Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/29/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712204159
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7712204159.8

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko Švárny, v právnej veci žalobcu A. A., F.. X.XX.XXXX, T.
U. XX/XX, R., zastúpeného JUDr. Michalom Jakubekom, advokátom AK, M. R. Štefánika 2673/212/A,
Vranov nad Topľou proti žalovaným X./. D. U., F.. XX.X.XXXX, X./. Q. U., F.. XX.X.XXXX, Z. T. S. U.
Č.. XXX, obidvaja zastúpení JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom AK Michalovce, v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 16.3.2012 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti zakreslených na geometrickom pláne č. 45353221-2/2012 úradne overeným
pod č. G1 10/2012 zo dňa 24.1.2012 novovytvorenej parc. č. XXX/X o výmere 282 m2, parc. č. XXX/
X o výmere 93 m2, parc. č. XXX/X o výmere 213 m2, parc. č. XXX/X o výmere 42 m2 vytvorených z
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX k. ú. S. U., z E - KN parc. č. XXX/X o výmere 2.314 m2, je
žalobca a to na tom základe, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX k. ú. S. U., E - KN parc. č. XXX/X o výmere 2.314 m2 na základe kúpnej zmluvy uzavretej so

žalobcom dňa 5.5.2007 R. XXX/XX č. z. 62/07 za sumu 60.000,- Sk ( 1.991,63 € ). Ako žalobca uviedol,
že medzi ním a predávajúcimi bola dohoda na odpredaji iba časti uvedenej parcely a teda žalovaní v 1. a
2. rade ho uviedli do omylu a došlo k naplneniu skutkovej podstaty neplatnosti právneho úkonu v zmysle
§ 37 O.Z. a teda má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 80
písm. c) O. s. p.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žiadali ju v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C 29/2012-30 zo dňa 25.9.2012 súd zistil, že napadnutým rozsudkom
súd žalobu zamietol a uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovaným trovy právneho zastúpenia na účet

právneho zástupcu v sume 505,22€.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovaným určenia vlastníckeho práva k
parcelám č. XXX/X Z. R. XXX E.X, H.. Č.. XXX/X Z. R. XX E.X, H.. Č.. XXX/X Z. R. XXX E.X I. H.. Č..
XXX/X Z. R. XX E.X vytvoreným geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX z
parcely registra L. - P. H.. Č.. XXX/X Z. R. XXXX m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX P.. Ú.. S. U.Á..

Oprávnenosť nároku na určenie vlastníckeho práva odôvodnil tým, že žalovaní sú na základe kúpnej
zmluvy uzavretej so žalobcom dňa X.X.XXXX (vklad do katastra bol povolený pod č. R. XXX/XX) vedeníako bezpodieloví spoluvlastníci parcely reg. "E" č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXXX m2, keď tvrdil, že medzi ním a kupujúcimi bola dohoda o odpredaji iba časti tejto pôvodnej parcely,
žalovaní v prvom a druhom rade ho však svojím konaním uviedli do omylu, preto je uvedený právny

úkon podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Zároveň žalobca tvrdil, že má naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa uzavrel, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá kúpnopredajná zmluva, na základe ktorej predávajúci, t.j. žalobca odpredal žalovaným v prvom

a druhom rade do ich bezpodielového spoluvlastníctva parcelu reg. "L.-P." o výmere X.XXX E.X
zapísanú na liste vlastníctva ( v ďalšom texte LV) č. XXX k. ú. S. U. za kúpnu cenu 60.000,- Sk
(t.j. 1.991,63 eura). Mal za to, že v konaní bolo skutkovo preukázané, že túto kúpnopredajnú zmluvu
pripravoval žalobca, čo žalobca potvrdil aj vo svojej účastníckej výpovedi, a teda zo strany žalovaných
nemohlo dôjsť k uvedeniu žalobcu do omylu o predmete predávanej veci. Zároveň konštatoval, že
žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení vlastníckeho práva, preto žalobu ako

nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že ako predbežnou otázkou sa zaoberal aj platnosťou
kúpnopredajnej zmluvy a mal za to, že zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania slobodne a
vážne, je určitá a zrozumiteľná, ako aj s možným predmetom plnenia, t.j. nehnuteľnosťou, ktorej sa
predmet kúpy týkal a aj z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 80 ods. 1 písm. c/
O.s.p. a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v celom rozsahu zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným v prvom
a druhom rade priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za celkovo
štyri úkony právnej služby (pri zastupovaní dvoch klientov), a to bez toho, aby výpočet a špecifikáciu
priznaných trov právneho zastúpenia odôvodnil s poukazom na príslušné ustanovenia vyhl. č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Tvrdil, že v konaní má naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam, pretože medzi účastníkmi
kúpnopredajnejzmluvydošloknedorozumeniu,pretožesadohodlinaodpredajiibačastianiecelejparc.
č. XXX/X. Predmet kúpy bol dojednaný pred uzavretím zmluvy, no potom ho žalovaní v prvom a druhom
rade uviedli do omylu a tým došlo k odpredaju celej parcely. Uvádzal, že s ďalšou (zostávajúcou časťou

pôvodnej parcely) chcel naložiť podľa svojho uváženia a pre potrebu rodiny, za situácie, keď túto parcelu
nadobudol vydržaním podľa príslušných ustanovení zákona č. 323/1992 Zb. po svojich predkoch. V
odvolaní ďalej tvrdil, že už pred uzavretím kúpnopredajnej zmluvy bol vyhotovený geometrický plán
Geodetickej kancelárie Z. - č. plánu XXXXXXXX-XX/XX W. C. XX.XX.XXXX a to za účelom vyporiadania
nehnuteľnosti medzi žalobcom, žalovanými a jeho príbuznými, o čom boli žalovaní dobre informovaní

a uzrozumení. Zo skutočnosti, že žalovaní v prvom a druhom rade od neho odkúpili v rozpore so
skutočnou dohodou celú pôvodnú parcelu č. XXX/X vyvodil, že právny úkon uzavretia kúpnej zmluvy
nebol urobený slobodne, vážne a zrozumiteľne, preto je neplatný. Odvolal sa aj na svoj vysoký vek -
73 rokov, tomu zodpovedajúce zdravotné problémy, ako aj na skutočnosť, že súd v konaní nevypočul
všetkých ním navrhnutých svedkov.

Žalovaní v prvom a druhom rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovali rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Tvrdili, že neexistujú žiadne dôvody, na základe ktorých
by bolo možné uzavrieť, že označená kúpna zmluva je neplatná. Nehnuteľnosť odkúpili za takých
okolností, že po tom, čo sa jej vlastníkom stal žalobca, ponúkol im ju na odkúpenie. Sám žalobca

pripravil písomné vyhotovenie zmluvy, ktorú najprv podpísal, jeho podpis bol úradne overený a až
následne túto podpísali žalovaní. Písomná zmluva o prevode nehnuteľnosti, koncipovaná a pripravená
žalobcombolaurobenáslobodne,beznátlakudruhejstrany,vážneazjejobsahujezrejmé,čohosatýka.
Zmluva je určitá, zrozumiteľná a bola podkladom na vklad vlastníckeho práva žalovaných do katastra
nehnuteľnosti. Popreli, aby vyvolali omyl vedúci k uzavretiu kúpnej zmluvy, preto nie sú splnené ani

podmienky pre aplikáciu ustanovenia o relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu omylu účastníka
zmluvného vzťahu.Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1, 3
O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že nie sú slnené podmienky pre potvrdenie a ani pre zmenu rozsudku.

Z uznesenia krajského súdu č.k. 1Co 117/2013-51 zo dňa 7.5.2014 súd zistil, že krajský súdu
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie založil na
zistení, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre zmätočnosť a vzájomnú rozpornosť
dôvodov, vedúcich k zamietnutiu žaloby uvedených v odôvodnení rozhodnutia, keď súd prvého stupňa

bez bližšieho zdôvodnenia konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení
vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam a zároveň posudzoval platnosť kúpnej zmluvy, ktorou
vlastnícke práva k pôvodnej parcele nadobudli žalovaní v prvom a druhom rade tak, akoby naliehavý
právny záujem žalobcu na určení bol daný.

Poukázalnato,žezobsahupreskúmavaného spisu vyplýva,žepredmetomkonaniaježalobaourčenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, označeným v žalobnom návrhu ako parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/
X I. XXX/X, vytvorené z pôvodnej parcely reg. „E“ evidovanej na mape určeného operátu č. XXX/X
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX W. C. XX.X.XXXX.

Vzhľadom na tento predmet konania nepochybne ide o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c/

OSP, ktorou súd určuje, či tu právny vzťah je alebo nie je, ktorú zákon považuje za procesne prípustnú,
len ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu
na určovacej žalobe musí preukázať žalobca. Ak si túto dôkaznú povinnosť nesplní, dôsledkom je
zamietajúce rozhodnutie súdu. Či tento záujem existuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu je posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný
a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne

postavenie neistým. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny
záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. V tomto
prípade žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem musí na jednej strane
poukázaťnaurčitéskutkovéokolnostiprejednávanejvecivedúceksporumedziúčastníkmi,akpotrebuje
určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Na druhej strane vysvetliť, že práve podaná

žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstrániť neistotu vzťahov účastníkov
konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Poukázal na to, že napriek tomu, že žaloba
znie na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, prvostupňový súd v odôvodnení konštatoval,
že predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 OZ, ktorého sa žalobca
domáhal na tom skutkovom základe, že podľa jeho tvrdenia bol žalovanými uvedený do omylu a predal

žalovaným to, čo predať nechcel. Z týchto dôvodov teda nie je zrejmé, či naliehavý právny záujem súd
prvého stupňa hodnotil vo vzťahu k nároku na určenie vlastníckeho práva alebo vo vzťahu k nároku na
určenie neplatnosti právneho úkonu. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné aj z dôvodu, že súd prvého
stupňa sa nevyporiadal a najmä neodôvodnil, v čom vidí nedostatok naliehavého právneho záujmu. Z
odôvodnenia totiž nevyplýva, akou úvahou sa riadil, keď dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý

právny záujem na určovacej žalobe, ktorej predmetom je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Uviedol, že súd prvého stupňa aj napriek záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu hodnotil
aj ďalšie dôkazy (ako keby bol preukázaný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe) a z týchto
dôkazov vyvodil závery ohľadom náležitostí právneho úkonu spočívajúceho v uzavretí kúpnej zmluvy,
bez toho, aby tieto závery bližšie odôvodnil a uviedol aj úvahy, ktoré ho k takýmto záverom viedli.

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude opätovne prejednať žalobcom uplatnený nárok na
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, za tým účelom sa zaoberať preukázaním existencie
naliehavého právneho záujmu na takomto určení, ktorá dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu, túto
skutočnosť vyhodnotiť a v prípade, že dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem žalobca preukázal,

vykonať dokazovanie spôsobom pre jednotlivé dôkazné prostriedky uvedený v ustanovení § 125 a nasl.
O.s.p., a vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedenou
v ustanovení § 132 O.s.p., následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie odôvodní po
všetkých stránkach preskúmateľným rozhodnutím podľa § 157 ods. 2 O.s.p..Súd po zrušujúcom uznesení krajského súdu vykonal ďalšie dokazovanie vo veci a zistil tento skutkový
stav :

Z výpovede svedka H. Š. (č.l.68) súd zistil, že je bratrancom žalobcu. Uviedol, že mal vedomosť o tom,
že žalobca vybavoval pozemky pre žalovaných, pretože bol za ním a pýtal sa ho, či chce nejaký podiel z
tejto nehnuteľnosti, lebo tam majú všetci čiastku. Ja som povedal, že nič za to nechcem a dal plnú moc
žalobcovi. Na otázku, či sa vzdal tejto nehnuteľnosti za odplatu uviedol, že nie, pretože žalobca bol za

ním, že chce, aby mohol žalovaný prepísať dom. Na otázku, či išlo o celú parcelu uviedol, že tam o celej
parcele nebola reč, on hovoril, že chce dať tú parcelu, kde stojí dom do poriadku, aby mohol U. kúpiť
ten dom. Na otázku zástupcu žalovaného, či nehnuteľnosť nechal, aby si vybavil žalobca na základe
vydržania uviedol, že áno, že on nechcel žiadny podiel. On chcel, aby sa dal pozemok do poriadku.

Z výpovede svedka O.. E. (č.l.70) súd zistil, že je vzdialený príbuzný žalobcu. Býva v S. U., oproti tým

pozemkom. Pred časom si chcel dať do poriadku svoj pozemok pod rodinným domom. Zavolal geodeta
p. J., aby mu vytýčil hranice pozemku, pričom p. J. mu povedal, že áno, ale pozemok oproti už nie je
ich, ale vlastníkom je p. U.. Následne potom išiel za p. U., dohodli sa na kúpnej zmluve, urobili zmluvu,
nakoľko on bol výhradným vlastníkom pozemkov a pozemok prešiel na syna svedka. Na otázku, či má
vedomosť, akým spôsobom prešla nehnuteľnosť na p. A. z vlastníctva jeho sestry a matky uviedol, že

nevie, avšak podľa jeho vedomostí sestra dávala plnú moc p. A. z Ameriky overenú notárom, aby mohol
vysporiadať pozemky aj pod tými dvoma domami, ktoré ona vlastní. Na otázku zástupcu žalovaných, či
má vedomosť o tom, že keď došlo k uzavretiu zmluvy medzi p. A. a U., ako to prebehlo, uviedol, že vie
iba to, že p. A. pozemky dával do poriadku, ale jednal s p. U.. Bližšie sa k tomu nevyjadril. Na otázku,
či bola tam niekedy otázka medzi ním a jeho rodinou, že chce predať nejaký iný pozemok p. U., okrem

pozemku, ktorý bol pod rodinným domom, uviedol, že nepočul o žiadnom inom pozemku, že by išiel
vysporiadať pozemky. Išlo len o pozemok pod rodinným domom p. U..

Z výpovede svedka H. J. (č.l.71) súd zistil, že nie je v príbuzenskom vzťahu s účastníkmi konania.
So žalovaným sa pozná dlhšiu dobu, pretože spolu vyrastali. Asi pred 5 rokmi prišiel za ním žalovaný

informovať sa, že kúpil nejakú nehnuteľnosť a nie je si istý, ako je vymeraná, takže by to vymeral.
Potom ako zistil, ktorú parcelu kúpil, uviedol, že ju zameral a tá dĺžka parcely bola zhruba nejakých
120metrov, pričom aj p. U.Á. bol prekvapený, že čo kúpil. Na otázku zástupcu žalobcu, že hovoril, že p.
U. sa tváril prekvapene, keď hovoril o tom, čoho je vlastníkom, aby to vysvetlil, uviedol, že si myslel, že
bol prekvapený z toho, a tým spôsobom, že keď zistil, že niečo v čo nedúfate máte, tak v podstate ste

prekvapený z toho. Počítal asi pravdepodobne s tým, že mu ukáže parcelu pod domom.

Žalovaný v 1.rade k výpovedi svedka uviedol, že ostal prekvapený preto, že 7 alebo 8 rokov
vysporiadavali pozemky a ešte neboli vyporiadané a on im zaplatil peniaze dopredu, tak len preto ostal
prekvapený.

Z výpovede svedka D. Z. (č.l.72) súd zistil, že je bratrancom p.A.. uviedol, že uvedené pozemky neboli
vybavené a tak poverili žalobcu, aby vybavil tieto pozemky. Tam mu podpísal plnú moc. Podľa neho sa
stal nejaký omyl, ale nevedel aký. Na otázku zástupcu žalovaného, či žalobca mu dal za tieto pozemky
nejaké peniaze uviedol, že nie. Na otázku, či má pozemok a ako chodí na ten pozemok uviedol, že

prístup má, ale nemôže nič robiť, pretože U. mu stále vykrikuje, že tam nemá čo robiť. Že tam nemá
žiadny pozemok. Na otázku, či súhlasil s tým, aby žalobca vybavil celý pozemok na seba uviedol, že
áno, že súhlasil. Na otázku, či vie o tom, že žalobca potom celý pozemok predal žalovanému v 1.rade
uviedol, že o tom nič nevie.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 11.11.2014 (č.l.73) uviedol, že pokiaľ sa týka naliehavého
právneho záujmu, poukázal aj na rozhodnutie krajského súdu, že naliehavý právny záujem je taký, že
ako to vyplýva už z výpovedí jednotlivých svedkov, bolo predbežne dohodnuté, že p. A. vyporiada
medzi svojimi príbuznými jednotlivé pozemky. Keďže došlo k omylu, kde p. U. pracoval v Čechách a
trošku viacej pritlačoval na jeho klienta, nevedel vlastne p. A. ani čo predáva. Mal predať iba pozemok

pod rodinným domom a v okolí jeho domu a predal nechtiac celý pozemok. Uviedol, že oni sú stále za
kompromis aj mimosúdne riešenie.Právny zástupca žalovaných uviedol, že v danom prípade podľa ich názoru preukázať naliehavý právny
záujem mal predovšetkým žalobca. Z doteraz vykonaného dokazovania a z prednesu na pojednávaní
dňa 11.11.2014 uviedol, že naliehavý právny záujem podľa jeho názoru preukázaný nebol. Aj z výpovedí

svedkov vyplynulo, že žalobca mal splnomocnenie od všetkých ostatných zúčastnených osôb, ktoré sa
hlásiliktomutopozemku,abysitietonehnuteľnostivybavilinasebaanáslednepotomtietonehnuteľnosti
odpredal U. a jeho manželke. Teda situácia je taká, ako doposiaľ a na tom sa nič nezmenilo.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.11.2014 (č.l.79-80) súd zistil, že žalobca poukazuje , že tak na

pojednávaní dňa 11.11.2014 ako aj predtým, na tú skutočnosť, že jedným z naliehavých právnych
záujmov žalobcu je aj právna kvalifikácia pomerov a vzťahov, ktoré sú ohrozené neistotou ďalšieho
vlastníckeho práva i na ďalšie osoby, ktoré prišli o svoje práva a teda predstavujú nebezpečenstvo
budúceho porušenia právnych povinností. Poukázal na skutočnosť, že jestvuje ohrozenie práva či
právneho stavu resp. stavu neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno inak odstrániť len
určovacím výrokom. Navrhol v konaní vypočuť ako svedkyne I. F. a I. H.. Ďalej navrhol vykonať dôkaz

a to priamo na mieste samom za účasti účastníkov konania a súdu, za účelom ohliadky nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX k.ú. S. U.. Tento dôkaz navrhol za účelom ohliadky predmetných nehnuteľností
a lepšej špecifikácie naliehavého záujmu žalobcu a to priamym vykonaním dôkazu a jeho adekvátneho
obrazu k veci samej. Ide o nemožnosť vstupu cez pozemky k stavbám rodinných domov.

Z vyjadrenia žalovaných zo dňa 6.3.2015 (č.l.85-87) súd zistil, že podľa ich názoru vykonanie
dokazovania ohliadkou na mieste samom, výsluchom svedkov nie sú takými dôkazmi, ktoré by mohli
byť v predmetnej veci právne relevantné. Pokiaľ ide o zhodnotenie výsledkov dokazovania zotrvali na
svojich doterajších prednesoch a písomných vyjadreniach. Poukázali na to, že žalobca sa v konaní
domáha vydania určovacej žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP. Žalovaní majú za to, že zo strany

žalobcu nebol preukázaný naliehavý právny záujem na ním navrhovanej určovacej žalobe. Už z toho
dôvodu navrhli žalobu zamietnuť, pretože pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto
určení je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky. Pokiaľ by,ale súd dospel k
záveru, že i napriek tomu žalobca naliehavý záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnostiam preukázal,
žalovaní uvádzajú, že žalobca riadne nezdôvodnil na základe akých právnych skutočností sa domáha

určenia vlastníckeho práva. Spomína jednak otázku neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ
a tiež hovorí aj o omyle, ktorý mali podľa jeho tvrdenia vyvolať žalovaní. Žalobca v konaní nepreukázal,
aby boli v splnené podmienky neplatnosti právneho úkonu, ako to má na mysli ust. § 37 ods. 1
OZ, pretože v konaní bolo totiž nepochybne preukázané, že žalobca potom, čo sa stal vlastníkom
prevádzaných nehnuteľností, tieto ponúkol žalovaným na predaj. Po dohode potom žalobca pripravil

sám písomné vyhotovenie zmluvy, ktoré najprv podpísal. Teda túto zmluvu urobil slobodne, bez nátlaku
druhej strany, vážne a aj z jej obsahu je zrejmé, čoho sa týka. Teda zmluva je určitá a zrozumiteľná.
Podľa žalovaných v danom prípade neboli splnené ani podmienky pre neplatnosť právneho úkonu v
dôsledku omylu. Relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a OZ) sa môže dovolať len ten účastník
právneho vzťahu, ktorý omyl nevyvolal. Omylu sa nemôže dovolať tá strana, ktorá omyl vyvolala. Podľa

názoru žalovaných tento žalobca nepreukázal, aby pri uzatváraní zmluvy vôbec k nejakému omylu došlo
na strane ktoréhokoľvek účastníka zmluvy. Pokiaľ by aj k omylu došlo, čo žalovaní popierajú, tento by
vyvolal žalobca, ktorý koncipoval predmetnú zmluvu a preto by sa ani teoreticky nemohol dovolať jej
neplatnosti. Podľa ich názoru žalobca až neskôr po uzatvorení zmluvy dospel k záveru, že prevádzanú
nehnuteľnosť mohol predať za vyššiu cenu a z toho dôvodu sa touto žalobou snaží o privodenie stavu

pred uzavretím zmluvy. Navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Z výpovede svedkyne I. F. (č.l.89) súd zistil, že je neterou žalobcu. Pri predaji rodinného domu
prichádzala len s manželkou žalovaného s ktorou uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve a potom následne
aj kúpnu zmluvu, ale len so žalovanou v 2.rade. uviedla, že U. kúpili dom v r. 2002. Následne sa do

neho nasťahovali, avšak boli problémy s pozemkom. Oni so sestrou začali okolo toho vybavovať nejaké
listinné doklady. Zistili, že ku všetkému treba doložiť dedičské konanie alebo úmrtné listy. Po čase sa
na to podujal žalobca, že on to vysporiada. A viac ich k tomuto nekontaktoval. Po čase sa dozvedeli,
že ten pozemok je už vysporiadaný bez nich, pritom p. U. za pozemok ostala ešte dlžná. Až potom ich
kontaktoval p. U., že chceli ten pozemok vysporiadať s tým, aby sa uzatvorila kúpna zmluva, aby si mohli

zapísať na LV svoj dom aj pozemok. Zmluva bola potom podpísaná až v r. 2011. Na otázku zástupcu
žalobcu, či sa jednalo o nejaký iný pozemok ako o pozemok pod domom, ktorý predávali žalovaní,
uviedla, že sa bavili len o pozemku, ktorý je pod domom. Bližšie sa k tomu vyjadriť nevedela. Na otázku,
či vedela, že ten pozemok celý dával do poriadku žalobca uviedla, že o tom sa dozvedela až potom, keďbol celý pozemok vysporiadaný. Na otázku, či vie o tom, že žalobca predal pozemok žalovaným uviedla,
že sa to dozvedeli až časom. Na otázku, či ju žalobca oslovil po vysporiadaní pozemkov s tým, že by
jej malo niečo patriť, uviedla, že ju neoslovil. Na otázku, či si myslí, že by jej malo z týchto pozemkov

niečo patriť uviedla, že áno, boli dedičky.

Žalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že on neostal nikomu dlžný. On zaplatil za pozemok 10.000,-
Sk Leitnerovi.

ZvýpovedesvedkyneE..L.H.(č.l.91)súdzistil,žespolusosestroupredávalidommanželkežalovaného
v 1. rade. Tento sa predával dosť narýchlo, pretože p.U. bol v bytovej tiesni. V čase keď ho kupovali
vedeli o tom, že dom je ich vlastníctvom,ale problémy sú s pozemkami. Uviedla, že spolu so sestrou aj
s manželom začali vybavovať listy na vyporiadanie pozemkov, avšak bolo to náročné, až následne sa
dozvedela, že do tohto vybavovania vstúpil navrhovateľ a nevie akým spôsobom pozemok vysporiadal.
Čo sa dozvedeli so sestrou až dodatočne. Uviedla, že k prevodu došlo asi niekedy v r. 2007, pričom

dedičské konanie bolo vysporiadané až v r. 2009, takže nevie na základe čoho a z akých dokladov sa
tento pozemok vysporiadal. Na otázku, či pri predaji rodinného domu bol vypracovaný geometrický plán
uviedla, že áno, že p. Streňo vypracoval geometrický plán. Na otázku, na aký účel slúžil geometrický
plán, uviedla, že to malo slúžiť na vyporiadanie pozemku. Na otázku, či pri vyporiadaní tohto pozemku
mala vedomosť o tom, že sa jednalo len o pozemok pod rodinným domom uviedla, že áno, že to sa

jednalo len o pozemok pod rodinným domom a okolie domu a záhrada. Na otázku, či má vedomosť
o tom, že žaloba vybavoval pozemky uviedla, že sa to dozvedeli od ich mladšieho brata, na čo ostali
prekvapené aj so sestrou, pretože oni boli zákonné dedičky a teda nevie prečo p. A. opomenul ich,
keď oslovoval ich brata a s nimi sa nekontaktoval. Uviedla, že ostatní príbuzní sa vzdali pozemku v
jeho prospech. Na otázku, či má vedomosť o tom, že žalobca potom pozemok predal žalovanému s

manželkou uviedla, že o tom sa dozvedeli, že tento predal im od p. U.,ktorý prišiel za nimi, pretože si
chcel dať do poriadku veci a povedal im, že už je vysporiadaný pozemok, ktorý si chcel dať zapísať na
katastri, tak potom spísali zmluvu. Na otázku, či si nárokovala nejaké finančné prostriedky u žalobcu,
potom ako sa dozvedeli, že predal pozemok, uviedla, že nie, že je to na svedomí p. A..

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.4.2015 (č.l.95-98) súd zistil, že navrhuje žalobe v celom rozsahu
vyhovieť, pretože sa svojou žalobou domáha určenia výlučného vlastníctva nehnuteľností. Zotrváva na
svojich doterajších vyjadreniach vo veci o určenie vlastníckeho práva a naliehavého právneho záujmu,
najmä o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Podľa jeho názoru tieto skutočnosti
boli preukázané aj výpoveďami svedkov na pojednávaní dňa 11.11.2014 a to p.Š.,ktorý uviedol, že

vie o ktoré nehnuteľnosti ide, že on žalobcovi podpísal plnomocenstvo, aby mohol disponovať s touto
nehnuteľnosťou a že žalovaný v 1.rade U. mu hovoril, že chce kúpiť parcelu, kde stojí dom, ktorý kúpil,
teda reč bola iba o tom, kde je dom a o žiadnych iných parcelách nebola reč. Rovnako poukázal na
výpoveď J. O.. E., J. ako aj Z., ktorí podľa jeho názoru dostatočným spôsobom preukázali naliehavý
právny záujem na strane žalobcu. Na základe vyššie uvedených výpovedí svedkov a predložených

dôkazov poukázal na skutočnosti ako došlo k prevodu. Najprv bol uskutočnený iba predaj rodinného
domu bez pozemkov, ktoré nebolo možné tak jednoducho vybaviť a až potom došlo k predaju ostatných
nehnuteľností vrátane aj tých, ktorých sa teraz žalobca domáha. Žalobca má za to, že z výpovedí
svedkov vyplýva, že už od začiatku malo ísť o predaj iba pozemkov pod rodinným domom žalovaných
v 1.a 2.rade a pozemku prístupu k nemu. Nikdy nebol úmysel odpredať všetky pozemky, teda aj pod

inými rodinnými domami H. Š., D. Z. súp. č. XXX a D. T., ktorí sa nemajú ako dostať do svojich rodinných
domov. Žaloba má za to, že podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj
ochrany práva žalobcu, lebo ňou sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Žalobca stále tvrdí,
že naliehavý právny záujem tu je, čo charakterizuje uvedenými skutočnosťami a vykonanými dôkazmi.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21.4.2015 uviedol, že v celom rozsahu trvajú na
podanom návrhu, žiadajú žalobe vyhovieť. Poukázal na písomné vyjadrenie zo dňa 10.4.2015 ako aj na
predchádzajúce vyjadrenia a výpovede svedkov. Žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Právny zástupca žalovaných žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa ich názoru z obsahu

zmluvy je zrejmé, že predával iba jednu konkrétnu parcelu XXX/X o konkrétnej výmere, nič iné tam nie
je. Čiže v žiadnom prípade nemohlo dôjsť z jeho strany k omylu, pretože z obsahu zmluvy nepochybne
vyplýva, že sa jedná o jednu parcelu o výmere 2314m2. Z toho dôvodu žiadal žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietnuť, pričom si uplatnil trovy konania.Žalobca na pojednávaní dňa 21.4.2015 uviedol, že on keď robil kúpnu zmluvu mal pred sebou
geometrický plán a boli tam 4 pozemky pod jedným číslom. Uviedol, že chcel predať druhý pozemok a

keď sa pozrel na geometrický plán, boli tam rôzne čísla. Povedal si, že prečo by mal písať do zmluvy
všetky čísla a napísal len jedno. Preto došlo k omylu, nie kvôli tomu, že on predal celú parcelu, ale preto,
že napísal iba jedno číslo. Na otázku, či nečítal zmluvu, žalobca uviedol, že nevedel o ničom.

Podľa§ 80 písm. c/ OSP, v návrhu na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žalobca sa v konaní domáha vydania určovacej žaloby, ktorá prichádza do úvahy vtedy, keď jej
prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k
zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Z doteraz vykonaného dokazovania má súd
za to, že žalobca riadnym spôsobom nezdôvodnil na základe akých právnych skutočností sa domáha

určenia vlastníckeho práva, pretože jednak sa opiera o ust. § 37 ods. 1 OZ a tiež hovorí aj o omyle, ktorý
mal podľa jeho tvrdenia vyvolať žalovaný.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba ktorej bol právny úkon určený, ten
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust.§ 49a OZ, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolať ten, kto ju sám spôsobil. To znamená, že právny úkon, pri ktorom je daný
dôvod relatívnej neplatnosti sa považuje za platný, pokiaľ sa ho ten, kto je takýmto právnym úkonom

dotknutý neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá. Podľa názoru súdu žalobca nespĺňa zákonom
predpokladané podmienky neplatnosti právneho úkonu urobené v omyle. Zákon stanovuje splnenie
kumulatívnych podmienok tam uvedených t.j. právne následky neplatnosti vyvolal len taký omyl vo vôli,
ktorý vychádza zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca a ak osoba, ktorej
bol právny úkon určený, omyl vyvolala alebo aspoň o ňom vedela. V tomto prípade o takýto omyl vo vôli,

ktorý by spočíval v nesprávnej alebo nedostatočnej predstave o právnych následkoch, ktoré vzniknú
z právneho úkonu nejde. Argumenty žalobcu spočívajú v tom, že keď pripravoval zmluvu, uviedol tam
len jedno číslo, hoci tam boli 4 parcely, tak si myslel, že stačí jedno číslo. V danom prípade podľa
názoru súdu nejde o omyl, pretože zmluvu koncipoval sám žalobca, aj sám podpísal a až následne
potom túto zmluvu predložil žalovaným na podpis. Žalobca v konaní nepreukázal, aby pri uzatváraní

zmluvy vôbec k nejakému omylu došlo na strane ktoréhokoľvek účastníka zmluvy. Podľa názoru súdu,
pokiaľ aby aj k omylu došlo, čo v tomto konaní žalovaní popierajú, tento omyl vyvolal žalobca, ktorý
koncipoval predmetnú zmluvu a preto by sa ani teoreticky nemohol dovolať jej neplatnosti v zmysle ust.
§ 49a OZ. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že zmluvu pripravoval žalobca, zmluva je
určitá, zrozumiteľná a na zmluve je overený jeho podpis a tiež bola vyhotovená v zákonom predpísanej

písomnej forme a z toho dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 151 ods. 1 OSP, tak že bude rozhodnuté o nich po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.