Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/153/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202273
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513202273.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: C. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. P. XXX proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, zast.
JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, ul. Boženy Nemcovej 22, o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudkusprísl.,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduStaráĽubovňa
zo dňa 25.3.2014 č.k. 5C/34/2013-98 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok spis. zn. 2C/2678/2012
vydaný Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.1.2012. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu
trov.
V dôvodoch rozhodnutia poukázal súd prvého stupňa na ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c), j) Zákona o
rozhodcovskom konaní, § 52 nasled. OZ ako aj na obsah bodov 15 Všeobecných poistných podmienok
spoločnostižalovaného.Zistil,žeúčastnícikonaniauzatvorilipoistnúzmluvu,kdežalobkyňavystupovala
ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby ako spotrebiteľ, kým žalovaný pri poskytovaní
poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Zdôraznil, že táto
zmluva má spotrebiteľský charakter a preto musí spĺňať požiadavky upravené v § 52 nasled. OZ.
Vo Všeobecných poistných podmienkach bola okrem iného upravená aj rozhodcovská doložka na
základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval a ktorej platnosť žalobkyňa namieta. Okrem podpisu
žalobkyne na konci všeobecných poistných podmienok je jej podpis aj pri osobitných zmluvných
dojednaniach, v ktorých v bode 2 je vopred naformulovaný súhlas zmluvných strán s riešením sporov
v rozhodcovskom konaní v zmysle časti XV. Všeobecných poistných podmienok. Súd prvého stupňa
zdôraznil, že rozhodcovská doložka je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi
dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor
na rozhodcovskom súde, z doložky nemožno zistiť, ktorému súdu by mal žalobu adresovať, keďže
rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu
troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú
právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ sama
poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Takýto spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu
je ukážkovým príkladom neprijateľnej podmienky keďže by mal ísť o súd vopred vytvorený žalovaným
ako dodávateľom, resp. osobou poverenou žalovaným, bola by tu veľká pochybnosť o objektívnosti
takéhoto súdu. Vyhodnotil takto naformulovanú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku stým, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným titulom bez toho,
aby sa vecou zaoberal Všeobecný súd. Tomuto nasvedčuje aj rokovací poriadok rozhodcovského súdu
a sadzobník poplatkov a poukázal v tejto súvislosti aj na priebeh samotného rozhodcovského konania.
Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že rozhodcovská doložka bola osobitne dojednaná a
preto je platná. Spôsob akým bola zmluva spotrebiteľovi - žalobkyni predložená je skôr nevhodným
predkladaním zmluvných podmienok vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčeniu spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Inštitút
individuálne dohodnutej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS.
V tomto prípade bola rozhodcovská doložka navrhnutá dodávateľom vopred na predpísanom tlačive, o
čom svedčí aj to, že jedinými údajmi, ktoré boli vo Všeobecných obchodných podmienkach dopisované
rukou, boli údaje o osobe poistníka, osobe konajúcej za poisťovňu, číslo poistnej zmluvy a dátum a
miesto podpisu zmluvy. Spotrebiteľ ak si niečo želá z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že
vie, prečo chce niečo individuálne dojednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej
formulárovej zmluvy neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o
docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly
čo súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29. K právomoci
súdu na konanie bolo zdôraznené, že z rozhodcovského spisu je zrejmé, že žalobkyňa odpor proti
rozhodcovskémurozsudkunepodala,tedarozhodcovskýsúdnemáočomrozhodovaťvriadnomkonaní.
So zreteľom na uvedené žalobe vyhovel a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Má za to, že rozsudok súdu prvého
stupňa bol vydaný predčasne bez zistenia skutkového stavu a to pokiaľ ide o sporný nárok z poistnej
zmluvy, pretože súd vo veci nevykonal všetky označené dôkazy. Žalovaný namieta správnosť postupu
súdu prvého stupňa, keď nekonfrontoval žalobcu zo sporu stret s konateľom poistenia. Žalovaný
považuje stále za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu so žalobcom ako informovaným
spotrebiteľom. K tomu žalovaný predložil aj listinný dôkaz a to záznam o požiadavkách a potrebách
klienta k poistnej zmluve o dňa 30.1.2008. Rovnako ako žalobca aj žalovaný vstupoval do základného
poistného vzťahu ako dobromyseľný účastník s tým, že všetky ustanovenia poistného vzťahu boli
dojednané medzi žalobcom a sprostredkovateľom poistenia a to vrátane rozhodcovskej doložky. Súd
prvého stupňa uprednostnil účelové tvrdenia účastníka o tom, že zmluvu podpísal v pozícií klienta v
stave totálnej neinformovanosti. Súd bez toho, aby konfrontoval tieto účelové tvrdenia žalobcu z jeho
písomnými prejavmi rozhodol v rozpore s § 35 ods. 2 OZ. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že
žalobcovi boli vysvetlené veľmi jasne, zrozumiteľne a úplne všetky skutočnosti o Všeobecných poistných
podmienkach a ďalšie náležitosti poistnej zmluvy, ako i spôsobe mimosúdneho riešenia sporov formou
popísanou v čl. XV. Všeobecných poistných podmienok podľa Zákona č. 244/2002 Zbierky a sám
žalobca rozhodoval o tom, kedy chce uzavrieť poistnú zmluvu a či vôbec túto poistnú zmluvu chce
uzatvoriť. Prečo sa súd prvého stupňa vyhol povinnosti vykonať riadne test primeranosti podmienky
v zmysle § 53 ods. 10 zostáva prekvapivé a z hľadiska žalovaného arbitrárne podané rozhodnutie.
Súd prvého stupňa bol v súlade s O.s.p. povinný preskúmať rozpor vo výpovedi žalobcu s obsahom
záznamu, ako listinného dôkazu, čo súd prvého stupňa nevykonal. Obdobné poistné zmluvy v danej
dobe poskytovalo na náplne liberalizovanom poistnom trhu SR viacero poisťovní, preto nemožno tvrdiť,
že by žalobca bol nútený uzavrieť poistnú zmluvu bez rozmyslu práve so žalovaným a je zrejmé, že
poistná zmluva sa neuzatvárala v majetkovej tiesni zapríčinenej nedostatkom finančných prostriedkov.
Vôľa rozhodovacej schopnosti žalobcu v danom čase nebola ovplyvňovaná vidinou rýchleho zisku
peňazí. Nie je logické a mysliteľné, aby žalobca podpisom osobitných zmluvných dojednaní konal v
omyle, keď sa domnieval, že znovu podpisuje buď poistnú zmluvu alebo prevzatie VPP. Odmieta tiež
argumentáciu plynúcu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/1/2012. Tento právny záver
súdu neobstojí, pretože v prvom rade konajúci súd vedel, že dovolací súd nerozhodoval o merite
veci, teda o platnosti či neplatnosti rozhodcovskej doložky, pretože dovolanie odmietol pre procesnú
neprípustnosť. Poukázal na rozhodnutie - nález Ústavného súdu SR I. ÚS 402/2008 a nález Ústavného
súdu SR spis. zn. II. ÚS 499/2012. Z rozhodnutia I. ÚS 250/2010 vyplýva pre všeobecné súdy príkaz pri
výklade a aplikácií právnej normy zohľadniť všetky súvislosti, účel a cieľ právnej normy. Podotkol, že aby
bolo dojednanie v zmluve považované za neprimerané, nepostačí aby z neho len vyplývala nerovnosť v
právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná. Z toho plynie, že najprv je nutné definovať
rovnosť v právach a povinnostiach, potom nerovnosť a následne nerovnosť takej intenzity, ktorú je
možné označiť za neúnosnú, teda za značnú - hrubú. V dôsledku využitia dohody o rozhodcovskomkonaní obsiahnutej v poistnej zmluve žalobcu došlo ku zníženiu predpokladaných tzv. gamanákladov
zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa a teda ku získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa
ako zrkadlový odraz takejto okolnosti. Nie je preto správny právny záver súdu prvého stupňa, ktorý ani
dôkladne neposudzoval hlavný právny vzťah a to vzťah poistný medzi žalobcom a žalovaným a nijako
sa nevenoval jeho zániku v druhom roku po uzavretí poistnej zmluvy, ktorá mala trvať dlhší čas. Súd
prvého stupňa riadne rozhodnutie nezdôvodnil, čo je dôvodom pre postup podľa § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p.PoukázaltiežnarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislave18CoE/132/2013stým,žetakétoprávne
chápanie rozhodcovskej doložky a rozhodcovského konania v systéme civilného práva zrejme ušlo
pozornosti súdu prvého stupňa a konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia je preto
porušujúcim právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Žalovaný tiež považuje za nesprávny
záver súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola platná ani individuálne dojednaná. Zo znenia
rozhodcovskej doložky vyplýva, že bola pred tým vysvetlená žalobcovi nezávislým subjektom, ďalej
bola doložená podpisom oboch strán, bola teda jednoznačne individuálne dojednaná a preto ju treba
považovať za platný úkon oboch strán v spore. V zmysle týchto dôvodov žalovaný navrhol podanému
odvolaniu vyhovieť.
Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.
Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne
právne posúdil, vo veci správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo
vykonanom dokazovaní.
Vykonané dokazovanie potvrdzuje, že účastníci konania uzatvorili dňa 30.1.2008 poistnú zmluvu pri čom
jej súčasť tvoria aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou
poisťovňou Rapid, a.s.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v dobe uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3,4 citovaného zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ citovaného zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Ako bolo vyššie uvádzané, predmetná poistná zmluva bola uzatvorená 30.1.2008 a preto by mala
rešpektovať ustanovenia OZ uvedené v citovanom § 52 ods. 1 a nasled. týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa, keď je potrebné konštatovať, že táto zmluva je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) OZ.
Je zrejmé, že podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej
poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa pritom zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Súčasťou týchto Všeobecných obchodných podmienok pre poistenie dojednávané Prvou česko-
slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich Osobitné
zmluvné dojednania pod č. 1/2007, ktoré v bode II. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto
Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného v tom zmysle, že takýmto spôsobom sa
zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní by ju bolo
potrebné rešpektovať. Z týchto dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala
stratiť platnosť tiež časť XV. Všeobecných poistných podmienok. Aj pokiaľ žalobkyňa Osobitné zmluvné
dojednania podpísala, jej povinnosťou plynúcou zo Všeobecných povinných podmienok bolo podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu.
Cieľom akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy je nepochybne dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
rozhodcom alebo súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Rozhodcovská zmluva sa často vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam
rozhodcovskej doložky osobitý, pretože pri vzniku sporu, súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránenýchzáujmochscieľomdosiahnuťnovýkvalifikovanýzáväzokzpôvodnejzmluvy.Rozhodcovskú
doložku si žalobkyňa v danom prípade osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohlo len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť Všeobecným
poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom. Rozhodcovská
zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
tom, čo tá -ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie
o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú.
K samotným okolnostiam uzatvárania poistnej zmluvy bola v konaní vypočutá žalobkyňa a z obsahu
ďalších predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia jej bolo
poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Práve so zreteľom na to,
že tzv. osobitné zmluvné dojednania pod č. 1/2007 sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok
a súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej
podmienke.
Je preto potrebné uzavrieť, že došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g/, j/ Zákona o
rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmiaj na všeobecný súd. Navyše boli porušené aj všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, a to už spomínané ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ žalovaný poukazuje na záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta
k poistnej zmluve, podpísaný dňa 30.1.2008 je potrebné uviesť, že opätovne ide o predtlačený formulár,
ktorý obsahuje časť o sťažnostiach na vykonávanie, sprostredkovania poistenia sprostredkovateľom
poistenia a v jej rámci informáciu, že na mimosúdne vyrovnanie možno využiť inštitút rozhodcovského
konania v zmysle Zákona č. 244/2002 Zbierky a Všeobecných poistných podmienok platných od
1.1.2007 (XV. časť). Uvedený formulár odkazuje na Všeobecné poistné podmienky žalovaného, kde je
dohodnutá výlučná právomoc rozhodcovského súdu pre riešenie sporov medzi účastníkmi predmetného
poistného vzťahu a preto je potrebné konštatovať, že daný záznam o požiadavkách klienta nemá
charakter individuálne dojednanej doložky, v zmysle vyššie uvádzaných záverov.
Súd prvého stupňa teda postupoval správne, pokiaľ žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku
vyhovel s tým, že rozhodnutím súdu prvého stupňa v tejto veci nedoľšlo k upretiu prístupu ku
spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy od žalobkyne.
Za situácie, že správny je aj výrok o trovách konania účastníkov, odvolací súd poukazujúc na uvádzané
dôvody rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalobkyni preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli a žalovaný vzhľadom na
výsledok odvolacieho konania nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.