Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114212323
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114212323.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľa: G. N.,

narodený XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX/XB, N., zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 23,
Trnava, proti odporcom: 1. Z. N., narodený XX. X. XXXX, bytom N. XX, U. nad R., toho času D. XX,
M., 2. Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Okresného úradu Trnava, Kollárova 8, Trnava, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcov v rade 1/ a v rade 2/ k
nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX pre Katastrálne územie
N., parcela registra C č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1007 m2, parcela registra C č. XX,

záhrady o výmere 1180 m2, rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XX .

II. Súd prikazuje nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX pre
Katastrálne územie N., parcela registra C č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1007 m2, parcela
registra C č. XX, záhrady o výmere 1180 m2, rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele č.
XX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/16 do výlučného vlastníctva navrhovateľa.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v rade 1/ sumu 5.952,97 eur a to do 15-tich dní od
právoplatnosti rozsudku.

IV. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v rade 2/ sumu 5.952,97 eur a to do 15-tich dní od
právoplatnosti rozsudku.

V. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 5. 5. 2014 doručeným súdu dňa 6. 5. 2014 sa navrhovateľ domáha zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v kat. území N., zapísanú v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, parcela registra C č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
1007 m2, parcela registra C č. XX, záhrady o výmere 1180 m2, rodinný dom súpisné číslo XX, postavený
na parcele č. XX a uvedené nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľa.

Odporca v rade 1 s návrhom súhlasil.

Odporca v rade 2 návrhu nenamietal.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomodporcuvrade2,znalcaB.U.,oboznámenímsasobsahom
spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 5.5.2014, výpisom z LV č. XXX, znaleckým posudkom č.51/2012 na, vyjadrením odporcu v rade 2 zo dňa 15.8.2014, Uznesením Okresného súdu v Trnave č.k.
26D/190/2010-87, stanoviskom Okresného úradu Trnava zo dňa 9.5.2014, stanoviskom ÚPSVaR na č.l.
29, stanoviskom Okresného úradu Trnava na č.l. 30-33, výpisom z katastra nehnuteľností na č.l. 36-39,

vyjadrením odporcu v rade 1 zo dňa 20.8.2014, výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXX zo dňa
27.1.2015 na č.l. 59, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. V súčasnosti je
nehnuteľnosť reálne neobývateľná a neobývaná, dom by potreboval rekonštrukciu, aby bol spôsobilý

na bývanie. V minulosti do nehnuteľnosti chodil navrhovateľ, využíval ju, sadil na záhrade s manželkou.
V súčasnosti z dôvodu invalidity túto nevyužíva. Požiadal o lehotu 15 dní na vyplatenie hodnoty
spoluvlastníckeho podielu.

Odporca v rade 2 uviedol, že povinnosť v zmysle zákona, ponúknuť predmetný spoluvlastnícky podiel
rozpočtovým organizáciám splnili s negatívnym výsledkom. Vyjadril súhlas s tým, že nehnuteľnosť nie

je reálne deliteľná s ohľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu. Má za to, že znalec určil všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti v súlade so zákonom a matematickú nezrovnalosť znalec vysvetlil.

Znalec B. U. uviedol, že v znaleckom posudku č. 51/2012 sa vyjadroval k veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/16-ina, pričom pri určení tejto hodnoty mohlo prísť k pochybeniu aj pri zaokrúhľovaní.

Všeobecná hodnota celej nehnuteľnosti je 97.325,83 eur a hodnota 1/16 je 6.130,76 eur. V roku 2015
je hodnota predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti 1/16 vo výške 5.952,97 eur, keď na hodnotu stavby
pripadá 1/16 2.649,17 eur a podiel 1/16 pozemkov 3.303,80 eur. Hodnota stavby sa zmenila v tom, že
bola zvýšená amortizácia na stavbe, zároveň boli zohľadnené aj nárasty cien, stavebného materiálu,
stavebných prác od roku 2010 do roku 2015.

Z LV č XXX k. územie N. vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností parcela registra C č. XX zastavené plochy
a nádvoria o výmere 1007 m2, parcela registra C č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1180 m2,
rodinný dom s. č. XX postavený na parcele č. XX sú navrhovateľ vo veľkosti podielu 14/16, odporca v
rade 1 vo veľkosti podielu 1/16, odporca v rade 2 vo veľkosti podielu 1/16.

Pokusom o mimosúdne vybavenie veci zo dňa 7. 10. 2013 vyzval navrhovateľ odporcu v rade 1 na
uzavretie kúpnej zmluvy za cenu podielu vo výške 3033,45 eur.

Pokusom o mimosúdne vybavenie veci zo dňa 24. 4. 2014 vyzval navrhovateľ odporcu v rade 2 na

uzavretie kúpnej zmluvy za cenu podielu vo výške 3033,45 eur.

Zo znaleckého posudku č. 51/2012 P.. B. U. vyplýva všeobecná hodnota predmetnej stavby 45 231,39
eur a všeobecná hodnota pozemku vo výške 3303,80 eur.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

Podľa ustanovenia § 21 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení za štát pred súdom koná

štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je
oprávnená podľa osobitného predpisu. Na konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje
na zastupovanie pred súdom sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. a) a b), odsekov 2 a 3.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. v platnom znení na účely tohto zákona majetkom

štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky
a iné majetkové práva Slovenskej republiky, ods. 2 Slovenská republika ako právnická osoba vlastní
majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca
podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku
štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred

súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku,
ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov,ods.2spoluvlastníctvojepodielovéalebobezpodielové.Bezpodielovéspoluvlastníctvomôže
vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, ods. 2 ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov
rovnaké.

Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci
sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, ods. 2 o hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo
ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd, ods. 3
ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol

súd.

Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná, ods. 2 každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné

potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a

na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu. Dôvodom pre podanie takéhoto návrhu však spravidla býva skutočnosť,
že medzi spoluvlastníkmi došlo k nezhode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že
sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V konaní o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd musí spoľahlivo zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku
ich podielov. Návrhmi účastníkmi konania nie je súd viazaný. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov
prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Samotná možnosť
reálneho rozdelenia na dve alebo viac vecí ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do

akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym
rozdelením veci. Ak by toto rozdelenie vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by
potrebné nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd

nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.

Vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nevyhovenie návrhu v zmysle ustanovenia § 142 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Keď žiadny z účastníkov nepreukázal, taký dôvod, ktorý by súd považoval
za hodný osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Podľa ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ustanovenia § 136 Občianskeho súdneho poriadku ak možno výšku nárokov zistiť len s
nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Z vykonaného dokazovania mal súd bez pochybností preukázané, že k predmetným nehnuteľnostiam

zapísaných na LV č. XXX., kat. územie N. naďalej existuje a pretrváva podielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania. Taktiež bolo preukázané, že vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam sa účastníci
nevedeli dohodnúť na zrušení podielového spoluvlastníctva, a preto mal súd za to, že je dôvodné
návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva vyhovieť, a preto zrušil podielové spoluvlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 141 Občianskeho zákonníka do úvahy
neprichádzala deľba týchto nehnuteľností s ohľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov ako aj

vyjadrenia účastníkov konania. Preto súd nepovažoval za hospodárne ohľadom možnosti reálnej deľby
vykonávať znalecké dokazovanie. Navrhovateľ ako jediný mal záujem o prikázanie nehnuteľnosti do
jeho výlučného vlastníctva, zvyšní účastníci konania o prikázane neprejavili záujem.

V záujme objektívneho zistenia primeranej náhrady súd vo veci vykázal zo zhodných vyjadrení

účastníkov konania, predloženého znaleckého posudku č. 51/2012, ktorým znalec stanovil všeobecnú
hodnotu nehnuteľností 48 535,19 eur (45 231,39 eur stavba + 3303,80 eur pozemok) ku dňu
vypracovania znaleckého posudku. Zároveň do konania súd pribral znalca P.. B. U., ktorý stanovil
metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu nehnuteľností ku dňu 14. 5. 2015 vo veľkosti
1/16-iny vo výške 5952,97 eur (stavba 2649,17 eur + 3303,80 eur pozemok). Rozpory a výhrady

účastníkov konania k určeniu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v zmysle znaleckého posudku č.
51/2012, znalec na pojednávaní dňa 14. 5. 2015 odstránil a určil aktuálnu hodnotu nehnuteľnosti,
ktorú nespochybnili ani účastníci prítomní na pojednávaní. Výsluchom znalca na pojednávaní boli
zodpovedané otázky účastníkov a odstránené rozpory. Súd prikázal do podielového spoluvlastníctva
navrhovateľa predmetné nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/16 a určil navrhovateľovi

zaplatiť každému odporcovi sumu 5952,97 eur. Na základe zisteného skutkové stavu a v súlade s
citovanými zákonnými ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového

materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79
ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a
ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a
označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v
intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom, ktorými odôvodňoval svoj návrh. Keďže vykonaným

dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a
zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani zo
samotného návrhu navrhovateľov. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval
súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel,
že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov

konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím
na ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonávaním
nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa toho,
ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by
sa súd mohol javiť ako nie nestranný.

Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súdu uloží v rozsudku povinnosť,
je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť,
že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Pokiaľ ide o lehotu na plnenie, pri výplate primeranej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnosti súd určil v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, keď vychádzal z vyjadrenia
navrhovateľa, že disponuje finančnými prostriedkami. Súd poskytol navrhovateľovi lehotu na výplatu,
aby účastník mal reálnu možnosť svoj finančný záväzok podľa rozsudku splniť včas a riadne.Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu

trov právo.

Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov. Z vykonaného
dokazovanie, najmä z návrhu navrhovateľa na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, výpoveďou
odporcu v rade 2 na pojednávaní, písomným vyjadrením odporcu v rade 1 mal súd preukázané,

že zo strany navrhovateľa a aj zo strany odporcu v rade 1 a odporcu v rade 2 bola snaha sa
mimosúdnedohodnúť,avšakanijednastrananeprijala návrhdruhejstranynavyporiadaniepodielového
spoluvlastníctva a preto nie je možné určiť, kto dal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.
Súd v rozsudku vyporiadal spoluvlastníctvo účastníkov v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorý si náhradu
trov konania výslovne neuplatnil. Vzhľadom na to, že v konečnom dôsledku sa každý z účastníkov
stal vlastníkom takej časti nehnuteľnosti, ktorá zodpovedá výške jeho spoluvlastníckeho podielu na

pôvodnej nehnuteľnosti (odporcom bolo priznané finančné vyrovnanie od navrhovateľa), nemožno
jednoznačne ustáliť, kto a v akej miere bol úspešný, resp. neúspešný. Z týchto dôvodov súd v danom
prípade žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.