Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 23, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213896
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714213896.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľky:

N. Z., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. J. XXXX/X, občianka SR, proti odporcovi: N. Z., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. J.
XXXX/X, občan SR, o návrhu na určenie výživného na manželku, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 26.09.2014 domáhala toho, aby súd
zaviazal odporcu na platenie manželského výživného vo výške 30,-- € mesačne splatným vždy do
15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.09.2014. V návrhu uviedla, že s odporcom sú manželia

od 08.03.1997, žijú v spoločnej domácnosti a ona je nezamestnaná. Nemá pravidelný príjem, občas
si príležitostne brigádnicky privyrobí a chce požiadať o vyplácanie dávky v hmotnej núdzi. Nemá
však uplatnené všetky zákonné nároky potrebné pre jej priznanie. V čase podania návrhu manžel bol
zabezpečený pracovným príjmom.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.03.2015. Na pojednávanie konané dňa 23.03.2015 sa
osobne dostavili obidvaja účastníci konania. Navrhovateľka pred súdom uviedla, že sa pridržiava

písomne podaného návrhu s tým však, že má vedomosť, že odporca je už nezamestnaný.

Súd z prednesu odporcu zistil, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko od konca roku 2014 je nezamestnaný
a nemá z čoho platiť výživné na manželku, preto žiadal návrh zamietnuť.

Súd okrem výsluchu navrhovateľky a odporcu vykonal dokazovanie v danej veci aj oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Súd zo sobášneho listu účastníkov konania zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa 08.03.1997.

Súd zo správy predchádzajúceho zamestnávateľa odporcu zistil, že tento bol zamestnaný na pracovný
pomer na dobu určitú od 01.04.2014 do 01.10.2014, potom prešiel na dohodu o vykonaní práce od
02.10.2014 do 05.11.2014. Jeho priemerný zárobok v priebehu trvania pracovno-právneho vzťahu bol
623,61 €.

Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) Zvolen, pracovisko Detva zistil, že
navrhovateľka je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 01.12.2013 a evidencia trvá.Súd z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 8303/2014-ZV-DvN zo dňa 27.11.2014 zistil, že odporca
nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Súd z odôvodnenia tohto rozhodnutia zistil, že ÚPSVaR
Zvolenodporcu26.11.2014zaradildoevidencieuchádzačovozamestnanie.Vposledných3rokochpred

zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol odporca poistený v nezamestnanosti celkovo
364 dní, čím nesplnil podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti.

Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva zistil, že navrhovateľka
poberá v súčasnosti dávku v hmotnej núdzi a v mesiaci január 2015 jej bola vyplatená suma 240,80 €.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak
jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 72 ods.2 citovaného zákona vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75, ods. 2 prvá veta citovaného zákona výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa§76ods.lcitovanéhozákonavýživnésaplatípravidelnevopakujúcichsasumách,ktorésúzročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods.l citovaného zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Oprávnením z tejto vyživovacej povinnosti je manžel, ktorého životná
úroveň je nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na
výživu tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Povinným je druhý manžel. Povinnosť

plniť vzniká momentom uzavretia manželstva. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň
je odôvodnená ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského
zväzku. Neuplatňuje sa však mechanicky len odvodením z ich zárobkov. Je potrebné skúmať aj potreby
oprávneného a tiež starostlivosť o domácnosť. Nemusí však ísť o spoločnú domácnosť, stačí ak ide o
uspokojenie potrieb všetkých členov rodiny, ktorých domácnosť tvoria vrátane osobnej starostlivosti. Na

vznik tejto vyživovacej povinnosti je potrebné, aby boli splnené dve podmienky: 1/ návrh podáva manžel,
ktorého životná úroveň je nižšia, než životná úroveň druhého manžela, 2/ druhý manžel s ohľadom
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je schopný manželovi s nižšou životnou úrovňou
poskytovať príspevok.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že podmienky na priznanie výživného navrhovateľke,
ako manželke odporcu splnené neboli a preto ho v celom rozsahu zamietol ako návrh podaný
nedôvodne. Súd má zato, že odporca - druhý manžel s ohľadom na jeho schopnosti, možnosti a
majetkové pomery, nie je schopný navrhovateľke poskytovať príspevok na výživné, nakoľko nie je
manželom, ktorý by mal vyššiu životnú úroveň ako navrhovateľka. Obidvaja účastníci konania majú

rovnako nepriaznivú životnú úroveň s tým, že dávky v hmotnej núdzi poberá navrhovateľka a odporca
je nezamestnaný, a teda odporca mesačne nepoberá taký príjem, z ktorého by na výživu navrhovateľke
prispievať. S prihliadnutím na materiálne a sociálne zázemie oboch účastníkov, rozhodne nemožno
povedať, žeby životná úroveň jedného z nich bola vyššia ako druhého, pričom súd nezistil taký nepomer,
ktorý by opodstatňoval uloženie vyživovacej povinnosti pre odporcu voči navrhovateľke.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, pričom v konaní bol úspešný odporca, avšak tento si náhradu trov konania neuplatnila zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývali. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
§ 71 ods.l, § 71 ods.2, § 75 ods.l zák. č. 36/2005,; zákon č. 99/1963 § 142 ods.l;

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).