Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/291/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214208448
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8214208448.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci navrhovateľky O. Ď.,
O.. XX.XX.XXXX, V. P. P. XX, XXX XX V., zast. JUDr. Viera Muliková, advokátka, Stöcklova 21, 085
01 Bardejov, proti odporcovi P. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. E. X, XXX XX V., o zvýšenie výživného na
plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov, č. k. 3P 47/2008-18 z 18.05.2009 tak, že za obdobie

od 09.12.2014 do 11.06.2015 z v y š u j e výživné, ktoré je odporca
p o v i n n ý platiť mesačne navrhovateľke, a to zo sumy 45 € mesačne na sumu 130 € mesačne, a do
budúcna súd m e n í označený rozsudok tunajšieho súdu tak, že výživné zo sumy 45 € mesačne z v
y š u j e na sumu 100 € mesačne, ktoré je odporca p o v i n n ý platiť navrhovateľke vopred vždy ku
koncu toho ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Dlžné výživné za obdobie od 09.12.2014 do 11.06.2015 v sume 444,23 € je odporca
p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka, ktorej bol Centrom právnej pomoci Svidník priznaný nárok na poskytovanie právnej
pomoci, v návrhu doručenom súdu 09.12.2014 uviedla, že v spoločnej domácnosti žije so svojou matkou
a odporca, ktorý je jej otcom, s nimi v spoločnej domácnosti nežije. Na jej výživu prispieva sumou 50
€ mesačne, a to na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 3P 47/2008-18 z 18.05.2009,
ktorým bol zmenený rozsudok tunajšieho súdu č. k. 1P 96/02-96 z 22.04.2003. Aj keď rozsudok bol

zmenený v tom zmysle, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 45 € mesačne,
po vzájomnej dohode odporcu a matky navrhovateľky, tento jej posielal sumu 50 € mesačne. Podľa
vyjadrenia navrhovateľky od poslednej zmeny rozsudku došlo na jej strane k výraznej zmene pomerov.
Je študentkou 5. ročníka vysokej školy Prešovskej univerzity v Prešove a keďže nesplnila predpoklady
pre udelenie ubytovania v študentskom domove, bola nútená ubytovať sa u rodičov svojho priateľa
žijúcich v Prešove, ktorým mesačne prispieva na chod domácnosti sumou 50 €. Navrhovateľka uviedla,

že do konca decembra 2014 má uzavretú dohodu o brigádnickej práci študentov, pričom pracuje ako
predavačka v OC MAX Prešov. Navrhovateľka uviedla, že má zvýšené náklady súvisiace so zdravotnými
problémami, keďže navštevuje psychiatričku (3 € mesačne na antidepresíva), má problémy s močovými
cestami (20 € mesačne na lieky) a so zrakom (polročne 60 € na kontaktné šošovky a roztoky).
Navrhovateľka uviedla, že jej celkové mesačné výdavky predstavujú sumu cca 336,40 € a zahŕňajú
okrem spomínaných výdavkov súvisiacich so zdravotnými problémami aj sumu 13 € za telefón, 50 €

vreckové,50€ubytovanie,40€školsképomôcky,20€oblečenie,30€hygienicképotreby,10€mesačne
cesta Bardejov - Prešov a 3-mesačný cestovný lístok na MHD predstavuje sumu 25,40 €. Navrhovateľkaje toho názoru, že uspokojovanie jej potrieb nemôže byť len záležitosťou jej matky, ktorá je zamestnaná
vo vietnamskom obchode s príjmom 154 € mesačne, ale podľa nej na jej vyživovacej povinnosti by mal
primerane participovať aj jej otec, ktorý je zamestnaný ako šofér na Úrade práce v Bardejove a okrem

nej nemá už žiadnu vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, pretože tie sú už dospelé. Na základe
toho navrhovateľka žiadala, aby súd zmenil doterajšiu výšku vyživovacej povinnosti odporcu k nej zo
sumy 45 € mesačne na sumu 150 € mesačne.

K návrhu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca podaním doručeným súdu 14.05.2015. V ňom

uviedol, že do 31.03.2015 bol zamestnaný ako vodič na Okresnom úrade v Bardejove, ale k 01.04.2015
dostal výpoveď, čiže momentálne je vo výpovednej lehote. Uviedol, že jeho terajší plat je okolo 400 € až
420 € a jeho posledná výplata za mesiac apríl 2015 predstavovala sumu 37,45 €, pričom je odkázaný na
príjem svojej manželky. Uviedol, že má tiež zdravotné problémy s pohybovým aparátom a okrem toho
sa mu v apríli 2015 zhoršil aj psychický stav natoľko, že bol práceneschopný. Spolu s manželkou žije
v 3-izbovom byte a nemá žiadny iný majetok. Ako svoje mesačné výdavky uviedol: 257 € inkaso, 19 €

televízia, 15 € telefón, 120 € strava, 30 € hygiena, 15 € lieky, 20 € oblečenie a 60 € vreckové. Odporca
uviedol, že priznáva, že jeho dcére vznikajú zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom, ale vzhľadom na
svoju momentálnu situáciu jej nedokáže prispievať na výživu vyššou sumou, a preto žiadal, aby súd
návrh navrhovateľky zamietol.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 11.06.2015, na ktorom boli prítomní obaja
účastníci konania, ako aj právna zástupkyňa navrhovateľky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu, potvrdenia o návšteve školy
navrhovateľky, listinných dôkazov preukazujúcich mesačné výdavky navrhovateľky, ako aj mesačný

príjem jej matky, listinných dôkazov predložených odporcom a preukazujúcich jeho životnú situáciu a
zdravotný stav, vyjadrenia odporcu, výsluchov účastníkov konania, ako aj ďalších súvisiacich listín.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, jej manželom
a svojím bratom E.. Jej matka je zamestnaná u Vietnamca s mesačným príjmom 166 € mesačne. Matkin

manžel pracuje v Čechách s mesačným príjmom cca 10 000 Kč a spolu s jej matkou sa podieľajú
na chode domácnosti. Navrhovateľka uviedla, že do decembra 2014 pracovala ako brigádnička, ale
brigádu musela nechať z dôvodu prípravy na štátnice a diplomovú prácu. Dodala, že 19. mája 2015
ukončila vysokoškolské štúdium, ale v štúdiu by chcela pokračovať a urobiť si pedagogické minimum,
ktoré bude trvať dva roky a na ktoré by mohla nastúpiť v septembri 2015. Pre pedagogické minimum sa

rozhodla z dôvodu, že doposiaľ mala vedecký smer. Tiež uviedla, že by si chcela nájsť prácu, pretože
semester externej formy štúdia ju vyjde na 335 €. Okrem toho uviedla, že pri hľadaní práce ju brzdí to, že
nemá vodičské oprávnenie skupiny B, čo požadujú vo viacerých zamestnaniach. Dodala, že prihlášku
na pedagogické minimum si zatiaľ nedala, pretože podmienkou je predloženie diplomu a ten obdrží až
na promóciách, ktoré by mali byť 30.06.2015. Poukázala na to, že odporca jej od roku 2008 prispieval

na výživu 50 € mesačne. Nič viac jej nedal, dokonca sa o ňu nezaujímal, keď bola pred niekoľkými
rokmi hospitalizovaná, dvakrát operovaná a kvôli onkologickému ochoreniu je sledovaná každý rok.
Navrhovateľka uviedla, že ak si nájde prácu, od odporcu výživné nebude požadovať.

Odporca na pojednávaní uviedol, že býva so svojou manželkou v 3-izbovom byte. Jeho manželka je

zamestnanánaMestskomúradevBardejovesmesačnýmpríjmom450€.Okremnavrhovateľkymáštyri
deti so svojou manželkou, ale všetky sú už dospelé a nemá voči nim vyživovaciu povinnosť. Poukázal na
svoje zdravotné problémy s bedrovým kĺbom a chrbticou, pričom potvrdil, že nie je invalid. Tiež uviedol,
že výpovedná doba mu v zamestnaní končí 31.07.2015 a že sa bude snažiť hľadať si prácu a že mu
boli dané ohľadom toho aj nejaké prísľuby. Okrem toho odporca uviedol, že si myslí, že na zvýšenie

výživného má navrhovateľka právny nárok, ale nie až na sumu 150 mesačne. Okrem toho uviedol, že
sa bude snažiť plniť navrhovateľke to, čo bude v jeho silách, ale vzhľadom na svoju finančnú situáciu
nechceplatiťtrovyjejadvokátke.Súčasneuviedol,ženetrvánatom,abymusúduložilpovinnosťzaplatiť
dlžné výživné v splátkach, ale že to navrhovateľke zaplatí, keď dostane výplatu.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že podľa jej názoru je v silách odporcu, aby
navrhovateľke platil výživné v sume 150 € mesačne, pretože aj keď prišiel o prácu, tvrdila, že mu bude
vyplatené odstupné. Okrem toho uviedla, že odporca žije v manželstve a na svojej životnej úrovni sa
podieľa spolu so svojou manželkou.Súd zistil, že navrhovateľka bola v školskom roku 2014/2015 študentkou denného štúdia na Fakulte
humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove, o čom súdu predložila potvrdenie o

návšteve školy.

Pokiaľ ide o mesačné výdavky navrhovateľky, v tejto súvislosti predložila čestné vyhlásenie C.. G. Y.,
ktorý potvrdil, že na chod domácnosti mu navrhovateľka od septembra 2012 prispieva sumou 50 €
mesačne.

Do decembra 2014 navrhovateľka pracovala ako brigádnička v OC MAX Prešov s rozsahom dohodnutej
práce 20 hodín týždenne s hrubou mzdou 2 €/hod, o čom predložila dohodu o brigádnickej práci
študentov.

Okrem toho navrhovateľka v konaní predložila listinné dôkazy o úhrade školného v sume 8 € zo

dňa 21.08.2014 (č. l. 14 spisu), o úhrade magisterského štúdia v sume 34 € (č. l. 17 spisu), ako aj
ďalšie dôkazy o svojich výdavkoch súvisiacich so zdravotnými problémami, či výdavkoch spojených
s uspokojovaním ďalších bežných životných potrieb (strava, hygiena, písacie potreby a pod.). Svoje
mesačné výdavky navrhovateľka vyčíslila podrobne vo svojom návrhu sumou 336,40 €.

Podľa potvrdenia o príjme navrhovateľkinej matky R. Ď., tento sa v období od marca 2014 do decembra
2014 pohyboval vo výške 147,21 € až 161,20 € mesačne a v období od januára 2015 do mája 2015
predstavoval výšku od 158,32 € do 174,15 € mesačne (č. l. 13, 53 a 54 spisu).

Podľa potvrdenia o plate odporcu (č. l. 41 spisu), jeho priemerný čistý plat za obdobie od apríla 2014 do

marca 2015 predstavoval sumu 526,35 € mesačne.

Zvýpovededanejzamestnávateľomodporcovizodňa04.05.2015(č.l.37spisu)vyplýva,žeposkončení
pracovného pomeru budú odporcovi vyplatené dva funkčné platy.

Z lekárskych správ predložených odporcom (č. l. 38 až 40 spisu) vyplýva, že tento bol v rokoch 2014
a 2015 vyšetrený na neurologickej ambulancii a fyziatricko - rehabilitačnej ambulancii a v roku 2001 v
ortopedickej ambulancii.

Odporca predložil doklad z mája 2015 (č. l. 42 spisu) o tom, že jeho mesačné výdavky súvisiace s

bývaním predstavujú sumu 226,57 €.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 citovaného zákona výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Podľa § 76 ods.1 výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 citovaného zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov

Podľa§160ods.1Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“)aksúduložilvrozsudkupovinnosť,
je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže

určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročností určí a
to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd konštatuje, že v danom prípade ide o plnoletú navrhovateľku, ktorá toho času nie je schopná
samostatne sa živiť, nakoľko je študentkou denného štúdia na vysokej škole. Je nepochybné, že od

posedného určenia vyživovacej povinnosti v máji 2009 došlo k výraznej zmene pomerov na jej strane,
o čom svedčí jej vyšší vek, ako aj to, že je študentkou. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole, ktorá
sa nenachádza v mieste bydliska navrhovateľky, sa nepochybne zvyšujú náklady na uspokojovanie jej
potrieb,ktorénavrhovateľkavyčíslilasumoucca336,40€mesačne.Vzhľadomnato,žepočasškolského
roka 2014/2015 navrhovateľka navštevovala 5. ročník vysokej školy, počas ktorého sa pripravovala na

záverečné štátnice a diplomovú prácu, bola nútená prestať brigádovať. Práve formou brigádnickej práce
sa snažila do decembra 2014 zadovážiť si finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Aj toto
zistenie svedčí o tom, že navrhovateľka nemá laxný postoj k vyživovacej povinnosti svojich rodičov voči
nej a keďže je už dospelá, hoci stále študuje, snaží sa nachádzať východiská, aby za danej situácie
neostalo uspokojovanie jej potrieb len na pleciach rodičov.

Súd zohľadnil, že odporca nebýva s navrhovateľkou a jej matkou v spoločnej domácnosti, čo znamená,
že odporca nezabezpečuje potreby navrhovateľky ani osobnou starostlivosťou. Aj podľa vyjadrení
navrhovateľky, jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, prispieva na jej výživu podľa svojich
možností a schopností, hoci jej mesačný príjem sa pohybuje na úrovni cca 160 € mesačne.

V nadväznosti na uvedené súd pripomína, že príjem odporcu predstavoval do mesiaca marec
2015 v priemere 526,35 € mesačne, čo predstavuje viac ako trojnásobok mesačného príjmu matky
navrhovateľky. Odporca sa odvolával na to, že mu bola daná výpoveď zo zamestnania, a preto nemôže
prispievať na výživu navrhovateľky v požadovanej výške. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že

podľa predložených listinných dôkazov zamestnávateľ dal odporcovi výpoveď v máji 2015, pričom jeho
pracovný pomer sa skončí 31.07.2015. Podľa údajov uvedených vo výpovedi však majú byť odporcovi
po skončení pracovného pomeru vyplatené dva funkčné platy. Túto skutočnosť odporca, aj napriek
upozorneniu právnej zástupkyne navrhovateľky, na pojednávaní nedementoval. Navyše odporca aj
podľa vlastných vyjadrení nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť voči ďalším svojim deťom, pretože ako

uviedol, tie sú už dospelé a živia sa sami.

Zákon o rodine určuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou,
ktorá trvá, kým nie sú schopné samostatne sa živiť. Súd konštatuje, že navrhovateľka v máji 2015
ukončila vysokoškolské štúdium, ale vzhľadom na to, že vyštudovala vedecký odbor, prejavila záujem

ďalej študovať a spraviť si pedagogické minimum, ktoré bude trvať dva roky. V tejto súvislosti prejavila
snahu nájsť si zamestnanie a vyslovila ubezpečenie, že v prípade, ak bude schopná sama sa živiť,
výživné od odporcu nebude požadovať.

Za situácie, keď navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, jej rodičia sú povinní starať sa o jeho výživu.

Táto povinnosť je nielen záležitosťou jej matky, ale rovnako záležitosťou odporcu - jej otca, ktorý aj keď
prišiel o zamestnanie, do konca júla 2015 poberal príjem zo zamestnania a po ukončení pracovného
pomeru mu mali byť vyplatené aj dva funkčné platy. Tieto zistenia podľa názoru súdu jednoznačne
preukazujú, že za obdobie od podania návrhu (09.12.2014) do vyhlásenia rozsudku (11.06.2015) malodporca dostatok finančných možností prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130 € mesačne,
samozrejme,prizohľadnení,žeodporcaužnemážiadnuďalšiuvyživovaciupovinnosťvočisvojimdeťom
a v spoločnej domácnosti žije so svojou manželkou, ktorej príjem podľa jeho udania predstavuje sumu

cca 450 € mesačne.

Podľa názoru súdu sa zvýšenie výživného zo strany odporcu vo vzťahu k navrhovateľke neprieči dobrým
mravom. Práve naopak. Odporca v priebehu konania apeloval na svoj zdravotný stav, ktorý mu podľa
jeho vyjadrenia bude brániť v hľadaní nového zamestnania aj napriek tomu, že sám potvrdil, že invalidom

nie je. Na druhej strane zdravotný stav navrhovateľky ako jeho dcéry, ho nechal ľahostajným, keď aj
v čase diagnostikovania onkologického ochorenia navrhovateľke neprejavoval o ňu záujem a ani ju
materiálne nepodporil nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti. Súd nepochybuje, že strata
zamestnania je vážnym zásahom do kvality života odporcu, ale nemôže byť, s prihliadnutím na jeho
finančné možnosti, dôvodom, ktorý by navrhovateľku vylúčil z práva podieľať sa na životnej úrovni svojho
otca.

Na základe uvedených skutočností súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke za
obdobie od 09.12.2014 do 11.06.2015 zo sumy 45 € na sumu 130 € mesačne, pričom dlžné výživné v
sume444,23€zatotoobdobiemuuložilzaplatiťjednorázovodo15dníodprávoplatnostitohtorozsudku.
V tejto súvislosti súd vychádzal z vyjadrenia odporcu, ktorý na pojednávaní nepožadoval plnenie v

splátkach, ale uviedol, že navrhovateľke túto sumu zaplatí, len čo dostane výplatu.

Pokiaľ ide o ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke (po 11.06.2015) do budúcnosti, súd
túto zvýšil zo sumy 45 € mesačne na sumu 100 € mesačne. V tejto súvislosti zohľadnil skutočnosť, že
navrhovateľka stále nie je schopná sama sa živiť, hoci ukončila vysokoškolské štúdium, promócie bude

mať 30.06.2015, ale od septembra 2015 chce naďalej študovať a spraviť si pedagogické minimum a ako
sama uviedla, bude si hľadať prácu. Súčasne súd prihliadol na to, že odporcovi sa koncom júla 2015
skončil pracovný pomer. Aj napriek tomu budú odporcovi po skončení pracovného pomeru vyplatené
dva funkčné platy a ako sám uviedol, nejaké prísľuby ohľadom nového zamestnania už dostal. Keďže
odporca nie je invalidom, doposiaľ bol zaradený v pracovnom procese, má pracovné návyky, a preto

podľa názoru súdu by nemal byť preňho markantný problém nájsť si zamestnanie, a to aj vzhľadom k
jeho produktívnemu veku.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa názoru súdu v danom prípade sú dané dôvody pre zvýšenie výživného zo strany odporcu voči

navrhovateľke za obdobie od 09.12.2014 do 11.06.2015 o sumu 85 € mesačne a za obdobie po
11.06.2015 o sumu 55 € mesačne. Pokiaľ ide o zvyšnú časť návrhu (navrhovateľka požadovala zvýšenie
mesačného výživného zo sumy 45 € na sumu 150 €), túto súd zamietol, a to zohľadniac možnosti a
schopnosti odporcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa
na strane odporcu, úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Odporca na pojednávaní
žiadal, aby mu nebola uložená povinnosť znášať trovy konania navrhovateľky, pričom poukázal na
svoju životnú situáciu, v ktorej sa ocitol, keď prišiel o zamestnanie a trvalý zdroj príjmu. V okolnostiach
rozhodovania o trovách konania súd považoval za spravodlivé zohľadniť túto skutočnosť a rozhodol

tak, že navrhovateľke zastúpenej právnou zástupkyňou ustanovenou Centrom právnej pomoci Svidník,
náhradu trov konania, hoci ju požadovala, nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.