Eur, okrem
poplatku podľa položky 17, pri ktorom je možné platiť kolkovými známkami alebo v hotovosti, aj keďprevyšuje 30,- Eur. V hotovosti a platobnou kartou možno platiť poplatky prostredníctvom technického
vybavenia právnickej osoby so 100%-nou majetkovou účasťou štátu, ak má na to príslušný orgán
vytvorené podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.