Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010832
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813010832.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. februára 2015
prejednal odvolanie obžalovaného

Y. X.nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom L., B. X/XX, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 2T/242/2013-99 zo dňa 03.09.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 2T/242/2013-99 zo dňa 03.09.2014 bol obžalovaný Y.
X. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.
zák., pretože i napriek tomu, že mu rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 1T/104/2011 zo

dňa 09.07.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.07.2012, bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkého druhu na 3 roky, dňa 24.10.2013 o 17.25 hod. viedol v Prievidzi po Ul. X.
na Ul. M.R.P. osobné motorové vozidlo zn. VW L., ev. č. J. XXX J. Bol za to odsúdený podľa § 348 ods.
1 Tr. zák., § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 14 mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 4 a § 37 písm. m) Tr. zák. mu súd uložil aj trest zákazu

činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 6 rokov a 6 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktoré smerovalo proti výroku o vine. V odvolaní
namietal, že súd prvého stupňa vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože nie
je pravdou, že by predmetné vozidlo riadil on. Žiadal, aby bol predvolaný svedok U. H., bytom X. -
G., ktorý potvrdí, že skutok sa stal inak, ako ho popisujú vopred dohodnutí príslušníci PZ. Z ich strany

ide o vykonštruovaný plán v rámci pomsty voči nemu. Poukazoval na svoje zásluhy v reprezentácii
Slovenska, na to, že sa stará o starú matku, ktorá potrebuje starostlivosť a tiež aj o otca.
Obžalovaný ďalším svojím podaním požiadal dňa 11.02.2015 o ustanovenie obhajcu, čo mu bolo
vyhovené. Ďalším svojím listom zo dňa 19.02.2015 požiadal o odročenie verejného zasadnutia z
dôvodu, že právny zástupca mu bol pridelený krátku dobu pred pojednávaním, z čoho vyplýva, že
nemá dostatok času na poradenie sa s klientom a oboznámenie sa so spisovým materiálom. Ako ďalší

dôvod odročenia uvádzal, že sa musí starať o matku. Senát krajského súdu tejto žiadosti obžalovaného
nevyhovel, pretože obhajkyňa prítomná na verejnom zasadnutí prehlásila, že so spisovým materiálom
sa dostatočne oboznámila, o čom sa nachádza v spisovom materiáli záznam zo dňa 17.02.2015 a že sa
s klientom kontaktovala e-mailom, kde ho vyzvala, aby sa dostavil na poradu, čo on neakceptoval, lebo
že sa musí starať o chorú matku. Ďalší dôvod, pre ktorý obžalovaný žiadal odročiť verejné zasadnutie,
a to, že sa stará o chorú matku, senát odvolacieho súdu taktiež neakceptoval, pretože obvinený

hodnoverným spôsobom (teda príslušnými lekárskymi potvrdeniami) nedoložil svoje tvrdenie, tak akoto vyžaduje ustanovenie § 293 ods. 8 Tr. por. Okrem iného senát zistil, že obžalovaný má ešte dvoch
súrodencov, a teda v prípade potreby môže byť o jeho rodičov postarané.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní sa v celom rozsahu pridržiavala

dôvodov podaného odvolania obžalovaného a žiadala zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v celom
rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby bol zabezpečený a
predvolaný obžalovaným uvádzaný svedok, ktorý môže potvrdiť iné okolnosti prípadu oproti tvrdeniam
príslušníkov PZ.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázal na správnosť

výrokov napadnutého rozsudku a žiadal odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316
ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil
pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.
V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu

nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne
tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam
i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne
odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického
konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Bolo

nepochybne preukázané, že obžalovaný dňa 24.10.2013 prevzal od svedka G. kľúče od predmetného
vozidla asi o 12.30 hod., hoci tento sám nevedel potvrdiť, či obžalovaný na vozidle aj odišiel preč.
Skutočnosť, že obžalovaný vozidlo riadil a bol v ňom sám, potvrdili však svedkovia - príslušníci PZ, ktorí
obžalovaného videli vozidlo riadiť, sledovali ho po trase a rozhodli sa ho skontrolovať. Odvolací súd po
preskúmaní veci, vzhľadom na uvedené, dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd

prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a
právne závery. Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti výpovedí vo veci vypočutých
príslušníkov PZ. V opačnom prípade by sa títo totiž ak by vypovedali nepravdu vystavovali trestnému
stíhaniu pre závažný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa príp. krivého obvinenia.
Pokiaľ sa teda týka uznania viny, v tomto smere nepovažoval odvolací súd odvolanie obžalovaného za

dôvodné a podľa názoru odvolacieho súdu, na veci nič nemôže zmeniť ani prípadná výpoveď svedka,
ktorého vypočutia sa obžalovaný domáhal.
Ani po preskúmaní výroku o treste nezistil odvolací súd zo strany súdu prvého stupňa žiadne
pochybenie. Obžalovaný nerešpektoval rozhodnutie súdu o zákaze činnosti spočívajúcom v riadení
motorových vozidiel a skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V takomto

prípade potom v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. súd nemôže podmienečne odložiť výkon
trestu odňatia slobody, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody. Uložený trest odňatia slobody považuje preto odvolací súd za zákonný a správny.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, správne ho súd

prvého stupňa pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia a napokon nepochybil ani v tom, keď obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 6 rokov a 6 mesiacov.
Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné a
toto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.