Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. jún 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8P/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313201050
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5313201050.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudom JUDr. Michalom Mravcom vo veci starostlivosti o maloleté deti: L. E., O..

XX.XX.XXXX, R. R. E., O.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u otca, zastúpené opatrovníkom Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov: U. E., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XXX, štátny príslušník SR,
Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka JUSr. Blendovský JUDr. Strapáč PhD. S.r.o., so sídlom Čadca
Potočná 2835/1A a matky P. E., E.. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F.C. XXX, Z..Č.. G. XX, B., E., Š. P. Č.,
O.. XX.X.XXXX, zast. JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie JUDr.
Patricia Bednářová & JUDr. Sabína Hodoňová, so sídlom Žilina, Mariánske námestie č. 31, v konaní o
zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Maloletý JR. E., O.. XX.XX.XXXX R. U. R. E., O.. XX.XX.XXXX s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti
otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého L. E., O.. XX.XX.XXXX sumou 180,- € mesačne
a na maloletú R. E., O.. XX.XX.XXXX vo výške 120,- € mesačne, vopred k rukám otca, vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

Matka má p r á v o styku s maloletou R.O. E., O.. XX.XX.XXXX každý párny víkend od soboty 08.00
hod. do nedele 18.00 hod., každé letné prázdniny od 16.07. od 08.00 hod. do 31.7. do 18:00 hod., a
do 16.08. od 08.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od prvého
dňa jarných prázdnin od 08.00 hod. do posledného dňa do 18:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov
od piatku od 08:00 hod. do nedele 18:00 hod. a Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od
08:00 hod. do 02.01. do 18:00 hod.

Matka má p r á v o styku s maloletým L. E., O.. XX.XX.XXXX n e o b m e d z e n e , na základe

predchádzajúcej dohody rodičov, s prihliadnutím na denný režim a potreby maloletého dieťaťa.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Otec a matka maloletých detí sú p o v i n n í nahradiť trovy štátu každý po 114,96 € na účet Okresného
súdu Čadca, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Čadca zo dňa 09.01.2013, sp. zn. 4P/2/2013 súd predbežne, do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej zveril maloleté deti L. E., O.. XX.XX.XXXX R. R. E., O..
XX.XX.XXXX do výchovy a starostlivosti otca, matku maloletých detí zaviazal povinnosťou platiť výživné
v nevyhnutnom rozsahu po 50,- € na obe maloleté deti.Návrhomnazačatiekonaniapodanýmnasúdedňa29.01.2013saotecmaloletýchL.E.R.R.E.domáhal
zverenia maloletých detí na čas do rozvodu manželstva účastníkov konania do osobnej starostlivosti
otca a zaviazania matky maloletých detí povinnosťou prispievať na výživu maloletých sumou po 150,- €

mesačne do 15. Dňa toho - ktorého mesiaca vopred (a nahradenia trov konania). Návrh odôvodnil tým,
že Okresný súd Čadca uznesením 4P/2/2013 zo dňa 09.01.2013 vydal predbežné opatrenie, ktorým obe
maloleté deti do právoplatného rozhodnutia vo veci samej predbežne zveril do výchovy a starostlivosti
otca a súčasne matku zaviazal predbežne povinnosťou platiť výživné v nevyhnutnom rozsahu po 50,- €
na každé maloleté dieťa. Ďalej uviedol, že odporkyňa odišla v mesiaci marec 2012 pracovať do Rakúska,

odkedy sa domov vracala raz za mesiac, urobila nákup, nechala peniaze v sume cca 60,- € až 100,-€ a
znova odišla preč. Za ten čas sa otec staral o obe maloleté deti, ako aj o dcéru odporkyne U. X., ktorú
má odporkyňa z prvého manželstva. Maloletý L. navštevuje 6. Ročník základnej školy vo Svrčinovci,
maloletá R. navštevuje materskú škôlku. Odporkyňa sa dňa 23.12.2012 vrátila z Rakúska a oznámila
mu, že 7.1.2013 odchádza do Rakúska a so sebou berie maloletú R., kde s ňou bude žiť a kde ju plánuje
zapísať aj do školy, napriek jeho nesúhlasu. Nemá vedomosť o tom, čo matka maloletých v Rakúsku

robí, ani koľko zarába. Maloletý L. do Rakúska s matkou nechce ísť, maloletá R. sa vzhľadom na svoj
vek k tomu nevie vyjadriť. Odvedením maloletej R. do Rakúska odporkyňa roztrhne súrodenecké vzťahy,
ako aj väzby na otca a starých rodičov. Od odchodu odporkyne sa o domácnosť stará výlučne otec
maloletých detí, spoločne so starou mamou maloletých, ktorá mu pomáha so starostlivosťou, ako aj
finančne. Otec s maloletými deťmi bývajú v rodinnom dome vo Svrčinovci, deti majú zabezpečené všetky

potreby v stabilnom a známom prostredí.
K návrhu pripojil sobášny list, rodné listy maloletých detí, uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn.
4P/2/2013.
Dňa 29.04.2013 otec maloletých podaním označeným ako predloženie dokladov, preukázal svoje príjmy
a výdavky. K podaniu pripojil potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby za rok 2012, potvrdenie o podaní

daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012. Svoj príjem uviedol vo výške 1.000,-
€ mesačne, výdavky vo výške spolu (1.235,- € - hypotéka, SIPO, voda, leasing auto, Home Credit,
Slovenská požičovňa, stravné lístky pre deti, strava, oblečenie pohonné hmoty, domácnosť, životná
poistka a pod.). V prípade, že mesačné výdavky prevýšia príjmy, rieši to pôžičkou od rodičov.

Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení zo dňa 30.04.2013 uviedla, že do zahraničia išla za prácou
so súhlasom navrhovateľa. Odchod bol nevyhnutný, nakoľko tak matke ako aj otcovi zostali z podnikania
dlhy.Účastnícinaďalejvedúspoločnúdomácnosť,momentálnevšakskomunikačnýmiťažkosťami.Vždy
po návrate domov spolu s navrhovateľom a deťmi trávili spoločný čas. Nie je pravdou, že matka chce
roztrhnúť súrodenecké vzťahy. Maloletá R. má vynikajúci vzťah so sestrou U., naopak s bratom maloletá

R. trávila veľmi málo času, nikdy nemali spoločné záujmy. Maloletá R. celý čas hovorí, že chce byť
s maminkou, prezentovala to aj pred sociálnou pracovníčkou. Maloletý L. sa vyjadril, že chce ostať s
otcom a babkou. Otcovi maloletých detí prítomnosť matky v spoločnej domácnosti evidentne vadí, je
zúrivý, agresívny, vulgárne napáda matku, ohrozuje a vyhadzuje ju z domu aj s jej maloletou dcérou
U.. Jeho agresivita sa stupňuje pod vplyvom alkoholu. Ďalej uviedla, že má na 3 roky v prenájme väčší

byt v rodinnom hofe so záhradou. Prenájom , kúrenie, poplatky za odpad, vodné a stočné, parkovacie
miesto,prenájomzáhrady,daňzprenájmujevovýške360,-€mesačne.Matkajeschopnáosobnezaistiť
všetky potreby svojich maloletých detí. V Rakúsku má zaistené všetky podmienky k riadnej osobnej
starostlivosti, riadne zamestnanie a pravidelným dostatočným príjmom. Navrhla, aby súd zveril maloletú
R. do osobnej výchovy a starostlivosti matky a maloletého L. so osobnej výchovy a starostlivosti otca a

súčasne upravil styk maloletých detí s rodičmi.
K vyjadreniu pripojila potvrdenky o nákupe, nájomnú zmluvu, pracovnú zmluvu, potvrdenia ZŠ F..

Kolízny opatrovník maloletých detí Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Čadca vo svojej správe zo
30.04.2013 uviedol, že mal. L. E. sa vyjadril, že chce zostať pri otcovi, pretože v mieste bydliska má

vytvorené dobré podmienky na návštevu školy, krúžkov, citovú väzbu k starým rodičom a rovesníkom,
Maloletá R. povedala v neprítomnosti matky, že chce byť s otcom. Psychologičke povedala, že chce byť
s oboma rodičmi. Maloletá R. navštevuje materskú školu, vzťah k obom rodičom má dobrý, navštevuje
krúžok angličtiny a hru na flautu, tanečný krúžok. Maloletý L. navštevuje 6. ročník základnej školy, učí sa
priemerne, navštevuje rybársky krúžok, hrá futbal, citová väzba k otcovi je značná. Kolízny opatrovník

nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti zo strany otca, starostlivosť zabezpečoval
sám, nakoľko matka pracuje v Rakúsku. Matka sa taktiež dokáže postarať o maloleté deti, predmetom
zvažovania je vytrhnutie maloletej R. zo stabilného prostredia do nového nestabilného výchovného
prostredia. Maloletý L. chce ostať pri otcovi. Zmenu výchovného prostredia do iného štátu chce urobiťmatka, nie otec. Tak významná zmena, používanie cudzieho jazyka, strata kontaktu súrodencov, starých
rodičov, by mohli mať negatívny dopad na deti, hlavne na maloletú R.. Deti majú vytvorené v mieste
bydliska dobré podmienky na bývanie, školu a celkovú starostlivosť. Navrhol prihliadať na stabilitu

doterajšieho prostredia pre výchovu maloletých detí.

Na pojednávaní vo veci samej dňa 03.05.2013 otec zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že návrh podal
z dôvodu, že odporkyňa chcela zobrať obidve maloleté deti do Rakúska, s čím on nesúhlasil. Uviedol,
že jeho príjem je vo výške cca 1.000,-€ mesačne. S maloletými deťmi býva v rodinnom dome, ktorého je

spoluvlastníkom, rovnako ako matka maloletých. Jeho rodičia bývajú asi 20 m od neho. V starostlivosti
mu pomáha matka. Všetky domáce práce zvláda sám. Odporkyňa chodila domov jedenkrát za mesiac,
prípadne raz za 2 týždne. Doma sa zdržala 1 maximálne 2 dni. Keď prišla domov, upratala, navarila,
prípadne išla navštíviť svoju matku do ČR. Pracuje ako stolár. Nie je pravdou, že požíva alkoholické
nápoje. Na výživu maloletých detí matka neprispieva pravidelne, nezaplatila v druhom a štvrtom mesiaci
2013. Výdavky na maloletého L. predstavujú vzhľadom na vek okolo 100,-€ vrátane obedov vo výške

25,- €. Maloletý má voľnočasové aktivity, futbal, rybárstvo, kúpil mu rybársky lístok za 20,- €, udicu za
100,-€, synovi platí poistku v 50,-€ štvrťročne. Obdobné náklady má aj na maloletú R., naviac jej platí
jazdeckú školu, za čo platí 10,-€ za jednu jazdu. Keď má matka prísť domov, deti sa tešia, pretože im
vždy niečo donesie, spravidla sú to potraviny, kupuje deťom aj oblečenie.
Na ďalšom pojednávaní súdu uviedol, že s matkou dospeli k dohode pokiaľ ide zverenie detí do výchovy

a starostlivosti otca, styk maloletých detí s matkou, nedohodli sa však na výške výživného.

Matka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že pracovala v reštaurácii Gasthof s priemernou
mesačnou mzdou 1.300,- €. V súčasnosti pracuje v obchodnom centre s priemernou mzdou 1.300,- €
v hrubom. Býva v prenajatom byte, jedná sa o 3-izbový byt, pričom platí nájomné 230,- €, 68,- € tvorí

štvrťročné kúrenie a neobmedzená spotreba teplej a studenej vody, 60,- € sú poplatky obci a náklady za
odvoz odpadu. V Rakúsku žije so svojou dcérou U., ktorú prihlásila do Základnej školy. Maloletá ovláda
nemecký jazyk v základnej forme. Maloletú R. by chcela tiež prihlásiť na Základnú školu v Rakúsku. Má
zameškané výživné 2 mesiace, inak platí výživné pravidelne. Zaujíma sa o maloleté deti.
Na pojednávaní dňa 01.06.2015 navrhla aby súd schválil dohodu rodičov o zverení maloletých detí do

výchovy a starostlivosti otca a tiež dohodu o úprave styku matky s maloletými deťmi.

Súd vo veci vypočul aj maloletú U. X. - dcéru matky, ktorá na pojednávaní uviedla, že keď matka odišla
do Rakúska, staral sa o ňu navrhovateľ - otec maloletých detí, so starostlivosťou mu pomáhal stará
mama maloletých detí. Odporkyňa chodila domov každé dva až tri týždne, keď prišla, navarila, upratala,

išli spolu na nákup. Keď prišla z Rakúska, dala peniaze na stôl, s otcom sa dohodli na čo budú použité.
Neskôr sa účastníci začali medzi sebou hádať. Teraz býva s matkou v Rakúsku v trojizbovom byte,
navštevuje tam aj školu. Jej vzťah k maloletej R. je veľmi dobrý. Otec sa maloletú R. R. L. riadne stará.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov predložených otcom a matkou resp.

zabezpečených súdom a tiež oboznámením písomného znaleckého posudku znalkyne PhDr. Stely
Jančárovej z ktorých mal preukázané nasledujúce skutočnosti.

Otec maloletých detí je živnostníkom podnikajúcim pod obchodným menom U. E., s miestom podnikania
Svrčinovec 999, IČO: 35224355.

Podľa potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti otec maloletých mal úhrn príjmov za rok
2012 vo výške 5.902,91 €

Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby základ dane za rok 2012 mal

otec maloletých vo výške 1.489,74,-€.

Z bločkov predložených matkou vyplýva, že matka robila nákupy potravín, drogérie, oblečenia a hračiek.

Podľa potvrdení Základnej školy Svrčinovec, spolupráca medzi triednou učiteľkou a rodičmi maloletých

detí (najmä matkou) je na veľmi dobrej úrovni.Podľa pracovnej zmluvy, matka maloletých detí pracuje v spoločnosti RESCH&FRISCH od 08.10.2014,
služobný pomer je na dobu neurčitú s mesačnou mzdou 1.546 €. Matka poberá rodinné prídavky na
maloletú U. X., príspevok na bývanie vo výške 200,- €.

Podľa nájomnej zmluvy, suma základného nájomného predstavuje 230,- €, nájomca musí mesačne
uhradiť sumu 68,- € (akonto platba) 60,-€.

Z rozhodnutia o vyplatení dorovnávacej dávky vyplýva, že matke bola vyplatená Finančným úradom v

Linzi suma 4.044,- €, za obdobie jún 2012 až december 2012.

Podľa oznámenia ČSOB, výška pohľadávky predstavovala ku dňu 30.09.2014 sumu 7.848,84 €.

Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 700-1711594512-GC04/12, sociálna
poisťovňa predpisuje SZČO P. E. poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, a príspevky na

starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity spolu v sume
450,64 €.

Z potvrdení o platení výživného vyplýva, že matka uhrádzala k rukám otca výživné 100,- € na obe
maloleté deti, s výnimkou mesiaca február 2014, kedy uhradila sumu 150,- €.

Z výpisov z účtu vyplýva, že matka posielala peňažné prostriedky na účet otca v sumách od 40,- € do
700,- € (v mesiaci marec 2013.

Zo znaleckého posudku č. 09/2014 znalkyne z psychológia, odvetvie klinická psychológia detí PhDr.

Stely Jančárovej mal súd preukázané, že v popredí osobnostných charakteristík matky je prechodne
oslabená psychická integrovanosť, narušená psychická stabilita a labilita emocionality, reaktívna,
podmienená situačne pretrvávajúcou rodinnou krízou. Osobnosť otca je primerane štuktúrovaná a
integrovaná. Zjavná je prítomnosť racionálnej kontroly reality, aktívne kompenzačné mechanizmy
osobnosti, ktoré umožňujú otcovi i pri výraznejšej sociálnej záťaži adekvátne zvládať záťažové situácie.

Vo vzťahu maloletého L. k otcovi dominuje výlučné vrúcny citový postoj, vo vzťahu k sestre R. prevláda
akceptujúci citový postoj. Pripútanosť maloletého na otca je veľmi intenzívna.
Maloletá R. v citovej polarite k obom rodičom nezahrňuje záporné citové väzby voči matke ani otcovi.
Medzi maloletými deťmi je prirodzená súrodenecká väzba. Neprikláňa sa k rozdeleniu súrodencov v
ďalšom vývine rodiny. Maloleté deti doporučuje zveriť do osobnej starostlivosti otca.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Zb. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, ďalej len
Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine:
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja

rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak kto nie je
možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť
druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.

Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní, jedná sa o výrazný
nežiadúci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletých detí. Je preto treba v záujme
dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej
komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je treba v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnejmoci. Akákoľvek osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú
vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať deti do svojich vzájomných
problémov.

Dohoda o právach dieťaťa vyhlásená výnosom Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.
104/1991 Zb. vo svojom čl. 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniam
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ Orgánom štátu je podľa čl.

18 ods. 1 určená povinnosť vynaložiť všetko úsilie k tomu, aby bola uznaná zásada, že obidvaja
rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v niektorých prípadoch
zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich
starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa.

Rovnako listina vo svojom čl. 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod

ochranou zákona. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov
odlúčené proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona.

Ustanovenie § 26 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy

rodičov sledoval predovšetkým záujem dieťaťa s ohľadom na jeho osobnosť a najmä vlohy, schopnosti
a vývojové možnosti so zreteľom na životné pomery rodičov. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi, právo
druhého rodiča, ktorému nebude dieťa zverené na pravidelné informovanie o dieťati. Súd má prihliadnuť
rovnako na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovné schopnosti a zodpovednosť rodičov, stabilite

budúceho výchovného prostredia, ku schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým
rodičom, k citovým väzbám na súrodencov, prarodičov a ďalších príbuzných a tiež k hmotnému
zabezpečeniu zo strany rodičov, vrátane bytových pomerov.

Podľa ust. § 25 ods. 1,2,4 Zákona o rodine:

(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú

neupraviť.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.

Podľa § 31 ods. 1, 2 Zákona o rodine:
(1) Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
(2)Žiadnyzrodičovnemôžezastupovaťsvojemaloletédieťa,akideoprávneúkony,priktorýchbymohlo
dôjsťkrozporuzáujmovmedzirodičmiamaloletýmdieťaťomalebomedzimaloletýmideťmizastúpenými

tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho
bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

Podľa § 32 ods. 1 až Zákona o rodine:

(1) Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.

Na pojednávaní sa účastníci zhodli na zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti otca
a potvrdili i faktickú existenciu dohody rodičov o styku matky s maloletými deťmi (bývajúcimi v čase
rozhodovania súdu s otcom) pričom obaja rodičia navrhli upraviť styk matky s maloletými deťmi na

základe predchádzajúcej dohody. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec maloletých
detí spĺňa predpoklady vychovávať tieto deti, rovnako mal preukázané, že deti majú poskytnuté dobré
bytové podmienky, pričom otec maloletých detí starostlivosť o ne žiadnym spôsobom nezanedbáva.Rovnako sa rodičia pred vyhlásením rozhodnutia súdu dohodli na úprave styku matky s maloletými
deťmi v zmysle citovaného ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, preto súd rovnako ako v prípade zverenia
maloletých detí do výchovy a starostlivosti otca súd rohodol v zmysle prednesenej dohody oboch

rodičov. Na jednej strane právo rodiča na styk so svojím dieťaťom a naopak je jedným zo základných
prirodzených i právnymi normami upravených vzájomných práv rodičov a detí, na strane druhej musel
súd opäť majúc na zreteli na prvom mieste stojaci záujem maloletých detí, prihliadnuť na zvážené
zistenia o nepriaznivých dôsledkoch prejavov narušeného manželského vzťahu rodičov maloletých detí
na ich psychický vývoj a výchovu.

Súd na návrh rodičov prednesený na pojednávaní súdu v zhode so stanoviskom kolízneho opatrovníka,
upravil styk matky s maloletými deťmi tak, aby matka mala možnosť zachovania prirodzených citových
väzieb prostredníctvom primerane intenzívneho kontaktu s deťmi. Záleží v prvom rade na nej ako a
najmä akým spôsobom svojho správania a prístupu túto možnosť využije - s cieľom odstránenia napätia
a získania si dôvery najmä maloletého Jakuba, zmeny podmienok a postupného rozšírenia intenzity

a trvania stretnutí matky s deťmi v budúcnosti. Rodičom detí zákon ani toto rozhodnutie nebráni, aby
súdom určené podmienky styku matky s deťmi v konkrétnych prípadoch upravili inak a to dohodou vždy
nad rámec minimálneho rozsahu styku a jeho podmienok určeného týmto rozhodnutím.

Takto upravený styk otca s deťmi (ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku) je v záujme tak maloletých

detí, ako aj matky maloletých detí.

Relevantnosť z hľadiska schopnosti resp. neschopnosti toho ktorého rodiča dohodnúť sa na výchove
dieťaťa s druhým rodičom samozrejme však neznamená, že vždy musí byť dieťa zverené do výlučnej
starostlivosti tomu rodičov, v ktorého prospech toto hľadisko vyznieva. Po posúdení celkovej situácie

je treba zvažovať, ktoré riešenie je v záujme maloletých detí, pritom použitie všetkých relevantných
hľadísk nemusí viesť k rovnakému riešeniu a môže vyvolávať kolízie. Potom je nutné aplikovať princíp
primeranosti, teda zvažovať kolidujúce hľadiská, ich význam v konkrétnej veci a uvážiť, ktorému z nich
dať prednosť, potom môže vzniknúť otázka, ktoré riešenie je viac v záujme dieťaťa, pretože použitím
určitého hľadiska možno dospieť i k záveru, že v záujme dieťaťa iné riešenie nie je. Inak povedané,

aby bolo určité riešenie vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, bol by žiaduci stav takmer ideálny.
Úlohou rodičov by malo byť, aby sa svojím správaním k takémuto stavu aspoň približovali, teda aby
rodičia opustili svoje egoistické mnohokrát správanie (napríklad v podobe príjemných vnútorných pocitov
trýznenia druhého rodičia prostredníctvom vlastného dieťaťa). Každý rodič by si mal uvedomiť to, že
priorita záujmu dieťaťa platí mimo iné preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére

prejaviaintenzívnejšie,negatívnejšienežvživoterodičiaakočlovekadospelého.Dieťatotižniejehotová
silná osobnosť a nie je schopná sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často nesie psychické šrámy
pri ceste svojho dospievania po celý život. Podľa názoru súdu, ktorý sa stotožnil so závermi znaleckého
posudku znalca z odboru psychológie a tiež s odporučením kolízneho opatrovníka, určenie styku matky
s maloletými deťmi tak ako súd rozhodol a ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku nebude znamenať

závažnú zmenu v doterajšom spôsobe živote maloletých detí, ktoré bývajú u otca a styk matky tak ako
je uvedený vo výroku tohto rozsudku je najlepšou alternatívou v prospech maloletých detí L. R. R., preto
súd z vyššie uvedených dôvodov aplikujúc citované zákonné ustanovenia Zákona o rodine rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, potvrdiac faktickú dohodu rodičov o styku matky s maloletými
deťmi.

Podľa ust. § 62 ods.1,2,3,4 a 5 Zákona o rodine:
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine:
(1) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1, 2 Zákona o rodine:
(1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine:
(1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa otcovi ako rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, súd aplikoval vyššie citované ustanovenia § 62 a násl. Zákona o rodine.

Otec maloletých detí živnostník, jeho príjem, podľa jeho vlastného tvrdenia je vo výške cca 1.000,- €
mesačne, matka maloletých detí je zamestnaná v Rakúskej republike, s priemerným mesačným príjmom

cca 1.500,- €.

Súd vychádzajúc z takto zistených pomerov oboch rodičov maloletých detí, najmä zo správy kolízneho
opatrovníka, ktorý vykonáva šetrenie oboch rodičov maloletých detí, za súčasného oboznámenia sa
so spisovým materiálom a listinnými dôkazmi predloženými otcom, matkou a zabezpečených súdom

rozhodol tak, že matku maloletých detí P. E. zaviazal platiť sumou 180,- € mesačne na výživu maloletého
L. E., a maloletej R. E. sumou 120,- € mesačne k rukám matky, vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca
vopred.

Pri relatívne nadpriemernom príjme matky, vzhľadom na pomery súd nemohol opomenúť nižší, aj keď

vzhľadom na pomery priemerný príjem otca, ktorý je živnostníkom, poskytujúci osobnú starostlivosť a
potreby maloletých detí a osobnú starostlivosť. V čase rozhodovania súdu navštevujúcich základnú
školu resp. materskú školu, za takýchto pomerov je suma výživného 180,- € na maloletého L., a
suma 120,- € na maloletú R. mesačne nevyhnutným príspevkom potrebným zo strany matky detí na
zabezpečenie ich riadnej výživy. Súd poznamenáva, že nezistil také prekážky, ktoré by matke bránili v

plnení jeho zákonnej vyživovacej povinnosti.

Pokiaľ ide o nedoplatok výživného za čas od podania návrhu do rozhodnutia súdu vo veci samej (t.j.
od 29.01.2013 do 01.06.2015) súd má za to, že matka maloletých detí od nariadenia predbežného
opatrenia súdu uznesením sp. zn. 4P/2/2013 zo dňa 09.01.2013 riadne platila predbežne nevyhnutné

výživné vo výške po 50,- € na obe maloleté deti (v niektorých mesiacoch aj vyššie). Naviac ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, čo potvrdil aj otec maloletých detí, matka vždy po príchode zo zahraničia
nakúpila do domácnosti, rovnako nakúpila oblečenie a hračky pre maloleté deti, preto súd rozhodol
tak, že výživné na maloleté deti L. R. R. E. v sume 180,- €, resp. 120,- € určil odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Súd má za to, že pokiaľ matka maloletých detí riadne plnila predbežným opatrením určené

výživné na maloleté deti, prispievala na chod domácnosti či už faktickými nákupmi, resp. finančne, nie je
na mieste určiť výživné spätne (od podania návrhu). Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku a výživné určil odo dňa právoplatnosti rozsudku.

So zreteľom na ust. § 154 ods. 1 OSP podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho

vyhláseniam súd poukazuje na citované ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňujúce zmenu
tohto rozhodnutia (najmä v časti určenia výživného) v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom
zisteným súdom.Podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Pretože konanie o výchove a výžive maloletých detí je konaním v ktorom súd koná z úradnej povinnosti
a ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti ktoré možno v zmysle ust. § 81 ods. 1 OSP začať
i bez návrhu, súd podľa citovaného ustanovenia § 146 ods. 1, písm. a) OSP žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súd v danom prípade z rozpočtových prostriedkov súdu vyplatil 229,92 eur ako trovy preddavkované
štátom na znalecké skúmanie znalkyňou PhDr. Stelou Jančárovou (navrhnuté obomi účastníkmi), ktoré
bolo potrebné vykonať . Tieto trovy predstavovali: znalečné v sume 229,92 eur (znalecký posudok č.

09/2014 zo dňa 28.02.2014. Súd preto obom účastníkom uložil nahradiť uvedené trovy Slovenskej
republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto
jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201,

§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno

odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok

právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).