Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/21/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409010405
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Mozner

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8409010405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Petra Reváka na verejnom zasadnutí konanom 17. decembra 2014 v
Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 psím. b) Tr. poriadku na podklade odvolaní V. X., st., V. X., ml. a K. X. zrušuje
rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo 17. apríla 2013, sp. zn. 7T/189/2009, v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku v spojení s § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaných

V. X., st., nar. XX. S. XXXX v Z., trvale bytom R. J., Ul. H. č. XXX/XX, okres Z.,

V. X., ml., nar. XX. G. XXXX v Z., trvale bytom R. J., Ul. H. č. XXX/XX, okres Z.,

K. X., nar. XX. H. XXXX v B., O. republika, trvale bytom R. J., Ul. H. č. XXX/XX, okres Z.,

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok z 26. novembra 2009, sp. zn. Pv 363/04,
ktorá bola na obž. V. X., ml. a obž. K. X. podaná pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona
(zák. č. 140/1961 Zb.) a na obž. V. X., st. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr.
zákona (zák. č. 140/1961 Zb.), ktoré mali spáchať tak, že 3. mája 2004 v dobe od 00.00 hod. do 00.30
hod. v V., okres F., na Ul. D.. R., pred objektom baru zv. MERY J. V., K. L. a H. O. po predchádzajúcich
vzájomných nedorozumeniach a pod vplyvom požitého alkoholu sa začali fyzicky napádať s obvinenými
V. X., nar. XX. G. XXXX, K. X. a V. X., nar. XX. S. XXXX tým spôsobom, že sa vzájomne sácali

rukami do rôznych častí tela, udierali sa rukami do rôznych častí tela a vzájomne si vulgárne nadávali,
pritom boli spôsobené zranenia K. X. - podliatiny na prednej strane krku, odreniny ľavého ramena,
bolestivosť a pripuchnutie pravého stehna s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní od 3. mája
2004 do 10. mája 2004, zranenia V. X., nar. XX. G. XXXX, pohmoždenie pravého nadočnicového oblúka,
pohmoždenienosaaľavéhospánku,odlomenieočnéhozubavhornomzuboradívpravosdobouliečenia
a práceneschopnosti v trvaní 5 až 7 dní, následne na miesto prišiel obvinený V. X., st., nar. XX. S.
XXXX, ktorý sa snažil zabrániť vzájomnému napádaniu a bol napadnutý J. V., K. L. a H. O. tak, že J.

V. ho chcel kopnúť do oblasti hrudníka a po odvrátení tohto útoku mu stiahli bundu cez hlavu, bili ho
päsťami, čím mu takto spôsobili zranenia - obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice, bolestivosť hrudníka
bez modrín a odrenín, odreniny 3., 4. a 5. prsta pravej ruky, odreniny a modriny oboch kolien s dobou
liečenia a práceneschopnosti v trvaní 7 až 10 dní, pri týchto vzájomných napádaniach boli spôsobené
aj drobné zranenia J. V. a K. L., ktoré si nevyžadovali lekárske ošetrenie a práceneschopnosť a počas
tohto vzájomného napádania sa obv. V. X., nar. XX. S. XXXX, vytiahol malokalibrovú pištoľ zn. BAJKAL
MARGO 22 LR, 5,6 mm, výrobného čísla 9980376, ktorej je majiteľom a pištoľou viackrát vystrelil, čím

spôsobil H. O. strelné poranenie - zástrel ľavého zápästia s dobou liečenia a práceneschopnosťou od
3. mája 2004 do 30. augusta 2004, pretože skutok nie je trestným činom.Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodených Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Krajská pobočka
Prešov, Kúpeľná 5, 080 15 Prešov 1, IČO 35937874 a H. O., nar. XX. R. XXXX, bytom J. XXX/XX, V.

odkazuje s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. V. X., ml. a K. X. vinnými z trestného činu výtržníctva
podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 (správne do 1. januára 2006) a
obž. V. X., st. z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že 3. mája 2004 v dobe od 00.00 hod. do 00.30 hod. v V., okres F., na Ul. D.. R., pred

objektom baru zv. MERY J. V., K. L. a H. O., po predchádzajúcich vzájomných nedorozumeniach a pod
vplyvom požitého alkoholu sa začali fyzicky napádať s obvinenými V. X., nar. XX. G. XXXX, K. X. a V. X.,
nar. XX. S. XXXX, tým spôsobom, že sa vzájomne sácali rukami do rôznych častí tela, udierali sa rukami
do rôznych častí tela a vzájomne si vulgárne nadávali, pritom boli spôsobené zranenia K. X. - podliatiny
na prednej strane krku, odreniny ľavého ramena, bolestivosť a pripuchnutie pravého stehna s dobou

liečeniaapráceneschopnostivtrvaníod3.mája2004do10.mája2004,zraneniaV.X.,nar.XX.G.XXXX,
pohmoždenie pravého nadočnicového oblúka, pohmoždenie nosa a ľavého spánku, odlomenie očného
zuba v hornom zuboradí vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 5 až 7 dní, následne na
miesto prišiel obvinený V. X., st., nar. XX. S. XXXX, ktorý sa snažil zabrániť vzájomnému napádaniu
a bol napadnutý J. V., K. L. a H. O. tak, že J. V. ho chcel kopnúť do oblasti hrudníka a po odvrátení

tohto útoku mu stiahli bundu cez hlavu, bili ho päsťami, čím mu takto spôsobili zranenia - obmedzenie
hybnosti krčnej chrbtice, bolestivosť hrudníka bez modrín a odrenín, odreniny 3., 4. a 5. prsta pravej ruky,
odreniny a modriny oboch kolien s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 7 až 10 dní, pri týchto
vzájomných napádaniach boli spôsobené aj drobné zranenia J. V. a K. L., ktoré si nevyžadovali lekárske
ošetrenie a práceneschopnosť a počas tohto vzájomného napádania sa obv. V. X., nar. XX. S. XXXX,

vytiahol malokalibrovú pištoľ zn. BAJKAL MARGO 22 LR, 5,6 mm, výrobného čísla 9980376, ktorej je
majiteľom a pištoľou viackrát vystrelil, čím spôsobil H. O. strelné poranenie - zástrel ľavého zápästia s
dobou liečenia a práceneschopnosťou od 3. mája 2004 do 30. augusta 2004.

Za to uložil obžalovaným V. X., ml. a K. X. podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 53 ods. 2 písm. a)

Tr. zákona peňažný trest vo výmere 250,- eur a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne
zmarený im podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona ustanovil náhradný trest odňatia slobody na jeden rok.
Obžalovanému V. X., st. uložil podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 53 ods. 2 písm. b), ods. 3 Tr.
zákona peňažný trest vo výmere 350,- eur a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne
zmarený mu podľa § 54 ods. 3 Tr. zákona ustanovil náhradný trest odňatia slobody na jeden rok

Zároveň podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. a
H. O. odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Všetci traja obžalovaní podali prostredníctvom svojho obhajcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v

ktorom vytýkajú napadnutému rozsudku, že okresný súd sa nevysporiadal s tým, že nenaplnili skutkovú
podstatu trestných činov, ktoré sa im kladú za vinu. Poukazujú na to, že keď boli V. X., ml. a K. X.
so svojimi priateľkami 3. mája 2004 v nočných hodinách v bare MERY na gen. R. v V., rozprávali sa
a zabávali sa medzi sebou, boli postupne bezdôvodne napádaní J. V., K. L. a následne pred barom
tiež H. O. a po vyvolaní konfliktu zaujali obranný postoj, snažili sa konfliktu zabrániť a keď videli, že

to nejde, zavolali svojmu otcovi V. X., st., aby prišiel po nich. Snažili sa opustiť bar, čo im neustálym
napádaním spomenutými osobami nebolo umožnené a aj po opustení baru neustále ustupovali a snažili
sa ujsť. Žiadne zo svedectiev nepreukázalo, že by ich správanie malo útočný charakter. Obž. V. X.,
st. uviedol, že sa necíti vinným. Ani po zrušení rozsudku a vrátení veci prokurátorovi na došetrenie
nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti, ktoré by potvrdzovali jeho vinu. Naopak, opakovane zistené

skutočnosti preukázali, že len odvracal priamo hroziaci útok, ktorý nešlo odvrátiť ináč. Má za to, že konal
v sebaobrane a v danom momente nemal inú možnosť, a preto jeho trestná zodpovednosť je vylúčená.
Odvolatelia nepovažujú za preukázaný názor okresného súdu, že minimálne tretí výstrel bol útočný.
Nesprávne tiež boli okresným súdom vyhodnotené pochybnosti o povahe tohto výstrelu, nakoľko pri
tomto výstrele obžalovaný konal v silnom citovom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku

zmätku,strachualebozľaknutiavsúlades§25ods.3Tr.zákona,čorovnakovylučujejehotrestnoprávnuzodpovednosť. Záverom všetci traja odvolatelia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, alebo aby sám rozhodol tak, že všetkých troch obžalovaných spod obžaloby

v zmysle § 258 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku oslobodí.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril prokurátor tak, že všetci traja obžalovaní boli účastníkmi
incidentu a boli účastní fyzického napádania sa na mieste verejnosti prístupnom, pričom svedok H. O.
vypovedal, že videl, ako sa V. X., ml. a K. X. vzájomne fyzicky napádali s J. V.. Prokurátor má za to,

že bolo preukázané, že V. X., st. počas vzájomného napádania sa osôb vytiahol malokalibrovú zbraň
a z pištole viackrát strieľal, pričom jedna strela zasiahla H. O. a spôsobila mu zástrel ľavého zápästia.
Zdôraznil výpoveď H. O., že obž. V. X., st. dvakrát vystrelil do vzduchu a potom vystrelil tretíkrát smerom
na neho. Prokurátor preto považuje odvolanie obžalovaných za neopodstatnené a nedôvodné.

Na základe podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Po takto vykonanom prieskume a po doplnení konania o dôkazy nevyhnutné na to, aby mohol
o podaných odvolaniach rozhodnúť, dospel k záveru, že okresný súd sa pri hodnotení dôkazov

nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a dospel ku skutkovým a právnym
záverom, s ktorými nie je možné sa stotožniť.

Vychádzajúc z dôvodov napadnutého rozsudku okresný súd vzal za preukázané, že v kritickej dobe
vznikol konflikt medzi bratmi V. X., ml. a K. X. na jednej strane a poškodeným H. O., svedkami J. V. a K.

L. na druhej strane. Na miesto incidentu sa následne dostavil V. X., st., ktorý mal pri sebe strelnú zbraň.
Rozhodol sa, že ochráni svojich synov pred napádaním zo strany účastníkov sám, teda bez pomoci
polície. Okresný súd v odôvodnení poukázal na to, že z toho, že K. X. a V. X., st. utrpeli v kritickej dobe
zranenia, bolo zrejmé, že fyzický konflikt nadobudol už dosť nebezpečný charakter, no konaním V. X.,
st. sa tento konflikt ukončil. Okresný súd pri hodnotení dôkazov uznáva, že obž. V. X., st. viackrát použil

strelnú zbraň z toho dôvodu, aby odstrašil osoby, ktoré útočili na jeho synov a že poškodený a ďalší
dvaja svedkovia upriamili svoju pozornosť práve na tohto ozbrojeného obžalovaného a spôsobili mu
niekoľko poranení. Okresný súd po opise skutočností vyplývajúcich z vykonaných dôkazov konštatoval,
že bolo viac výstrelov pred ukončením incidentu, pričom jedným z týchto výstrelov obž. V. X., st. zasiahol
poškodeného H. O., pričom tento výstrel okresný súd hodnotí ako útočný, a preto konanie obž. V. X.,

st. neposúdil ako konanie v nutnej obrane, ale konanie v nepriamom úmysle vo vzťahu k možnému
ohrozeniu zdravia a života človeka. Záver o vine obž. V. X., ml. a K. X. odôvodňuje okresný súd
konštatovaním, že obidvaja obžalovaní sa na verejnosti prístupnom mieste dopustili výtržnosti tým, že
napadli iného a považoval dôkazy k tomuto tvrdeniu za dostatočné a v podstate nezvratné, pričom s
obhajobou týchto obžalovaných sa okresný súd vysporiadal v napadnutom rozsudku konštatovaním, že

je zrejmé, že obaja obžalovaní sa s rozhodnutím súdu o vine stotožnili.

Aj podľa názoru krajského súdu bolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obž. V. X., ml. a K. X.
a obž. V. X., st. trestne stíhaní.

V prvom rade je ale nutné vytknúť okresnému súdu, že zo skutkovej vety napadnutého výroku o vine nie
je zrejmé, kto konflikt vyprovokoval. Z doposiaľ vykonaného dokazovania pritom dostatočne hodnoverne
vyplýva, že žiaden z obžalovaných nezadal inej osobe ani príčinu k napadnutiu, ani iného nenapadol
ako prvý a naopak, je zrejmé, že počas predmetného skutku bol tak obž. V. X., st., ako aj jeho synovia
V. a K. v defenzíve, útokom sa bránili a pretože boli fyzicky napádaní, nemohli utiecť skôr, ako obž. V.

X., st. ukončil konflikt výstrelom, ktorým zasiahol poškodeného H. O..

Treba pritom poukázať na to, že obhajoba obžalovaných popisujúca útočné správanie poškodeného H.
O. a svedkov K. L. a J. V. a použitie opakovaných varovných výstrelov obž. V. X., nebola vyvrátená.
Aj svedok H. F. potvrdil, že obžalovaní nikoho ako prví nenapadli, pričom obžalovaní nemohli odísť z

miesta činu, lebo boli napádaní. Názor okresného súdu, že pri príchode na miesto činu sa obž. V. X.
rozhodol, že svojich synov ochráni za pomoci strelnej zbrane, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Z výpovede V. X., st. totiž vyplynulo, že po príchode na miesto činu videl, že syna K. bijú dvaja ľudia a
vyzýval svedka J. V., aby dali jeho synovi K. pokoj. Na to J. V. zaútočil, pričom jeho útok ešte odrazil.Vtedy na neho znova zaútočili dvaja útočníci, bili ho a pretiahli mu bundu cez hlavu. Vtedy už vystrelil
z predmetnej pištole, no len do vzduchu na výstrahu. Pretože aj potom útočníci napádali jeho syna K.,
vystrelil znova do vzduchu. Vtedy sa za nimi rozbehli poškodený H. O., svedkovia K. L. a J. V. a vtedy

obžalovaný V. X., st. znova vystrelil.

Pritom samotný poškodený H. O. okrem iného uviedol, že obž. V. X., st. vystrelil opakovane do vzduchu
a až potom, čo začali všetkých troch X. prenasledovať, a títo ustupovali, tak obž. V. X., st. vystrelil jeho
smerom, pričom ho zasiahol do ruky. K. L. potvrdil, že J. V. niekoľkokrát udrel bratov X., pričom J. V.

priznal, že na začiatku incidentu udrel jedného z bratov X. opakovane do hlavy a kopal ho, pričom druhý
z bratov sa do konfliktu zapojil až po príchode K. L. a H. O.. Potvrdil aj to, že keď prišiel obž. V. X., st.,
tak na nich najprv začal kričať.

Neopodstatneným je pritom záver okresného súdu, že pokiaľ sa preukázalo, že tých výstrelov pred
ukončením incidentu bolo viac, tak že ich nemožno charakterizovať ako výstrely, ktoré mali odstrašujúci

účinok, a že minimálne výstrel, ktorý poranil poškodeného, bol výstrelom útočným. Krajský súd
poukazuje v tejto súvislosti na to, že povahu výstrelu, ktorým obžalovaný poranil poškodeného, je
nevyhnutné hodnotiť s ohľadom na celkový priebeh konfliktu, správanie sa poškodeného a svedkov na
jednej strane a obžalovaných vrátane strelca na strane druhej. V týchto smeroch je nepochybné, že obž.
V. X., st. zasiahol poškodeného až po opakovaných varovných výstreloch, ktorými reagoval na fyzické

opakujúce sa intenzívne napádania zo strany poškodeného a svedkov K. L. a J. V. a to vtedy, keď všetci
traja napriek varovným výstrelom k nemu kráčali, čo oprávnene vyhodnotil ako bezprostrednú hrozbu.

Uvedené skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite
nevysporiadal, bránia krajskému súdu stotožniť sa s jeho názorom na trestnoprávnu zodpovednosť

obžalovaných za predmetný skutok.

Ušlo pozornosti okresného súdu, že žiaden z obžalovaných nezadal príčinu, aby bol napadnutý a
žiaden sa nedopustil konania, ktoré by bolo možné právne považovať za protiprávne konanie proti
záujmom chráneným Trestným zákonom. Naopak, každý z obžalovaných sa bránil pred intenzívnymi a

opakovanými útokmi zo strany K. L., svedka J. V. a poškodeného H. O., ktorí už boli za toto konanie,
právne posúdené ako prečin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona účinného do 1. januára
2006, odsúdení. Každý z obžalovaných tak odvracal trvajúci útok proti ich zdraviu a telesnej integrite.
Poškodenie ich zdravia je pritom dostatočne potvrdené vykonaným znaleckým skúmaním. Obrana
obžalovaných pritom smerovala výlučne proti protiprávnemu konaniu útočníkov a trvala len po dobu,

po ktorú trvali útoky. Útočníci upustili od ďalších útokov až po tom, čo obž. V. X., st. po opakovaných
predchádzajúcich varovných výstreloch, ktoré smeroval do priestoru, kde útočníkov nemohol zasiahnuť,
nasmeroval oprávnene držanú krátku strelnú zbraň na útočníka, vystrelil a zasiahol ho do oblasti, kde
ho nemohol ohroziť na živote.

Na tomto mieste je zároveň potrebné poukázať na to, že obž. V. X., st. si už od príchodu na miesto
činu až do okamihu, keď bol fyzicky napadnutý, počínal spôsobom, ktorý evidentne svedčil o absencii
jeho zámeru svojou strelnou zbraňou hroziť, či ju použiť predtým, ako to bude nevyhnutné na ochranu
svojho zdravia a života. Zdôrazniť treba, že tento obžalovaný bol držiteľom oprávnenia zbraň a strelivo
nosiť, a teda bol oprávnený mať ju u seba v stave umožňujúcom jej okamžité použitie. Bol teda

oprávnený prísť na miesto činu s nabitou predmetnou strelnou zbraňou. To, že je ozbrojený ale tajil, až
do okamihu, keď v dôsledku zvyšujúcej sa intenzity útoku na svoju osobu úplne oprávnene odhalil držbu
strelnej zbrane, ktorú mal dovtedy u seba skrytým spôsobom, a nepoužil ju útočným, ale obranným
spôsobom, teda spôsobom, ktorým sa snažil predísť závažným následkom. Útočníci napriek obrannému
správaniu sa obžalovaných pokračovali a stupňovali útoky, a to najmä na obž. V. X., st., ktorý svojim

synom pôvodne prišiel na pomoc a verbálne sa snažil o to, aby útočníci prestali na jeho synov útočiť.
Prihliadnuc na poranenia, ktoré obž. V. X., st. utrpel v dôsledku útoku zo strany poškodených a
prihliadnuc na to, že uvedené útoky smerovali aj na hlavu tohto obžalovaného, sa tento obžalovaný
mohol oprávnene domnievať, že mu bezprostredne hrozí závažné poškodenie zdravia. Útočníci pritom
ignorovali skutočnosť, že obž. V. X., st. je ozbrojený strelnou zbraňou a má teda potenciál spôsobiť im

závažné následky. Namiesto toho, aby od útokov upustili, v neoprávnených útokoch pokračovali aj po
varovnej streľbe. V situácii, keď obž. V. X., st. nemal reálnu možnosť utiecť z dosahu útočníkov a títo
sa k nemu napriek varovným výstrelom približovali, a teda ani hrozba strelnej zbrane a ani opakované
varovné výstrely neboli účinné, neostávalo mu iné, než zvoliť nutné použitie zbrane a vystreliť smeromproti útočníkovi. Aj v tomto okamihu však strelec šetril život a zdravie zasiahnutého útočníka, keď
nesmeroval výstrel do oblastí, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány, a do takých ho ani nezasiahol,
pričom vystrelil len raz a to len proti jednému z útočníkov. Správne a primerane teda zvolil postup pri

použití strelnej zbrane na svoju osobnú ochranu.

V neposlednom rade nemožno prehliadnuť, že po tomto výstrele strelec upustil od ďalšieho používania
svojej oprávnene držanej strelnej zbrane, obžalovaní po tejto udalosti nezneužili získanú výhodu,
nezmenili svoje obranné správanie na správanie útočné. Naopak ich obrana trvala len po dobu trvania

neoprávneného útoku. Aj obžalovaní V. X., ml. a K. X. volili spôsob obrany, ktorý v rámci ich možností
zodpovedal požiadavke primeranosti voči útokom zo strany poškodeného a svedkov. Ich obrana bola
sťažená už tým, že útoky prebiehali v pokročilej nočnej hodine, na mieste, kde obrancovia nemohli
počítať s pomocou tretích osôb a útočníkmi neboli osoby oslabené. Naopak, zo správania útočníkov
muselo byť všetkým trom obžalovaným zrejmé, že útok je odhodlaný, útočníci sa pri útoku dopĺňajú,
striedajú a útok stupňujú dokonca bez ohľadu na to, že vekovo boli od obž. V. X., st. mladší. Správanie

sa všetkých troch obžalovaných pred, počas i po napadnutí nasvedčuje tomu, že volili obranu plne
primeranú situácii, keď sa museli aktívne, účinným spôsobom brániť a keď kvôli počtu útočníkov a
intenzite útoku nemali reálnu možnosť utiecť. Ich obrana nebola celkom zjavne neprimeraná útoku.

Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že obrana použitá proti protiprávnemu útoku musí byť účinná a

následky útoku musí niesť útočník. Predpokladom nutnej obrany nie je tzv. subsidiarita. Preto tomu, kto
sa dovoláva nutnej obrany, nemožno jej priznanie odmietnuť s poukázaním na skutočnosť, že sa priamo
hroziacemu alebo trvajúcemu útoku inej osoby nevyhol zavolaním polície či útekom z miesta konfliktu.
Závažnosť, priebeh a podmienky nebezpečnej situácie totiž nemožno vopred poznať a teda úspešne
očakávať. Priebeh napadnutia môže byť natoľko rýchly a intenzívny, že občania na ochranu svojich práv

sa nemusia spoliehať len zo strany bezpečnostných zložiek štátu.

Podľa § 8 Tr. zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 1 Tr. zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok
na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Podľa § 25 ods. 2 Tr. zákona nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku,
najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe

obrancu.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uzatvára, že konanie všetkých troch obžalovaných napĺňa
všetky znaky konania v nutnej obrane podľa § 25 Tr. zákona a vylučuje ich trestnoprávnu zodpovednosť.
Preto na podklade ich odvolaní zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a spod obžaloby ich

oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.