Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/248/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113230632
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113230632.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu: N., právne

zastúpenéhoJUDr.DušanomRepákom,advokátomsosídlomvBratislave,Krížna47,protižalovanému:
Y., právne zastúpeného PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., advokátska
kancelária so sídlom v Prešove, Masarykova 13, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.10.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd

zaviazal odporcu povinnosťou v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku požiadať vydavateľa
denníka Prešovského kraja W., aby na jeho náklady bolo v denníku Prešovského kraja W. na strane
3 rovnakým typom a veľkosťou písma ako pôvodný článok s názvom „T. odkazuje V.: Vráť sa do X..
Primátor odkazuje: Mestu sa darí.“, uverejnené ospravedlnenie nasledovného znenia: Ospravedlnenie
pánovi N.. Dňa 22.05.2013 bol v denníku Prešovského kraja W. uverejnený v súvislosti so zaslaným
otvoreným listom pána N., ktorým vyjadroval ako občan mesta L. svoju nespokojnosť s činnosťou
samosprávy, článok s názvom „T. odkazuje V.: Vráť sa do X.. Primátor reaguje: Mestu sa darí.“ V

predmetnom článku bolo publikované vyjadrenie Y., podľa ktorého „je smutné, že otvorený
list píše človek, ktorý vyrastal v X., stál za krachom niekoľkých firiem v meste L..“ Za citované
vyjadrenie, ktoré sa nezakladá na pravde, ktoré hrubo zasiahlo do práva na ochranu osobnosti pána
N. a v značnej miere znížilo jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, sa N. pánovi N.
ospravedlňuje. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu za neoprávnený zásah
do jeho osobnostných práv v celkovej sume 1,00 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z
odôvodnenia žalobného návrhu vyplýva, že denník Prešovského kraja W. patriaci do vydavateľskej

skupiny spoločnosti Petit Press, a.s. uverejnil dňa 22.05.2013 na tretej strane denníka článok s názvom
„T. odkazuje V.: Vráť sa do X.. Primátor odkazuje: Mestu sa darí.“ - podtitulok “ krajský šéf U. C. sa
pustil do primátora L. (nez.). V otvorenom liste mu vyčíta neschopnosť, neplnenie sľubov a vyzýva
ho, aby sa vrátil do X.. Uverejneniu článku v denníku W. predchádzalo zaslanie otvoreného listu
navrhovateľa odporcovi, prostredníctvom ktorého navrhovateľ ako občan mesta L. poukázal na niektoré
preukázateľne existujúce nedostatky týkajúce sa správy mesta L.. Ako reakcia na predmetný otvorený
list, dňa 22.05.2013 denník W. uverejnilo vo svojom článku nepravdivé tvrdenia odporcu nezakladajúce

sa na pravde, podľa ktorých „je smutné, že otvorený list píše človek, ktorý vyrastal v X., stál za krachom
niekoľkých firiem v meste L..“ Citované vyjadrenia predstavujú nepochybne neoprávnený zásah do
práva a právom chránených záujmov navrhovateľa, kedy tieto sú spôsobilé spôsobiť navrhovateľovi
nenapraviteľnú ujmu. V dôsledku prezentovaných nepravdivých skutočností došlo k zásahu do právana ochranu osobnosti navrhovateľa, čo v značnej miere znížilo jeho dôstojnosť a vážnosť spoločnosti.
Navrhovateľ listom zo dňa 22.05.2013 vyzval odporcu na uverejnenie ospravedlnenia. Výkon povolania
navrhovateľa a jeho osobnosť sú spájané s určitou vážnosťou a rešpektom, kedy poskytnuté vyjadrenia

majú za následok výlučne zneváženie postavenia osoby navrhovateľa v spoločnosti a zníženie jeho
dôstojnosti a dôveryhodnosti, čo preukazujú i následné reakcie blízkeho okolia a širokej verejnosti.
Zverejnením predmetného článku obsahujúceho nepravdivé tvrdenia týkajúce sa osoby navrhovateľa,
ako aj s poukazom na celý kontext uverejnených vyjadrení odporcu, odporca porušil nepochybne
právo navrhovateľa na ochranu osobnosti, ochrany ktorého sa navrhovateľ domáha podaním návrhu

na začatie konania. Tvrdenia, v ktorých odporca verejne vyjadruje skutočnosť, že z dôvodov na strane
navrhovateľa jeho konaním, či opomenutím konania, došlo k úpadku viacerých spoločností sídliacich v
meste L., o ktorých je s poukazom na obsah a koncepciu vyjadrenia odporca nepochybne presvedčený,
sú absolútne nepravdivé a difamujúce. Nie je pravda, že z dôvodov na strane navrhovateľa došlo
k úpadku, či znefunkčneniu niekoľkých spoločností pôsobiacich v oblasti mesta L.. Nepravdivé a
osočujúce skutočnosti tvrdené odporcom spôsobili navrhovateľovi problémy tak v podnikateľskom,

ako aj spoločenskom živote. Odporca svojim konaním znevážil osobu navrhovateľa v spoločnosti,
znížil jeho dôstojnosť a dôveryhodnosť, čo preukazujú i následné reakcie širokého okolia. Krátko po
uverejnení článku niektorí obchodní partneri kontaktovali navrhovateľa s tým, že predmetné vyjadrenia
negatívne ovplyvnili ich obchodné aktivity. Ďalší obchodní partneri aj iné osoby z okolia navrhovateľa
boli pohoršení zverejnenými informáciami, a zároveň požadovali od navrhovateľa vysvetlenie tvrdených

skutočností. Takto neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa je zároveň spôsobilý privodiť
tak navrhovateľovi, ako jeho obchodným partnerom majetkové straty, a to predovšetkým v dôsledku
nedôveryhodnosti, ktorú po uverejnení nepravdivých tvrdení voči navrhovateľovi títo prechovávajú. K
neoprávnenému zásahu do chráneného práva došlo uverejnením článku v denníku s určitou územnou
pôsobnosťou, kedy je nepochybné, že v tomto dôsledku mal článok ešte omnoho širší vplyv na

verejnosť, pričom predmetný článok bol následne uverejnený aj na internetovej stránke denníka W.
a na viacerých webových fórach. Nepravdivé tvrdenia odporcu predstavujú tak závažný zásah do
osobnostných práv navrhovateľa, že vzhľadom na ich intenzitu, navrhovateľ má nepochybne nárok i na
náhradu nemajetkovej ujmy.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému
návrhu uviedol, že nároky navrhovateľa uplatnené v žalobnom návrhu považuje za nedôvodné a
navrhol žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol do pozornosti skutočnosť,
že regionálny denník W. dňa 22.05.2013 na titulnej stránke uverejnil upútavku na článok nachádzajúci
sa na strane 3 pod názvom: Bývalí protikandidáti sa pustili do seba. T. odkazuje V.: Vráť sa do X..

Súčasťou predmetnej titulnej upútavky, či takzvaného otváracieho článku novín, boli aj fotografie oboch
bývalých protikandidátov a aj v súčasnosti verejne činných osôb, teraz účastníkov súdneho konania.
Na samotnej strane 3 predmetného vydania novín, ktorá bola celá venovaná téme otvoreného listu
krajského šéfa politickej strany U., boli vo vrchnej časti novinovej strany uverejnené fotografie oboch
bývalých protikandidátov súperiacich vo volebnej súťaži - vo voľbách na funkciu primátora mesta L..

Fotografie zaznamenávajú osoby počas volebného aktu, vo volebných miestnostiach pri volebných
urnách. Pod fotografiami voliacich kandidátov je publikovaný článok autora T., pod názvom: T. odkazuje
V.: Vráť sa do X.. Primátor reaguje: Mestu sa darí. Z textu článku vyplýva, že sa článok obsahovo vo
svojej podstatnej časti venoval politickej činnosti a politickej aktivite politika - krajského šéfa politickej
strany U.. Autor článku už v úvodnej vete uviedol, že krajský šéf U. C. sa pustil do primátora L. (nez.).V

ďalšej vete k úvodu článku je uvedené, že niekdajší protikandidát L. v súboji o primátorský post C. dal
o sebe počuť. Tvrdenie navrhovateľa, že uverejneniu článku v denníku W. malo predchádzať zaslanie
otvoreného listu navrhovateľa odporcovi, prostredníctvom ktorého navrhovateľ ako občan mesta L.
poukázal na niektoré preukázateľne existujúce nedostatky týkajúce sa správy mesta L., neobstojí.
Odporca reagoval na otázky novinára - redaktora regionálneho denníka pána K., ktorý ho s témou

oslovil. Autor článku ho požiadal, aby uviedol, čo hovorí na otvorený list krajského predsedu politickej
strany U.. To vyplýva priamo z obsahu článku, kde je uvedené - zdôrazňuje V., ktorý na list reaguje
slovami: „Od krajského predsedu U. by som očakával väčšiu znalosť problémov financovania mesta.“
V článku je ďalej uvedené na margo financovania ciest, chodníkov a ostatných záležitostí, že o nich
rozhodujú poslanci: „Je mi to ľúto o to viac, že práve poslanci za jeho stranu, ktorí majú plné ústa kritiky,

nepodporia žiaden rozumný návrh.“ Istá nedobromyseľnosť, či nekorektnosť konania navrhovateľa je
zjavná aj s poukazom na skutočnosť, že predmetný otvorený list bol súčasťou článku uverejneného v
dennejtlačinazákladetoho,žepredmetnýotvorenýlistpravdepodobnezaslalmédiám,vrátaneredakcie
predmetného denníka samotný navrhovateľ. Navrhovateľovi v tejto súvislosti muselo byť nepochybnezrejmé, že verejná prezentácia jeho názorov prirodzene vyvolá verejný záujem, čo aj uverejnením
otvoreného listu asi sledoval. Takéto konanie politika nevyhnutne vyvolá i verejnú sociálnu diskusiu.
Uverejnenie otvoreného listu navrhovateľa v dennej tlači ešte neznamená, že by tam uvedené názory

mali mať vecný a pravdivý základ. Bolo vecou vydavateľa dennej tlače a šéfredaktora denníka, či
poskytnesvojpriestornauverejnenienázorov,vdanomprípadekrajskéhošéfaU..Rozhodnutieredakcie
denníka o uverejnení témy bolo iste založené práve na skutočnosti, ktorou sa článok ako nosnou
témou zaoberal, a tou bola konfrontácia názorov na správu mesta, teda vecí verejných, dvoch bývalých
protikandidátov v primátorských voľbách. Išlo rozhodne o takzvanú politickú tému. Denník za účelom

vyváženého informovania čitateľov poskytol priestor na vyjadrenie sa k názorom krajského predsedu U.
aj druhej strane oslovenej a dotknutej otvoreným listom, teda odporcovi primátorovi mesta L., ktorého
občania v priamej a demokratickej voľbe ako nezávislého kandidáta zvolili, pričom mu dali prednosť
pred kandidátom vtedajšej vládnej koalície - navrhovateľom v tomto konaní. Formu a obsah takzvaného
otvoreného listu kreoval krajský šéf U. - navrhovateľ, ktorý okrem iného uviedol „Zbaľ si svoje kufre a
vráť sa späť, tam odkiaľ si pred siedmimi rokmi prišiel, naspäť do X..“ Už pri tvorbe takéhoto podania

si teda mohol a mal autor otvoreného listu byť vedomý, že nevyvoláva vecnú polemiku, ale jedná
priamo konfrontačne. Nie celkom vhodným, či téme primeraným spôsobom, osobne slovne verejne
napádal adresáta svojho otvoreného listu. Je vecou názoru, či práve samotné výroky navrhovateľa
ako autora otvoreného listu neprekročili prípustné hranice politickej kultúry a slušnosti. Pravdepodobne
aj tento nevhodný až neslušný slovník navrhovateľa v tomto konaní vyvolal záujem novín, aby sa

k téme otvoreného listu, či samotnej osobe autora venovali, čo pochopiteľne bolo očakávaným, či
politicky vypočítaným cieľom konania navrhovateľa. Odporca ako osoba verejného záujmu vie, že
musí zniesť v politike viac, ako v iných oblastiach života. Na základe oslovenia redaktora denníka sa
vyjadroval na jeho otázky, tak ako mu boli redaktorom položené a zaujal stanovisko k téme vecnou
argumentáciou. V článku publikovaná časť stanoviska je už vecou autora článku, keďže redaktor

použil v jeho článku to, čo podľa jeho vlastného novinárskeho autorského rozhodnutia sám považoval
obsahovo za také, čo môže byť pre čitateľa zaujímavé a v texte použité. S poukazom na konfrontačne
a výslovne osobne ladenú časť otvoreného listu, na základe výzvy redaktora uviedol, že je skutočne
smutné, že ho ako L. a L. rodáka, ktorý bol L. v priamej demokratickej voľbe opakovane zvolený za
primátora mesta „do X.“ posiela X.. Na rozdiel od skutkového tvrdenia, hodnotiaci úsudok vyjadruje

subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z
hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe subjektívnych kritérií. Ak má byť kritika prípustná,
musí byť vecná. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností ako premís
pre hodnotiaci úsudok. Navrhovateľ, krajský predseda politickej strany U., je ako občan a obyvateľ
mesta L., súčasne v Slovenskej republike verejne činnou osobou, ktorá v minulosti aj v súčasnosti

zastáva významné verejné funkcie a pozície, a teda ako taký tiež musí znášať nepochybne väčšiu
mieru kritiky. Navrhovateľ bol v danom období predsedom regionálneho zväzu strany U. v L. kraji, a
teda ako politik podlieha širšie akceptovateľnej miere kritiky ako súkromná osoba. Súčasťou denníkom
uverejneného článku redaktora K. bola časť vety - stál za krachom niekoľkých firiem v meste L..
Táto časť v denníku publikovaného vyjadrenia k otvorenému listu krajského predsedu politickej strany

nemôže byť v demokratickej spoločnosti posudzovaná ako zásah do osobnostných práv navrhovateľa,
keďže ide v danej veci o takzvaný hodnotový súd, či úsudok vychádzajúci zo záznamov vo verejne
dostupnom na štátom vedenom Obchodnom registri SR. Je nepochybné, že navrhovateľ v týchto
spoločnostiach zastával zväčša vysoké a zodpovedné pozície manažéra s právomocami zo zákona
tomu primeranými. Svojimi rozhodnutiami zásadným spôsobom mal a mohol vplývať na ekonomicko-

hospodársku činnosť spoločností a na ich budúci pozitívny, či aj negatívny hospodársky výsledok.
Podobne svojím konaním prispieval k rozhodovaniu o podnikateľských plánoch spoločnosti, teda stál
za ich obchodným smerovaním, stál za ich podnikateľskou stratégiou a nevyhnutne stál medzi iným
aj za výberom a voľbou spolupracujúcich obchodných partnerov, či už na strane dodávateľov, alebo
odberateľov. Stál za výberom spolupracujúcich subjektov, stál za formovaním záväzkovo právnych

vzťahov týchto spoločnosti s priaznivými, alebo prípadne aj nepriaznivými podnikateľskými a finančnými
následkami. Súčasťou podnikania nie sú len podnikateľské úspechy, ale i neúspechy a zlyhania. Krach
spoločnosti je bežne používaným hovorovým označením súdneho vyhlásenia konkurzu na majetok
dlžníka, napríklad obchodnej spoločnosti, pričom aj platná legislatíva v Slovenskej republike považuje
tento inštitút za legitímny spôsob ekonomického pokračovania fungovania podnikateľského subjektu.

Navrhovateľ skutočne stál za niekoľkými obchodnými spoločnosťami v meste L., ktoré skončili v
konkurze a teda skrachovali. Ide o J. a U.. Bolo legitímne s poukazom na jeho poznatky a znalosti
reálií mesta vysloviť takýto hodnotiaci úsudok. Impulz na upútanie verejnej pozornosti dal v danej
veci samotný navrhovateľ, ktorý formou a obsahom predmetného otvoreného listu stanovil verejnúzákladňu na vecnú formu tejto diskusie vo verejnom priestore. Tak ako navrhovateľ, aj odporca má
právo na slobodu prejavu, ktorá predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. K
veciam verejným pritom nepochybne patrí aj činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote, pričom tieto

činnosti môžu byť verejne posudzované a pri ich kritike platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná
prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú. Sloboda prejavu je predsa nástrojom hľadania pravdy, nástrojom
súťažeakonfrontácierôznychmyšlienokanázorov.Navrhovateľsadlhodoboaktívnepolitickyangažuje.
Hranice akceptovateľnej kritiky sú najširšie u politikov a verejných činiteľov. Pri posudzovaní predmetnej
právnej veci je nevyhnutné vziať do úvahy komplexné spoločenské postavenie navrhovateľa, ktorý sa

v žalobnom návrhu označuje ako bežný občan, nie ako politik. Práve spoločenské a najmä politické
postavenie navrhovateľa vo verejnom živote hrá priamo určujúcu rolu v článku a dáva tam uvedenej
reakcii na jeho prejav legitimitu v súlade so slobodou prejavu komentovať dané okolnosti a vyslovovať
nastolené otázky. Predchádzajúce občianske, manažérske, či podnikateľské pôsobenie politikov, či
kandidátov na verejné funkcie je taktiež nepochybne vecou verejnou a vecou legitímneho verejného
záujmu. Odporca mal právo vyjadriť sa k minulosti politika - navrhovateľa daným spôsobom, najmä ak

on sám konfrontačne otváral tému manažérskych schopnosti odporcu pri riadení mestských záležitostí.
Miestom zaznenia tejto sociálnej diskusie boli noviny - regionálny denník, ktoré debatu, respektíve
vyjadrenie sa k otvorenému listu krajského šéfa politickej strany prostredníctvom redaktora a jeho otázok
vovzťahukodporcoviiniciovali.Predmetnévýrokysúsúčasťounovinovéhočlánkuglosujúcehoaktuálne
spoločenské otázky, teda ide o sociálnu diskusiu, ktorá je chránená článkom 26 Ústavy SR. Nemožno

tedapovyhodnotenívecitestomproporcionalitydospieťkzáverutvrdenémunavrhovateľomozásahudo
osobnostných práv navrhovateľa neprípustným spôsobom, pre ktorý by mal nasledovať súdny zásah do
slobody prejavu. Právu navrhovateľa na ochranu osobnosti nie je potrebné v danom prípade poskytnúť
prednosť pred právom odporcu na slobodu prejavu. Navyše k zásahu podľa súdnej rozhodovacej praxe
dochádza iba vtedy, tak prípadný zásah v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou intenzitou

takú mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Poukázal na nevykonateľnosť
navrhovateľom uplatneného petitu, vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Uviedol, že tento je nedôvodný v celom rozsahu, pretože k zásahu do osobnostných práv
navrhovateľa nedošlo. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného

práva alebo slobody nie je už možné napraviť. V danej veci preukázateľne nedošlo k porušeniu práva
navrhovateľa na ochranu osobnosti a nie je tak ani dôvodné uvažovať o sekundárnej zložke nápravy,
teda o prípadnom finančnom zadosťučinení v peniazoch, prichádzajúcom podľa platnej právnej úpravy
do úvahy len v prípade, ak ospravedlnenie ako primárna satisfakcia, nie je s poukazom na predmetnú
právnu vec postačujúce.

Na pojednávanie nariadené na deň 28.11.2014 sa nedostavil odporca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil
z dôvodu neodkladných pracovných povinností, vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti
a výslovne sa vzdal práva na verejné prejednanie veci, preto súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2
O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výtlačkom z denníka Prešovského kraja W., číslo XXX,
ročník E. zo dňa 22.05.2013, obsahom otvoreného listu primátorovi mesta L. zo dňa 21.05.2013,
otvoreným listom primátorovi mesta L.. 2 zo dňa 22.05.2013, výpismi z Obchodného registra SR,
výpoveďou navrhovateľa ako aj ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový

stav:

Ako to vyplýva z originálu výtlačku denníka Prešovského kraja W. zo dňa 22.05.2013, na úvodnej strane
denníka je na podklade fotografií navrhovateľa a odporcu uverejnená upútavka na článok pod názvom:
„Bývalí protikandidáti sa pustili do seba. T. odkazuje V.: Vráť sa do X..“ Menším písmom je ďalej v texte

uvedené: krajský šéf U. C. sa pustil do primátora L. (nez.). „V otvorenom liste mu vyčíta
neschopnosť, neplnenie sľubov a vyzýval ho, aby sa vrátil do X.. Ten proti nemu použil svoje argumenty.“
Na strane 3 denníka sa nachádza pod fotografiami navrhovateľa a odporcu vykonávajúcich volebný akt
vo volebnej miestnosti článok pod názvom: „T. odkazuje V.: Vráť sa do X.. Primátor reaguje: Mestu sa
darí.“ Súčasťou uverejneného článku je veta: „Je smutné, že otvorený list píše človek, ktorý vyrastal v

X., stál za krachom niekoľkých firiem v meste L..“ Ako autor článku je uvedený T..

Ako to vyplýva z otvoreného listu primátorovi mesta L., navrhovateľ dňa 21.05.2013 zaslal odporcovi
otvorený list, v ktorom poukazuje na skutočnosť, že mestá, ktoré navštívil počas svojej cesty v zahraničína Ďalekom východe v Rusku, boli napriek nedostatku peňazí čisté, upravené, pokosené a cesty
nielen že nemali na svojich krajniciach zvyšky zimnej údržby, ale sa intenzívne opravovali. Zábradlia
a osvetlenia boli vymaľované. Parky boli plné krásnych kvetov a fontány boli funkčné. Poukázal

na skutočnosť že pri návrate do L. prichádzal do špinavého a nepokoseného mesta. Trávniky boli
nepokosené, na obrubníkoch medzi cestami a chodníkmi burina, na krajoch ciest odpad po zimnom
posype. Z obsahu listu vyplýva výzva navrhovateľa odporcovi, že ak ako primátor nevie plniť ani jeden zo
svojich veľkolepých sľubov, ktoré pred siedmimi rokmi nasľuboval, keď nevie zabezpečiť to, aby si svoje
povinnostiplnilimestskéorganizácieadodávatelia,taksimáaspoňzačaťplniťsvojezákladnépovinnosti

a starať sa o poriadok a čistotu v meste. Ako obyvateľ mesta L., ktorý poctivo platí mestu dane a poplatky
sa už ďalej nemieni len prizerať, ako naše mesto zadlžuje a nezveľaďuje. Navrhovateľ odporcu vyzval,
že, ak sa nevie o L. starať, tak má byť taký dobrý, zbaliť si svoje kufre a vrátiť sa späť, tam odkiaľ pred
siedmimi rokmi prišiel, naspäť do X.. Z obsahu ďalšieho textu vyplýva uistenie navrhovateľa odporcovi,
že nehodlá opätovne o rok kandidovať za primátora mesta L., ale hodlá urobiť všetko preto, aby L. otvoril
oči, kto vlastne odporca je. Ako autor otvoreného listu je podpísaný navrhovateľ s uvedením, že je občan

Mesta L..

Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní vyplynulo, že ako občan mesta L. po návrate z cesty
v zahraničí bol konfrontovaný so zlou situáciou čistoty verejných priestranstiev, preto sa rozhodol
spontánne ako občan mesta L. napísať odporcovi ako primátorovi mesta a poukázať na objektívne

skutočnosti a fakty. Tento otvorený list podal na podateľni mestského úradu a tento sa dostal do
dispozície médií. Bez toho, aby bol kontaktovaný redakciou novín, ako aj samotným odporcom, z
novinovéhočlánkusadozvedelvovýroku,ktorýmvovzťahukjehoosobeuviedolodporcaatokonkrétne,
že je človek, ktorý vyrastal v X. a stál za krachom niekoľkých firiem v meste L.. Prvú časť vety
publikovanej v novinovom článku nespochybňuje, avšak druhý výrok vo vete spôsobil v

jeho osobnom živote ujmu. V čase zverejnenia článku vykonával funkciu riaditeľa N. a zároveň bol
konateľom vo vlastnej spoločnosti, pričom po vyjadrení odporcu bol konfrontovaný s nepríjemnými
otázkami, dotklo sa to aj jeho rodiny. Jeho manželka ako aj v tom čase šestnásťročná dcéra veľmi citlivo
vnímali narážky okolia, že je tunelár a podobne. Na spoločenských podujatiach bol konfrontovaný s
posmešnými a nepríjemnými otázkami v súvislosti s výrokom odporcu. Navrhovateľ v meste L., kde žije,

požíva ako verejne známa osoba, ktorá vykonáva verejné funkcie určitú vážnosť a verejnú známosť. Po
uverejnení článku musel vysvetľovať, čo vlastne urobil. V konaní mu ide o to, aby bol zo strany odporcu
zadosťučinený tým, že odporca sa mu ospravedlní a uvedie na pravú mieru skutočnosti, že jeho výrok
bol nepravdivý. Toto zadosťučinenie je pre neho dôležité, aby mohol naďalej slušne žiť v meste a požívať
vážnosť a úctu. Jeho pohnútkou pre napísanie otvoreného listu bolo dlhodobé neriešenie problémov

mesta. Navrhovateľ, ako verejne činná osoba, bol dotazovaný zo strany ľudí, prečo sa veci neriešia,
po návrate z cesty v zahraničí sa rozhodol, že sa pokúsi urobiť to čo je v jeho silách. Rozhodol sa
napísať primátorovi otvorený list, v ktorom poukáže na nedostatky. Napriek tomu, že v tom čase bol
politicky aktívny, vykonával funkciu predsedu regionálneho združenia U., tento list napísal ako občan
mesta L., tento list nechcel spájať s jeho politickou pozíciou, ani jeho politickými ambíciami. Z tohto

dôvodu sa v liste pri jeho podpise jednoznačne vymedzil ako občan mesta L., ktorý sa obracia na
primátora. Z titulu jeho pozície predsedu regionálneho združenia politickej strany mu ani neprináležalo
sa vyjadrovať k situácii v meste L.. Ako to vyplýva z organizačnej štruktúry politickej strany U., k
situácii v meste sa vyjadruje predseda miestneho zväzu U., ktorým v tom čase bola odlišná osoba.
Otvorený list dal na vedomie médiám. Jeho pohnútkou pre napísanie výzvy odporcovi v otvorenom

liste, aby si zbalil kufre a vrátil sa do X., späť odkiaľ prišiel, uviedol že tieto výroky boli reakciou na
tvrdenia, ktoré sa voči jeho osobe šírili v rámci predvolebnej kampane, ktoré boli síce anonymné, ale
obsahovo totožné s vyjadreniami odporcu v článku novín. Ako reakciu na otvorený list zo strany odporcu
očakával, že ten sa vyjadrí k vecným pripomienkam a návrhom uvedeným v otvorenom liste s návrhmi
na ich riešenie. Reakcia odporcu sa obmedzila výlučne na osobné invektívy, pričom k otázke vecných

riešení nebola poskytnutá žiadna odpoveď. V spoločnosti J. vykonával funkciu obchodného riaditeľa
do 30.01.2001, pričom konkurz bol vyhlásený dňa 21.09.2001, kedy v spoločnosti nebol žiadnym
spôsobom činný, ani súčasťou jeho organizačnej štruktúry. V spoločnosti T. bol spoločníkom firmy
poverený vykonávaním funkcie riaditeľa do 31.12.2004, konkurz bol vyhlásený až po jeho odchode dňa
06.12.2005, v čase kedy v spoločnosti nebol žiadnym spôsobom činný. V spoločnosti U. bol nominovaný

ako zástupca štátu výkonným výborom Fondu národného majetku ako člen dozornej rady, pričom túto
funkciu vykonával v období rokov 2002 až 2006. Konkurz na spoločnosť bol vyhlásený dňa 07.08.2009,
v čase kedy v nej nebol žiadnym spôsobom činný. Navrhovateľ vylúčil, aby v dôsledku jeho činnosti
v predmetných spoločnostiach, respektíve počas jeho činnosti v nich, došlo k vyhláseniu konkurzu natieto spoločnosti. Potvrdil skutočnosť, že v komunálnych voľbách kandidoval na funkciu primátora mesta
L. ako protikandidát odporcu. Potvrdil skutočnosť, že v reakcii na uverejnený článok ďalším otvoreným
listom adresovaným odporcovi zo dňa 22.05.2013 uviedol, že v najbližších mesiacoch bude verejne

ponúkať riešenia pre mesto.

Ako to vyplýva z obsahu otvoreného listu primátorovi mesta L.. 2 zo dňa 22.05.2013, ktorý navrhovateľ
adresoval odporcovi, navrhovateľ objasňuje odporcovi, že otvorený list napísal ako občan mesta L. a
vyzval odporcu, aby do siedmich dní uverejnil ospravedlnenie za nepravdivý článok a vysvetlenie, že za

jeho pôsobenia žiadna spoločnosť neskrachovala. V závere listu navrhovateľ uviedol, že žiadal odporcu,
abypochopil,žejevprvomobčanmestaL.azdôraznil,ženehodláopätovnekandidovaťnajehostoličku,
ale bude plne využívať svoje práva ako občan mesta za lepší život v meste L..

Ako to vyplýva z listinného dôkazu predloženého navrhovateľom, v denníku L. zo dňa 23.05.2013
bol uverejnený článok pod názvom: „C. žiadal od primátora verejné ospravedlnenie aj finančné

odškodnenie.“ Obsahom tohto článku sú dva otvorené listy navrhovateľa, ako aj vyjadrenie odporcu
na adresu navrhovateľa uverejnené v denníku W.. Z listinného dôkazu predloženého navrhovateľom
vyplýva elektronická komunikácia medzi ním a jeho obchodným partnerom G. zo dňa 17.06.2013, z
obsahu ktorej je dotaz na navrhovateľa, či je pravdou, že stál za krachom niekoľkých firiem v meste L.,
pretože na túto otázku sa pýtajú jeho priatelia a spoloční známi. Zároveň udáva, že tieto informácie majú

dosah aj na jeho ďalšie obchodné aktivity. Z odpovede navrhovateľa vyplýva informácia, že predmetné
výroky sú lživé a navrhovateľ sa bude brániť súdnou cestou.

Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa čl. 10 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv, každý má právo na slobodu prejavu.
Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez
zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.

Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv, môže právo na slobodu prejavu podliehať takým

formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu
úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Podľa ustanovenia článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa ustanovenia článku 26 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie
sú zaručené.

Podľa ustanovenia článku 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vyjadrovať svoje
názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a
rozširovať idey a informácie bez pohľadu na hranice štátu. Pridávanie plače nepodlieha povoľovaciemu
konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky

ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jeho vážnosť spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 5 ods. 2 písm. a) zákona číslo 168/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve

(tlačový zákon), v znení účinnom v čase uverejnenia článku v novinách, vydavateľ periodickej tlače
a tlačová agentúra nezodpovedajú za obsah informácie, ktorú poskytol ústavný činiteľ, orgán verejnej
moci, rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená orgánom verejnej moci alebo
právnická osoba zriadená zákonom, ak je táto informácia uverejnená v periodickej tlači alebo v
agentúrnomspravodajstvevpôvodnomzneníajejspracovanímpreuverejneniesanezmeniljejpôvodný

obsah.

Súd sa zaoberal v konaní otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní a dospel k záveru, že
odporca vzhľadom k tomu, že v čase poskytnutia rozhovoru redaktorovi denníka W. vykonával funkciu
primátora mesta L., teda nepochybne bol verejným činiteľom a preto v zmysle citovaného ustanovenia §
5 tlačového zákona, vydavateľ tlače nezodpovedá za obsah informácie ktorú poskytol. Súd preto dospel

k záveru, že samotný odporca zodpovedá za obsah svojich vyjadrení a teda v konaní je pasívne vecne
legitimovaný.

V čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv sú teda vymenované legitímne ciele, kvôli ochrane
ktorých je možné obmedziť slobodu prejavu, ak je to naozaj v demokratickej spoločnosti nevyhnutné.

V sporoch o ochranu osobnosti vstupujú do hry dve konkurujúce si základné práva - právo na slobodu
prejavu a právo na ochranu dobrej povesti. Prístup súdu spočíva vo vzájomnom vážení práva na slobodu
prejavuaprávanaochranudobrejpovestiavrozhodovaní,ktoréprávomávkonkrétnomposudzovanom
prípade väčšiu váhu a prednosť. Pri posudzovaní toho, či naozaj prišlo k neoprávnenému poškodeniu
dobrej povesti dotknutej osoby súd vždy skúma, či bol zásah do slobody prejavu naozaj na ochranu

dobrej povesti dotknutej osoby „v demokratickej spoločnosti nevyhnutný“. Pojem „nevyhnutnosť“ treba
podľa rozhodnutia Európskeho súdu Lingens v. Rakúsko vykladať v zmysle existencie „naliehavej
spoločenskej potreby“. Európsky súd vo svojich rozhodnutiach posudzuje obmedzenia slobody prejavu
veľmi prísne, ak sa tento prejav týkal vecí verejného záujmu. Vecami verejného záujmu sú v prvom
rade nepochybne veci týkajúce sa politického diania a politikov. V oblasti iných vecí verejného záujmu

je zvýšená ochrana slobody prejavu poskytovaná aj vtedy, ak sa tvrdenia netýkajú verejne činných
osôb, ale stačí, ak sa týkajú vecí verejného záujmu. „Verejne činné“ osoby sú osoby, ktoré sa podieľajú
na výkone verejnej moci, na chode štátu a správe vecí verejných a mali by sa verejnosti za svoju
činnosť zodpovedať. Európsky súd v rozhodnutí Lingens v. Rakúsko uviedol: „Hranice prijateľnej kritiky
sú širšie u politikov než u súkromných osôb. Na rozdiel od súkromnej osoby sa politik nevyhnutne a

vedome vystavuje dôkladnej kontrole každého svojho slova a činu zo strany novinárov, aj zo strany
širokej verejnosti a v dôsledku toho musí preukázať vyššiu mieru tolerancie.“ Za politikov sa považujú
najmä predstavitelia zákonodarnej moci, územných samospráv a vysokí predstavitelia výkonnej moci.
„Verejne známe“ osoby sú osoby, ktoré sa sami svojou činnosťou na verejnosti dostali do predmetu
záujmu verejnosti alebo médií, prípadne ktoré dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia vstúpili do verejnej

sféry. Informácie a tvrdenia šírené o týchto osobách sa teda nemusia týkať výkonu ich verejnej
funkcie, ale môžu sa týkať iných vecí verejného záujmu. V rozhodnutí Wirtschafts-Trend Zeitschriften-
Verlagsgesellschaft m.b.H. v. Rakúsko bola za osobu, ktorá dobrovoľne vstúpila do verejnej sféry a
ktorá musí zniesť vyššiu mieru kritiky, uznaná súkromná osoba, ktorá sama poskytla médiám viaceré
rozhovory o svojom výlete s kontroverzným poslancom parlamentu. (Sloboda prejavu a žaloby na

ochranu dobrej povesti Porovnanie prístupu súdov na Slovensku, v USA a Európskeho súdu pre ľudské
práva k žalobám verejných činiteľov, publikácia Via Iuris, ISBN: 978-80-970686-1-5).

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca vo svojom stanovisku, ktoré bolo uverejnené v
denníku W., na poskytnutie ktorého bol vyzvaný zo strany redaktora, uviedol žalobou napadnutú

informáciu o navrhovateľovi ako kontext reakcie na výzvu navrhovateľa v otvorenom list, ktorý napísal
a medializoval samotný navrhovateľ. Napriek tomu, že navrhovateľ sa vymedzil ako občan mesta L.,
bol nepochybne verejne známou osobou vzhľadom k tomu, že v období predchádzajúcom napísaniu
listu kandidoval na funkciu primátora mesta L. v komunálnych voľbách. Taktiež skutočnosť, že je verejne
známou osobou, vyplýva aj z jeho funkcie v politickej strane, v ktorej sa aktívne angažoval v čase

predchádzajúcom napísaniu otvoreného listu, tak v čase jeho napísania, ako aj v súčasnosti. Je taktiež
nepochybné, že medializované informácie sa týkali vecí verejného záujmu, ktorými sú v uvedenom
prípade ochrana čistoty verejného priestranstva a verejného poriadku. Odporca v čase publikácie článku
bol ako primátor mesta L. verejne činnou osobou. Čo sa týka samotného obsahu prejavu, ktorýmmal odporca zasiahnuť do osobnostnej sféry navrhovateľa, je dôležité rozlíšiť medzi konštatovaním
určitej objektívnej skutočnosti (faktu) alebo vynesením hodnotiaceho úsudku, t.j. subjektívneho názoru,
či postoja. Výrok odporcu, že navrhovateľ stál za krachom viacerých firiem nemožno považovať za

konštatovanie faktu, ale je potrebné ho považovať za subjektívny názor odporcu. Tvrdenie, že niekto stál
za krachom firiem, nie je možné objektívne preukázať. Za určitých okolností však aj názory a hodnotiace
úsudky môžu prekročiť medze slobody prejavu a stať sa neoprávneným poškodením dobrej povesti
(ide o tzv. hanobiacu kritiku). Kritické výroky nadobúdajú charakter hanobiacej kritiky najmä vtedy, ak
v popredí nestojí vecné vysporiadanie sa s problémom, ale urážanie poškodeného. Ak sú v kritike

použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky a z nich vyplýva úmysel
kritizovanú osobu uraziť, ide o kritiku neprimeranú, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu
osobnosti. Z obsahu výroku odporcu nie je možné vyvodiť záver, že by sa jednalo o výraz, ktorého miera
expresivity by bola v značnom nepomere k cieľu kritiky. Výraz „krach“ znamená hovorový výraz pre
hospodársky, finančný úpadok, pád, nezdar, stroskotanie (online slovník Slovenského jazyka).

Súd preto po zohľadnení a zvážení dvoch konkurujúcich si základných ľudských práv dospel k záveru,
že vzhľadom ku skutočnosti, že v prípade účastníkov konania sa jednalo o verejne známe osoby, ktoré
sú povinné zniesť zvýšenú mieru kritiky, jednalo sa o riešenie vecí týkajúcich sa verejného záujmu a
zo strany odporcu sa jednalo o vynesenie hodnotiaceho úsudku, ktorý používa zvýšenú mieru ochrany
než vynesenie faktického tvrdenia, že je potrebné uprednostniť právo na slobodu prejavu odporcu pred

ochranou osobnostných práv navrhovateľa, preto žalobný návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o ich náhrade
rozhodne v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.