Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/119/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611010292
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2611010292.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci obžalovaného J. W. pre

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Senici dňa 12.5.2015, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
J. W. nar. XX. X. XXXX v R. U., trvale bytom Y., Q. X
na slobode

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v období od 7.6.2010 do 31.8.2010 v Y. na ul. Ž. Č.. XXXX ako obchodný zástupca spoločnosti J., Y..
N.. K.., U.. Č.. XXX, vykonávajúci svoju činnosť na základe mandátnej zmluvy zo dňa 7.6.2010.

- v dňoch 7.7.2010 a 8. 7. 2010 prevzal od T. X. hotovostné platby za tovar spolu vo výške 2776, 54 €,
o čom jej vystavil dva ručne vypísané príjmové pokladničné doklady z označením 01/2010 a 02/2010,

pričom do elektronického systému spoločnosti zaevidoval a na účet spoločnosti odviedol len čiastku
2177,57 € na základe riadneho príjmového pokladničného dokladu č. PPSE10012 zo dňa 8.7.2010 a
zvyšnú čiastku si ponechal a použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil spoločnosti J., Y.. N.. K.., U. XXX,
IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 598,97 €,

- v dňoch 9.7.2010 a 22.7.2010 prevzal od S. R. hotovostné platby za tovar spolu vo výške 406 €, o čom
mu vystavil dva ručne vypísané príjmové pokladničné doklady s označením 03/2010 a 05/2010, pričom
do elektronického systému spoločnosti zaevidoval a na účet spoločnosti odviedol len čiastku 326,34 € na

základe riadnych príjmových pokladničných dokladov č.PPSE10020 zo dňa 20.7.2010 a č.PPSE10029
zo dňa 29.7.2010 a zvyšnú čiastku si ponechal a použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil spoločnosti
J., Y.. N.. K.., U., XXX, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 79,66 €,

-dňa 18.7.2010 prevzal od M. R. hotovostnú platbu za tovar vo výške 620 €, o čom mu vystavil ručne
vypísaný príjmový pokladničný doklad z označením 0031, pričom do elektronického systému spoločnosti
zaevidoval a na účet spoločnosti odviedol len čiastku 479,90 € na základe riadneho príjmového

pokladničného dokladu č. PPSE10018 zo dňa 19.7.2010 a zvyšnú čiastku si ponechal a použil pre
vlastnú potrebu, čím spôsobil spoločnosti J., Y.. N.. K.., U. XXX, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške
140,10 €,

- v dňoch 23.7.2010 a 30.7.2010 prevzal od H. M. hotovostné platby za tovar spolu vo výške 2.093,40
€, o čom jej vystavil tri ručne vypísané príjmové pokladničné doklady, všetky s označením 32/2010,
pričom do elektronického systému spoločnosti zaevidoval a na účet spoločnosti odviedol len čiastku

1551,65 € na základe riadnych príjmových pokladničných dokladov č.PPSE10026 zo dňa 26.7.2010 ač.PPSE10030 zo dňa 30.7.2010 a zvyšnú čiastku si ponechal a použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil
spoločnosti J., Y.. N.. K.., U. XXX, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 541,75 €,

-v dňoch 23.7.2010, 28.7.2010 a 4.82010 prevzal od J. H. hotovostné platby za tovar spolu vo výške
2116,92 €, o čom mu vystavil tri ručne vypísané príjmové pokladničné doklady, z toho dva s označením
30/2010 a jeden s označením 23/2010, pričom do elektronického systému spoločnosti zaevidoval a na
účet spoločnosti odviedol len čiastku 1668,75 € na základe riadnych príjmových pokladničných dokladov
č.PPSE10027 zo dňa 29.7.2010 a č.PPSE10032 zo dňa 6.8.2010 a zvyšnú čiastku si ponechal a použil

pre vlastnú potrebu, čím spôsobil spoločnosti J., Y.. N.. K.., U. XXX,IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške
447,57 €,

-dňa 28.7.2010 prevzal od G. J. hotovostnú platbu za tovar vo výške 1316,36 €, o čom jej vystavil
ručne vypísaný príjmový pokladničný doklad s označením 36/2010, pričom do elektronického systému
spoločnosti zaevidoval a na účet spoločnosti odviedol len čiastku 1058,61 € na základe riadneho

príjmového pokladničného dokladu č.PPSE10028 zo dňa 29.7.2010 a zvyšnú čiastku si ponechal a
použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil spoločnosti J., Y.. N.. K.., U. XXX, IČO: XX XXX XXX, škodu
vo výške 257,75 €,

-dňa 3.8.2010 prevzal od T. U. hotovostnú platbu za tovar vo výške 388,08 €, o čom jej vystavil

ručne vypísaný príjmový pokladničný doklad s označením 043/2010, pričom do elektronického systému
spoločnosti nezaevidoval žiadnu faktúru a prijatú čiastku spoločnosti neodviedol a túto si ponechal pre
vlastnú potrebu, čím spôsobil spoločnosti J., Y.. N.. K.., U. XXX, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške
388,08 €

- v dňoch 4.8.2010 a 12.8.2010 prevzal od U. X. hotovostné platby za tovar spolu vo výške 3938,12 €,
o čom jej vystavil dva ručne vypísané príjmové pokladničné doklady s označením 42/2010, pričom do
elektronického systému spoločnosti zaevidoval a na účet spoločnosti odviedol len čiastku 3149,90 € na
základe riadnych príjmových pokladničných dokladov č.PPSE10035 zo dňa 10.8.2010 a č. PPSE10036
zo dňa 13.8.2010 a zvyšnú čiastku si ponechal a použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil spoločnosti

J., Y.. N.. K.., U. XXX, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 788,22 €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2, písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody
v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa §
50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 18 ( osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1, Trestného poriadku sa poškodená strana J., Y.. N.. K.., U. XXX, IČO: XX XXX XXX,
odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného J. W., svedkov R. J., U.. H.
W., S. F., Z. F., rod. W., prečítaním svedeckých výpovedí U. X., S. Č., T. U., M. R., G. J.K., H. M., J. H., S.
R., prečítaním listinných dôkazov a to výpisu z Obchodného registra na spoločnosti J., Y.. N.. K.., výpisu

zo Živnostenského registra Obvodného úradu Y. na obchodné meno J. W., mandátnej zmluvy medzi
spoločnosťouJ.,Y..N..K..,U.aobžalovaným,zaúčtovaniainventúry,všeobecnýchdodacíchpodmienok,
vyčísleniaškodyadokladov,faktúr,príjmovýchpokladničnýchdokladovaobjednávok,záznamu+faktúr,
účtovných dokumentov vyhotovených obžalovaným, faktúr doložených zo spoločnosti J., Y.. N.. K..,
odpisu z registra trestov na obžalovaného, správy o priestupkoch a o povesti na obžalovaného, pričom

z výsledkoch vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto
rozsudku.

Obžalovaný J. W. spáchanie skutku v plnom rozsahu poprel a k veci uviedol, že bločky uvádzané v
obžalobe robil na priamy príkaz svojho priameho nadriadeného a to pána F.. Finančný rozdiel uvádzaný
obžalobou zostával v trezore a pán F. mu tvrdil, že je to pre firmu na chod prevádzky. Nemal uzatvorenú

hmotnú zodpovednosť a nemal ani vykonanú žiadnu inventúru. Prevzal hotovostné platby, ako boli na
príjmových pokladničných dokladoch na základe pokynu pána F., ktorý mu všetky bločky kontroloval a
schvaľoval a rozdiel si pán F. ponechával na firme. Ako nakladal s peniazmi pán F. nevie, tento mal
kľúče od kancelárie a tak isto aj od skladu. Trezor bola malá plechová skrinka v zásuvke, tento trezor sa
nezamykal, zamykala sa kancelária. To, čo mu pán F. prikázal, tie peniaze odvádzal priamo firme J., Y..

N..K.. na ich účet. Kľúče od skladu boli normálne bežne položené v zásuvke v kancelárii, čiže tieto zo
sebou nenosil. Pri uzatváraní mandátnej zmluvy jednal s pánom F. a túto uzatváral až potom, čo už vyše
mesiaca pre firmu J. pracoval. Keď túto mandátnu zmluvu podpisoval, pán J. už bol na nej podpísaný,
tú zmluvu mu priniesol pán F. do kancelárie v Y.. S pánom J. nikdy nejednal, ani telefonicky, len raz
prišiel s nejakým pánom z W. a preberali niečo s pánom F., on s pánom J. vôbec o ničom nehovoril.

Myslí si, že pán J. o tom vedel, že sa ten rozdiel medzi prijatou hotovostnou platbou a platbou uvedenou
na príjmovom pokladničnom doklade necháva v kancelárii, pretože keď sa zaúčal v R.Š., robili to tam
takisto. V tých R. sa v podstate zaúčal , dochádzal tam vyše mesiaca, kým sa v Y. otvorila kancelária.
Prosil pána F., aby urobili inventúru, pretože v sklade bolo veľa vecí, striech, osobné motorové vozidlo
na firme, pán F. mu povedal, že sa o to nemá starať. Nevedel, čo všetko je na sklade, aký počet vecí.

V R. vo firme J. pracovala priateľka resp. manželka pána F., nevie ale uviesť jej meno ani telefonický
kontakt. Pán F. mu nevystavoval žiadne potvrdenie, keď mu dával ten rozdiel peňazí nad vystavený
príjmový pokladničný doklad, žiadne potvrdenie od neho ale nepotreboval, keďže pán F. bol jeho priamy
nadriadený. Pán F. mu kontroloval nacenenné zákazky. Išiel za zákazníkom, podpísal zmluvu, vrátil sa
naspäť na pracovisko a spolu s pánom F. to nahadzovali do systému. Sám za tie dva mesiace vlastne

ani nevedel to nahadzovanie do systému robiť. Na základe toho sa urobila objednávka a doviezla sa
zákazka zákazníkovi. Pán F.Ľ. mu nehovoril prečo má vyberať peniaze nad príjmový pokladničný doklad,
len mu povedal, že sú to peniaze na chod prevádzky a že vlastne on sa takto čistí. Nikdy si nepýtal doklad
od pána F. ohľadom tohto rozdielu, tento si to len zapísal do zošita. Konal na priamy príkaz pána F.. Kde
bol zošit, kde si to pán F. zapisoval to nevie. Vie, že z toho platil reklamy. Pokiaľ sa týka kancelárie bola

to jedna unimobunka a v nej bol jeden počítač. Nepamätá si, že by niekoho iného okrem seba podpísal
na príjmový pokladničný doklad. Pokiaľ sa týka mimoriadnych odmien, o ktorých sa hovorí v mandátnej
zmluvy, kedy mu mala náležať a keby mu mala byť vyplácaná, to si už takisto nepamätá. Firma J. mu
ani nezaplatila za posledný odpracovaný mesiac a nebola mu ani daná písomná ani ústna výpoveď.
Nepamätá si, či niekedy pred políciou vypovedal, že by mu mala náležať odmena vo výške 10 až 20

%. Nepamätá si ani podmienky, ako boli dohodnutý a tiež si nepamätá, či mu bola niekedy vyplatená
mimoriadna odmena. Pokiaľ sa týka prevádzky v R. tam bol takisto vedúci pán F.. Nespomína si ani, či
mu podpisovali zákazníci príjmové doklady na tú nižšiu čiastku ani či mu podpisovali tú vyššiu čiastku.
Peniaze nepoužil pre vlastnú potrebu.

Svedok R. J. k veci uviedol, že sa o predmetnom prípade dopočul od svojho zástupcu pána S. F., ktorý
bol priamym nadriadeným obžalovanému. Začali sa im ozývať ľudia, ktorý im dali peniaze - zálohy a
oni im neboli schopný dodať strechu. Zistili, že vybraté zálohy neboli odvedené, neboli zaúčtované v
ekonomickom systéme firmy. Museli postupovať veľmi opatrne, nemohli konfrontovať zákazníkov komu
dali zálohu, lebo by sa tým veľmi narušila celá reputácia firmy. V podstate potom poslal pána F., aby išiel

osloviť priamo tých zákazníkov, ktorí dali zálohy a zistili, že majú ručne vypísané príjmové pokladničné
doklady, čo bolo v príkrom rozpore zo zásadami, aké ich firma využíva. Od daného okamihu vedeli, že
to bude podvod a začali riešiť zákazky, ktoré už boli vyzálohované týmito ručne písanými príjmovými
pokladničnými dokladmi. Popritom začali riešiť obžalovaného a zisťovať prečo sa to takto robilo. Potomnavštívil políciu a podal na obžalovaného trestné oznámenie. Obžalovaný pre nich vykonával práce
na základe mandátnej zmluvy ako obchodný zástupca. Do práce ho zaúčal S. F.. Odkedy dokedy
tie práce pre nich obžalovaný vykonával to nevie, doklady si nezobral. Po podozrení na podvod sa

uskutočnilainventúraaporevíziiceléhoúčtovníctva,jehopríjmovýchdokladov,zistili,žetambolpodvod.
V nadväznosti na zistené skutočnosti navštívil pána W. staršieho, otca obžalovaného, aj s riaditeľom
spoločnosti Ľ. D. z U. U., ktorému oznámili tieto skutočnosti. Otca obžalovaného navštívili preto, lebo
s obžalovaným sa nevedeli spojiť, tento im nedvíhal telefón. Vyslali za ním aj pána F., ale neúspešne.
Otec obžalovaného bol veľmi prekvapený z toho čo sa dozvedel, prisľúbil im nápravu, resp. riešenie

daného problému a stým sa rozišli. Zhruba po dvoch týždňoch, resp. mesiaci otca obžalovaného znovu
kontaktoval riaditeľ spoločnosti Ľ.I. D., pričom v telefonáte bola jasná zmena a jednoducho už z toho
nebola nič pravda. Odvtedy sa už nekontaktovali a nechali to na orgány činné v trestnom konaní. Presne
nevie, či keď k nim obžalovaný nastupoval sa robila inventúra, ale to manko, ktoré inventúrou bolo
zistené a vzniklo, ani nie je predmetom tohto konania, lebo vedeli, že sa bude chcieť obžalovaný na
to odvolať, takže nechali len predmet čo sa týka tých príjmových pokladničných dokladov. Nevie tiež

presne, či mal obžalovaný podpísanú hmotnú zodpovednosť. Pokiaľ sa týka financovania prevádzky
pobočky, prevádzka ma určitú réžiu, je to náklad na prenájom, telefón, auto. K tomu sú väčšinou prijímaní
dvaja alebo jeden ľudia, ktorí sú na tej pobočke a ktorí majú na začiatku nastavenú fixnú odmenu a
následne, keď už prevádzka začne napĺňať obraty, tak sú platení ešte aj z provízií, ktoré tá prevádzka
uskutoční. Prevádzka je platená výlučne z centrály, z tým nemajú nič príjmy od zákazníkov. Obžalovaný

bol zodpovedný priamo pánovi F., ktorý mal na starosti časť pobočiek z určitého regiónu a to W., R. a Y..
S takýmito regionálnymi manažérmi robili raz mesačne porady. Pán F. nesedel priamo T. Y., on proste
chodil, napr. dva dni bol v Y., dva dni v R.. Do elektronického účtovníctva firmy mali prístup všetci, aj
obžalovaný ale niektoré veci nevideli, nevideli ekonomické údaje firmy, mali prístup do svojho skladu,
do centrálneho skladu, do svojich príjmových dokladov a do celej svojej pokladne. Vždy na záver dňa

vyexportovali balíček z toho dňa, tak sa vytvoril tzv. exportný súbor, kde videli, čo v ten deň predali,
zostatok v pokladni, všetky údaje. Toto odosielali e-mailom do centrály. Zase keď im prišla dodávka
tovaru, tak im prišiel export z centrály, ktorý na základe toho čo im prišlo si nainportovali a porovnali zo
skutočným dodacím listom, ktorý prišiel spolu s autom. Pokiaľ sa týka ich práce systém funguje tak, že
pracovník ide osloviť zákazníka, alebo zákazník zatelefonuje a následne mu ide pracovník z daného

regiónu spraviť, napr. zameranie strechy, potom keď sa vráti na pobočku, spraví mu cenovú ponuku
a potom, keď zákazník tú dodávku chce, tak sa mu vystaví zálohová faktúra, prípadne pokladničný
príjmový doklad na základe ktorého buď zákazník peniaze prinesie na pobočku firmy, alebo vloží na
číslo účtu podľa zálohovej faktúry. Pracovníci nikdy nemohli a ani nikdy doteraz nemôžu brať peniaze
priamo od zákazníka, v podstate to nedovoľuje ani zákon. Rovnako i z dôvodu kontroly toto zakázali.

Takto to funguje 10 rokov. Nevie však dosledovať, či nezoberie niektorý predajca od zákazníka peniaze
v hotovosti, či to nie je napríklad jeho známi. V každom prípade to však vždy musí byť spárované, s
riadnym dokladom z ekonomického systému. Zálohovú faktúru, príjmový doklad si tlačia predajcovia pre
zákazníka z toho ekonomického softwéru firmy. Príjmový doklad ručne vypísaný si vystavovať nemohli.
Obžalovaného zaúčal S. F., ale nepamätá si, či a kde na pobočkách obžalovaný bol. V R. už pobočku

nemajú, tú už zrušili. V roku 2010 bol na pobočke v R. v podstate pán F., potom ešte jeho priateľka a
ešte ďalší zamestnanec, ktorého meno si už nespomína. Pán F. sa mu nesťažoval, že by ho niekedy
navštívil otec obžalovaného a že by sa mu na niečo sťažoval. V mandátnej zmluve je uvedená odmena
500 € a potom je tam uvedená ešte aj nejaká mimoriadna odmena, táto v podstate súvisí s obratom,
je to 3 % zo zisku, ktorý uskutoční daná prevádzka, ktoré sa následne rozdelia medzi tých, ktorí sú

na tej prevádzke. Tieto 3 % sú ale ponížené o 0,01 % za každé % poskytnutej zľavy. Dôvodom je to,
aby predajcovia predávali za čo najvyššie ceny, lebo potom budú mať väčšiu províziu. Tieto provízie
počítajú priamo v centrále, ekonomické oddelenie na základe vyhodnotenia údajov z ekonomického
systému. Tá odmena by určite nemohla byť vo výške 10-20%. S pánom F. nemali nijaké problémy čo sa
týka práce. V súčasnosti tento už u nich nepracuje, ale rozišli sa v dobrom. Nevie o tom, že by mal pán F.

nejakú písanku kam by si písal nejaké príjmy a výdaje. Nevie, koľkokrát sa videl s obžalovaným, možno
4 krát. Pokiaľ sa týka príjmových dokladov, všetko bolo riešené elektronickou formou cez ekonomický
softwér.Popritomeštemalisvojupokladničnúknihu,takžeokremtoho,žetomuseldaťdoekonomického
systému, musel to zapísať do pokladničnej knihy. Kópia tej knihy sa následne posiela s tými ostatnými
dokladmi, ktoré boli vytlačené a robili sa faktúry, posielalo sa to do centrály v U. U..

Svedok U.. H. W., otec obžalovaného uviedol, že tento sa mu asi tri týždne po tom, čo nastúpil pracovať
do firmy J. sťažoval, že nemá pracovnú zmluvu. Túto dodatočne dostal, s tým že bol na nej uvedený
spätný dátum. Zmluva bola teda podpísaná dodatočne. Ďalej sa mu sťažoval, že nemá uzatvorenúhmotnú zodpovednosť a nebola spravená inventúra skladu. Sťažoval sa mu i na praktiky pána F., ktorý
ho nútil k tomu, aby po pracovnej dobe a po sobotách roznášal letáky po stavbách na svoje náklady.
Ďalej si sťažoval, že musí duplicitne písať finančné veci a peniaze, tieto rozdiely dávať do kasy s tým,

že je to na chod kancelárie, propagáciu, letáky, teda na celkový chod kancelárie. Nemal zabezpečenú
ani žiadnu stravu, žiadne stravné lístky. Raz keď sa zastavil v Y. bol na firma prítomní i pán F. a tohto
sa opýtal na to, čo sa mu syn sťažoval, pričom pán F. mu arogantne odpovedal, že on je vedúci a nemá
sa do toho starať. Celý život robil v oblasti obchodnej, stavebnej a s takýmito praktikami sa nestretol.
Následne bol v styku s pánom F., druhý raz telefonicky, v septembri, lebo syn sa mu sťažoval, že prišiel

do práce a pán F. mu povedal, že sa má zbaliť a vypadnúť. Nevie už, september ktorého roku to bol,
bolo to vtedy, keď tam obžalovaný končil. Pán F. mu do telefónu povedal, že s obžalovaným, teda s jeho
synom nie je spokojný, je vedúcim a je to jeho vec. Potom asi za dva týždne bol za ním pán J. s nejakým
pánom, ktorý sa predstavil ako riaditeľ pobočky z W.Č. a títo prišli za ním s tým, že v sklade majú manko
a žiadali, aby to obžalovaný zaplatil, pretože inak ho dajú na trestné stíhanie. Spýtal sa ich, ako presne
vedia tú sumu, keď nerobia inventúru pri nástupe pracovníka do zamestnania, hmotnú zodpovednosť,

nič. Týmto povedal, že sa opýta obžalovaného, čo je na tom pravdy a stým sa rozišli. Uviedol tiež, že
firma J. obžalovanému doteraz nezaplatila za tretí mesiac, doteraz nemá výpoveď. Za pánom F. išiel
z vlastnej iniciatívy, obžalovaný ho neposlal, bolo to asi 2-3 týždne po tom, čo sa mu syn sťažoval. Po
tom, ako boli za ním pán J. s riaditeľom pobočky z W. sa o tom s obžalovaným bavil a tento mu povedal,
že nič nezobral. Nevie o tom, že by sa obžalovaný ešte niekomu inému sťažoval na praktiky vo firme

J., sťažoval sa iba u nich doma.

Svedok S. F. k veci vypovedal, že je to už dávno, detaily tohto prípadu si nepamätá a súhlasí s tým, čo
uviedol na polícii. Pamätá si, že bol zamestnaný v spoločnosti J. a určitý čas bol vedúci prevádzok okrem
iného aj v Y., kde zamestnal obžalovaného ako osobu, ktorá bude viesť danú pobočku. Obžalovaný

vykonával kontakt so zákazníkmi, kde riešil cenové ponuky. Ak zákazník súhlasil s cenovou ponukou,
riešil objednávky. V prípade potreby vykonal nejaké zameranie, kde zákazníkovi vyčíslil koľko jeho
strecha výjde, aký je rozpočet na danú strechu. Taktiež riešil aj samotnú fakturáciu a príjem finančnej
hotovosti a následne aj rozvoz k zákazníkovi a to dodanie materiálu. Riešilo sa to tak, že najskôr
zákazník zaplatil a potom sa mu dodala strecha, materiál alebo to vyplácal zákazník pri dodaní strechy.

Prijímali sa zálohy, väčšinou to bolo 50 %, ale nebolo to pravidlo, ak tam bola nejaká dôvera, tak sa
to riešilo aj bez zálohy, ale väčšinou sa prijímali zálohy. Zálohy príjímal ten, kto riešil danú zákazku,
v tomto prípade, pokiaľ sa týka tejto veci tak to bol obžalovaný. Pri prijatý zálohy to prebiehalo tak,
že sa podpísala cenová ponuka, všeobecné zmluvné podmienky. Vo firme mali predpísané tlačivo na
cenové ponuky, mali ekonomický systém, z ktorého generovali ako faktúry, tak aj príjmové pokladničné

doklady. Pokladničné doklady sa nemali vypisovať ručne. Vo firme sa často stretávali aj s tým, že
preberali hotovosť. Tú hotovosť pripárovali k danej vystavenej faktúre v ekonomickom systéme firmy,
ktorá bola odoslaná na účet firmy J.. Obžalovaný riešil tieto doklady tak, že dal podpísať zákazníkovi
cenovú ponuku, na ktorej bola vyššia čiastka, ako bola vystavená faktúra. Tá faktúra bola vystavená v
ich ekonomickom systéme a na základe tejto faktúry boli vystavené príjmové pokladničné doklady, buď

to bolo 50 % alebo plná čiastka. Obžalovaný mal možnosť zníženia ceny, mohol cenu ponížiť o 20 -30
% čo záležalo od daného výrobku, nie všade sa to dalo. Faktúry, ktoré obžalovaný vystavil boli všetky
ponížené o maximálnu možnú zľavu. Tým vznikol rozdiel medzi podpísanou cenovou ponukou za ktorú
zákazník zaplatil nejakú hotovosť, teda rozdiel medzi cenovou ponukou a vystavenou faktúrou, ktorú
priznal firme J.. Vystavil ručne vypísané príjmové pokladničné doklady, na ktorých bola čiastka cenovej

ponuky. Či bola v čase keď k nim nastúpil pracovať do firmy obžalovaný vykonaná na pracovisku nejaká
inventúra, na to si nespomína a ani na to, či mal obžalovaný podpísanú hmotnú zodpovednosť. Pokiaľ
sa týka hotovosti, ktorú obžalovaný prijímal, či už zálohy, alebo vyplatené sumy tieto sa mali každý deň
pokiaľ by prevyšovali určitú čiastku, odovzdávať priamo do banky. Táto čiastka mohla byť rôzna, od 200
do 5 000 €, záležalo od tržby. V pokladni však musel zostať určitý obnos peňazí, koľko to si nespomína.

Na pracovisku bola uzamykateľná skrinka, v ktorej bola uzamykateľná pokladnica. Mohlo sa stať, že
si tržbu mohol zamestnanec zobrať aj domov, nebolo podmienkou, aby si nechávali obnos peňazí na
pobočke cez noc. Kľúče od tej skrinky a od pokladničky mal niekto z pobočky, on ich nemal. Kľúč od
pokladničky mal len obžalovaný, od priestorov pobočky mal kľúč aj on. Obžalovaný pred tým než nastúpil
na pobočku do Y., bol asi 2 -3 týždne na pobočke v R., kde sa zaúčal. Réžia pobočky sa financovala z U.

U., z centrály, kde je sídlo firmy J.. Stalo sa, že keď potrebovali kúpiť nejakú drobnosť, tak sa to riešilo i z
peňazí vybratých na pobočke, s tým, že následne doklady od toho zaslali na centrálu do U. U.. Pokiaľ by
sa mal vyjadriť k tomu, či by sa niekedy mohlo stať, že by sa prijaté peniaze od zákazníka nezaevidovali
do účtovníctva firmy J., stať sa to mohlo, ale pravidlo bolo a robilo sa to tak, že sa to zaevidovalo doekonomického softwéru firmy a ako už uviedol vytlačil sa príjmový pokladničný doklad dvojmo, jeden
sa dával zákazníkovi, potom sa vytlačila kópia príjmového pokladničného dokladu, ktorý dali podpísať
zákazníkovi, aby aj oni mali doklad o prijatí peňazí, vytlačila sa faktúra a záručné podmienky. Väčšina,

teda 90% zákaziek sa snažili riešiť tak, aby zákazník prišiel na danú pobočku a zaplatil tam peniaze ešte
pred vývozom krytiny, 10 % sa mohlo stať tak, že sadli do auta so šoférom, zaviezli tovar zákazníkovi,
ktorý si ho prekontroloval a až potom zaplatil. Vopred si však vytlačili z ekonomického systému tie
príjmové pokladničné doklady a faktúru. Väčšinou sa nič nevypisovalo rukou, ale mohlo sa stať, pokiaľ
zlyhala technika, napr. vypadla elektrina. Či sa toto stalo nevie, nebol tam stále, bol tam obžalovaný. Po

odchode obžalovaného, spomína si, že prišiel zákazník, buď s reklamáciu alebo kvôli výmene tovaru a
z tých dokladov, ktoré predložil, zistili, že sa tam deje niečo nekalé. Zistili, že doklady boli vypisované
rukou, myslí si, že nebolo zistené, že by obžalovaný falšoval podpisy na dokladoch, teda by nejakú inú
osobu podpísal. Podpisoval tam seba. Nespomína si výšku platu aký obžalovaný mal. Bolo to v zmluve.
A čo sa týka provízií, odvíjalo sa to od možného obratu firmy, aké percento to bolo si nespomína.
Vzhľadom na rozpor vo výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní oproti prípravnému konaniu bola na

návrh prokurátora prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 3.2.2011, kde uviedol,
citujem: ,,V mandátnej zmluve boli upravené okrem iného pracovné povinnosti menovaného, odmena
a zodpovednosť za škodu. Odmena predstavovala 500 € za mesiac, pričom v prípade dosiahnutých
mimoriadnych výsledkov môže byť mandantom odsúhlasená osobitná odmena, čo pre menovaného v
danom prípade znamenalo 0

- 33 % zo 4 % z celkového obratu z pobočky v Y., ale určite to nemohlo byť a ani nebolo 20 % z celkového
obratu pobočky, ako to tvrdí J. W..“. Po prečítaný časti výpovede svedka, tento uviedol, že to mohlo
byť tak ako vypovedal v prípravnom konaní. Ďalej uviedol, že k rozdielu medzi odvádzanými čiastkami
od zákazníka mohlo prísť tak, že prijal vyššiu čiastku na ručne vypísaný pokladničný doklad a do
systému firmy zaevidoval tú čiastku poníženú o maximálnu možnú zľavu daných výrobkov. Nespomína

si konkrétne zákazníkov u ktorých neboli správne odvedené do ekonomického systému firmy prijaté
platby. Nie je reálne, aby čiastka, ktorá je kladená za vinu obžalovanému, o čo mali byť ponížené
platby bola použitá na prevádzku firmy, na jej mesačnú réžiu. Toto by muselo byť jedine so súhlasom
vedenia a muselo by to byť vyplatené na účet. Inzeráty do Y.-Y., k tomuto poklady spracovávali v U. U. a
schvaľovalo to vedenie, kedy to pôjde. Platilo sa to z účtu firmy J. a nie z peňazí vybratých na pobočke od

zákazníkov. Od tej inzercie musia byť faktúry. Pokiaľ sa týka používania vozidla obžalovaným, nevie či
mal jedno vozidlo na dve pobočky, alebo dve vozidlá, niekedy mal jedno, niekedy dve. Nespomína si, či
mal obžalovaný pridelené vozidlo alebo nie. Vzhľadom na rozpor vo výpovedi svedka oproti prípravnému
konaniu bola na návrh prokurátora prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 3.2.2011,
kde svedok uviedol, citujem: ,, Čo sa týka používania súkromného motorového vozidla pre pracovné

účely je presne stanovené v mandátnej zmluve a to, že mandatárovi pri plnení jeho záväzkov bude
uhradenásumavovýške0,13€ nakaždýúčelnenajazdenýkilometer,pričommnožstvonajazdenýchkm
predloží mandatár na predpísanom tlačive na odsúhlasenie mandantovi, pričom v danom prípade pána
W., tento pokiaľ viem použil svoje vozidlo asi dva razy, kde toto mal menovaný zohľadnené následne
vo výplate ako províziu. Asi po mesiaci dostal menovaný pridelené služobné motorové vozidlo. Neviem

nič o tom, že by pánovi W. neboli preplatené ním vyúčtované účelne vynaložené náklady v spojení s
využívaním svojho motorového vozidla a pohonné hmoty, určite mu nedlží spoločnosť J., Y.. N.. K.. sumu
vo výške 100 € za takéto niečo.“ K rozporu vo výpovedi medzi hlavným pojednávaním a prípravným
konaním svedok uviedol, že súhlasí s tým, čo je uvedené v prípravnom konaní. Následne bola zo
strany samosudkyne prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 3.2.2011 vzhľadom

na rozpory vyskytujúce sa v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní oproti prípravnému pojednávaniu,
kde svedok uviedol, citujem: ,,Čo sa týka hmotnej zodpovednosti, tak túto mal menovaný upravenú tak,
ako je uvedené v povinnostiach mandatára v čl. III. ods.4, kde je uvedené, že mandatár nesie plnú
zodpovednosť za jemu zverený tovar, výrobné prostriedky, náradie a iný materiál, ktorý preberie od
mandanta. Pri nástupe menovaného do spoločnosti pobočka v Y. fungovala od 1. 6. 2010. Pri nástupe J.

W. nebola vykonaná inventúra skladových zásob v pobočke v Y., nakoľko menovaný nastúpil do práce
dňa 7. 6. 2010 a v tejto pobočke bolo minimálne množstvo predajného materiálu. Dňa 31.8.2010 som Y.
J. W. ukončil spoluprácu, kde však toto nebolo písomne vyhotovené, nakoľko s menovaným sa nedalo
komunikovať, bol agresívny a nemal ani so mnou záujem vykonať v uvedený deň inventúru skladových
zásob na pobočke v Y. a táto bola vykonaná až následne dňa 2.9.2010, pričom bolo zistené manko na

chýbajúcom tovare vo výške 1218,81 €, ako je uvedené v predložených listinných materiáloch. Takto
zistená výška manka však bola ako interná informácia spoločnosti J., t.z. celková suma jednotlivých
položiek predstavuje len ich výrobné náklady. Celková škoda vzniknutá mankom spôsobeným J. W. v
predajných cenách - tržných je vo výške 2737,10 €. Toporcerovi pokiaľ viem, nebola vyplatená odmenaza mesiac august 2010 po tom zistený, že sa neoprávnene na úkor spoločnosti J., Y.. N.. K.. obohatil.
“ Po prečítaní časti výpovede z prípravného konania svedok uviedol, že súhlasí s tým čo je v jeho
výpovedi uvedené, iba čo sa týka tej odmeny za posledný mesiac nevie, či to bolo do dnes vyplatené,

v spoločnosti J. nepracuje už asi tretí rok. Svedkovi zo strany samosudkyne bola ďalej prečítaná časť
jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 3.2.2011, kde uviedol, citujem: ,, V činnosti W. boli zistené
nasledovné skutočnosti: a to, že inkasoval od zákazníkov spoločnosti J. hotovostné platby za tovar, ktoré
celkom alebo sčasti neodviedol do spoločnosti. Konkrétne uvádzam: pri zákazníčke pani U., zo Š.-Y.,
ktorá mala záujem o 15 tabúľ strešnej krytiny TOPDACH v hnedom prevedení, jej W. vypracoval cenovú

ponuku, v ktorej celková cena krytiny a doplnkov predstavovala 388,08 € ( doložil som vyšetrovateľovi
ako prílohu č.1). Zákazníčka si prišla tovar zakúpiť a W. jej namiesto faktúry len dal ako potvrdenie o
zaplatení tovaru cenovú ponuku a vystavil jej ručne vypísaný príjmový pokladničný doklad ( príloha č.2).
Do ekonomického systému firmy J., Y.. N.. K.. W. nezaevidoval žiadnu faktúru, čím vznikla spoločnosti
škoda vo výške 388,08 €. O tejto zákazníčke sme sa dozvedeli tak, že chcela vrátiť dve tabule krytiny,
čo som už mal vybaviť ja, ale pri riešení veci som uvedenú zákazníčku nenašiel v systéme firmy, že

by si niečo kupovala. Zákazníčka mi však predložila ručne vypísaný príjmový pokladničný doklad -
príloha č.1, ktorý som si prefotil. Pri zákazníčke pani U.Á. X. z H., bola vypracovaná cenová ponuka
na strešnú krytinu ŠKRIDPLECH v červenom prevedení s doplnkami + odkvapovým systémom k nej.
Cenová ponuka bola vo výške 3938,12 €. Na základe cenovej ponuky a súhlasom pani X. W. vystavil
pani X. falošnú faktúru ( príloha č. 3 - 1 a 3 - 2 ) vo výške 3938,12 € spolu s ručne vypísanými príjmovými

dokladmi ( príloha č.4), ale vyfakturoval reálne v ekonomickom systéme spol. J., Y.. N.. K.. len čiastku
2049,90 € ( príloha č. 9-1 a 9-2), vystavil oficiálne príjmové pokladničné doklady spol. J. ( nie ručne
vypísané ), sfalšoval na nich podpis pani X. a odovzdal tieto doklady na centrálu spol. J., Y.. N.. K.., čím
vzniklaškodavovýške1888,22€,ktorúčiastkusiW.zrejmenechal.Otejtozákazníčkesmesadozvedeli
tak, že chcela zameniť skrutky. Túto som našiel v systéme spoločnosti, ale keď som porovnal čiastku na

faktúre a príjmovom doklade pani X., tak som tam zistil uvedený rozdiel v cene. Pri zákazníčke pani X. z
E., bola po zameraní strechy pánom W. vypracovaná cenová ponuka na strešnú krytiny ŠKRIDPLECH
v červenom prevedení s doplnkami vo výške 2312,54 € ( príloha č. 5 ). W. J. osobne spolu s otcom
p. U.. H. W. boli prevziať finančnú hotovosť v plnej výške podľa cenovej ponuky, čo mi potvrdila pani
X. s manželom a W. J. vystavil pani X. ručne vypísaný príjmový pokladničný doklad na túto sumu

( príloha č. 6 ). Túto zákazku J. W. vyfakturoval oficiálne v ekonomickom systéme spol. J., Y.. N.. K..
na firmu K.-D.-R. / firma p. H. W. / vo výške 2177,57 € ( príloha č. 11 ). Nasledujúci deň t. j. 8.7.2010
vystavil ešte jeden príjmový pokladničný doklad vo výške 464 € na podstrešnú fóliu v množstve 300 m2 .
Rozdiel týchto položiek a teda vzniknutá škoda je 598,97 €. Na podstrešnú fóliu v množstve 300 m2
vystavoval doklad ešte z toho dôvodu, že pri pôvodnej cenovej ponuke sa pomýlil v tom, že tam uviedol

podstrešnú fóliu v množstve 4 m2 ( malo to byť však 4 balíky - kusy, čo predstavuje 4 x 75 m = 300 m2,
pretože fóliu fakturujeme v m2). O tejto zákazníčke sme sa dozvedeli tak, že W. zle zameral strechu, čo
pôvodne zákazník riešil cez W., ktorý ho ignoroval a preto zákazník sa obrátil na centrálu aj na mňa.
Ja som išiel za zákazníkom, ktorý mi znova predložil doklady o zakúpení strechy, ktoré sú ako vyššie
uvedené prílohy a zistil som znova nezrovnalosti a to, že faktúra v systéme spol. J. bola vystavená na

firmu otca J. W. a nesúhlasila ani fakturovaná čiastka zákazníkovi s čiastkou v systéme firmy. O iných
zákazníkoch a obdobnom postupe Toporcera nemám doposiaľ vedomosť. Po prečítaní časti výpovede
svedok uviedol, že súhlasí s tým, čo je uvedené v zápisnici. Svedok ďalej vypovedal, že v žiadnom
prípade peniaze, teda vyššia suma, ktorú obžalovaný vybral, pričom do firmy odviedol nižšiu sumu,
teda ten rozdiel nebol použitý na prevádzku pobočky firmy, toto by musel nejakým spôsobom predsa

dokladovať. V danom čase nemali žiadne iné výdaje, ktoré by museli pokryť z takýchto peňazí. Ako
uviedol, pracovník nesmie prijať vyššiu čiastku od zákazníka, ako odvedie do ekonomického systému.
Čo sa týka pobočky v R., ani jeden z tých zamestnancov obžalovanému nič takéto neprezentoval a
neučil ho k niečomu takému. Vzhľadom k výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní bola prečítaná
časť jeho výpovede zo dňa 6.9.2011, kde tento uviedol, citujem: ,, Na takto W. vyhotovených oficiálnych

príjmových pokladničných dokladoch po tom W. falšoval podpisy zákazníkov, nakoľko na každom riadne
spracovanom príjmovom pokladničnom doklade je podpis zákazníka. Falšovanie podpisov zo strany W.
je zjavné už na prvý pohľad pre nepodarené pokusy napodobniť podpisy zákazníkov, ktoré W. nepoznal.
Aj za predpokladu, že hotovosť od zákazníka by bola použitá na réžiu kancelárie v Y., tak to nič nemení
na tom, že by sa táto hotovosť vybraná od zákazníka neobjavila v účtovníctve spoločnosti, teda v

ekonomickom systéme spoločnosti, pretože rozdiely ktoré spôsobil W. tým, že vybral od zákazník vyššiu
sumu ako do spoločnosti odviedol boli zistené na základe porovnania ručne vypísaných príjmových
pokladničných dokladov W. získaných od zákazníkov a oficiálne vystavených príjmových pokladničných
dokladov, ktoré rovnako vyhotovil W. už na znížené sumy a falšoval na nich podpisy zákazníkov, a tietosumy uvedené na oficiálnych dokladoch vyhotovených W. boli už odvedené do účtovníctva spoločnosti
v rovnakej výške. “ Po prečítaní časti výpovede svedok uviedol, že je to tak ako v prípravnom konaní
vypovedal. Ďalej na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nespomína, či boli zriadené nejaké prístupové

heslá a účty do toho ekonomického systému firmy, alebo ako sa tam obžalovaný prihlasoval, či tam mal
prístup obžalovaný aj samostatne. Následne vzhľadom k výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní bola
prečítaná výpoveď svedka zo dňa 21.4.2011 a časť výpovede svedka zo dňa 6.9.2011 kde svedok dňa
21.4.2011 uviedol, citujem: ,, Na požiadanie vyšetrovateľa som doložil do trestného spisu všetky ostatné
faktúry zo systému spoločnosti J., ktoré neboli doposiaľ preverené z hľadiska správnosti odvedenia

výšky inkasovanej platby J. W. od zákazníkov. Ide teda o všetky ostatné zákazky, ktoré urobil J. W. a
neboli doposiaľ preverené, resp. spomenuté pri predchádzajúcom výsluchu s uvedením sumy, ktorú W.
odviedol spoločnosti. Ide o nasledovné faktúry zo systému spol. J. a zákazníkov:
- faktúra č. VFSE10014 zo dňa 19.7.2010, zákazník M. R. zo Š.-Y. na sumu 479,90 € uvádzam, že
J. W. odviedol do spoločnosti J. sumu 479,90 €, táto úhrada bola vykonaná v deň vystavenia faktúry v
plnej uvedenej výške. Po predložení ručne vypísané príjmového pokladničného dokladu č. 0031 zo dňa

19.7.2010 od vyšetrovateľa vidím, že W. vybral od zákazníka platbu vo výške 620 €, z čoho vyplýva,
že sa neoprávnene obohatil o čiastku 140,10 €. Čo sa týka faktúry č. VFSE10008 zo dňa 2.7.2010
zákazníka M. R. zo Š. na sumu 2146,08 €, táto platba bola do spoločnosti odvedená W. v plnej výške.
- faktúra č. VFSE10009 zo dňa 8.7.2010 zákazník H. X. z N., na sumu 366,21 € uvádzam, že neboli
zistené žiadne nezrovnalosti.

- faktúra č. VFSE10027, zo dňa 17.8.2010, zákazník Z. H. z S., na sumu 972,34 €, uvádzam, že neboli
zistené žiadne nezrovnalosti.
- faktúra č. VFSE10025, zo dňa 6.8.2010, zákazník G. J. z K., na sumu 1058,61 €, uvádzam, že J.
W. odviedol do spoločnosti J. sumu 1058,61 €, táto úhrada bola vykonaná prostredníctvom zálohovej
faktúry č. VZFSE10013 zo dňa 29.7.2010. Po predložení ručne vypísaného príjmového pokladničného

dokladu č.36/2010 zo dňa 28.7.2010 od vyšetrovateľa vidím, že W. vybral od zákazníka platbu vo výške
1316,36 €, z čoho vyplýva, že sa neoprávnene obohatil o čiastku 257,75 €.
- faktúra č. VFSE10021, zo dňa 30.7.2010, zákazník H. M. z X., na sumu 1551,65 €, uvádzam, že J. W.
odviedoldospoločnostiJ.sumu1551,65€,tátoúhradabolavykonanáprostredníctvomzálohovejfaktúry
č.VZFSE10011 zo dňa 26.7.2010 vo výške 750 €, ostávajúca suma bola dofakturovaná dňa 30.7.2010

platbou v hotovosti vo výške 801,65 €. Po predložení ručne vypísaných príjmových pokladničných
dokladov č. 32/2010 zo dňa 23.7.2010 na sumu 1500 € z 30.7.2010 na sumu 221 € a 372,40 € od
vyšetrovateľa vidím, že W. vybral od zákazníka platby celkom vo výške 2093,40 €, z čoho vyplýva, že
sa neoprávnene obohatil o čiastku 541,75 €.
- faktúra č. VFSE10023, zo dňa 6.8.2010, zákazník J. H. z E., na sumu 1668,75 €, uvádzam, že J. W.

odviedoldospoločnostiJ.sumu1668,75€,tátoúhradabolavykonanáprostredníctvomzálohovejfaktúry
č.VZFSE10012 zo dňa 29.7.2010 vo výške 840 €, ostávajúca suma bola dofaktúrovaná dňa 6.8.2010
platbou v hotovosti vo výške 828,75 €. Po predložení ručne vypísaných príjmových pokladničných
dokladov č. 30/2010 zo dňa 28.7.2010 na sumu 1044 €, z dňa 4.8.2010 na sumu 1043 € a z dňa
23.8.2010 na sumu 29,32 € od vyšetrovateľa vidím, že W. vybral od zákazníka platby celkom vo výške

2116,32 €, z čoho vypláva, že sa neoprávnene obohatil o čiastu 447,57 €.
- faktúra č.VFSE10020 zo dňa 29.7.2010, zákazník S. R. zo Y., na sumu 326,34 €, uvádzam, že J.
W. odviedol do spoločnosti J. sumu 326,34 €, táto úhrada bola vykonaná prostredníctvom zálohových
faktúr č.VZFSE10010 zo dňa 20.7.2010 vo výške 110 € a 216,34 €. Po predložení ručne vypísaných
príjmových pokladničných dokladov č. 03/2010 zo dňa 9.7.2010 na sumu 200 € a zo dňa 22.7.2010 na

sumu 206 € od vyšetrovateľa vidím, že W. vybral od zákazníka platby celkom vo výške 406 €, z čoho
vyplýva, že sa neoprávnene obohatil o čiastku 79,66 €.
Na základe týchto skutočností, ktoré mi pri predchádzajúcom výsluchu neboli známe, uvádzam, že J.
W. spôsobil spoločnosti J. škodu vo výške 4342,10 € neodvedením platieb vybraných od zákazníkov
do spoločnosti a na spôsobenom manku sa podľa mňa nič nezmenilo, tu ostáva spôsobená škoda

ako som už uviedol vo výške 2349,02 €.“ a ďalej uviedol dňa 6.9.2011, citujem: ,, Ja som nikdy
nijako nemanipuloval zo žiadnymi dokladmi, myslím si, že by si to z firmy ani nikto iní nedovolil, ak
riešime nejakú úpravu dokladu, riešime to dobropisom, prípadne stornom dokladu. Ešte chcem opraviť
informácie, ktoré som uviedol pri prvom výsluchu k zákazníčke U. X.. Celková správna a oficiálna cena
zákazky bola vo výške 3149,90 € tak, ako je to uvedené na faktúre č. VFSE10026 zo dňa 13.8.2010. W.

prostredníctvom ručne vypísaných príjmových pokladničných dokladov od uvedenej zákazníčky vybral
sumu vo výške 3938,12 €, teda o 788,22 € viacej, ako zaevidoval do systému firmy a odviedol na účet
spoločnosti. Pri predchádzajúcom výsluchu som si nevšimol, že v rámci uvedenej faktúry bola účtovanáaj záloha vo výške 1100 €.“ Po prečítaní výpovedi svedok uviedol, že trvá na výpovediach tak ako boli
prečítané.

Svedkyňa Z. F., rod. W., k veci uviedla, že si už nepamätá či pozná obžalovaného, ale je jej povedomý. V
spoločnosti J. pracovala po dobu troch rokov. Pracovala na pobočke v R. i v centrále, ktorá bola v U. U..
S obžalovaným sa stretla počas jej práce na pobočke v R., kde ho zaúčala. Zaučenie trvalo asi týždeň.
Mala na starosti ako pracovníčka robiť v kancelárii, vybavovať zákazníkov, vybavovať objednávky.
Zálohy na objednaný tovar sa prijímali tak, že sa vystavila zálohová faktúra, na základe nej sa vystavil

príjmový pokladničný doklad z pokladne. Prijaté peniaze od zákazníkov sa každý deň odvádzali do
banky.Faktúryipríjmovýpokladničnýdokladvypisovalinapočítačivekonomickomsystémefirmy.Prijaté
zálohy sa v plnej výške odvádzali spoločnosti a zavádzali do ekonomického systému. Nikdy nezaúčala
obžalovaného, aby do príjmového pokladničného dokladu vystavenému zákazníkovi dal vyššiu sumu a
do ekonomického systému spoločnosti uviedol nižšiu sumu. Nebola taká prax, že by sa zálohy, resp.
peniaze prijali od zákazníka v plnej výške a zaevidovali na príjmový pokladničný doklad a odvádzali

by sa do ekonomického systému spoločnosti nižšie, resp. zaznamenávali s tým, že by rozdiel slúžil na
chod prevádzky. Chod prevádzky a reklama sa financovali tým spôsobom, že keď niečo potrebovali do
prevádzky, nakúpili to a z centrály z U. U. im to preplatili. Muselo to byť samozrejme dopredu schválené.
Keď im nákup určitého tovaru schválili a nakúpili ho, spravil sa výdavkový pokladničný doklad do
ekonomického systému. Na nákup použili vlastné peniaze. Provízie poskytované spoločnosťou záležali

od obratu pobočky. Mali nejaký základ platu, ktorý dostávali pravidelne a ďalej boli provízie, ktoré
vypočítali na pobočke, ale už sa nevie vyjadriť v akej výške tie provízie boli, určite to nebolo 20 %
zo zákazky, mohlo to byť % z celkového obratu, ale nebolo to brané podľa zakázok. Provízia im bola
zasielaná na účet a určite to nebolo tak, že si mohol zamestnanec trhnúť nejaké % priamo zo zákazky.
Pokiaľ sa týka toho, z akých peňazí sa vydávalo zákazníkom svedkyňa uviedla, že v pokladni bol určitý

objem peňazí, bola stanovená nejaká výška a z toho sa vydávalo zákazníkom. Peniaze boli v pokladni
normálne zaevidované, výdaj aj príjem do pokladne bol evidovaný do ekonomického systému, vždy
na konci dňa to museli počítať aby im to sedelo. V pokladni neboli žiadne peniaze na čierno, teda
neevidované. Nepamätá si, kto mal hmotnú zodpovednosť za pokladňu a ako si preberali medzi sebou
peniaze, brala to tak, že majú všetci zodpovednosť, čo tam boli.

Svedkyňa U. X. vypovedala, že niekedy v mesiaci júl 2010 išla s manželom do firmy J., kde si chceli
objednať strešnú krytinu, zvody a rôzne doplnky. O tejto firme sa dozvedeli z novín a zaujala ich cenová
ponuka. K uvedenej firme prišli asi pred l6,00 hod a v tom čase zatvárali. Bol tam iba jeden pracovník,
ktorý sa s nimi vrátil do predajne. Mali záujem o krytinu škridplech v červenom prevedení a tiež o

odkvapový systém. Pracovníka, ktorý sa s nimi bavil, nepoznala. Rozlúčili sa s tým, že menovaný sa
im ozve telefonicky a príde osobne zamerať strechu. Niekedy v mesiaci júl 2010 asi týždeň potom im
pracovníkfirmyJ.volalstým,žeprídespraviťzameraniestrechy.Popríchodeknimsapredstavilmenom
W.. Po zameraní strechy im povedal, že vypracuje cenovú ponuku a telefonicky zavolá alebo príde s ňou
osobne. Následne prišiel s cenovou ponukou osobne, bola na sumu 3.305,87 €. Mal so sebou 2 cenové

ponuky, pričom jedna bola vypracovaná na krytinu s fóliou a druhá na krytinu bez fólie. Chceli krytinu
s fóliou a k tomu si ešte doobjednali doplnky a to odkvapové žľaby, háky, spojky a pod. Na základe
toho im potom obžalovaný uvedený materiál objednal a dňa 4.8.20l0 prišiel osobne do H. a vyplatila mu
zálohu vo výške 2.000,- €. Takto boli dohodnutí. Obžalovaný jej vystavil príjmový pokladničný doklad
na uvedenú sumu a tento pred ňou vypísal a podpísal. Ešte sa dohodli, že im privezie fóliu, nakoľko sa

táto dáva skôr. Bolo to ešte predtým, než vyplatila celú sumu. Dňa l2.8.20l0 jej obžalovaný zavolal, že
si príde pre zvyšné peniaze, nakoľko na druhý deň mala byť dodaná strešná krytina. Obžalovaný aj v
ten deň prišiel, pričom opäť pred ňou vystavil príjmový pokladničný doklad na zvyšnú sumu 1.938,12
€, ktorú mu aj zaplatila. Uvedený doklad osobne podpísal a ona dala peniaze. Na druhý deň l3.8.20l0
ako im priviezli strešnú krytinu obžalovaný prišiel s jedným pracovníkom a odovzdal jej dodací list na jej

meno a faktúru č. VFSE 10026 taktiež na jej meno. Asi za týždeň sa telefonicky spojili s obžalovaným s
tým, že chceli ešte dodať háky na odkvapový systém. Chýbalo im l2 hákov, ktoré si doobjednávali s tými
doplnkami. V cenovej ponuke bolo napísané 33 ks, ale ceruzkou tam dopísali 12 ks. A na toto sa vlastne
zabudlo. Obžalovaný povedal, že ich ešte nemá, ale ich doobjedná a zavolá. Nakoľko sa neozýval, tak
zavolala na mobil, ale už to nezdvihol obžalovaný, ale pán F., ktorý im povedal, že obžalovaný už u nich

nepracuje. Vysvetlila mu, aký mali problém a povedal jej, že jej tie háky zabezpečí a potom i osobne s
nimi prišiel. Pýtal sa, koľko platili a či ich majú zaplatené. Povedala mu, že nie a ukázala mu papiere,
ktoré si pozrel a prišli na to, že tie háky sú zlé. Pán F. im tie háky vymenil, ale museli za ne ešte doplatiť.
Ešte raz jej pán F. zavolal a pýtal sa jej, či majú príjmové pokladničné doklady a faktúru k uvedenémudodanému materiálu. Potom si prišiel pre ne. S pánom F. potom túto záležitosť doriešili. S obžalovaným
nie je v žiadnom príbuzenskom pomere a ani osobou inak blízkou.

Svedok S. Č. k veci uviedol, že niekedy v mesiaci jún 2010 sa s družkou dozvedeli o firme J. so
sídlom v Y.. Chceli prerábať strechu na rodinnom dome v E.. O tejto firme sa dozvedeli z novín Y.-Y.
a zaujala ich cenová ponuka. Telefonicky sa spojil s pracovníkom uvedenej firmy, pričom vie, že mu to
zdvihol obžalovaný a dohodli sa na osobnom stretnutí. Mal cestu do Y. a preto sa zastavil vo firme J.,
ktorá sa nachádzala v bývalom objekte vojenských kasární, čo bolo v mesiaci jún 20l0. V tejto firme

sa nachádzal len jeden zamestnanec a to obžalovaný, ktorý mu aj pri prvom stretnutí sa priezviskom
predstavil. Obžalovanému povedal, že má záujem o strešnú krytinu škridplech v červenom prevedení.
Obžalovaný si napísal jeho údaje a telefón. Dohodli sa, že obžalovaný zavolá a príde osobne, kde sa
dohodnú na ďalších veciach. Asi za 2 dni obžalovaný zavolal a prišiel osobne do E.. Spoločne prezreli
strechu, napočítali zhruba koľko materiálu treba dodať a bavili sa aj o doplnkoch k uvedenej strešnej
krytine. Po tomto im obžalovaný spočítal predbežnú sumu, ktorá bola asi 2.300,- € a bola takmer totožná

so sumou, ktorú potom skutočne zaplatili. Po tomto obžalovaný odišiel s tým, že im dáva presnú cenovú
ponuku a dal im aj nejaké prospekty, aby si rozmysleli čo ako chcú. Za dva dni prišiel obžalovaný k
ním do E., pričom priniesol vypracovanú cenovú ponuku na sumu 2.312,- €, s čím súhlasili. Medzitým
sa asi 2 alebo 3-krát zastavil, preberali technické záležitosti ohľadom strechy. Potom niekedy v mesiaci
júl 2010 prišiel obžalovaný k nim spolu s otcom, prišiel s cenovou ponukou vypracovanou na sumu

2.312,54 € a chcel, aby mu najprv zaplatil sumu vo výške 1.943,31 € s tým, že materiál bude dodaný
behom l týždňa. Vie, že obžalovaný mal nachystaný už príjmový pokladničný doklad na sumu 1.943,31
€, ktoré mu aj zaplatil. Tento pred ním nevypisoval ani nepodpisoval. Potom odišiel preč. Na druhý
deň mu obžalovaný volal, že sa pomýlil v množstve fólie, že namiesto 4 balíkov napísal 4 m2 a že si
príde pre peniaze. Skutočne aj prišiel sám a priniesol aj príjmový pokladničný doklad na sumu 464,- €.

Tento už bol vypísaný a podpísaný obžalovaným. Peniaze mu zaplatil, obžalovaný odišiel a na druhý
deň doviezli tovar. Po dovezení tovaru mu obžalovaný nedal žiadny dodací list ani faktúru. tieto doklady
si ani nepýtal, lebo tovar už mal zaplatený a považoval to za vybavené. Začiatkom augusta 20l0 začali
prerábať strechu, pričom zistili, že mu materiál na celú strechu nevýjde. Toto bolo niekedy okolo 6.8.20l0.
Volalobžalovanému,abyprišiel,žeimchýbaškridplech.Obžalovanýprišielasio16,00hod,zdržalsaasi

hodinu, pričom presviedčal majstrov, aby prerobili strešné laty a dal im aj za to 50,- €. Po veľkej hádke,
ktorásastrhlamedzinimi,odišielpreč.Odtejdobyobžalovanéhonevidel.Vpondeloknasledujúcitýždeň
išiel do U. U. do firmy, ktorá vyrába strešnú krytinu škridplech, kde mu chýbajúce kusy na počkanie
vyrobili. Tuná už vedeli, že strecha bola zle zameraná. Ešte sa dohodli, že čo mu z materiálu ostane, im
môže vrátiť. Potom išiel domov. Niekedy v mesiaci september 20l0 prišiel do kontaktu aj s pánom F. z

firmy J. v Y. a to tak, že chcel odovzdať do U. U. materiál, ktorý mu ostal. Volal na mobilný telefón, ktorý
používal predtým obžalovaný. Zdvihol mu to však pán F. a preto to s ním začal riešiť. Pán F. potom prišiel
aj k ním sa pozrieť, čo sa vlastne robilo a na základe papierov, ktoré mu predložil, zistil, aké doklady
mu boli vystavené k uvedenej strešnej krytine. S obžalovaným nie je v žiadnom príbuzenskom pomere
a ani osobou inak blízkou.

Svedkyňa T. U. vypovedala, že niekedy v mesiaci júl 20l0 osobne zašla do firmy J., ktorá sa nachádzala
v bývalom objekte kasární v Y.. Išla sa opýtať na cenové ponuky strešnej krytiny. Vo firme bol iba jeden
pracovník, ktorý sa jej aj predstavil, ale jeho meno si už nepamätá. Dohodli sa tak, že mu zavolá,
pričom si doma nameria, koľko toho budú potrebovať. Tento pracovník jej dal aj vizitku, na ktorej sa

uvádzalo meno J. W. a číslo mobilného telefónu. Asi tak za 2 týždne volala na uvedené mobilné číslo,
pričom mu povedala, koľko strešnej krytiny budú potrebovať. Obžalovaný jej spravil cenovú kalkuláciu na
sumu 388,- €, s čím súhlasila a poobede 3.8.2010 spolu so zaťom prišli do firmy J. za účelom prevzatia
materiálu. Obžalovaný jej dal cenovú ponuku a príjmový pokladničný doklad na sumu 388,- €. Tento
doklad vypisoval pred ňou, videla, že ho aj podpísal a opečiatkoval pečiatkou firmy J.. Žiadna faktúra

a ani dodací list jej vystavené neboli. Tovar naložili, pričom pri nakladaní zistili, že chýbajú zástenné
lišty. Obžalovaný jej chcel zmeniť príjmový pokladničný doklad, ale povedala mu, že pracuje v Y. a môže
sa preto zastaviť. Povedal jej, že za týždeň môže prísť. Skutočne sa tam aj cez týždeň zastavila, ale
povedal jej, že tam ešte nie sú. V uvedenej firme sa zastavila ešte asi 3 až 4-krát, ale obžalovaný tam už
nebol. Nemohla sa mu ani dovolať, vôbec jej nezdvíhal telefón. Naposledy sa tam zastavila až niekedy v

mesiaci október 2010, ale už tam bol druhý muž, ktorý sa volá F.. Pýtala sa na obžalovaného, pričom p.
F. jej povedal, že tam už nepracuje. Tiež jej povedal, že je zástupcom firmy J. a vypýtal si od nej nejaké
doklady, ktoré mala pri sebe a dala mu ich. Tento pán si nechal originály a kópie jej vrátil. S osobou
obžalovaného nie je v žiadnom príbuzenskom pomere a ani osobou inak blízkou.Svedok M. R. k veci uviedol, že niekedy v mesiaci jún 20l0 osobne zašiel do firmy J., ktorá sa nachádzala
v bývalom objekte vojenských kasární v Y.. Prerábali strechu na rodinnom dome a preto si z tejto firmy

objednal strešnú krytinu topdach červeno-hnedej farby s rôznymi doplnkami. Pracovník v tejto firme mu
spravil cenovú kalkuláciu na sumu 2.146,08 € a na túto sumu vystavil aj zálohovú faktúru č. VZFSE
10005. Tohto pracovníka nepoznal, videl ho prvýkrát. Na cenovej ponuke, ktorú pracovník vypracoval,
bolouvedenémenoW.atelefónnečíslo.Začiatkommesiacajúl2010prišieldofirmyzaúčelomprevzatia
materiálu a bola mu vystavená faktúra č. VFSE 10008 na sumu 2.146,08 €, ktorú aj uhradil v hotovosti

a tiež mu bol vystavený príjmový pokladničný doklad č. PPSE 10008. Tieto doklady vystavil pracovník,
ktorý tam bol aj prvýkrát, pričom ich opečiatkoval a aj podpísal. Tovar mu potom firma J. doviezla domov
a vystavili mu ešte dodací list k faktúre č. VFSE 10008. Následne na to vykonávali výmenu strechy, kde
zistili, že materiál na strechu bol zle vypočítaný a preto museli doobjednávať aj strešnú krytinu. Za tento
materiál museli zaplatiť v hotovosti sumu vo výške 620,- €, pričom na túto sumu im bol vystavený aj
príjmový pokladničný doklad č. 0031. Počas toho komunikovali stále s tým istým pracovníkom z firmy J.,

ktorýimrobilcenovúkalkuláciu.CelkomtedazamateriálzakúpenývofirmeJ.vY.zaplatilispomínanému
pracovníkovi v hotovosti sumu vo výške 2.766,08 €. Či pracovník tieto peniaze odviedol do firmy, im nie
je známe, oni materiál dostali a zaplatili. S obžalovaným nie je v žiadnom príbuzenskom pomere a ani
osobou inak blízkou.

Svedkyňa G. J. vypovedala, že niekedy v mesiaci júl 20l0 osobne zašla do firmy J., ktorá sa nachádzala
v bývalom objekte vojenských kasární v Y.. Zaujala ju ich ponuka a akciové zľavy, ktoré v tom čase
ponúkali. Prerábali strechu na rodinnom dome a preto si z firmy objednala strešnú krytinu topdach
červenohnedej farby s rôznymi doplnkami. Pracovník v tejto firme jej spravil cenovú kalkuláciu na sumu
1.316,36 € a na túto sumu jej bol vystavený aj príjmový pokladničný doklad č. 36/2010 zo dňa 28.7.2010.

Tohto pracovníka nepoznala, videla ho prvýkrát. Tieto doklady vystavil ten istý pracovník z firmy J., s
ktorým stále komunikovala, pričom ich opečiatkoval a aj podpísal. Na jeho meno si s odstupom času
nespomína. Týmto pracovníkom jej však nebola vystavená žiadna faktúra na uvedenú sumu za odobratý
materiál. Bola jej vystavená len cenová ponuka a príjmový pokladničný doklad. Celkom teda za materiál
zakúpený vo firme J. v Y. zaplatila spomínanému pracovníkovi v hotovosti sumu vo výške 1.316,36 €.

Či pracovník tieto peniaze odviedol do firmy, jej nie je známe, materiál dostala a riadne zaň zaplatila. S
osobou obžalovaného nie je v žiadnom príbuzenskom pomere a ani osobou inak blízkou.

Svedok H. M. k veci vypovedal, že niekedy v mesiaci júl 2010 prerábal strechu na chalupe v Obci
X. a preto zašiel do firmy J., ktorá sa nachádzala v bývalom objekte Y. kasární. Dozvedel sa o nej z

reklamy. Do firmy prišiel osobne, nachádzal sa tu jeden pracovník, s ktorým sa rozprával. Tento sa mu
aj predstavil, ale jeho meno si už nepamätá. Chcel kúpiť strešnú krytinu topdach červenohnedej farby a
zamestnanec firmy mu spravil predbežnú cenovú kalkuláciu na sumu 1.872,40 €, s čím súhlasil a preto
sa dohodli, že pracovník príde a vykoná zameranie strechy. Následne pracovník firmy J. prišiel vykonať
zameranie strechy a asi tak za týždeň mu bol do Obce X. dovezený materiál. Myslí si, že v deň, keď

tento pracovník vykonal zameranie strechy, zaplatili aj zálohu vo výške 1.500,- € a bol im vystavený
aj príjmový pokladničný doklad č. 32/2010. Dňa 30.7.20l0 im bol dodaný materiál na strechu a vtedy
zaplatili sumu vo výške 372,40 €. taktiež im bol uvedeným pracovníkom vystavený príjmový pokladničný
doklad č. 32/2010 na uvedenú sumu. V ten istý deň ešte vo firme J. v priestoroch senických kasární
zaplatil sumu vo výške 221,- €, čo bolo za rôzne doplnky. Všetky doklady vystavil ten istý pracovník z

firmy J., s ktorým stále komunikoval, pričom ich opečiatkoval a podpísal. Bola mu vystavená cenová
ponuka na sumu 1.872,40 € a 3 príjmové pokladničné doklady, ktoré boli napísané na jeho manželku H.
M.. Pokladničné doklady boli vystavené na sumu 1.500,- €, 372,40 € a 221,- €. Celkom teda za materiál
zakúpený vo firme J. v Y. zaplatil spomínanému pracovníkovi v hotovosti sumu vo výške 2.093,40 €.
Či pracovník tieto peniaze odviezol do firmy, mu nie je známe, materiál dostal a riadne zaň zaplatil. S

osobou obžalovaného nie je v žiadnom príbuzenskom pomere a ani osobou inak blízkou.

Svedok J. H. vypovedal, že niekedy v mesiaci júl 2010 prerábal strechu na rodinnom dome v E. a
dozvedel sa o firme J., ktorá sa nachádzala v bývalom objekte Y. kasární. Mali reklamu v novinách a
ponúkali akciové zľavy na strešnú krytinu. Zatelefonoval na číslo uvedené v reklame a s pracovníkom

firmy J. sa dohodol na stretnutí a zameraní strechy. Tento pracovník potom prišiel k nim do E., kde
vykonal zameranie strechy. Predstavil sa ako p. W.. Po tomto sa dohodli, že im emailom pošle cenovú
ponuku. Poslal im asi 3 ponuky, pričom reagovali až na tú poslednú, ktorá bola na strešnú krytinu
topdach hnedej farby. Cenovo bola pre nich najprijateľnejšia. Cenová ponuka bola na sumu 1.613,94€. S dodávkou materiálu súhlasili a objednávku potvrdili. Obžalovaný potom prišiel k ním a zaplatili
mu zálohu vo výške 1.044,- €, pričom im vystavil aj príjmový pokladničný doklad č. 30/2010 na túto
sumu. Dňa 6.8.2010 im bol do E. dovezený materiál na strechu. Prišiel aj obžalovaný a vtedy aj zaplatili

doplatok za strešnú krytinu vo výške 1.043,- € a tiež im bol obžalovaný vystavený príjmový pokladničný
doklad č. 30/2010. Vždy, keď sa na niečom dohodli, tak obžalovaný prišiel za nimi do E.. Potom im ešte
niečo chýbalo a nejakú drobnosť doobjednávali. Preto poprosil kamaráta o zobratie toho materiálu z
firmy J.. Kamarát mu chýbajúci materiál priniesol aj s príjmovým pokladničným dokladom č. 23/2010 na
sumu 29,32 €, kde bol tiež podpísaný obžalovaný. Všetky doklady k odberu materiálu z firmy J. vystavil

obžalovaný, s ktorým bol od začiatku v telefonickom a osobnom kontakte. S nikým iným sa nebavil.
Celkovo za materiál zakúpený vo firme J. v Y. zaplatil obžalovanému v hotovosti sumu vo výške 2.116,32
€. Či pracovník tieto peniaze odviedol do firmy, mu nie je známe. Materiál Dostal a riadne zaň zaplatil.
S osobou obžalovaného nie je v žiadnom príbuzenskom pomere a ani osobou inak blízkou.

Svedok S. R. k veci vypovedal, že niekedy v mesiaci júl 2010 z firmy J. objednávali strešnú krytinu

topdach červenohnedej farby. Prerábali strechu na záhradke pri Y.. Uvedená firma sa nachádzala v Y.
v objekte bývalých kasární a dozvedeli sa o nej z novín, kde mali veľkú reklamu na strešnú krytinu a
ponúkali akciové ceny. S firmou J. sa skontaktoval na základe telefónneho čísla uvedeného v reklame.
Zavolal na toto číslo a povedal, o čo má záujem. Následne na to prišiel pracovník firmy k nim do Y. a
vykonal zameranie strechy. Toho pracovníka predtým nepoznal a nikdy predtým ho nevidel. Tento sa

mu predstavil, ale jeho meno si nezapamätal. Pracovníkovi povedal, čo chce a tento mu hneď spravil
predbežnú cenovú ponuku. Mal záujem o strešnú krytinu topdach červenohnedej farby. Pracovník mu
povedal, že materiál musí objednať a treba zaplatiť vopred zálohu. Po tomto zaplatil zálohu 200,- €,
ktoré dal tomuto pracovníkovi, pričom on mu následne vystavil príjmový pokladničný doklad č. 03/2010
z 9.7.20l0. Mal na toho pracovníka telefónne číslo a niekoľkokrát mu volal, či už prišiel materiál. Asi za 2

týždne sa telefonicky spojil s pracovníkom firmy J. a tento mu povedal, že materiál je na sklade a môže
si ho prísť zobrať. Išiel s autom a vozíkom do Y., po príchode do firmy skontrolovali všetky papiere podľa
objednávky a naložili materiál na vozík. Doplatil doplatok vo výške 206,- € a pracovník firmy J. mu na túto
sumuvystavilpríjmovýpokladničnýdokladč.05/2010.Obapríjmovépokladničnédokladymuvystavilten
istýpracovníkfirmyJ.,ktoréajpodpísal.Sinýmpracovníkomuvedenejfirmyvtelefonickomaniosobnom

kontakte nebol. Celkom za materiál zakúpený vo firme J. v Y. zaplatil spomínanému pracovníkovi v
hotovosti sumu vo výške 406,- €. Či pracovník tieto peniaze odviedol do firmy, mu nie je známe, materiál
dostal a riadne zaň zaplatil. S osobou obžalovaného nie je v žiadnom príbuzenskom pomere a ani
osobou inak blízkou.

Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd uznal obžalovaného J. W. za vinného z
prečinu sprenevery podľa § 213 ods. l, ods. 2 písm a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že
si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Obžalovaný J. W. spáchanie trestnej činnosti poprel, v prípravnom konaní využil svoje zákonné právo

a odmietol vypovedať. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že hotovostné platby uvedené na príjmových
pokladničných dokladoch prevzal na základe pokynu pána F., ktorý mu všetky bločky kontroloval,
schvaľoval a rozdiel si p. F.K. nechával na firme, finančný rozdiel uvádzaný obžalobou zostával v trezore
a p. F. tvrdil, že je to pre firmu na chod prevádzky.

Tvrdenia obžalovaného svedok S. F. tak v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní
jednoznačne poprel, uviedol, že vo firme mali predpísané tlačivo na cenové ponuky, mali ekonomický
systém, z ktorého sa generovali ako faktúry, tak aj príjmové pokladničné doklady, ktoré sa ručne
nevypisovali. Ak preberali hotovosť, túto pripárovali k danej vystavenej faktúre v ekonomickom systéme
firmy, ktorá bola odoslaná na účet firmy J.. Obžalovaný riešil tieto doklady tak, že dal podpísať

zákazníkovi cenovú ponuku, na ktorej bola vyššia čiastka ako bola vystavená faktúra. Faktúry, ktoré
obžalovaný vystavil, boli ponížené o maximálnu možnú zľavu. Tým vznikol rozdiel medzi podpísanou
cenovou ponukou a vystavenou faktúrou, ktorú priznal firme J.. Vystavil ručne vypísané príjmové
pokladničné doklady, na ktorých bola čiastka cenovej ponuky. Uviedol tiež, že pracovník nesmie prijať
vyššiu čiastku od zákazníka, ako odvedie do ekonomického systému firmy a v žiadnom prípade finančné

prostriedky, ktoré obžalovaný od zákazníkov vybral vo vyššej sume ako zaevidoval do ekonomického
systému firmy neboli používané na prevádzku pobočky firmy, réžia pobočky sa financovala z centrály
firmy z U. U.. Inzeráty do Y.-Y. podklady k nim sa spracovávali v U. U. a schvaľovalo ich vedenie. Platili
sa z účtu firmy J. a nie z peňazí vybratých na pobočke od zákazníkov.I svedok R. J. spoločník a konateľ firmy J., Y..N..K.. potvrdil, že ručné vypisovanie príjmových
pokladničných dokladov je v príkrom rozpore so zásadami, ktoré ich firma využíva. Systém práce

funguje tak, že pracovník ide osloviť zákazníka alebo sú oslovení zákazníkom, následne pracovník
spraví napr. zameranie strechy, potom cenovú ponuku a ak zákazník tovar chce, vystaví sa mu zálohová
faktúra, prípadne pokladničný príjmový doklad. Zálohovú faktúru a príjmový pokladničný doklad si tlačia
predajcovia z ekonomického softwaru firmy. Príjmový doklad ručne vypísaný vystavovať nemohli. Všetko
bolo riešené elektronickou formou cez ekonomický software. Do elektronického účtovníctva firmy mali

prístup všetci pracovníci pobočiek aj obžalovaný, mali prístup do svojho skladu, do centrálneho skladu,
do svojich príjmových dokladov a do celej svojej pokladne. Vždy na záver dňa vyexportovali balíček z
toho dňa, tak sa vyhotovil tzv. exportný súbor, kde videli, čo v ten deň predali, zostatok v pokladni, všetky
údaje a toto odosielali e-mailom do centrály. Pokiaľ sa týka financovania prevádzky, je platená výlučne
z centrály, s tým nemajú nič príjmy od zákazníkov. Obžalovaný bol zodpovedný priamo p. F., ktorý bol
regionálny manažér, mal na starosti časť pobočiek z určitého regiońu a to W., R. a Y., čiže nebol stále

priamo v Y., ale chodil po pobočkách.

Ako vyplýva z výpovede Z. F., rod. W., s obžalovaným sa stretla počas jej práce na pobočke firmy J. v R.,
kde ho asi týždeň zaúčala. Zálohy na objednaný tovar sa prijímali tak, že sa vystavila zálohová faktúra
a na základe nej sa vystavil príjmový pokladničný doklad do pokladne. Prijaté peniaze od zákazníkov

sa každý deň odvádzali do banky. Faktúry i príjmový pokladničný doklad sa vypisovali na počítači
v ekonomickom systéme firmy. Prijaté zálohy sa v plnej výške odvádzali spoločnosti a zavádzali do
ekonomického systému. Nikdy nezaúčala obžalovaného, aby do príjmového pokladničného dokladu
vystavenému zákazníkovi dal vyššiu sumu a do ekonomického systému spoločnosti odviedol nižšiu
sumu. Nebola taká prax, že by sa zálohy resp. peniaze prijali od zákazníka v plnej výške, zaevidovali na

príjmový pokladničný doklad a odvádzali by sa do ekonomického systému spoločnosti J. nižšie s tým,
že by rozdiel slúžil na chod prevádzky.

Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný bol zaučený do svojej pracovnej pozície na pobočke firmy J. v R.,
kde ho zaúčala svedkyňa Z. F.Ľ., rod. W., táto ho teda oboznamovala so systémom práce v spoločnosti

J. a nie svedok S. F.. Obžalovaný poznal pracovné postupy a systém práce vo firme J., s internými
smernicami, pracovnými postupmi a vnútropodnikovými normami bol povinný sa oboznámiť pri podpise
mandátnej zmluvy ako vyplýva z článku ÍII bod 8 tejto zmluvy. Svedok S. F. mal na starosti viacero
pobočiek a to W., Y., R.Š., nebol teda stále len na pobočke v Y. a nemohol teda kontrolovať každý deň
všetky účtovné doklady vystavené obžalovaným. Svedkovia S. F., R. J. a Z. F., rod. W., zhodne uviedli,

že prevádzka pobočky firmy J. bola financovaná z centrály firmy v U. U. a nie spôsobom uvádzaným
obžalovaným. Trestná činnosť obžalovaného je okrem výpovedí svedkov S. F., R. J., Z. F., rod. W.,
ktorí obžalovaného priamo usvedčujú preukázaná i výpoveďami svedkov zákazníkov firmy J. a to U.
X.X., S. Č., T. U., M. R., G. J., H. M., J. H. a S. R., od ktorých obžalovaný ako obchodný zástupca
firmy J. prevzal hotovostné platby za tovar, o čom im vystavil ručne vypísané príjmové pokladničné

doklady a rovnako aj listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa vo vyšetrovacom spise. Z ručne vypísaných
príjmových pokladničných dokladov je zrejmé, že ich vyhotovil a schválil obžalovaný. Bolo preukázané,
žeobžalovanýprijímalhotovostnéplatbyzatovarodosôbuvedenýchvovýrokutohtorozsudku,očomim
vystavil ručne vypísaný príjmový pokladničný doklad, pričom do elektronického systému spoločnosti J.,
Y..N..K.. zaevidoval a na účet spoločnosti odviedol nižšie čiastky ako prijal a zvyšné čiastky si ponechal

a použil pre vlastnú potrebu. Súd má za to, že trestná činnosť obžalovaného bola preukázaná tak po
objektívnej ako i po subjektívnej stránke a jeho následná trestná zodpovednosť je plne dôvodná.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný J. W.
nebol doteraz prejednávaný pre priestupok a pokiaľ sa týka záznamov v odpise z registra trestov, hľadí

sa na neho ako na osobu netrestanú.

Pri ukladaní trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v
súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona. U obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce

ani priťažujúce okolnosti, preto súd pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby pre
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona a obžalovanému uložil výchovný trest na
slobode, na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní l rok s tým, že výkon trestu
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní l8 mesiacov. Bude na obžalovanom, abysa v priebehu skúšobnej doby choval riadne a nedopúšťal sa protispoločenskej činnosti, nakoľko v
opačnom prípade môže súd rozhodnúť, že uložený trest vykoná. Súd má za to, že uložený trest je
dostatočne a spôsobilý splniť svoj účel v každom smere, teda zabezpečiť jednak ochranu spoločnosti

ako aj prevýchovu páchateľa.

Poškodená strana J., Y..N..K.. U. sa k trestnému konaniu pripojila riadne a včas, žiadala náhradu škody,
na hlavnom pojednávaní ju však nevyčíslila, preto bola so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná
na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.) a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj

proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) a to len vo
svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.).
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por.), (§ 45 ods.
1 Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.