Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205259
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114205259.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: M. Č., P.. M., G..

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, O. G. Z., proti žalovanému: B.. B. W., advokát so sídlom I. XXX,
O., v konaní o náhradu škody vo výške 2.251,34 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 263 EUR spolu s 5,25%-tným ročným úrokom z
omeškania od 13.3.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 24.2.2014 navrhla žalobkyňa uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej z
titulu náhrady vzniknutej škody sumu 2.251,34 EUR spolu s 5,75%-tným ročným úrokom z omeškania
od 26.9.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku.
V rámci žaloby poukázala na to, že v roku 2009 sa obrátila na žalovaného, v tom čase pôsobiaceho
ako mediátor, aby jej pomohol vo veci sporu s M. Č. ohľadom odstránenia nedostatkov, ktoré vznikli pri
rekonštrukcii jej kúpeľne. Spor sa mediáciou vyriešiť nepodarilo, preto bola následne podaná žaloba o
náhradu majetkovej ujmy, ktorá bola vedená Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 15C/21/2010, pričom

žalovaný žalobkyňu v tomto konaní už zastupoval ako advokát. Rozsudkom zo dňa 23.2.2012 súd o
tejto veci rozhodol tak, že konanie o uloženie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do práva na
ochranu osobnosti žalobkyne a o náhradu nemajetkovej ujmy 500 EUR zastavil a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Dôvodom zamietnutia tejto žaloby v časti o náhradu škody bolo, že nedošlo ku vzniku
škody, ale jednalo sa o zodpovednosť zhotoviteľa za vady po vykonaní opravy.
Žalobkyňa poukázala na to, že s vykonaním opravy vždy súhlasila, čo aj písomne potvrdila zhotoviteľovi
prác listom zo dňa 27.4.2010, avšak žalovaný tento postup riešenia písomne zamietol listom dňa

30.4.2010. Žalovaný teda nesprávne naformuloval žalobu a z tohto dôvodu bola táto zamietnutá, pričom
medzičasom uplynula dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady.
Žalobkyňa poukázala taktiež na to, že žalovaný v rozpore s jej vôľou zobral späť návrh v časti o náhradu
nemajetkovej ujmy. Ďalej poukázala na to, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, čím jej
vznikla škoda, konkrétne trovy jej právneho zastúpenia vo výške 263 EUR, trovy znaleckého posudku
280 EUR, nemajetková ujma vo výške 500 EUR a nemožnosť uplatniť si nároky za vady vyčíslené
znalcom vo výške 1.208,34 EUR, teda celkovo jej vznikla škoda vo výške 2.251,34 EUR.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. V rámci výsluchu pred súdom uviedol, že žalobkyňu
samozrejme zastupoval a má za to, že pri tomto zastupovaní nepochybil. Žalobkyňa ho požiadala o
právne služby a o náhradu škody, ktorá bola spôsobená vadami diela plus nemajetková ujma z titulunároku na ochranu osobnosti. Žalovaný uviedol, že výška škody, ktorá žalobkyni vznikla v konaní
vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 15C/21/2010 vyplýva zo znaleckého posudku, teda sumu, ktorá je
tam uvedená považuje žalovaný za výšku škody. Ohľadom späťvzatia žaloby v časti nemajetkovej ujmy

žalovaný uviedol, že žalobkyňa mala zdravotné problémy, nemala chuť sa ďalej súdiť a jej prioritou bolo,
aby sa kúpeľňa dala do poriadku a nemajetkovú ujmu si už uplatňovať nechcela. Žalovaný poukázal
na to, že má ťažké srdce jednak na okresný, ako aj krajský súd ohľadom právneho posúdenia veci,
pričom podal aj podnet na mimoriadne dovolanie, avšak vzhľadom na veľmi úzke personálne väzby
medzi krajskou prokuratúrou a krajským súdom bol podnet samozrejme odmietnutý. Žalovaný zároveň

poukázal na to, že vie zdokladovať rozhodnutia, ktoré svedčia o tom, že žaloba bola podaná správne,
pričom pokiaľ by nemal tieto skutočnosti podložené nejakými judikátmi, resp. by nebol presvedčený o
tom, že to nie je správne, tak by takúto žalobu ani nepodal.
Taktiež uviedol, že v tejto veci mala byť, podľa jeho názoru, podaná žaloba aj voči poisťovni, kde
je poistený pre prípad náhrady škody z výkonu povolania, keďže sa jedná o nerozlučné procesné
spoločenstvo s poisťovňou, resp. táto by mala minimálne vystupovať v pozícii vedľajšieho účastníka.

Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že žalovaného najprv oslovila ako mediátora,
avšak keďže mediácia nebola úspešná, žalovaný jej navrhol riešiť túto vec súdne, pričom hneď sa ho
pýtala ako to vyzerá a on jej povedal, že nevidí dôvod, aby mala byť žaloba neúspešná a tiež jej povedal,
že sa môže stať hocičo a že pre takýto prípad je aj poistený. Žalobkyňa tiež uviedla, že po tom, čo bola

u nej osoba, ktorú poslal zhotoviteľ diela za účelom odstránenia vád a ktorá vo vzťahu k nej vystupovala
urážlivo, pýtala sa žalovaného, či je povinná znášať všetky tieto vyjadrenia a námietky povereného
pracovníka zhotoviteľa diela, k čomu jej žalovaný povedal, že to samozrejme nemusí znášať a povedal
jej, že napíše zhotoviteľovi diela list s tým, že s opravou nesúhlasí. Žalobkyňa však zároveň uviedla,
že ona s opravou vždy súhlasila a nevie prečo to žalovaný takto napísal. Zároveň uviedla, že túto vec

zverila žalovanému ako odborníkovi a nikdy sa nevyjadrovala k návrhu, ani k úpravám návrhu, pretože
podľa jej názoru to ani robiť nemohla, keďže zverila všetko žalovanému. Poukázala tiež na to, že sa
nemohla zúčastniť na poslednom pojednávaní, keď bol vyhlásený rozsudok, preto žiadala žalovaného,
aby jej poslal rozsudok, ktorý si potom dala, dá sa povedať, preložiť do laickej reči a bolo jej povedané,
že žaloba bola podaná predčasne, pretože najprv mal byť podaný návrh na odstránenie vád a až potom

bolo možné uplatniť nárok na náhradu škody.

Z vyjadrenia Slovenskej advokátskej komory (SAK) zo dňa 26.5.2014 vyplýva, že sťažnosť žalobkyne
voči žalovanému je v celom rozsahu nedôvodná, pričom revízna komisia SAK je v prvom kroku povinná
skúmať, či vo vzťahu k prípadnému porušeniu povinnosti advokáta uplynula premlčacia doba a v

prípade, že konanie žalovaného by aj predstavovalo porušenie predpisov upravujúcich výkon advokácie
a dosahovalo by intenzitu disciplinárneho previnenia, podaniu návrhu na začatie disciplinárneho konania
voči žalovanému by bránilo uplynutiu objektívnej dvojročnej premlčacej doby podľa § 58 ods. 2 zákona
o advokácii. Podaniu žaloby zo strany žalovaného a rovnako aj k oznámeniu O.. Č., že žalobkyňa nemá
záujem na vykonaní opráv diela došlo ešte v roku 2010, teda pred viac ako 4 rokmi, preto z dôvodu

uplynutia objektívnej premlčacej lehoty, nie je revízna komisia SAK oprávnená voči žalovanému iniciovať
disciplinárne konanie, aj keby na to existovali vecné dôvody. Napriek tomu sa však revízna komisia
zaoberala aj vecnou stránkou sťažnosti, pričom zistila, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním
zistil, že k odstráneniu vád diela nedošlo, pretože konaním žalobkyne bolo žalovanému znemožnené
dielo opraviť. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd správne konštatoval, že právo zodpovednosti za

vady je právom, ktoré nie je možné nahradiť právom na náhradu škody. Zodpovednosť za vady je totiž
v Občianskom zákonníku zákonodarcom odlíšená od zodpovednosti za škodu. Obe právne inštitúty sú
založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku zodpovednosti. V danom prípade žalobkyni
vzniklo právo na odstránenie vád diela ich bezplatným a bezodkladným odstránením žalovaným.
Spôsob odstránenia vady však závisí na rozhodnutí zhotoviteľa, teda v danom prípade na rozhodnutí

žalovaného. Ak objednávateľ diela, teda žalobkyňa nesúhlasila so spôsobom vykonania opravy, mala sa
na súde domáhať toho, aby súd uložiť žalovanému (zhotoviteľovi diela), aby vadu odstránil spôsobom,
ktorý určí vo svojom rozhodnutí. V prípade, že žalovaný by bez zbytočného odkladu neodstránil vady
diela, mala žalobkyňa právo od zmluvy odstúpiť. Dôvodným odstúpením od zmluvy o dielo, táto by
zanikla od počiatku a jej účastníci by sa vysporiadali podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. S

vyššie uvedeným právnym posúdením veci prvostupňovým súdom sa stotožnil aj odvolací súd, keď v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa správne poukázal na to, že cestou uplatňovania
zodpovednosti za škodu nie je možné dosiahnuť odstránenie majetkovej ujmy objednávateľa diela
spočívajúce v samotnej vadnosti zhotovenej veci alebo vykonanej opravy, či úpravy diela. Dôvodne tiežkonštatoval, že náprava majetkovej ujmy môže byť objednávateľovi diela priznaná vždy len v rámci
zodpovednosti zhotoviteľa za vady ním vykonaného diela. V danom prípade súd správne uviedol, že
žalobkyni nevznikol nárok na náhradu škody, pretože ako náhradu škody nemožno uplatniť to, čo

zodpovedá právam zo zodpovednosti za vady veci, resp. za vady diela.
ZoznámeniaSAKzároveňvyplýva,žezvyššieuvedenéhozhrnutiavyplýva,žehocižalovanýformuloval
nárok nesprávne, ako nárok z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej povinnosti,
prvostupňový súd správne nárok posúdil a vyhodnotil ako nárok zo zodpovednosti za vadu diela podľa
§ 644 a nasl. Občianskeho zákonníka. Revízna komisia SAK ďalej konštatuje, že hoci žalovaný počas

zastupovania uplatňoval v záujme žalobkyne všetko, čo podľa svojho presvedčenia považoval za
prospešné, nie vždy postupoval s odbornou starostlivosťou. Konkrétne povinnosť odbornej starostlivosti
zanedbal, keď žalobkyňu adekvátne nepoučil o dôsledku, ktorý bude mať odmietnutie ponúkanej opravy
kachličiek zo strany zhotoviteľa diela na vývoj v spore. Preto sa revízna komisia rozhodla napriek
tomu, že sťažnosť musela pre uplynutie premlčacej lehoty odložiť, žalovaného napomenúť za nesprávny
postup. Zároveň bola žalobkyňa informovaná, že odloženie sťažnosti zo strany revíznej komisie SAK

nebráni sťažovateľovi, ktorý sa domnieva, že mu neodborným postupom advokáta bola spôsobená
škoda, aby sa svojho nároku domáhal priamo voči dotknutému advokátovi na príslušnom súde.

Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobkyňa uhradila T.. O. Š. za
vypracovaný znalecký posudok odmenu v sume 280 EUR, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad zo

dňa 29.12.2009. Z príjmového dokladu zo dňa 18.1.2010 vyplýva, že žalobkyňa zaplatila žalovanému za
právne služby sumu 170 EUR a dňa 26.3.2012 sumu 93 EUR ako súdny poplatok vo veci 15 C 21/2010.

Zo znaleckého posudku T.. O. Š. č. XXX/XXXX zo dňa 29.12.2009, ktorý je súčasťou pripojeného spisu
sp. zn. 15C/21/2010 vyplýva, že znalec zistil, že vykonané stavebné práce pri rekonštrukcii kúpeľne

žalobkyne majú vady, ktoré sú vymenované v znaleckom posudku a zároveň určil hodnotu stavebných
prác potrebných na opravu nekvalitne vykonanej rekonštrukcie, ktorú určil na sumu 1.208,34.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa§420ods.3Občianskehozákonníka,zodpovednostisazbavítenktopreukážežeškodunezavinil.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne
využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia
považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
Podľa § 18 ods. 3 cit. zákona, advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť

advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré
určuje predpis komory.
Podľa § 18 ods. 4 cit. zákona, advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať
klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím
tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať

bezodkladne.
Podľa § 18 ods. 5 cit. zákona, odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s
odbornou starostlivosťou.
Podľa § 18 ods. 6 cit. zákona, advokát spracúva osobné údaje klientov a iných fyzických osôb v rozsahu
nevyhnutnom na účely výkonu povolania v súlade s osobitným predpisom.

Podľa § 18 ods. 7 cit. zákona, advokát je oprávnený získavať a spracúvať osobné údaje nevyhnutné na
účely výkonu povolania kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na
nosič informácií bez súhlasu dotknutej osoby.

Podľa § 26 ods. 1 cit. zákona, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s

výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom
alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto
zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.Podľa § 26 ods. 2 cit. zákona, koncipient a iný zamestnanec advokáta nezodpovedajú klientovi za škodu
spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb. Ich pracovnoprávna zodpovednosť voči advokátovi nie je
tým dotknutá.

Podľa § 26 ods. 3 cit. zákona, každý advokát samostatne zodpovedá voči klientovi za škodu spôsobenú
pri poskytovaní právnych služieb okrem prípadov, ak ide o spoločného klienta niekoľkých advokátov.
Voči svojim zamestnancom a iným osobám zodpovedajú advokáti spoločníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 26 ods. 4 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa
odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od

neho žiadať.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne v konaní vedenom
tunajšímsúdompodsp.zn.15C/21/2010onáhraduškodyanáhradunemajetkovejujmybolazamietnutá
s tým, že konanie o uloženie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do práva na ochranu
osobnosti žalobkyne a o náhradu nemajetkovej ujmy 500 EUR bolo zastavené na základe späťvzatia

žaloby v tejto časti. Tento rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
21.1.2013 (sp. zn. 2Co/36/2012). Z odôvodnenia týchto rozhodnutí je zrejmé, že zhotoviteľ diela (O..
Č.), ktorý realizoval rekonštrukciu kúpeľne žalobkyne, vykonal vadne prevedené práce, čo vyplýva z
odborného posúdenia znalca T.. O. Š. vyjadreného v rámci znaleckého posudku. Z odôvodnenia týchto
rozhodnutí, ako aj výsluchu účastníkov v tomto konaní vyplýva, že žalobkyňa požiadala zhotoviteľa diela

o odstránenie vád, pričom zhotoviteľ diela poslal žalobkyni poverené osoby za účelom odstránenia vád,
avšak žalobkyňa s navrhovaným spôsobom odstránenia vád a v uvedenom čase nesúhlasila a následne
(listomzodňa30.4.2010)oznámilaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuzhotoviteľovi,ženevyužil
priestor, ktorý mu poskytla na odstránenie vád, jej zdravotný stav jej neumožňuje vykonávať v dome
stavebné práce a už ani nemá záujem na odstránení vád žalovaným.

Z ustanovenia § 655 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak je vec opravená vadne, má objednávateľ
právo na bezplatné odstránenie vady, pričom zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej
lehote a ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstránil v dohodnutej lehote alebo ak sa
vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny
opravy.

Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že uplatneniu práva na odstránenie vady nebráni
okolnosť, že ide o vadu ťažšie odstrániteľnú, či už z hľadiska technického alebo z hľadiska výšky nárokov
na opravu, pričom voľba spôsobu odstraňovania vady zásadne prislúcha dodávateľovi. V zmysle
ustálenej judikatúry súdov (R 12/1989), pokiaľ má objednávateľ za to, že dodávateľ ponúka odstránenie
vád nedostatočným spôsobom, môže sa domáhať v súdnom konaní odstránenia vady diela určitým

spôsobom zodpovedajúcim povahe vady. Odvolací súd ďalej vo svojom rozhodnutí konštatuje, že súd
prvého stupňa správne poukázal na to, že cestou uplatnenia zodpovednosti za škodu nie je možné
dosiahnuť odčinenie majetkovej ujmy objednávateľa spočívajúcej v samotnej vadnosti zhotovenej
veci alebo prevedenej opravy. Náprava tejto majetkovej ujmy môže byť dodávateľovi priznaná vždy
len v rámci zodpovednosti dodávateľa za vady. Pri rozlíšení medzi tým kedy má majetková ujma

objednávateľa povahu vady služby (diela) a kedy má povahu škody, je potrebné vychádzať z toho, že
zatiaľ čo o vadu ide tam, kde ujma spočíva vo vadnom prevedení služby (diela), ujma ktorá vznikla
ako následok tohto vadného plnenia je škodou objednávateľa. Prvostupňový ako aj odvolací súd jasne
konštatujú, že zhotoviteľ diela ako dodávateľ služby bol pripravený odstrániť vytknuté vady, avšak k ich
odstráneniu nedošlo, keďže žalobkyňa s navrhovaným postupom nesúhlasila a vyjadrila sa tiež, že o

odstránenie vád žalovaným už nemá záujem. Je zároveň zrejmé, že nenastala ani taká situácia, že by v
dôsledku neodborného odstránenia alebo odmietnutia odstránenia vád, žalobkyňa vynaložila finančné
plnenie, ako náklady na odstránenie týchto vád treťou osobu.

Z hľadiska posúdenia nároku žalobkyne, súd vychádzal z príslušných ustanovení zákona o advokácii,

konkrétne o zodpovednosti advokáta za škodu, pričom je nepochybné, že sa jedná o objektívnu
zodpovednosť, ktorá je založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov a to: činnosti súvisiacej
s výkonom advokácie, vznikom škody a príčinnej súvislosti medzi činnosťou advokáta súvisiacou s
výkonom advokácie a vznikom škody. Je nepochybné, že uplatnený nárok sa týka činnosti žalovaného v
súvislostisvýkonomjehoadvokátskejčinnostiazároveňjenepochybné,žezamietnutímžalobyvkonaní

vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 15C/21/2010 vznikla žalobkyni určitá ujma (škoda), ktorú v rámci
žaloby aj špecifikovala. Pri posúdení nároku žalobkyne súd samozrejme skúmal aj splnenie ďalšieho
predpokladu, a to príčinnej súvislosti medzi činnosťou žalovaného, ktorá súvisí s výkonom advokácie
a vzniknutou škodou.Z rozhodnutí prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu, resp. záverov revíznej komisie SAK podľa
názoru súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, a to aj s
poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa ako laik vyhľadala žalovaného práve z dôvodu, aby jej poskytol

adekvátne odborné služby, pričom žalovaný mal, v mene žalobkyne, prvotne uplatniť nárok z titulu
zodpovednosti za vady, t.j. odstránenia vád v určitej lehote a až po prípadnom porušení povinnosti
odstrániť vady v určitej lehote, resp. po odmietnutí odstránenia vád mohol zvoliť ďalší zákonný postup
(zrušenie zmluvy, primerané zníženie ceny) resp. uplatnenia nároku na náhradu škody, pričom tento
nárok, podľa názoru súdu, mohol uplatniť až po tom, čo by žalobkyňa konkrétne vynaložila určité náklady

na odstránenie vzniknutých vád a bolo by zrejmé o čo sa zmenšil jej majetok, teda aká škoda jej presne
vznikla.
Vykonaným dokazovaním mal súd taktiež za preukázané, že právny zástupca žalobkyne listom zo
dňa 30.4.2010 oznámil zhotoviteľovi diela, že jeho klientka už nemá záujem na tom, aby zhotoviteľ
diela vykonal opravu vzniknutých vád, pričom aj keď bolo preukázané, že právny zástupca svoju
klientku o takomto postupe informoval, bolo jeho povinnosťou konať v súlade so zákonnom a takto

informovať aj svoju klientku, teda v danom prípade určiť náhradný termín odstránenia vád, resp.
konzultovať spôsob odstránenia vád so samotným zhotoviteľom diela, prípadne sa domáhať v súdnom
konaní odstránenia vád diela určitým spôsobom zodpovedajúcim povahe vady tak, ako to konštatuje v
odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd. Keďže žalovaný takto nepostupoval, teda nepostupoval
s odbornou starostlivosťou, podľa názoru súdu týmto svojím konaním spôsobil žalobkyni škodu, pričom

je potrebné posúdiť aká škoda vznikla v príčinnej súvislosti s činnosťou žalovaného, ktorá súvisela s
výkonom advokácie, konkrétne poskytnutím právnych služieb žalobkyni v pôvodnom konaní. Podmienku
príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody podľa názoru súdu spĺňa iba uplatnený
nárok z titulu zaplatenej sumy vo výške 170 EUR ako platby za právne služby a sumy 93 EUR ako platby
za zaplatený súdny poplatok. Keďže tieto platby žalovaná konkrétne vynaložila a pokiaľ by bol žalovaný

konal s odbornou starostlivosťou, dá sa predpokladať, že žalobkyňa by bola v konaní úspešná a že tieto
náklady, teda trovy právneho zastúpenia vrátane zaplateného súdneho poplatku, by žalobkyni uhradila
druhá strana v spore.
Na druhej strane podmienku príčinnej súvislosti nespĺňa, podľa názoru súdu, uplatnený nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy, jednak z dôvodu, že žalobkyňa zobrala v tejto časti prostredníctvom svojho

právneho zástupcu žalobu späť, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný žalobkyňu
o zamýšľanom späťvzatí žaloby informoval, pričom táto mala byť v zlom psychickom a fyzickom
rozpoložení, avšak žalovaný ju o tom informoval, čo sama potvrdila a na druhej strane v pôvodnom
konaní ani nepreukázala aké konkrétne konanie zo strany pracovníka povereného zhotoviteľom diela
malo zasiahnuť do jej práva na ochranu osobnosti, preto v tejto časti nemožno konštatovať, že by

konaním žalovaného vznikla žalobkyni škoda vo výške 500 EUR, navyše keď sa „neprimeraného
správania“ nemal dopustiť žalovaný, ale ním poverená osoba na odstránenie vád. Obdobne súd
postrádal podmienku príčinnej súvislosti aj ohľadom sumy 280 EUR ako trov znaleckého posudku a
sumy 1.208,34 EUR ako predpokladaných nákladov na odstránenie vád, ktoré žalobkyňa uplatnila ako
nemožnosť uplatniť si nároky za vady vyčíslené znalcom, keďže pokiaľ žalobkyňa chcela preukázať

vady diela, bolo jej povinnosťou preukázať skutočnosť, že dielo bolo vykonané vadne, pričom pokiaľ
si žalobkyňa zvolila taký spôsob, teda vypracovanie znaleckého posudku, nemožno sumu vynaloženú
na jeho vypracovanie považovať za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s výkonom advokácie
žalovaného a zároveň nemožno nepochybne konštatovať aký by bol výsledok sporu, pokiaľ by došlo
k odstráneniu vád, resp. pokiaľ by vady odstránené neboli, aká by bola skutočná škoda, keďže to by

bolo predmetom dokazovania. Z totožných dôvodov nebolo možné priznať ani nárok na zaplatenie
sumy 1.208,34 EUR, keďže táto suma má predstavovať hodnotu stavebných práv potrebných na opravu
nekvalitne vykonaného diela, pričom žalobkyňa tieto náklady nevynaložila, a neboli vynaložené ani
v čase podania pôvodnej žaloby voči zhotoviteľovi diela, preto aj v tomto ohľade absentuje príčinná
súvislosť medzi konaním žalovaného a takto uplatnenou škodou zo strany žalobkyne.

Vzhľadom na uvedené preto súd priznal žalobkyni sumu 263 EUR spolu s príslušným zákonným úrokom
z omeškania vo výške 5,25% ročne od 13.3.2014, keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala, aby bola
žalovaného skôr vyzvala na splnenie dlhu, pričom žalovaný prevzal žalobu v tejto veci dňa 12.3.2014,
preto sa až nasledujúcim dňom mohol dostať do omeškania a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol,
jednak ohľadom priznania nároku na náhradu škody, ako aj príslušenstva t.j. úroku z omeškania.

Podľa§142ods.2O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom pomerne
neúspešnejšia žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania a pomerne úspešnejšiemu žalovanému
súd náhradu trov konania nepriznal (doposiaľ si ani náhradu trov konania neuplatnil) a to s poukazom

na osobné pomery žalobkyne, ktorá je dôchodkyňou a má závažné zdravotné problémy, navyše ako
dôvod hodný osobitného zreteľa súd vzhliadol aj okolnosti prejednávanej veci, keďže si žalobkyňa v
pôvodnom konaní na základe žaloby vypracovanej žalovaným uplatňovala určité nároky a jej žaloba
bola zamietnutá práve z dôvodu, že prvotne mal byť uplatnený nárok na odstránenie vád diela, pričom
žalovaný vypracoval žalobu tak, že uplatňoval nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, preto sa
mohla žalobkyňa domnievať, že všetky nároky, ktoré jej súdom neboli priznané v pôvodnom konaní,

resp. ktoré konkrétne vynaložila v súvislosti s týmto konaním, predstavujú pre ňu škodu, ktorá jej vznikla
práve v dôsledku nedostatočnej odbornej starostlivosti zo strany žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.