Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/295/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114207860
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114207860.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné
námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/112/2014-16 zo dňa 29.09.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Prešove (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) zamietol žalobu a
náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 27.09.2012 súdu prvého stupňa domáhal
voči žalovanej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že žalovaná je zodpovedná
za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou
(ďalej len ,,exekučný súd“), ktorý nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej lehote 30 dni. Žalobca konštatoval nečinnosť exekučného súdu v rozsahu viac ako 242 dni
v konaní vedenom proti povinnej.

Z pripojeného exekučného spisu zistil, že predmetná vec sa týkala exekučného konania vedeného pod
sp.zn. 8Er/346/2004 na exekučnom súde Okresnom súde Vranov nad Topľou proti povinnej Z. M.,
pričom exekučné konanie sa začalo dňa 11.10.2004, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané
dňa 22.10.2004, návrh oprávneného (žalobcu) na zmenu súdneho exekútora bol doručený exekučnému
súdu dňa 02.07.2009 a dňa 26.02.2010 bolo vydané uznesenie, ktorým exekučný súd rozhodol o tomto
návrhu.

Citoval ust. čl. 46 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 a 2, §
15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 až 3, § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) účinného do 31.8.2005 (ďalej len Exekučný poriadok) a §
238 ods.1 a 2 Exekučného poriadku.
Uviedol, že zákonná právna úprava do 31.08.2005 neustanovovala povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora, k tomu došlo až s účinnosťou od 01.09.2005. Mal zato, že zákon neustanovoval lehotu na
rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora a exekučný súd v predmetnej veci rozhodnutím o návrhu po
30 dňovej lehote neporušil žiadne zákonné ustanovenie. Postupom exekučného súdu v predmetnej veci
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu, že by exekučný súd nedodržal zákonné lehotya teda k porušeniu povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Z uvedeného
dôvodu, súd prvého stupňa nemal splnený prvý predpoklad pre náhradu škody.

Ďalej uviedol, že žalobca v otázke preukázania škody neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal
vynaloženie uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky. Súdu prvého stupňa nestačilo
samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu o
vynaložení finančných prostriedkov. Mal za to, že v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh
na zmenu exekútora, k žiadnej škode pre prípadnú nečinnosť súdu ani nemôže dôjsť, keďže pôvodný

exekútor ma podľa zákona povinnosť vykonávať úkony exekučného konania.

Žalobca si taktiež uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že u žalobcu v dôsledku
nesprávneho úradného postupu súdu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, žeby došlo k zániku
povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného. Ide iba o
hypotetické uvažovanie žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Súd prvého

stupňa nevidel vôbec dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe aplikácie Nálezov
Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za konštatované zbytočné
prieťahy v súdnom konaní.

Žalobca napokon nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom

a vzniknutou škodou, keď nepreukázal ani existenciu ďalších dvoch atribútov: nesprávny úradný postup
a vznik škody.

Uviedol, že žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku,
pri ktorom došlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.04.2009. Súd prvého

stupňa skúmal vznesenú námietku premlčania a dospel k záveru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané, keďže o návrhu
na zmenu exekútora bolo rozhodnuté po 23.04.2009.

Na základe uvedeného a z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom
súd prvého stupňa žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo si
ich neuplatnila a ani jej žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca.

Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou
právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. V právnom štáte a osobitne
v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase
vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednosti právneho vzťahu pomocou hmotného práva,
ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už

došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto
neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní jednoznačne viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z.,

pretože svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Súd nevysvetlil názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu

sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Európsky súd pre ľudské práva opakovane uviedol, že

zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania
ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej agendy a podobne. Nemožno pochopiť,
ako môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom.

Poznamenal, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným
znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu
negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Namietal,
že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné oboznámenie sa s predloženým znaleckým posudkom. Mal
za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody.

K návrhu na prerušenie konania uviedol, že súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej o
tomto návrhu osobitne rozhodnúť, ak bol návrh súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému

súdnemu pojednávaniu. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014.

S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p., vo veci

bolo nariadené verejné vyhlásenie rozhodnutia, kedy čas a miesto verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo na úradnej tabuli súdu oznámené na deň 26.02.2015. Zistil, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní
v prejednávanej veci postupoval správne. Ani po podaní odvolania žalobcom nebolo zistené, že by súd
prvého stupňa vo svojom konaní a rozhodovaní pochybil. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými
a správnymi závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods.

1, 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného ku dňu podania návrhu štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného ku dňu podania návrhu právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.01.2013 pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne

oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušeniealebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa sa predovšetkým správne vyporiadal
s námietkou premlčania vznesenou žalovanou v tomto konaní. Z obsahu spisu je zrejmé, že žiadosť
žalobcu o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní bola podaná u žalovaného
23.04.2012 a v závislosti od toho by nároky, ktoré eventuálne vznikli žalobcovi v lehote 3 rokov pred
touto žiadosťou o predbežné prerokovanie, mohli byť premlčané, to znamená, že by malo ísť o nároky

vzniknuté pred 23.04.2009. Súd prvého stupňa v tomto smere správne zistil na základe obsahu spisu,
že v predmetnej veci (sp.zn. 8Er/346/2004) Okresného súdu Vranov nad Topľou (exekučného súdu)
došlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora až po dni 23.04.2009 (26.02.2010), preto je námietka
premlčania vznesená žalovanou nedôvodná.

K odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza, že uplatnená námietka aplikácie ust. § 9 ods. 2 zákona

č. 514/2003 v znení účinnom od 01.01.2013 nebola v danom prípade opodstatnená, lebo súd prvého
stupňa na uplatnený nárok novelizované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od
01.01.2013 na danú vec neaplikoval vôbec. Súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 v znení účinnom do 31.12.2012, čo pravdepodobne ušlo pozornosti žalobcu pri vypracúvaní
hromadných podaní - odvolaní.

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v žiadnej z predmetných vecí nedošlo k sťažnostiam na
prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by
prieťahy v konaní konštatoval.

Z exekučného spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie žalobcu ako oprávneného proti povinnej
Z. M., narodenej XX.XX.XXXX, vykonaním ktorého bol poverený súdny exekútor poverením vydaným
Okresným súdom Vranov nad Topľou pod č. 5713 001740* je na Okresnom súde Vranov nad Topľou
vedené pod sp.zn. 8Er/346/2004. Toto exekučné konanie začalo dňa 11.10.2004. Súdna exekútorka

JUDr. Lucia Žužová žiadosť o udelenie poverenia exekučnému súdu doručila dňa 20.10.2004. Žiadosť o
zmenu súdneho exekútora bola exekučnému súdu doručená dňa 02.07.2009. Exekučný súd o žiadosti
rozhodol uznesením zo dňa 26.02.2010.

Podľa§238ods.1Exekučného poriadku,ktorýupravujeprechodnéustanoveniaúčinnéod01.09.2005,

konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.augusta 2005, ak
ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 ak oprávnený požiada súd o
zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie súd
poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena súdneho exekútora sa vypočíta
tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005 ak oprávnený môže kedykoľvek
v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na
zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu exekútora.

V danej veci teda v čase začatia predmetného exekučného konania (11.10.2004) Exekučný poriadok
ešte neupravoval lehotu na rozhodnutie súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Podľa citovaného
prechodného ustanovenia § 238 Exekučného poriadku aj po zmene ust. § 44 Exekučného poriadkuúčinnej k 01.09.2005 vykonanej zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorý zaviedol 30-dňovú zákonnú lehotu na
rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora, bolo povinnosťou exekučného súdu pokračovať v
predmetnom exekučnom konaní podľa práva platného do 31.08.2005.

Rovnako ako súd prvého stupňa sa aj odvolací súd nestotožnil s názorom žalobcu, že v predmetnom
exekučnom konaní exekučný súd postupoval nesprávne, ak o návrhu na zmenu súdneho exekútora
nerozhodol v 30-dňovej zákonnej lehote. Pre rozhodnutie súdu o tomto návrhu nebola v tom čase
zákonom stanovená žiadna lehota.

Taktiež je potrebné súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil na súde
relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody.

Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom ani dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v

žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca ničím nepodložil a
nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky
smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto

okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania.

Správny je názor súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi postupom
súdu prvého stupňa v predmetných exekučných veciach (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je možné
považovať ani za prieťahy v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Taktiež nijakým spôsobom žalobca nepreukázal údajný stav trvania právnej neistoty, ktorá mala byť
spôsobená tým, že súd prvého stupňa v exekučnom konaní nerozhodol v lehote 30 dní o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Vzhľadom na to, že znalecký posudok č. 1/2014 o výške vzniknutej škody a ani návrh na prerušenie
konania, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje, neboli v predmetnom konaní predložené, odvolací
súd sa odvolacími námietkami týkajúcimi sa znaleckého posudku a návrhu na prerušenie konania
nezaoberal, ani nezaujal vecné stanovisko. Tieto skutočnosti však oprávňujú odvolací súd vyjadriť vážnu
pochybnosť o tom, či sa žalobca s obsahom konania a s napadnutým rozsudkom vôbec oboznámil. V

podanom odvolaní žalobca nielenže poukazuje na skutočnosti, ktoré nie sú obsahom spisu, ale navyše
takmer vôbec nereaguje na závery súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku. V uvedených častiach
sa javí odvolanie a odvolacie námietky zmätočné.

Preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne a ako také ho odvolací súd postupom podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.