Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Friday, February 20, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/408/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240468
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112240468.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösllingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so
sídlom, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00166073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva,

návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a ,

v y l u č u j ena samostatné konanie vec vedenú pôvodne Okresným súdom Humenné pod sp. zn.
21C/170/2012,

v y l u č u j ena samostatné konanie vec vedenú pôvodne Okresným súdom Humenné pod sp. zn.
21C/172/2012.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v

dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu v Humennom), ktorý
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty a nerozhodol
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Mal za to, že v danom prípade neexistovala okolnosť,
ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe, hoci prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
kompletnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Žalobca vytýka súdu, že

porušil zásadu právnej istoty, keď nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu ako
rovnocenný exekučný titul a ktoré zároveň tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Vo veci pôvodne vedenej Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 21C/171/2012 si preto uplatnil, nárok
na náhradu škody v konkrétnej sume predstavujúcej istinu a príslušenstvo, ktorá viac nemôže byť
priznaná všeobecným súdom z príslušného zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. V príčinnej
súvislosti s tým žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom ako
primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a

rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúcie.V ostatných spojených veciach si žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 Eur predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o tejto žiadosti. Žalobca vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur a na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené

s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 Eur. Táto suma by nezaťažila
žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. Žalobca zároveň uviedol, že výška hmotnej škody je
stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo
možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Žalobca si taktiež aj v týchto veciach uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na
prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Žalobca mal za to, že nesprávny úradný postup exekučného súdu

vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktuspovinnýmarizikujehoinsolvencie,keďneexistovalakýkoľvekúčinnývnútroštátnyprostriedok
nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol
prijať a spôsobila u členov riadiacich orgánov žalobcu ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,

nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Potrebu náhrady nemajetkovej
ujmy odôvodnil požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Výšku nemajetkovej
ujmy vyčíslil s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným súdom pričom poukázal na nálezy Ústavného
súdu III. US 203/06-25, III. US 235/04-3, III. US 347/05, III. US 142/06-28, III. US 118/06-40, III. US

110/04-55, III. US 125/04-44, III. US 229/04-52, III. US 21/05-30, III. US 190/05-36, III. US 301/05-38
a III. US 82/03-25. Žalobca mal za to, že na každý rok poznačený prieťahmi sa na základe predmetnej
doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade namietal procesné pochybenia zo strany žalobcu, ktorý

v žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné
údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných exekučných konaní, vznik skutočnej škody
a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol, najmä odkazom na exekučné spisy,

v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
sám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá vedomosť o spisových značkách namietaných v exekučných
konaniach sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pričom
neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti

žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu napr. pod sp. zn. II. US
211/2012, IV. US 366/2012 a IV. US 374/2012.
Podľa názoru žalovaného nie je splnená ani základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej žalobe
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a to, predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu,
po neúspešnosti ktorého je možné predmetnú žalobu podať, po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia

žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanému doručené 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloby boli
doručené súdu 27.9.2012, vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale
skôr, pričom z ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí
6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou

podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie (rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 2 Cz 38/76). Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok. Navyše žalobca
podal žiadosti o predbežné prerokovanie daných nárokov, avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie,
nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora v jednotlivých exekučných konaniach,prípadneoznámiťdátumykedysažalobcadozvedeloškodevrátanedokladovpreukazujúcichvyčíslenie
majetkovej škody, či iné skutočnosti podstatné pre prerokovanie nároku. Neposkytol teda žiadnu
súčinnosť pri tomto predbežnom prerokovaní a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať

nárok na náhradu škody.
Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. US 16/2002, z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich
nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto

prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods.
2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené
v zákone.
Žalovaný zároveň poukázal na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a
rýchlosťsúdnehokonaniainéhosúduvkonaníonáhradeškodypodľazákonač.514/2003Z.z.Takémuto
skúmaniu môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom SR na základe

ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody rozhodovať na základe prieťahu v
súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v
disciplinárnomkonaní,vktoromsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorý
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo po právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalovaný ďalej uviedol, že ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej

lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne po troch
rokoch odo dňa, kedy sa žalobca o škode dozvedel, t.j. po troch rokoch od momentu zamietnutia žiadosti
na udelenie poverenia. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky
pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia ako spôsobu rozhodnutia uviedol, že toto nemôže byť
chápané ako nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a že zároveň nie sú splnené
ani zákonné podmienky pre posúdenie zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie. Poukázal pritom
na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorých súd musí ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ako aj to či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Taktiež zdôraznil, že z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že 15 dňová lehota sa nevzťahuje na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia.
K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadril žalovaný názor, že uplatnená suma titulom náhrady
škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom

zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy.
Žalovaný poukázal aj na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech žalobcu,
vzhľadom na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti, z ktorej tieto nároky voči dlžníkom
žalobcu vznikli, na jeho prax pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch a negatívne vnímanie
žalobcu verejnosťou, špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa, resp. skutočnosť, že

štátne orgány, musia na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie
efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Zdôraznil, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Toto
negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov zo strany
žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecnými uznávanými spotrebiteľskými právami.

Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či
poverenie vydajú alebo nie, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu
súdom a preto žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom
súdu.

Súd prejednal vec v neprítomnosti oboch účastníkov, ktorým predvolania boli doručené riadne a včas,
napriek tomu, že žalobca žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu podaného návrhu na prerušenie
konania, čo súd vysvetľuje v závere odôvodnenia tohto rozsudku.V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobami, písomným vyjadrením
žalovanej, návrhom žalobcu na prerušenie konania zo dňa 13.2.2015, nižšie označenými spismi
Okresného súdu Humenné, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, a zistil tento

skutkový stav:

Predmetom tohto konania sú spojené veci, ktoré pôvodne napadli Okresnému súdu Humenné a týkali
sa exekučných konaní vedených Okresným súdom Humenné:
- exekučná vec sp. zn. 12Er/461/2010 proti povinnej: Y. T., W.. XX.X.XXXX, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 28.5.2010, podaním zo dňa 2.6.2010 súd vyzval
právneho zástupcu oprávneného o oznámenie výšky reálne poskytnutého úveru sumy, ktorú dlžník
reálne zaplatil (v akých splátkach a kedy), uvedenie skutočnosti, v čom sú rozdielne dohodnuté práva a
povinnosti zmluvných strán v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach ak je úver poskytnutý
na účely povolania, zamestnania, podnikania alebo iný účel a zároveň na predloženie priameho dôkazu
preukazujúceho akú sumu a akým spôsobom oprávnený reálne poskytol dlžníkovi (výpis z účtu,

pokladničný doklad alebo iný dôkaz alebo predloženie blankozmenky), podaním zo dňa 2.6.2010 súd
vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. na predloženie návrhu na
začatie rozhodcovského konania a blankozmenky, podaním súdu doručeným dňa 26.7.2010 oprávnený
čiastočne poskytol súdu požadované informácie a doklady, podaním zo dňa 29.4.2011 súd vyzval
právneho zástupcu oprávneného, aby súdu ozrejmil účel poskytnutia úveru a preukázal skutočnosť,

že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania (napr. výpisom zo živnostenského alebo
iného registra, aby súd mohol posúdiť, či pri uzatváraní zmluvy mal povinný postavenie spotrebiteľa),
podaním zo dňa 29.4.2011 súd vyzval povinnú, aby súdu ozrejmila účel poskytnutia úveru t.j. čo
znamená, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania, podaním zo dňa 29.4.2011 súd
vyzval Sociálnu poisťovňu, pobočka Humenné o oznámenie zamestnávateľa, resp. platiteľa odvodov

u povinnej v období od 1.10.2008 do 1.1.2009, podaním zo dňa 16.5.2011 povinná súdu oznámila, že
úver jej nebol poskytnutý na výkon povolania, ale na vyplatenie nedoplatku na byte, podaním súdu
doručeným dňa 27.5.2011 Sociálna poisťovňa pobočka Humenné súdu oznámila ním požadované
informácie, uznesením zo dňa 6.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2011 súd žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a uznesením zo dňa 24.8.2011,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.10.2011 exekučné konanie zastavil,
- exekučná vec sp. zn. 12Er/982/2009 proti povinnej: K. M., W.. XX.X.XXXX, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 2.11.2009, podaním zo dňa 5.11.2009 súd
vyzval právneho zástupcu žalobcu na predloženie informácie, aká bola výška reálne poskytnutého
úveru, aká bola dohodnutá odmena, poplatok za poskytnutie úveru a akú sumu dlžník reálne uhradil,

podaním súdu doručeným dňa 9.12.2009 požiadal oprávnený o predĺženie lehoty na vyjadrenie,
podaním zo dňa 24.5.2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s. o zaslanie návrhu na začatie rozhodcovského konania, zmluvy o úvere, všeobecných podmienok
a splátkového kalendára, uznesením zo dňa 29.9.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.11.2010
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti 0,25%

úroku z omeškania denne zo sumy 1.493,36 EUR od 23.10.2008 do zaplatenia, dňa 19.11.2010 súd
vydalpoverenienavymoženieuloženejpovinnostizaplatiťsumu1.715,99EUR,trovypredchádzajúceho
konania v sume 366,94 EUR a trovy exekúcie,
- exekučná vec sp. zn. 22Er/293/2010 proti povinnému: R. U. - J., W.. X.X.XXXX, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 20.10.2010, podaním zo dňa 25.10.2010

súd vyzval oprávneného na oznámenie výšky reálne poskytnutého úveru, ako aj predloženie dôkazu
preukazujúceho poskytnutie finančných prostriedkov, ďalej uvedenie sumy, ktorú povinný doposiaľ
reálne zaplatil, predloženie zmenky vystavenej dňa 14.1.2009 a uvedenie informácie o tom, v čom
sú rozdielne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán v zmluve a vo všeobecných obchodných
podmienkach, ak je úver poskytnutý na účely, povolania, zamestnania, podnikania a iný účel, podaním

zo dňa 25.10.2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. o
predloženie kópie ich spisu sp. zn. SR 04307/10, podaním súdu doručeným dňa 15.11.2010 žalobca
čiastočne odpovedal na výzvu súdu a predložil zmenku, ako aj ďalšie doklady, uznesením zo dňa
22.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.7.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej

sumy 2.131,39 od 28.12.2009 do zaplatenia zamietol, uznesením zo dňa 27.7.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.9.2011 súd v tejto časti exekučné konanie zastavil, dňa 19.10.2011 súd vydal
poverenie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2.131,9 EUR, úrok vo výške 6% ročne z dlžnej
sumy od 19.3.2010 do zaplatenia, trovy konania vo výške 474,37 EUR a trovy exekúcie,-exekučnávecsp.zn.21Er/423/2008protipovinnej:Q.F.,W..XX.X.XXXX,žiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 1.12.2008, dňa 15.12.2008 súd vydal poverenie na
vykonanie exekúcie v súlade s návrhom exekútora,

- exekučná vec sp. zn. 12Er/849/2010 proti povinnému: F. Š., W.. XX.X.XXXX, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 4.10.2010, podaním zo dňa 12.10.2010
súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na predloženie blankozmenky, podaním súdu doručeným
dňa 26.10.2010 žalobca súdu predložil požadovanú blankozmenku, podaním zo dňa 20.12.2010
súd vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. o predloženie kópie

ich rozhodcovského spisu sp. zn. SR 14159/09, podaním súdu doručeným dňa 29.12.2010 Stály
rozhodcovskýsúdspoločnostiSlovenskározhodcovská,a.s.požiadalopredĺženielehotynapredloženie
písomnosti, dňa 17.1.2011 bola súdu predložená kópia rozhodcovského spisu, uznesením zo dňa
1.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenie na vykonanie exekúcie zamietol a uznesením zo dňa 18.11.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.12.2011 exekučné konanie zastavil,

- exekučná vec sp. zn. 10Er/726/2009 proti povinnej: Y. C., W.. X.X.XXXX, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 28.8.2009, podaním zo dňa 23.9.2009 súd vyzval
právneho zástupcu oprávneného na predloženie zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, podaním zo dňa 5.11.2009 súd urgoval právneho zástupcu oprávneného o predloženie
úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, podaním zo dňa 23.11.2009 súd informoval

žalobcu o stave exekučných konaní, podaním súdu doručeným dňa 24.11.2009 oprávnený požiadal
o predĺženie lehoty na poskytnutie požadovaných dokladov, podaním zo dňa 13.1.2010 súd požiadal
Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. o zapožičanie rozhodcovského spisu
týkajúceho sa povinného, podaním súdu doručeným dňa 1.2.2010 oprávnený zaslal súdu vyjadrenie, v
rámci ktorého poukázal na to, že súdu požadované doklady nepredloží, keďže tieto nemajú oporu ani v

exekučnom poriadku ani v zákonnom rozhodcovskom konaní, podaním súdu doručeným dňa 10.2.2010
Stály rozhodcovský súd zaslal súdu fotokópiu úverovej zmluvy, uznesením zo dňa 7.1.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a to v časti nad sumu 126,80 EUR a v časti úroku z omeškania vo výške 0,25%
denne zo sumy 478,66 EUR od 2.8.2008 do 11.6.2009 vo výške 374,54 EUR, zo sumy 410,28 EUR

od 12.6.2009 do 10.7.2009 vo výške 29,75 EUR a zo sumy 341,90 EUR od 11.7.2009 do zaplatenia,
uznesením zo dňa 25.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011 súd exekučné konanie v
tejto časti zastavil, uznesením zo dňa 2.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.7.2011 súd žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v ostatnej časti exekúcie, ktorá nebola
zastavená uznesením č.k. 10Er/726/2009-28 zo dňa 25.3.2011 zamietol a v tejto zostávajúcej časti

uznesením zo dňa 22.8.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9.2011 exekúciu zastavil
- exekučná vec sp. zn. 12Er/1059/2009 proti povinnému: Y. L., W.. X.X.XXXX, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 27.11.2009, podaním zo dňa 18.1.2010
bol žalobca vyzvaný na oznámenie výšky reálne poskytnutého úveru dohodnutej odmeny, poplatku za
poskytnutieúveruauvedeniasumy,ktorúdlžníkreálneuhradil,podanímsúdudoručenýmdňa22.2.2010

žalobca súdu zaslal úverovú zmluvu a ostatné informácie súdu neposkytol, keďže mal za to, že nie
je povinný takéto informácie poskytovať, podaním zo dňa 24.5.2010 súd požiadal Stály rozhodcovský
súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. o poskytnutie kópie návrhu na začatie rozhodcovského
konania, zmluvy o úvere, všeobecných obchodných podmienok a splátkového kalendára, uznesením zo
dňa 29.9.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti 0,25% úroku z omeškania denne zo sumy 4.096,12
EUR od 9.4.2009 do zaplatenia a uznesením zo dňa 31.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
8.2.2011 v tejto časti exekúciu zastavil, dňa 22.2011 súd vydal poverenie na vymoženie uloženej
povinnosti - zaplatiť sumu 4.418,07 EUR, trovy predchádzajúceho konania vo výške 766,76 EUR a trovy
exekúcie.

Žalobca vo všetkých vyššie uvedených spojených veciach požadoval náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy. Z príslušných exekučných spisov vyplýva, že súd žiadosti o vydanie poverení
na vykonanie exekúcie zamietol. Zároveň je zrejmé, že údaje žalobcu ohľadom plynutia času od
doručenia návrhu súdu do vydania rozhodnutia súdu nie sú správne, pričom súdu nie je jasné z akých

podkladov žalobca vychádzal. Navyše vo všetkých príslušných exekučných konaniach súd hneď v
priebehu niekoľkých dní po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyzýval
oprávneného, resp. jeho právneho zástupcu, prípadne rozhodcovský súd o poskytnutie súčinnosti
(oznámenie informácií, resp. predloženie dokladov). Vo všetkých rozhodnutiach o zamietnutí žiadosti oudelenie poverenia súd vyhodnocoval rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou formulárovej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom a jeho dlžníkom (povinným) a dospel k záveru o jej neplatnosti z dôvodu, že
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa§4ods.1písm.a)zákona514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučného poriadku) účinného od 1.2.2002 do 31.5.2010,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu zo zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uznesenie je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V prejednávanej veci žalobca vytýka súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že nerozhodol
v 15 dňovej lehote o zamietnutí žiadostí exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu daného ustanovenia je zrejmé, že zákon ukladá súdu
rozhodnúť v 15 dňovej lehote len v prípade vydania poverenia exekútorovi, teda v prípade, že súd

nezistí rozpor so zákonom v exekučnom titule, prípadne v návrhu na exekúciu alebo žiadosti o vydanie
poverenia a následne len stručne vyplní príslušné tlačivo obsahujúce spomínané poverenie. Je preto
logické, že tá istá lehota nemôže platiť pre zamietnutie žiadostí o vydanie poverenia, keď súd musí
vypracovať rozsiahle rozhodnutie a v ňom patrične zdôvodniť svoj právny názor a vysvetliť porušenie
zákona.Častokrátsipredtakýmtorozhodnutímmusízabezpečiťajďalšielistiny,najmäakjeexekučným

titulom rozhodcovský rozsudok, ako je tomu aj v tomto prípade. Exekučný súd je totiž povinný dôsledne
skúmať či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie v každom štádiu konania,
a to aj bez návrhu. Je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie
poverenia je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Keďže exekučným
titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok, je potrebné vychádzať aj z ustanovenia zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa názoru Ústavného súdu SR vysloveného v uznesení II. US 545/2010-15 zo dňa 9.12.2010
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.
K ustanoveniu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd považuje za potrebné uviesť, že je v ňom

zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie tohto poverenia, pretože jeho vydanie musí
byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu
na exekúciu. Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je potrebné vychádzať aj zo
spomínaného zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto kontexte je preto 15 dňová lehota na vydaniepoverenia extrémne krátka na to, aby exekučný súd zodpovedne preskúmal predložený rozhodcovský
rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia (s poukazom na to, že výkon rozhodnutia
je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu), vzhľadom na zložitosť veci, posúdenie súladu

exekučného titulu s vnútroštátnym právnym poriadkom, ale aj predpismi EÚ. Napokon aj Ústavný súd
SR uviedol, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať
len zo skutočností, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonnom ustanovených lehotách. Ich
nedodržanie nevyvoláva automaticky porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci (IV. US

471/2012 zo dňa 7.5.2013, I.US 86/2002). Práve konkrétne okolnosti tohto prípadu vylučujú prijatie
záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že sú všeobecne
známe obchodné praktiky žalobcu, ktorý poškodzuje spotrebiteľov v ich právach, čo už konštatovali súdy
vo viacerých rozhodnutiach. Prejavilo sa to aj naformulovaním rozhodcovskej doložky, ktorou žalobca
určil právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov, ktorú súdy vyhodnocovali ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, keďže bola v neprospech spotrebiteľov. Exekútor na návrh žalobcu predložil

na súdy enormný počet takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval vydanie
poverenia. Nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské konanie medzi
účastníkmi zmlúv dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, pretože v mnohých prípadoch súd
zabezpečoval za účelom posúdenia žiadostí aj ďalšie listiny. V dôsledku množiacich sa nekalých
obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať

nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito
podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z nekalých praktík a preto je veľmi obtiažné
konať tak, aby nevznikli prieťahy. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, keď sám žalobca porušuje
zákon a poškodzuje práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie
rozhodcovskej doložky a pod.), s čím sa súd musel dôsledne vysporiadať, nemožno považovať za

zbytočný prieťah. Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu či je v zhode so zásadou dobrých
mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Priposudzovanítoho,čisaexekučnýsúddopustilzbytočnýchprieťahovmožnopoužiťzáveryÚstavného
súdu SR v rozhodnutí IV. US 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej veci a kedy ústavný
súd, okrem iného, zdôraznil, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (teda žalobca) podával
žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní a
preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že
o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ale ústavne akceptovateľné.
Napokon zákonodarca nedostatok v súvislosti so stanovením zákonnej lehoty v zmysle § 44 ods. 2 EP

napravil jeho novelou zákonom č. 144/2010 Z.z., v zmysle ktorého od 1.6.2010 uvedená lehota neplatí
pri exekučných tituloch podľa § 41 ods. 2 písm. c, d (notárskych zápisníc a vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a komisií).
Súd teda dospel k záveru, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti o vydanie poverenia do
vydania rozhodnutia, ktorým bola žiadosť čiastočne zamietnutá a následne bolo vydané poverenie, resp.

bola žiadosť zamietnutá rozhodne nie je takej povahy, že by predstavovala porušenie práva žalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ako už súd uviedol 15 dňová lehota podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku od 1.6.2010 neplatí pre prípad zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.

Podľa názoru súdu je nesprávna aj argumentácia žalobcu ohľadom posúdenia samotného rozhodnutia

o zamietnutí žiadosti exekútora o vydanie poverenia, ako nesprávneho úradného postupu, pretože je
logické, že výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že buď žiadosti o vydanie poverenia vyhovie alebo
ju zamietne. Zo zákona nevyplýva, že súd musí vždy žiadosti žalobcu vyhovieť. Práve rozhodovacia
činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju vyhodnocovať ako nesprávny úradný postup (uznesenie
Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009). Táto argumentácia žalobcu by skôr

nasvedčovala uplatňovaniu nároku titulom nezákonného rozhodnutia, k čomu však neboli splnené
zákonné podmienky (neexistuje rozhodnutie, ktorým by bolo uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a žalobca ani v jednom prípade voči danému
uzneseniu nepodal ani riadny opravný prostriedok). Neopodstatnené je aj tvrdenie žalobcu o prekážke
právoplatne rozhodnutej veci príslušným rozhodcovským rozsudkom. Súdy totiž v rozhodnutiach

o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia dospeli k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky,
dôsledkom čoho rozhodcovský rozsudok nespôsobuje právnu záväznosť pre svoju ničotnosť. Žalobcovi
preto nič nebránilo podať žalobu na súd.Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal ani ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu a to existenciu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, pričom súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou
žalovaného a dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov

na správu a vymáhanie pohľadávky, pretože nepostačuje len jeho tvrdenie o tom, že mu tieto náklady
vznikli. Žalobca nepredložil jediný dôkaz na preukázanie škody a teda neuniesol dôkazné bremeno. Je
potrebné zároveň poznamenať, že nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného nezapríčinil exekučný
súd a teda príslušné náklady nie sú v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu, ale postupom
povinného, ktorý dlh voči oprávnenému nesplnil. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že keďže

nebol daný základ nároku, súd neskúmal ani jeho výšku, napr. v súvislosti s dodatočne predloženým
znaleckým posudkom zo strany žalobcu.
Podobne v časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy nie sú dané dôvody na jej priznanie v zmysle
§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Dôvody uvádzané žalobcom sú, podľa názoru súdu, irelevantné.
Nebolo zistené, že by došlo k zániku povinného. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu
na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného s povinným a nie

je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú v
tomto konaní bezvýznamné, keďže žalobcom je právnická osoba. Žalobca nepreukázal zánik svojich
podnikateľských aktivít. V tejto súvislosti nie je možné nezohľadniť samotnú podnikateľskú činnosť
žalobcu, o ktorej sa súd už zmienil. Súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca
uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu, keď mu škoda mala vzniknúť pri

negatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu,ktoroubolanútenázaoberaťsaajEurópskakomisia,
ktorá v mnohých smeroch konštatovala porušenia práv spotrebiteľov.

Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom
došlo k rozhodnutiu súdu pred dňom 23.4.2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súd preskúmal vznesenú námietku premlčania a dospel k
názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je
dokonca v jednom prípade aj premlčané (povinná Q. F. - 21Er 423/2008), keďže súd v tejto veci rozhodol
(vydal poverenie úplne v súlade s návrhom exekútora) dňa 15.12.2008 a navyše žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 1.1.2008, teda súd rozhodol v 15 dňovej

lehote, preto je nepochopiteľné tvrdenie žalobcu, že súd bol v omeškaní viac ako 6 mesiacov.
Súd taktiež poukazuje na to, že podľa príslušných ustanovení zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom písomná žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody zo strany žalobcu boli doručené 23.04.2012. Žaloba, v pôvodnom konaní v tejto veci, bola
doručená súdu 27.09.2012. Žalobca teda podal žaloby predčasne, keďže nárok na súde uplatnil pred
uplynutímšesťmesačnejlehotynapredbežnéprerokovanienároku.Akpríslušnýorgánneuspokojínárok
na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať nároku na súde. Ak

tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby
z dôvodu predčasnosti.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.
Žalobca písomným podaním zo dňa 13.2.2015 požiadal súd o prerušenie tohto konania do

právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010. Žiadal,
aby súd toto konanie prerušil do zodpovedania otázok Súdnym dvorom Európskej únie o prejudiciálnych
otázkach. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že zodpovedanie prejudiciálnych otázok má zásadný význam
aj pre toto konanie, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie
správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného

titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
Citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré sa týka procesných situácií,

v ktorých súd môže, ale nemusí konanie prerušiť. Prerušenie konania je na úvahe konajúceho súdu a
je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť
iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia
(napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky), slúžiaceho účelu racionálnejorganizácie postupu pri vedení príslušného konania, má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a
účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a spomedzi viacerých opatrení použiť to,
ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim

hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na túto zásadu konania, je preto prerušenie konania
vo všeobecnosti skôr výnimkou ako pravidlom. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s p. predpokladá
takú predbežnú, resp. prejudiciálnu otázku, ktorej predchádzajúce vyriešenie je nutné, aby bolo možné
rozhodnúť vo veci samej. Je však potrebné zdôrazniť, že nejde o prípad, kedy by sa v inom konaní riešila
otázka významná pre rozhodnutie súdu, ktorú by si súd nebol oprávnený vyriešiť sám, ale jedná sa o

prípad, kedy otázku, ktorú je síce konajúci súd oprávnený riešiť ako otázku predbežnú, avšak z rôznych
dôvodov (napr. z dôvodu spomínanej hospodárnosti konania) je vhodnejšie vyčkať na rozhodnutie iného
orgánu, najčastejšie súdu.
Podľa názoru súdu, zamietnutím návrhu žalobcu na prerušenie konania, bol rešpektovaný účel konania
v zmysle § 6 O.s.p., t. j. to, aby ochrana práv všetkých účastníkov konania bola účinná a rýchla, v zmysle
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie) a čl.

48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (právo na to, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov).
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade podmienky na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. splnené nie sú. Súd, na rozdiel napr. od postupu Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom (sp. zn. 11C 355/2012), nevidel žiaden nevyhnutný dôvod prerušiť toto
konanie do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 7C 6/2010, preto

návrh žalobcu na prerušenie konania v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Z tohto dôvodu zároveň
nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, keďže žalovaný si s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov

konania neuplatnil a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Keďže sa súdu doposiaľ nepodarilo zabezpečiť všetky podklady (exekučné spisy) potrebné pre
rozhodnutie tejto spojenej veci, s poukazom na ustanovenie § 112 O.s.p., vylúčil na samostatné
konanie veci pôvodne samostatne vedené Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 21C/170/2012 a

21C/172/2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.