Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413212812
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Čechovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413212812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Čechovičovou v právnej veci

navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom: Nagano Office Center, K červenému
dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36
864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: W. Ř., Z. W. Č. Z. - N.
O., o zaplatenie 770 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 770 EUR, zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne zo sumy 770 EUR od 13.11.2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 770 EUR
od 27.01.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,57 EUR, to všetko do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady
súdneho poplatku za návrh vo výške 46 EUR a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 71,11 EUR
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, vedený vo O., F..M.., Č..Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu (ďalej len "nariadenie č. 861/2007") sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť mu zmenkovú sumu 770 EUR s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým,
že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 29.06.2009 na
zmenkovú sumu 770 EUR, pričom do jej textu bol zahrnutý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %
denne od 13.11.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Poukázal
na to, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4

rokov od vystavenia". Ďalej uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ
neuhradil žiadnu sumu. K návrhu pripojil prvopis zmenky a výpis z obchodného registra navrhovateľa.

Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo
tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä

na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone
štátnej moci ("acta jure imperii").Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký
spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v
členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný
súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na

uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu
pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o
to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že

vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na

uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené
v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov
spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty
sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 861/2007 odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu
na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo
navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 861/2007 ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej
strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke
alebo protipohľadávke.

Podľa článku 19 nariadenia č. 861/2007 pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciachsnízkouhodnotousporusariadiprocesnýmprávomčlenskéhoštátu,vktoromsakonanievedie.

Keďže výška uplatňovanej pohľadávky v predmetnej veci nepresiahla 2 000 EUR, navrhovateľ má sídlo

v Českej republike a svojou pohľadávku si uplatnil prostredníctvom predpísaného vzorového tlačiva
súd postupoval v konaní v zmysle citovaného nariadenia č. 861/2007 a odporcovi doručil za účelom
vyjadrenia sa k podanému návrhu tlačivo C na odpoveď, v zmysle čl. 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007,
prostredníctvom miestneho úradu, nakoľko je odporca prihlásený k trvalému pobytu v Mestskej časti
Bratislava - Karlova Ves. Oznámenie o uložení zásielky bolo vyvesené na úradnej tabuli Miestneho

úradu mestskej časti Bratislava - Karlova Ves od 02.09.2014 do 17.09.2014. Dňa 19.09.2014 sa vrátila
zásielka súdu z miestneho úradu ako neprevzatá. Odporca vyplnené tlačivo v lehote 30 dní v
zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 861/2007 súdu nedoručil, ani sa k návrhu žiadnym iným spôsobom
nevyjadril a v konaní zostal celkom nečinný.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 16.12.2014, keďže to súd
vzhľadom na okolnosti veci považoval za potrebné.Nakoľko právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a nežiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, a odporca sa na pojednávanie takisto neustanovil,
nežiadal o odročenie pojednávania, pričom predvolanie mal riadne doručené uložením zásielky na

Miestnom úrade mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) v ich neprítomnosti.

Z priloženej zmenky súd zistil, že odporca dňa 29.06.2009 vystavil v Martine vlastnú zmenku, ktorou sa
zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,

811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, sumu 770 EUR a zmenkový úrok 0,25 % denne od 13.11.2009.
Predmetná zmenka bola opatrená doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia," pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Na rube
zmenky sa nachádza indosament - na rad navrhovateľa, podpísaný prvotným zmenkovým veriteľom.

Podľa čl. I, § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len "zákon č. 191/1950 Sb.")

vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre
ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení
(§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch
(§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu
dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I, § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích
zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o
úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu
zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať

alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa čl. I, § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako
prijímateľ cudzej zmenky.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. v zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento
údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 3 zákona č. 191/1950 Sb. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie
je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 zákona č. 191/1950 Sb. ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená

tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno

previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 13 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou
spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).Podľa čl. I, § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I, § 16 ods. 1 prvá veta zákona č. 191/1950 Sb. o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je
oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak
posledný z nich je blankoindosament.

Podľa čl. I, § 17 zákona č. 191/1950 Sb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,

ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenka môže byť vystavená:
na videnie,
na určitý čas po videní,

na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo

určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 44 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou
listinou (protestom pre neprijatie alebo pre neplatenie).

Podľa čl. I, § 46 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže
doložkou "bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a
podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre
neprijatie alebo pre neplatenie.

Podľa čl. I, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. majiteľ zmenky môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Súd preskúmal predloženú zmenku v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 191/1950 Sb. a zistil,
že spĺňa všetky náležitosti vyžadované predmetným zákonom. Zmenka obsahuje označenie, že ide o
zmenku, bezpodmienečný sľub odporcu ako vystaviteľa zmenky zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu 770
EUR, údaj o zročnosti - pri predložení, údaj o mieste, kde sa má platiť - Pribinova 25, 811 09 Bratislava

(sídlo prvotného zmenkového veriteľa), meno toho, na rad koho sa má platiť - POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 (prvotný zmenkový veriteľ), dátum a miesto vystavenia
zmenky - 29.06.2009 v Martine a podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky. Na zmenke je ďalej uvedená
výška úroku - 0,25 % denne, ako aj dátum, od ktorého sa úrok počíta - od 13.11.2009. Z rubovej
strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na

rad ktorého bola zmenka vystavená. Na zmenke sa tiež nachádzajú doložky "bez protestu" a "na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Čo sa týka naposledy zmienenej doložky, táto je v súlade s čl. I,
§ 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb., keďže predmetné ustanovenie umožňuje vystaviteľovi modifikovať
všeobecné pravidlo, že zmenka, ktorá je splatná pri predložení, musí byť predložená na platenie do
jedného roku od dátumu vystavenia. Vystaviteľ v tomto prípade využil zákonnú možnosť predĺžiť lehotu

na predloženie na 4 roky od vystavenia.

Z povahy zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu
vystavenia zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní
zmenky preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným

záväzkom, pri ktorom nie je významný dôvod vystavenia zmenky. Preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli
dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa zákonom ustanovené
náležitosti,májejmajiteľprávonajejzaplateniebezohľadunadôvody,prektorébolazmenkavystavená.
Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubujezaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom. Je však potrebné
zdôrazniť, že vyvodzovanie následkov z kauzálneho vzťahu medzi dlžníkom a majiteľom zmenky nie je
pri zmenke celkom vylúčené. Nevyhnutným predpokladom na to, aby bol súd oprávnený posudzovať

základný kauzálny vzťah, je naplnenie predpokladov uvedených v čl. I, § 17 zákona č. 191/1950
Sb. a zároveň unesenie dôkazného bremena zo strany dlžníka predpokladané v tomto ustanovení.
Avšak v situácii, keď neboli vznesené námietky voči zmenke, dlžník nepreukázal, že majiteľ zmenky pri
nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka, že majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri
nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou, súd nie je oprávnený posudzovať kauzálny vzťah,

ale je povinný rozhodnúť len o nároku zo zmenky ako abstraktného vzťahu (porov. uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/24/2013 zo dňa 19.12.2013).

Možnotedauzavrieť,žeprizmenkeakoabstraktnomcennompapierivystaviteľzmenkysvojimpodpisom
na zmenke potvrdzuje skutočnosť, že voči osobe, na rad ktorej zmenku vystavil, je dlžníkom, a to
bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Zároveň na seba berie riziko, že v prípade,

ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších
majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný svojim pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe,
ktorá je posledným majiteľom zmenky. Kauzálne dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená, strácajú pri
indosamente svoju relevanciu. Kauzálne námietky voči poslednému majiteľovi zmenky možno vznášať
iba za splnenia podmienok podľa čl. I. § 17 zákona č. 191/1950 Sb., avšak len prostredníctvom námietok,

ktoré uplatní dlžník zo zmenky (rovnako porov. vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici).

Vzhľadom na výklad podaný vyššie a vzhľadom na to, že súd nezistil absenciu zákonných náležitostí
zmenky,odporcanevzniesolprotizmenkežiadnenámietky,nezaslalsúdutlačivoCnaodpoveďvzmysle

nariadenia č. 861/2007 a v konaní zostal celkom nečinný, súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu
vyhovel a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu spolu so zmenkovým
úrokom (čl. I, § 48 ods. 1 bod 1 zákona č. 191/1950 Sb.), zákonným úrokom (čl. I, § 48 ods. 1 bod 2
zákona č. 191/1950 Sb.) a zmenkovou odmenou (čl. I, § 48 ods. 1 bod 4 zákona č. 191/1950 Sb.).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia č. 861/2007, v zmysle ktorého trovy
konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej
strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke. Súd uložil
odporcovi ako neúspešnému účastníkovi konania povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za návrh vo výške 46 EUR a z náhrady trov

právneho zastúpenia vo výške 71,11 EUR.

Čo sa týka samotnej výšky trov právneho zastúpenia, navrhovateľ žiadal priznať túto náhradu za 2 úkony
právnej služby po 51,45 EUR (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie návrhu) + 2x režijný paušál
po 7,81 eura + 20 % DPH (§ 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky

č. 655/2004 Z.z.). Súd však dospel k záveru, že je na mieste v súlade s čl. 16 druhá veta nariadenia
č. 861/2007 pristúpiť k zníženiu náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v posudzovanej
veci ide o nárok uplatnený formou vzorového tlačiva, do ktorého sa iba dopĺňajú požadované údaje
(väčšinou predtlačené, z ktorých si navrhovateľ vyberá zaškrtnutím príslušnej možnosti). Ide teda o
obdobu tzv. formulárových návrhov v ešte zjednodušenejšej podobe. Pri formulárových návrhoch ide

pritom o návrh, ktorý sa od iných návrhov toho istého navrhovateľa v totožných veciach líši v zásade iba
identifikačnými údajmi odporcu a výškou uplatňovanej sumy. Skutkový základ návrhu, vrátane právnej
argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú však prakticky totožné. Za takýchto okolností
predstavuje spísanie takéhoto formulárového návrhu skôr administratívny úkon, ako vykonanie úkonu
právnej služby (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012).

Uvedené pritom možno konštatovať o to viac (a ešte priliehavejšie) práve o uplatnení pohľadávky formou
vyplneného vzorového tlačiva ako tomu bolo v posudzovanej veci. Priznanie náhrady trov právneho
zastúpenia v plnej výške by navyše nezodpovedalo ani povahe a dĺžke konania, a ani náročnosti a
rozsahu poskytovaných právnych služieb, keďže v prejednávanej veci išlo v zásade o jednoduchú
vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a času právneho zástupcu, nemohla klásť na

neho žiadne väčšie nároky. V tejto súvislosti možno poukázať tiež na to, že konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je v zásade písomné, pričom pri stanovení nákladov na riešenie sporu v rámci
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu by sa mali zohľadňovať zásady jednoduchosti,
rýchlosti a proporcionality (bod 7 nariadenia č. 861/2007).Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že za primerané a zodpovedajúce účelu právneho
zastúpenia v posudzovanej veci možno považovať priznanie náhrady trov právneho zastúpenia vo výške

zodpovedajúcej jednému úkonu právnej služby (51,45 EUR + režijný paušál 7,81 eura + 20 % DPH =
71,11 EUR), preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia práve v tejto výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie tohto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov možno podať odvolanie

v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Bratislava IV, písomne, vo dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.