Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 6, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/70/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213522
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6613213522.7

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci navrhovateľa A.. J. R., V. L. Z.,
Ľ.. J. XX proti odporcovi Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky so
sídlom v Bratislave, Námestie Slobody 6, v konaní o zaplatenie náhrady škody vo výške 20 000,- Eur
spôsobenú nesprávnym úradným postupom takto

r o z h o d o l :

z a m i e t a žalobu o náhradu škody 20 000,-Eur.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania žalovanému vo výške ako budú vyčíslené v lehote
do troch dní od vyhlásenia rozsudku, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody vo výške 20 000,-Eur s príslušenstvom ako majetkovú
a nemajetkovú ujmu za nezákonný zásah do majetkových práv žalobcu garantovaných zákonom.

Žalobu odôvodnil tým, že Stavebný úrad pri Mestskom úrade v Lučenci v roku 2007 vydal nezákonným
rozhodnutím stavebné povolenie dňa 22.10.2007, č.k. OVSPUPaA-3976/2007 na stavbu: „Obytný súbor
samostatne stojacich rodinných domov a bytových domov H. C. Y. V. - R. komunikácie a spevnené
plochy“, na čas prístupová komunikácia, vetva „A“ pre Milys s.r.o. na cudzích pozemkoch bez súhlasu
ich majiteľa. V dôsledku tohto došlo k čiastočnej realizácií stavby, ktorá bola používaná v rozpore
so zákonom bez kolaudácie. V dôsledku provizórnej komunikácie stavebníkov došlo k podstatnému

zásahu do majetkových práv žalobcu, k poškodeniu statiky domu a vysokej prašnosti. Stavebný
úrad nerešpektoval schválený územný plán Mesta Lučenec, v ktorom nebola zahrnutá predmetná
komunikácia a nezasiahol proti stavebníkovi, keď nedokončenú stavbu užíval v rozpore so Stavebným
zákonom § 76 ods. 1 bez kolaudácie, čo žalobcovi spôsobilo a spôsobuje rozsiahle škody na rodinnom
majetku a priľahlých stavbách. Stavebný úrad napriek vypršaniu lehoty predmetného stavebného
povolenia dňa 31.12.2010 a právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci vlastníctva pozemku predmetné

stavebné povolenie nezrušilo ani nepredĺžilo. Nárok na náhradu škody podľa žalobcu vyplýva zo
stavebného povolenia bod 3 povinnosti stavebníka, nahradiť preukázanú škodu spôsobenú pri výstavbe
vlastníkom cudzích nehnuteľností. Keďže uplatnenie náhrady od stavebníka za daných okolností
nie je podľa žalobcu možné, lebo je právne krytý nezákonným rozhodnutím Stavebného úradu a
nevykonávaním stavebného dozoru, sumu 20 000,-Eur požaduje žalobca ako odškodné za podstatný
zásah do užívania svojho majetku, ktoré navyše obmedzila vysoká prašnosť, pričom jeho dvor v lete

je nevyužiteľný, v záhrade úroda znehodnotená, nemožno vetrať dom a prach je všade prítomný.
Vibrácie od nákladných áut poškodili statiku domu - všetky obvodové múry sú popukané a všetky priečky
sú popukané. Poškodenie vodovodného potrubia pod provizórnou komunikáciou spôsobuje vytápanie
pivničných priestorov. Žalobca sa ďalej odvolával na porušenie dodatkového protokolu k Dohovoru
č.1 ochrana majetku. Žalobca dal podanie na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
č.k. 17975/B622-SV/36382/TO, návrh na predbežné prerokovanie náhrady škody v zmysle zákona č.

514/2003 Z.z., čo Ministerstvo neuspokojilo a preto sa podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. domáhaneuspokojeného nároku na súde, pričom nesprávny úradný postup vidí žalobca podľa § 9 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z.z.

Žalovanásavyjadrilakžalobetak,žežiadalažalobuzamietnuťspoukazomnato,žežalobcasadomáha
náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu Mestského úradu v Lučenci, pričom uvádza
ako príčinu škody nezákonné rozhodnutie stavebného úradu. Nesprávny úradný postup Mestského
úradu v Lučenci pritom žalobca v žalobe nešpecifikoval, obmedzil sa len na konštatovanie, že stavebný
úrad nerešpektoval pri vydaní stavebného povolenia územný plán Mesta Lučenec a nezasiahol proti

stavebníkovi, keď nedokončenú stavbu užíval v rozpore so stavebným zákonom bez kolaudácie. Preto
je žalobcovou povinnosťou preukázať zrušenie alebo zmenu rozhodnutia stavebného úradu príslušným
orgánom, ktorý žalobca nepreukázal s poukazom na § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Rozsudkom
Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/85/5009-58, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2009, na ktorý
žalobca odkazuje v žalobe, nebolo rozhodnutie stavebného úradu zrušené ani zmenené, ani predmetom
konania nebolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Stavebného úradu v Lučenci, čím nie je splnená

podmienka podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., pričom žalobca ani nepreukázal plnenie svojej
povinnosti podľa § 6 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého mal využiť možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. V prípade, ak žalobcovi vznikla škoda vzniknutá
tým, že stavebník začal užívať nedokončenú stavbu bez kolaudácie, mal žalobca možnosť si uplatniť
škodu u stavebníka, pričom žalovaná nenesie zodpovednosť za protiprávne konanie iných osôb.

Súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že ako vlastník rodinného domu mu za 6 rokov
výstavby bola spôsobená deštrukcia rodinného domu, pričom stavebné povolenie bolo vydané bez toho,
aby bolo vysporiadané vlastnícke právo pod stavbou, čím Mesto Lučenec porušilo svoj územný plán,
nakoľko neexistuje v územnom pláne zaznačenie komunikácie a stavebník nemal povolenie na užívanie

stavby. Napriek tomu stavebník realizoval túto výstavbu a stavebný úrad žalobu ignoroval. Žalobca
špecifikoval, že ako nemajetkovú ujmu si uplatňuje 1 000,-Eur.

Žalovaná namietala nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie poukazujúc na rozsudok Krajského
súdu v Bratislave z 29.05.2012 sp. zn. 5Co/165/2012 z ktorého vyplýva, že je potrebné posúdiť, či ide

nárokvočištátualebonárokvočiprávnickejosobe.Pokiaľideožalobu,zotrvávanasvojichvyjadreniach,
pričom uviedla, že výška uplatnenej ujmy bola špecifikovaná až na pojednávaní vo výške 19 000,-Eur
ako majetková ujma, ktorá nebola preukázaná a 1 000,-Eur nemajetková ujma.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa a prečítam stavebného povolenia na č.l. 3, čiastočného

výpis z LV č. 7114 na č.l. 5, vyrozumenia o spôsobe opakovaného podnetu Krajskej prokuratúry Banská
Bystrica na č.l. 6, vyžiadaním informácie k stavbe na č.l. 7, čestným prehlásením Mirolava Sudára na
č.l. 8 zo dňa 30.04.2013, fotodokumentáciou v čiernobielych fotografiách na č.l. 9, fotografiami na č.l.
11 a zistil nasledovný skutkový stav:

Mesto Lučenec vydalo pod č. OVSPUPaA-3976/2007 zo dňa 22.10.2007 stavebné povolenie pre
stavebníka Milys, s.r.o. na stavbu: „Obytný súbor samostatne stojacich rodinných domov a bytových
domov Malý a Veľký Torák - SO komunikácie a spevnené plochy“, pričom táto mala pozostávať z
prístupovejkomunikácieoznačenejakovetva„A“,ktorámalazačínaťnajestvujúcejmiestnejkomunikácií
Ľ. Podjavorinskej a slúžiť na sprístupnenie obytnej zóny. žalobca dňa 06.06.2008 sa obrátil na Mestský

úrad s vyžiadaním informácie k stavbe „Obytný súbor samostatne stojacich rodinných domov a bytových
domov Malý a Veľký Torák“, Ulica Ľudmily Podjavorinskej, avšak žalobca nepredložil odpoveď. Krajská
prokuratúra Banská Bystrica vo svojom vyrozumení o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu zo dňa
16.02.2009 K295/08-12 uviedla, že s ohľadom na žalobcov podnet, ktorý poukazuje na dôsledky, ktoré
spôsobila výstavba, je možné len výkonom štátneho stavebného dohľadu, na základe ktorých môže

stavebný úrad uvážiť, či sú splnené podmienky stanovené v § 101 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku.

Z fotografií predložených žalobcom vyplýva, že na nehnuteľnosti, ktorú žalobca označuje ako vo svojom
vlastníctve, sú vykonané trhliny. Z čestného prehlásenia Miroslava Sudára zo dňa 30.04.2013 vyplýva,

že tento nedal žiadny súhlas firme Milys na vydanie stavebného povolenia zo dňa 22.10.2007.

Podľa § 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1, 2 citovaného zákona, Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ

Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,

c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,

e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.
Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Z podanej žaloby vyplynulo, že žalobca sa domáhal náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci,
nakoľko žalovanej doručil návrh na predbežné prerokovanie nároku náhrady škody podľa zákona č.
514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (zistené z návrhu na č.l. 1 a z odpovede MDVR SR na č.l. 2). Odpoveď

zo dňa 04.06.2013, ktorou žalovaná neuznala nárok na náhradu škody, je podľa zákona č. 514/2003
bolo oznámením žalovanej o tom, že neuspokojí nárok na náhradu škody a poškodení mal v zmysle
§ 16 ods. 4 právo domáhať sa uspokojenia nároku na súde. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť na predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z.z. Keďže v súlade s § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovedá štát za podmienok ustanovených

zákonom č. 514/2003 Z.z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci pri nesprávnom
úradnom postupe, resp. nezákonnom rozhodnutí (viď. § 3 ods. 1 písm. a/, d/ zák. č. 514/2003 Z.z.), mal
súd za to, že žalobcom uplatnený nárok smeruje voči subjektu, ktorý nie je pasívne vecne legitimovaný
v konaní. Pod vecnou legitimáciou sa rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúcou
z hmotného práva, ktorú má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda ten kto je

nositeľom v danom prípade subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, v ktorých sa v konaní
rozhoduje. S poukazom na uvedený § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 za skutočnosti, že žalobca sa domáhal
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej správy, t.j. Mestského
úradu Lučenec, stavebného odboru, je zrejmé, že žalovaná nemôže byť pasívne vecne legitimovaná.
V súlade s uvedeným súd vyzval žalobcu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. na opravu uznesením zo dňa

28.10.2014, aby označil žalovaný subjekt tak, aby toto označenie korešpondovalo s obsahovou stránkou
podaného návrhu. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 27.11.2014 v súlade s § 46 ods. 2. Žalobca svoj
návrh neopravil, súd ďalej aj v súlade so závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
4Cdo/193/2009 po tom, čo po márnom vyzvaní žalobcu na odstránenie vady žaloby, žalobu zamietol.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu zakotvenej v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.

a priznal účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. So zreteľom na to, že žalovaný mal
plný úspech a v spojení s konaním mu vznikli trovy, ktoré si uplatnil vo výške 59,82 Eur, náhradou za
cestu služobným motorovým vozidlom z Bratislavy do Lučenca a späť, za spotrebované pohonné hmoty
vo výške 59,82 Eur pri spotrebne 9,1 l na 100km pri cene benzínu 1,289 Eur, ktoré súd považoval za

účelne vynaložené náklady, ktoré žalovanej priznal podľa § 7 ods. 5 zák. č. 283/2002 Z.z.Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniev lehote15dní ododňajeho doručeniacestou Okresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne

v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.