Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206437
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714206437.4

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci navrhovateľa N. G.,
nar. XX. 3. XXXX, bytom F., B. XXXX/XX, zastúpený advokátskou kanceláriou N.. Peter Rybár, s.r.o.
Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466 proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598 o zaplatenie 740,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 30. 4. 2014 domáhal zaplatenia sumy 740,- Eur s prísl. na tom
základe,žeúčastnícikonaniauzatvorilizmluvuoúvereč.607700217,nazákladektorejodporcaposkytol
navrhovateľovi sumu 2 700,- Eur, pričom navrhovateľ uhradil na účet odporcu podľa zmluvy sumu 3 430,-

Eur, čo predstavuje rozdiel 740, Eur. V rozsahu sumy 740,- Eur došlo k bezdôvodnému obohateniu na
strane odporcu a toto bezdôvodné obohatenie je mu teda odporca povinný vydať. Navrhovateľ uvádzal,
že pre absenciu podstatných obligatornych náležitostí v úverovej zmluve (priemerná ročná percentuálna
miera nákladov) mal odporca nárok na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 2 700,- Eur
bez úrokov a bez poplatkov.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť s poukazom, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno

považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože uvedený úver bol poskytnutý na účel
zamestnania a podľa zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Nakoľko navrhovateľ nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú spotrebu
nie je spotrebiteľom. Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania, pretože podľa neho uplynula tak
subjektívna ako aj objektívna premlčacia lehota a to dňa 26. 11. 2013 a návrh bol podaný na súde až

5. 5. 2014.

Súd vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení účastníkov konania, zo Zmluvy o úvere č. 607700217, z
výpisu o splátkach a pokutách, z výpisu z Obchodného registra na odporcu, z pripojených rozhodnutí
súdov v iných veciach, z dokladov z vebovej stránky odporcu zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili dňa 24. 2. 2010 Zmluvu o úvere č. 607700217, na základe ktorej poskytol
odporca pre navrhovateľa sumu 2 700,- Eur s tým, že dlžník sa zaviazal veriteľovi vrátiť túto sumu,
zvýšenú o poplatok 730,- Eur a spolu teda vrátiť 3 430,- Eur v dvoch mesačných splátkach po 1 715,-
Eur, počnúc dňom 24. 3. 2010. V zmluve je ďalej uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky
sú poskytované na výkon zamestnania. Z výpisu splátok a pokút vyplýva, že suma 3 430, Eur bola
uhradená dňa 26. 11. 2010. Z mailovej korešpodencie zo dňa 16. 4. 2014 vyplýva, že právny zástupca

navrhovateľa vyzval odporcu na vrátenie plnenia, prijatého bez právneho dôvodu na základe zmluvy o
úvere č. 607700217 vo výške 740,- Eur s tým, že túto sumu žiadajú vrátiť najneskôr do 23. 4. 2014.Navrhovateľ argumentoval tým, že podľa zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to podľa §
4 ods. 2 písm. k) Zmluva o poskytnutom spotrebiteľskom úvere mala obsahovať aj priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov a keďže táto skutočnosť sa v žalovanej zmluve nenachádza tak

podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov a teda pokiaľ odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 2 700,- Eur a
tento mu v skutočnosti zaplatil sumu 3 430,- Eur zaplatil navrhovateľ odporcovi o 740,- Eur viac ako mal
a preto žiadal vydať bezdôvodné obohatenie. Odporca uvádzal, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel,
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom v tomto prípade bol úver poskytnutý za
účelom výkonu zamestnania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel dlžník
poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti aj použil. V prípade postavenia odporcu treba akcentovať
aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s navrhovateľom vstupoval. Na vzájomný právny vzťah
účastníkov konania je treba použiť teda obchodnoprávne normy a to ustanovenia o úvere, pričom údaj

o RPMN v takomto prípade nemusí obsahovať. Podľa ich názoru teda nemohlo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu na strane odporcu. Okrem toho vzniesol odporca námietku premlčania, pretože v návrhu
absentujú skutočnosti, rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty a pri
premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia lehota
a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna a ich začiatok upravený odlišne. Tieto dve premlčacie lehoty

začínajú plynúť a končia na sebe nezávisle a ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí uplynutie
jednej z nich, právo sa premlčí a to napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
Odporca poukázal na to, že nárok navrhovateľa sa stal premlčaný tak v subjektívnej ako aj v objektívnej
premlčacej lehote a to dňa 26. 11. 2013 a navrhovateľ sa so svojím návrhom na súd obrátil až dňa 4.
5. 2014.

Navrhovateľ poukázal na to, že v predmetnej zmluve o úvere sa nachádza viacero ustanovení, ktoré
možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanoveniami, ktoré sú v rozpore so
zákonom a dobrými mravmi. Odplata za poskytnutý úver predstavuje 108,15 % ročné navýšenie úveru,
čo niekoľko násobne prevyšovalo odplatu obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v danom období vychádzajúc z ustálenej praxe súdu je potrebné považovať dohodu o výške ročnej
odplaty v miere 108,15 % ročne z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s
dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováh v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K námietke premlčania a plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty navrhovateľ uviedol, že sa dozvedel o tom, že odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil až

od právneho zástupcu a došlo k tomu po prvej porade, keď si právny zástupca navrhovateľa preštudoval
zmluvu. Následne bola udelená aj plná moc a stalo sa to dňa 6. 2. 2014. Navrhovateľ teda má za
to, že si svoje právo uplatnil včas, v dvojročnej subjektívnej lehote. K plynutiu objektívnej premlčacej
lehoty navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru v tomto prípade neplynie trojročná premlčacia lehota
ale 10 ročná premlčacia lehota a to z dôvodu, že ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. V tejto

súvislosti navrhovateľ poukázal na to, že odporca podniká v oblasti poskytovania úverov a zákon o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. účinný od 1. 10. 2001 už od jeho prvej účinnosti obsahoval
povinnosť a to ročnú percentuálnu mieru nákladov s tým že ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. U odporcu sa teda jedná o dlhodobé ignorovanie zákonnej
povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Z výpisu prehľadu splácania predmetnej zmluvy

vyplýva, že k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu došlo splátkovo 26. 11. 2010 a k tomu v
tom čase preukázateľne vedel, že zmluvami s takýmito úrokmi sa bezdôvodne obohacuje pre rozpor
vysokých úrokov s dobrými mravmi. Aj v prípade, že by súd neaplikoval zákon o spotrebiteľských
úveroch a výšku úrokov je možné dohodnúť s tým, že táto nie je v zákone priamo limitovaná, nemožno
však dohodnúť akúkoľvek výšku úrokov pre rozpor s dobrými mravmi. V čase uzavretia zmlúv medzi

účastníkmi konania mal odporca uzavretých už viac ako 250 000 zmlúv tohto typu o čom svedčia doklady
z vebovej stránky odporcu. Podľa § 1 ods. 2 písm. f) Zákona č.258/2001 Z.z. Zákon sa nevzťahuje na
zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote, nepresahujúcej 3 mesiace,
alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote, nepresahujúcej 12 mesiacov.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa§39Občianskehozákonníka,neplatnýprávnyúkon,ktorýsvojimobsahomaleboúčelomodporuje
zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako
aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonal v dobe, v tomto zákone
ustanovenej(§101-110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatí. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3
roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere č.
607700217 dňa 24. 2. 2010 na základe ktorej poskytol odporca pre navrhovateľa sumu 2 700,- Eur,
pričom navrhovateľ sa zaviazal túto sumu vrátiť spolu s poplatkom vo výške 730 Eur teda spolu sumu
3 430 Eur v dvoch mesačných splátkach po 1 715,- Eur, počnúc dňom 24. 3. 2010. Dlžník prehlásil, že
peňažné prostriedky sa poskytujú na výkon zamestnania. Z výpisu splátok a pokút potom vyplýva, že

suma 3 430,- Eur bola uhradená dňa 26. 11. 2010. Podľa názoru súdu zmluva o úvere zo dňa 24. 2. 2010
nie je zmluva, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 258/2001
Z.z. nakoľko podľa tohto zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V tejto zmluve je však uvedené, že
sa peňažné prostriedky poskytujú na výkon zamestnania. Okrem toho v žalovanej zmluve o úvere je

uvedené, že poskytnutý úver sa vráti v dvoch mesačných splátkach, počnúc dňom 24. 3. 2010 s tým,
že podľa § 1 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje na zmluvy, na
ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí maximálne 4 splátkami v lehote, nepresahujúcej
12 mesiacov. V tomto prípade však boli dohodnuté dve mesačné splátky s tým, že plnenie malo začať
24. 3. 2010 a teda úver mal byť splatený v lehote, ktorá nepresahuje 12 mesiacov. Z uvedených dôvodov

súd preto na posudzovanie tejto zmluvy neaplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. Súd je však
toho názoru, že aj keď sa nejedná o úver, ktorý bol poskytnutý podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
aj tak táto úverová zmluva podľa názoru súdu bola uzatvorená v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka,
pretože takýto právny úkon sa prieči dobrým mravom. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že bola
poskytnutá suma vo výške 2 700,- Eur keďže bol dohodnutý poplatok vo výške 730,- Eur, pričom celá

suma mala byť vrátená v dvoch mesačných splátkach a prvá splátka mala byť splatná mesiac po podpise
zmluvy. V takomto prípade sa teda aj jedná o odplatu za poskytnutý úver vo výške 108,15 % ročne,
čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v danom období a táto dohoda teda v tejto časti je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Keďže
dohodnutá odplata vo výške 730,- Eur je v rozpore s dobrými mravmi, v tejto časti je žalovaný právny

úkon neplatný. Nakoľko odporca prijal dňa 26. 11. 2010 plnenie od navrhovateľa vo výške 3 430,-
Eur, ktoré predstavuje výšku jednak poskytnutého úveru ako aj dohodnutého poplatku vo výške 730,-
Eur, odporca prijal v rozsahu 730,-Eur plnenie z neplatného právneho úkonu a teda sa bezdôvodne
obohatil.Totobezdôvodnéobohateniebolpovinnýodporcavydaťnavrhovateľovi.Odporcavšakvzniesol
námietku premlčania. Pri bezdôvodnom obohatení plynú dve premlčacie lehoty a to subjektívna a

objektívna. Subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a plynie odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z vyjadrení navrhovateľa a jeho
právneho zástupcu vyplýva, že navrhovateľ sa dozvedel o tom, že sa odporca na jeho úkor bezdôvodne
obohatil až vtedy, keď sa navrhovateľ stretol s jeho právnym zástupcom a jeho právny zástupca sipreštudoval zmluvu a informoval ho o možnostiach uplatnenia si jeho práv. Toto sa stalo dňa 6. 2. 2014.
Nakoľko subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a návrh bol podaný dňa 5. 5. 2014, subjektívna
premlčacia lehota v tomto prípade neuplynula. Okrem toho plynie aj objektívna premlčacia lehota s

tým, že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo. Je nepochybné,
že k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu došlo dňa 26. 11. 2010, kedy navrhovateľ zaplatil
odporcovi sumu 3 430,- Eur . Objektívna premlčacia lehota teda začala plynúť dňa 26. 11. 2010.
Trojročná objektívna premlčacia lehota teda uplynula dňa 26. 11. 2013 a návrh bol podaný na tunajšom

súde až dňa 5. 5. 2014, čiže po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. V prípade, že by súd
akceptoval 10 ročnú premlčaciu lehotu, pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení, v takom prípade by 10
ročná objektívna premlčacia lehota uplynula až dňa 26. 11. 2020 a teda návrh by bol podaný ešte pred
uplynutím 10ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru sa odporca
úmyselne bezdôvodne obohatil a teda plynie 10 ročná premlčacia lehota, čo odôvodnil navrhovateľ tým,
že z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že odporca podniká v oblasti poskytovania úverov. Tieto

skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. Navrhovateľ ďalej poukazoval na tú skutočnosť,
že podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je platný a účinný od 1. 10. 2001
už od prvej účinnosti tento zákon obsahoval povinnosť uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov,
inak je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov a žalovaná zmluva bola uzatvorená až dňa 24.
2. 2010 teda po 8,5 roku od podnikania odporcu v oblasti poskytovania úverov, kedy po celý čas platila

zákonná nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie RPMN. Jedná sa
teda o dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti, uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov a toto
je nevyhnutné hodnotiť ako úmyselné konanie, zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu. Proti tomu odporca uvádza, že v tomto prípade plynie trojročná objektívna premlčacia
lehota. Súd mal za to, že v tomto prípade sa naozaj jedná o trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu,

keďže nebolo preukázané, že by odporca sa úmyselne bezdôvodne obohatil. Je síce nepochybné, že
odporca dlhodobo neuvádzal vo svojich úverových zmluvách RPMN ale podľa názoru súdu záujmom
odporcu nebolo získať bezdôvodné obohatenie ale pri výkone svojej podnikateľskej činnosti získať zisk
prostredníctvom dohodnutých úrokov a poplatkov. Keďže nebolo preukázané, že by odporca chcel toto
bezdôvodné obohatenie získať úmyselne, súd mal za to, že v tomto prípade teda je potrebné použiť

trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu, ktorá začala plynúť dňa 26. 11. 2010, uplynula dňa 26. 11. 2013
a keďže návrh bol na tunajšom súde podaný až dňa 5. 5. 2014 súd návrh navrhovateľa ako premlčaný
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté

až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 práv veta
O.s.p. )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)