Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/299/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111235683
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111235683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Jaroslav O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., F. XXX/XX, 2/ Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., F. XXX/XX, proti žalovaným:
1/ F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o.,
so sídlom Trenčín, Mierové námestie 14, IČO: 47214110, 2/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Q. XXX/

XX, zastúpený PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 31,
IČO: 36865281, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14C/268/2011-387 zo dňa 7. mája 2013, o odvolaní žalobcov v 1.
a 2. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 14C/268/2011-89 zo dňa 21. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh žalovaného v
2. rade na zaplatenie 100,- eur z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. rade a v 2. rade sa žalobou, doručenou súdu prvého stupňa dňa 23.11.2011 domáhali
určenia,žekúpnazmluvauzavretádňa2.7.2010medzižalobcamiv1.radea2. radeažalovanýmv1.je
neplatná, a zároveň určenia, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností,
ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Nitra, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX ako byt č.XX
na 8. p. vo vchode o.č. XX, nachádzajúci sa na adrese: F. XX, A., v obytnom dome súpisné číslo XXX,
o.č. XX, postavený na parcele registra "C" číslo 7503 zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2,

o.č. 71, postavený na parcele registra "C" číslo 7504 zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2
a o.č. 69 postavený na parcele registra "C" číslo 7505 zastavané plochy a nádvoria o výmere 184
m2 v podiele 1/1, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 723/34366 k celku na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXX, o.č. XX postaveného na parcele registra "C" číslo
XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, o.č. 71, postavený na parcele registra "C"
číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a o.č. 69 postavený na parcele registra
"C" číslo 7505 zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti

723/34366 k celku k pozemkom, na ktorých je postavený bytový dom, a to parcele registra "C" číslo
XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, parcele registra "C" číslo 7504 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a parcele registra "C" číslo 7505 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 184 m2 (ďalej len "predmetné nehnuteľnosti"). Žalobu odôvodnili tým, že do septembra 2010
boli bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom v roku 2009 a 2010 sa dostali
do finančnej tiesne, nezvládali splácať viaceré úvery, preto riešili situáciu s pani G. A., bytom Q. XXX/

XX, X., ktorá im prisľúbila pomoc s vybavením jedného väčšieho úveru, ktorým by mohli splatiť všetky
ostatné dlhy, stretli sa u notára, kde mali byť podpísané dokumenty súvisiace s uzavretím zmluvy o
pôžičke, resp. zmluvy o úvere, pričom im však nebolo umožnené prečítať dokumenty, ktoré podpisovali,v dôsledku čoho podpísali namiesto zmluvy o pôžičke, kúpnu zmluvu, ktorou mali na žalovaného v 1.
rade previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v celosti za kúpnu cenu 27 000 eur. Následne potom,
ako si uvedomili, že došlo k podpisu kúpnej zmluvy a nie zmluvy o pôžičke, dňa 18. 8. 2010 doručili

Správe katastra Nitra Žiadosť o zastavenie vkladového konania V 4177/2010 a Správa katastra Nitra
rozhodla o prerušení konania. Keďže sa im nepodarilo zabezpečiť súhlas so zastavením konania zo
strany kupujúceho, vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade, bol povolený. Dňa 2.
7. 2010 podpísali zároveň aj nájomnú zmluvu, ktorá tvorí podklad notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, kde žalovaný v 1. rade vyhlasuje, že je vlastníkom nehnuteľnosti. Uvedená nájomná zmluva bola

uzavretá na dobu troch mesiacov, počas ktorých riadne platili nájomné vo výške 150 eur mesačne,
nájomný vzťah bol ukončený 6. 10. 2010. Následne uzatvorili ďalšiu nájomnú zmluvu na dobu štyroch
mesiacovsrovnakouvýškounájmu,t.j.250eurmesačne,nájomnývzťahzaloženýtoutozmluvouskončil
dňa 7. 10. 2011. Žalobcovia boli toho názoru, že pri uzavretí kúpnej zmluvy boli uvedení do omylu -
týkajúceho sa obsahu právneho úkonu, kedy im bola predložená na podpis kúpna zmluva a nie zmluva
o pôžičke, v dôsledku čoho konanie osôb bolo úmyselné s cieľom pripraviť ich o byt. S poukazom na

uvedené sa žalobcovia dovolávali neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 2. 7. 2010 a
žiadali, aby súd riešil v tomto konaní ako predbežnú otázku - otázku relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 2. 7. 2011 uzavretú medzi žalobcami v 1. a v 2. rade a žalovaným v 1. rade. Uviedli, že kúpnu
zmluvu uzavreli v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, keďže sa v tom čase nachádzali vo veľmi
nepriaznivej finančnej situácii, boli uvedení do omylu, kedy im namiesto zmluvy o pôžičke bola daná

na podpis kúpna zmluva na prevod nehnuteľností, ktorých prevod by nikdy nepodpísali. Takto uzavretá
kúpna zmluva je v rozpore s dobrými mravmi.
Súd prvého stupňa o žalobe žalobcov rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ust. § 3 ods.
1, § 49a, § 588 Občianskeho zákonníka , ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za

preukázané, že žalobcovia v 1. a v 2. rade boli bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností ,
pričom dňa 2. 7. 2010 uzavreli žalobcovia v 1. a v 2. rade kúpnu zmluvu so žalovaným v 1. rade, ktorou
previedli vlastnícke právo k predmetnému bytu na kupujúceho, t.j. žalovaného 1. rade za kúpnu cenu
27 000 eur (č.l. 9 spisu). Podpisy účastníkov zmluvy boli overené zamestnancom povereným notárom
JUDr. Alenou Motyčkovou s tým, že ku kúpnej zmluve bolo pripojené vyhlásenie správcu bytu, Službyt

Nitra, s.r.o. o tom, že vlastník bytu - žalobkyňa v 2. rade nemá žiadne nedoplatky na úhradách za
plnenia spojené s užívaním bytu a na fonde prevádzky, údržby a opráv ku dňu 31. 7. 2010. Rovnako
mal za preukázané, že Správa katastra Nitra rozhodnutím číslo V 4177/2010-5 zo dňa 12. 7. 2010
konanie prerušila z dôvodu nedostatkov uvedených v kúpnej zmluve, na odstránenie ktorých bol ku
kúpnej zmluve dňa 9. 8. 2010 vypracovaný dodatok č. 1, týkajúci sa článku V. záložné právo a čl. II

záverečných ustanovení, ktorý bol podpísaný všetkými účastníkmi. K podpisu tohto dodatku žalobcovia
v 1. a v 2. rade podpísali plnú moc ako splnomocnitelia W. O., ako splnomocnencovi na podpísanie
dodatku ku kúpnej zmluve, k návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktoré podpisy žalobcov boli overené
zamestnancom notárky JUDr. Aleny Motyčkovej. Dňa 18. 8. 2010 bola na Správe katastra Nitra spísaná
zápisnica so žalobkyňou v 2. rade, v ktorej žalobkyňa v 2. rade uviedla, že nepozná W. O., plnú moc z 2.

7. 2010 nikdy nevidela a ani ju nepodpísala a následne písomným podaním zo dňa 18. 8. 2010 zobrala
návrh v konaní V 4177/10 späť a konanie žiadala zastaviť (č.l. 330-331 spisu). Správa katastra Nitra
následne rozhodnutím č. V 4177/2010-12 zo dňa 19. 8. 2010 konanie prerušila do vyriešenia predbežnej
otázky, t.j. zistenia splnenia podmienok na zastavenie konania o návrhu na vklad v súlade s ustanovením
§ 31b zákona číslo 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti. Následne výzvou zo dňa 26. 8. 2010 vyzvala

žalobkyňu v 2. rade, aby doručila súhlas so späťvzatím ďalších účastníkov zmluvy. Zo spisu Správy
katastra Nitra vyplýva, že v spise sa nachádza výpis z portálu Notárskej komory Slovenskej republiky o
overení pravosti podpisov žalobcov v 1. a v 2. rade na dokladoch podpisovaných u notárky JUDr. Aleny
P., u JUDr. Ivana Lošonského (č.l. 345-349 spisu). V tejto súvislosti súd zistil, že Správa katastra Nitra
povolila vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade ako kupujúceho, rozhodnutím zo

dňa 20. 9. 2010 (č.l. 301 spisu). Zaplatenie kúpnej ceny žalovaným v 1. rade ako kupujúcim a prevzatie
tejto kúpnej ceny zo strany žalobcov v sume 27 000 eur bolo preukázané príjmovým a výdavkovým
pokladničného dokladu zo dňa 2. 7. 2010, podpísaného žalobcami v prvom a v druhom rade (č.l. 235
spisu).Ďalejmalsúdprvéhostupňazapreukázané,ževdeňpodpísaniakúpnejzmluvymedzižalobcami
v 1. a v 2. rade a žalovaným v 1. rade, t.j. dňa 2. 7. 2010 podpísali účastníci zároveň nájomnú zmluvu, na

základe ktorej žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ predmetné nehnuteľnosti dal do nájmu žalobcov na
dobu určitú, troch mesiacov s mesačným nájomným v sume 150 eur. V článku XIII. tejto nájomnej zmluvy
bolodohodnutéprednostnéprávokúpypredmetnejnehnuteľnostizostranynájomcov,preprípadpredaja
bytu vlastníkom bytu. Nájomná zmluva bola podpísaná obidvomi žalobcami, zástupcom žalovaného v1. rade a podpisy žalobcov v 1. a v 2. rade boli overené zamestnancom povereným notárom (č.l. 17-20
spisu). Žalobcovia v 1. a v 2. rade zároveň v tej istý deň, t.j. 2. 7. 2010 formou notárskej zápisnice
ako povinné osoby, uznali záväzok a súhlasili s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného

titulu (č.l. 15-16 spisu). Rovnako bolo preukázané, že dňa 18. 11. 2010 uzavrel žalovaný v 1. rade
ako predávajúci, so žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
sporných nehnuteľností za kúpnu cenu 30 600 eur (č.l. 276 spisu). Správa katastra Nitra povolila vklad
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2. rade ako kupujúceho
rozhodnutím číslom V 7269/10 dňa 23. 2. 2011 (č.l. 271 spisu). Následne žalobcovia v 1. a v 2. rade a

žalovanýv2.radeuzavrelidňa6.12.2010nájomnúzmluvunadobuurčitú,šesťmesiacov,sdohodnutou
výškou nájomného 250 eur mesačne a dňa 7. 6. 2011 uzavreli ďalšiu nájomnú zmluvu, na dobu určitú,
na štyri mesiace s rovnakou výškou nájomného. V tejto súvislosti súd prvého stupňa zistil, že žalobcovia
po skončení platnosti tejto zmluvy naďalej predmetné nehnuteľnosti - byt užívajú, pričom nájomné, ani
žiadne poplatky žalovanému v 2. rade neplatia. Žalobkyňa v 1. rade dňa 19. 8. 2009 podala trestné
oznámenie dôvodiac, že G. A. ich uviedla do omylu a mala sa obohatiť na ich úkor, zabránila im v

prečítaní dokladov, ktoré podpisovali u notárky JUDr. Aleny Motyčkovej, vyplatila im čiastku 10 700 eur,
vyplatila podlžnosť v Poštovej banke v sume 4 200 eur a obohatila sa na ich škodu o najmenej 12 100
eur. V priebehu vyšetrovania bola vypočutá aj žalobkyňa v 2. rade vo svojom výsluchu dňa 26. 10. 2010
(č.l. 79 trestného spisu) uviedla, že dokumenty a to kúpnu zmluvu zo dňa 2. 7. 2010, nájomnú zmluvu
zo dňa 2. 7. 2010, plnú moc zo dňa 2. 7. 2010 u notára JUDr. Motyčkovej podpísala dobrovoľne, bez

nátlaku, vedela, čo podpisuje a súhlasila so zastavením trestného stíhania s tým, že náhradu škody si
bude uplatňovať v občiansko-právnom konaní. Taktiež žalobca v 1. rade vo svojom výsluchu zo dňa 2.
11. 2010 (č.l. 82 trestného spisu) vyhlásil, že kúpnu zmluvu, nájomnú zmluvu, plnú moc zo dňa 2. 7.
2010 u notára JUDr. Motyčkovej podpísal dobrovoľne, bez nátlaku a tiež sa podpísal do osvedčovacej
knihy. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. ORP-1286/OEK-

NR-2010 RS zo dňa 4. 11. 2010 bolo po vykonaných vyšetrovacích úkonoch, trestné stíhanie zastavené
z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Okrem vyššie uvedeného súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci
sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a žalovaným

v 1. rade dňa 2. 7. 2010 a zároveň sa domáhajú určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že ide o určovací výrok a teda o určovaciu žalobu podľa
§ 80 písm. c/ OSP, je súd prvého stupňa dospel k záveru, že je treba skúmať jednak vecnú pasívnu
legitimáciu účastníkov konania a jednak naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V časti
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého

právneho žalobcov na takomto určení. Podľa názoru súdu prvého stupňa sa súd otázkou platnosti
kúpnej zmluvy uzavretej dňa 2. 7. 2010 môže zaoberať iba ako otázkou predbežnou, pri rozhodovaní
o žalobnom návrhu v časti určenia, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že ako vlastník nehnuteľností je v liste vlastníctva číslo
XXXX pre katastrálne územie A. zapísaný žalovaný v 2. rade a žalobcovia sa domnievajú, že oni sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností, majú naliehavý právny záujem na takomto určení.
V prípade kladného rozhodnutia súdu, t.j. vyhovenia žalobe, by sa právne postavenie žalobcov v 1. a v 2.
rade zmenilo tak, že by ako bezpodieloví spoluvlastníci boli zapísaní v liste vlastníctva a vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam by získali späť. Uviedol, že z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie A. vyplýva, že ako vlastník sporných nehnuteľností je zapísaný žalovaný v 2. rade, a to titulom

kúpnej zmluvy pod V 7269/10. Žalobcovia ako účastníka konania aj v tejto časti označili žalovaného
v 1. rade, ktorý nie je a v čase podania žaloby nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Z tohto
dôvodu súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nie je vecne pasívne legitimovaným
účastníkom tohto konania a preto je potrebné žalobu voči nemu ako nedôvodne podanú, zamietnuť.
Pasívna vecná legitimácia v tejto časti žalobného návrhu svedčí žalovanému v 2. rade. V tejto časti

žalobného návrhu, t.j. v časti o určenie, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, súd prvého stupňa ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalobcami v 1. a v 2. rade a žalovaným v 1. rade dňa 2. 7. 2010. Konštatoval, že kúpna
zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré pre platnosť kúpnej zmluvy vyžaduje ustanovenie
ust. § 588 Občianskeho zákonníka, t.j. obsahuje označenie tohto právneho úkonu a to jasne, určite,

pomerne veľkým písmom, ako "KÚPNA ZMLUVA", obsahuje označenie strán, tak kupujúceho ako aj
predávajúcich, obsahuje tiež predmet zmluvy, ktorý je jasne, určite a zrozumiteľne špecifikovaný v čl. 1
zmluvy, obsahuje kúpnu cenu, vyhlásenie o pristúpení k zmluve o výkone správy ako aj ďalšie dohodnuté
podmienky. Pri podpisoch kúpnej zmluvy je jasne uvedené, že U. O. je predávajúci, Q. O. je predávajúcaa F. L. je kupujúci. Podpisy predávajúcich, t.j. žalobcov v 1. a v 2. rade boli overené zamestnancom
povereným notárom JUDr. Alenou Motyčkovou. Zmluva po formálnej, ako aj obsahovej stránke obsahuje
všetky podstatné náležitosti vyžadujúce sa pre platnosť kúpnej zmluvy, preto dospel k záveru, že kúpna

zmluva bola platne uzavretá. Zaoberal sa aj tvrdením žalobcov, že kúpnu zmluvu uzavreli v omyle
domnievajúc sa, že uzatvárajú zmluvu o pôžičke. V tejto súvislosti uviedol, že zmluva, ktorú žalobcovia
podpisovalipredorgánomštátu,t.j.prednotárom,jejasneoznačenáako"Kúpnazmluva",ktorépísmená
sa pomerne veľké, pri každom ich mene je uvedené, že U. O. je predávajúci, Q. O. je predávajúca.
Už samotné toto označenie pri ich menách, ktoré podpisovali, muselo navodiť vedomosť o tom, že

podpisujú kúpnu zmluvu. V konaní nebolo preukázané, že žalobcovia v 1. a v 2. rade podpisovali
kúpnu zmluvu pod nátlakom, ale sami prehlásili (napr. v trestnom konaní pri svojom výsluchu), že
kúpnu zmluvu podpísali dobrovoľne. Svoje podpisy na zmluvách nespochybnili. Zároveň poukázal na
právnu teóriu a prax, ktorá vychádza z toho, že konajúca osoba sa môže účinne dovolať podľa ust. §
49a Občianskeho zákonníka podstatného omylu vyvolanej osobu, ktorej bol právny úkon určený, len
ak ide o tzv. ospravedlniteľný omyl, za ktorý možno označiť iba taký omyl, ku ktorému došlo napriek

tomu, že konajúca (mýliaca sa) osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti (že vyvinula obvyklú
starostlivosť), ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať, aby sa
takému omylu vyhla. O ospravedlniteľný omyl ide, ak konajúca (mýliaci sa, v tomto prípade žalobcovia
v prvom a v druhom rade) osoba nemohla rozpoznať skutočný stav veci (zistiť existenciu omylu) ani
potom, čo by vyvinula obvyklú mieru starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať. O ospravedlniteľný

omyl nepochybne nejde, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti
overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu (rozsudok NS ČR z 19.
12. 2002, sp. zn. 30Cdo 1251/2002). O ospravedlniteľný omyl nejde teda vtedy, ak mal konajúci, ktorý
sa dovoláva omylu, možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so
skutočnosťami rozhodnými pre uskutočnenie právneho úkonu. Nemožno totiž akceptovať, že by bolo

možné účinne sa dovolať neplatnosti právneho úkony pre omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka za
situácie, keď by osoba dovolávajúca sa omylu zanedbala objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa
o právnom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami,
náznakmi riešenia, resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu zamýšľaného plánovaného právneho
úkonu. Podľa názoru súdu prvého stupňa v danom prípade je potrebné poukázať na skutočnosť, že

žalobcovia v 1. a v 2. rade za situácie, keď tvrdia, že boli pri podpisovaní kúpnej zmluvy uvedení do
omylu v tom, že podpisujú zmluvu o pôžičke, nevyvinuli dostatočnú starostlivosť pri oboznámení sa so
skutočnosťami a právnym úkonom, ktorý vlastnoručne podpisovali, keď pri podpisovaní nepostupovali s
dostatočnou obozretnosťou. Za situácie, keď zmluva, ktorú podpisovali bola jasne označená ako kúpna
zmluva, keď v závere zmluvy pri ich menách bolo jasne uvedené, že ide o "predávajúceho", je potrebné

skonštatovať, že žalobcovia v 1. a v 2. rade vlastnou nedbanlivosťou, keď mali možnosť overiť si
skutočnosti rozhodujúce, či zmluvu podpíšu, alebo nie, minimálne jej prečítaním a nahliadnutím na prvú
stranu, resp. uvedomením si, čo podpisujú a význam slova "predávajúci", túto zmluvu podpísali. Z týchto
dôvodov nie je možné akceptovať ich tvrdenie o tom, že "nevedeli čo podpisujú, mysliac si, že podpisujú
zmluvu o pôžičke". Bol toho názoru, že už iba vynaložením minimálnej starostlivosti, obozretnosti a

uvedomením si významu slova "predávajúci" im muselo byť zrejmé, že podpisujú kúpnu zmluvu a nie
zmluvu o pôžičke, pretože v tomto prípade by ich postavenie zodpovedalo označeniu "dlžník" a to aj
s poukazom na skutočnosť, že sama žalobkyňa v 2. rade uviedla, že mala už viacero úverov a teda
význam slova "dlžník" jej musel byť známy a muselo jej byť zrejmé, že nejde o totožné označenie s
označením "predávajúci". Tomuto záveru nasvedčovala tiež skutočnosť, že v ten istý deň podpísali so

žalovaným v 1. rade, na ktorého previedli vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti, aj nájomnú zmluvu,
následne platili nájomné, ďalej v ten istý deň podpísali prevzatie kúpnej ceny v sume 27 000 eur, ktorá
skutočnosť bola súdu preukázaná tak príjmovým, ako aj výdavkovým pokladničným dokladom, ďalej
zabezpečili pre prevod týchto nehnuteľností potvrdenie správcu bytového domu o tom, že nemajú žiadne
nedoplatky a taktiež ďalšie následné uzatváranie nájomných zmlúv. Okrem toho žalobcovia v 1. a v

2. rade poskytli žalovanému v 1. rade čestné prehlásenie zo dňa 18. 11. 2010 o tom, že sa vzdávajú
predkupnéhoprávakdanýmnehnuteľnostiam,ktorébolodohodnutévnapadnutejkúpnejzmluve.Pokiaľ
išlo o svedecké výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí v rámci dokazovania, a to H. O., F. O., H. N.,
vzhľadom na ich pomer k žalobcom v 1. a v 2. rade (H. O., F. O. sú synovia žalobcov, H. N. je
partnerkou F. O.), súd prvého stupňa tieto výpovede nepovažoval za vierohodné. Rovnako nepovažoval

za vierohodnú ani výpoveď svedkyne P. M., ktorá sama uviedla, že skutočnosti, o ktorých v danej veci
vypovedala, vedela iba z rozprávania žalobkyne v 2. rade. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní v danej
veci prihliadol na výpovede tak účastníkov konania a svedkov v trestnom konaní. V tejto súvislosti
poukázal na výpoveď žalobkyne v 2. rade zo dňa 26. 10. 2010, v ktorej výpovedi sama uviedla, žedokumenty a to kúpnu zmluvu, nájomnú zmluvu, plnú moc zo dňa 2. 7. 2010 podpísala u notárky JUDr.
Motyčkovej dobrovoľne, bez nátlaku, vedela čo podpisuje a súhlasí so zastavením trestného stíhania.
Záverom poukázal na to, že iné dôkazy, preukazujúce, že posudzovaný právny úkon bol uzavretý v

omyle žalobcov, žalobcovia súdu nepreukázali. S poukazom na dôvody, uvedené v tomto rozhodnutí,
súd prvého stupňa žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol, a to v časti určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie a v časti určenia, že žalobcovia v 1. a v 2. rade
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností ako nedôvodnú. Rozhodnutie o trovách

konania súd prvého stupňa v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP ponechal na samostatné rozhodnutie do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí
žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietali
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. V dôvodoch odvolania žalobcovia uviedli,

že v preskúmavanej veci súd prvého stupňa odôvodnil zamietnutie žaloby nedostatkom naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom tento nedostatok vyvodil zo záveru, že aj
v prípade, ak by súd tomuto žalobnému výroku vyhovel, právne postavenie žalobcov v 1. a 2. rade sa
žiadnym spôsobom nezmení, pretože vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo dotknuté
ďalšouzmenou,keďžalovanýv1.radekúpnouzmluvouzodňa18.11.2010previedolvlastníckeprávona

žalovaného v 2. rade. Poukázali na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplýva, že žalobcovia
sa ocitli v situácii, kedy potrebovali väčší sumu peňazí, pričom danú situáciu sa rozhodli riešiť zmluvou o
pôžičke, o ktorej sprostredkovanie sa postarala Iveta Navar. V danom prípade žalobcovia so žalovaným
v 1. rade namiesto zmluvy o pôžičke podpísali kúpno-predajnú zmluvu. Vychádzali z toho, že tento
„úver“ nie je ničím neznámym. V skutočnosti ide o mechanizmus zmlúv, kedy veriteľ kúpnou zmluvou

kúpi nehnuteľnosť do vlastníctva a ako kúpnu cenu vyplatí dlžníkom dohodnutú pôžičku, s právom
spätnej kúpy nehnuteľnosti, ktorá má nastať v budúcnosti, v prípade ak dlžníci riadne vyplatia splátky
v dohodnutej výške s navýšením. Na základe takejto kúpnej zmluvy sa teda neskôr dlžníci opätovne
stanú vlastníkmi nehnuteľnosti. Z týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že skutočným účelom týchto
právnych úkonov je poskytnutie peňazí dlžníkovi- vlastníkovi nehnuteľnosti - zo strany veriteľa, za

odplatu, vyjadrenú v cene spätného prevodu a v ostatných plneniach dlžníka, ktoré má poskytnúť
veriteľovi až do vykonania spätného prevodu nehnuteľnosti na dlžníka, ako pôvodného vlastníka, teda
že ide o predstierané právne úkony, účelom slúžiace na poskytnutie pôžičky a jej zabezpečenie.
Boli toho názoru, že cieľom predmetnej kúpnej zmluvy bolo vytvorenie systému poskytnutia úveru, či
pôžičky,atoutoformouobísťzákonnéobmedzeniadobrýchmravov,platnépriposkytovanípôžičiekaich

zabezpečení. Poukázali na judikatúru, z ktorej vyplýva, že v takýchto prípadoch ide o absolútne neplatné
právne úkony, pretože takéto právne úkony nespĺňajú náležitosť vážnej vôle, stanovenú ako podmienku
platnosti právneho úkonu v § 37 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Podľa názoru
žalobcov obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku,
ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska

pozitívneho práva nenapadnuteľným. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto chová
podľa práva, ale tak aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. S
poukazom na uvedené žalobcovia považovali kúpnu zmluvu, ktorú uzavreli so žalovaným v 1. rade,
za absolútne neplatnú, v dôsledku čoho nikdy neprestali byť vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. V
nadväznosti na to žalobcovia, vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv,

než sám má, konštatovali, že právne úkony medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade sú
právne irelevantné. Vyslovenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalobcami a žalovaným v
1. rade považovali žalobcovia za kľúčové pre rozhodnutie vo veci samej a nestotožňujú sa s právnym
posúdením veci súdu prvého stupňa. Žalobcovia v 1. a 2. rade právny úkon žalovaného v 1. rade,
ktorý previedol predmetné nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade, považovali za účelový s cieľom

vyhnúť sa vecnej pasívnej legitimácií v prípadnom konaní o určenie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam. Žalobcovia naďalej zotrvali na svojich tvrdeniach, svedčiacich o absolútnej neplatnosti
takto urobeného právneho úkonu, a to z dôvodu obchádzania zákona. Zotrvali na skutočnosti, či boli
alebo neboli dodržané podstatné náležitosti takto urobeného právneho úkonu, a či bol právny úkon
urobený v zákonom ustanovenej forme, sú pre daný prípad nepodstatné. Žalobcovia poukázali na

výpoveď svedkyne G., ktorá výpoveď jednoznačne poukázala na zámer sprostredkovania takýchto
právnych úkonov a síce poskytovanie peňazí, prostredníctvom výkupu nehnuteľností, s možnosťou
spätného odkúpenia takejto nehnuteľnosti. Po vrátení požičanej sumy peňazí s navýšením - novej
kúpnej ceny nehnuteľnosti, si dlžníci kupovali predmetné nehnuteľnosti naspäť do osobného vlastníctva.Okrem toho poukázali na to, že v ten istý deň ako bola podpísaná kúpna zmluva, bolo podpísané aj
splnomocnenie, na základe ktorého si mohol žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojej sestry, resp.
manžela svojej sestry W. O. - svojvoľne meniť obsah uvedenej kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a

žalobcami. Tieto fakty jednoznačne svedčia v prospech tvrdení žalobcov, že sa stali v dôsledku svojej
ťaživej finančnej situácie obeťami organizovanej skupiny ľudí, ktorí ich pod hlavičkou zmluvy o pôžičke,
o ktorej sa žalobcami pred podpísaním zmlúv rokovali, svojím konaním pripravili o ich jediný majetok.
Vytýkali súdu prvého stupňa, že uvedené podstatné fakty vo svojom odôvodnení opomenul vyporiadať
a nevysvetlil ako s nimi naložil.

Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v tomto
prípade určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, spôsobilým a procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, keďže žalobcovia nepreukázali
ani neosvedčili naliehavý právny záujem. Naopak, žalovaný v 2. rade bol toho názoru, že bolo

preukázané, že samotný prevod nehnuteľnosti na nového vlastníka sami žalobcovia nepokladali za
hodný naliehavého právneho záujmu. Prevod nehnuteľností na nového vlastníka, ako v prípade prvého
prevodu na nadobúdateľa žalovaného v 1. rade, tak aj v prípade prevodu na žalovaného v 2. rade,
bol žalobcom známou a osvedčenou skutočnosťou, na ktorú nereagovali. Žalovaný v 2. rade poukázal
na to, že dňa 18.11.2010 čestným prehlásením s osvedčenými podpismi žalobcovia prehlásili, že sa

vzdávajú prednostného práva kúpy predmetných nehnuteľností a súhlasili, aby tieto boli predané tretej
osobe, v tomto prípade žalovanému v 2. rade. V čase po podpise kúpnej zmluvy medzi predávajúcim
F. L. a kupujúcim U. M., navrhovatelia uzatvorili dňa 6.12.2010 nájomnú zmluvu, z ktorej jednoznačne
vyplýva, že navrhovatelia nie sú vlastníkmi uvedených nehnuteľností, ale majú záujem o nájomný vzťah
s novým vlastníkom nehnuteľnosti. Žalovaný v 2. rade vychádzal z toho, že ak prevod nehnuteľnosti

na nového nadobúdateľa, vykonaný v tomto prípade opakovane 2x s plným vedomím navrhovateľov
oni sami nepokladajú za hodný riešenia s naliehavým právnym záujmom, pretože sa nedožadovali
ochrany svojho domnelého práva, nie je možné, aby prípadný ďalší možný prevod bol považovaný za
nebezpečný z hľadiska ich právnej istoty. Ďalším dôvodom vylučujúcim naliehavý právny záujem bola
dohoda účastníkov nájomnej zmluvy zo dňa 6.12.2010 upravená v čl. X. zmluvy, kde je v osobitných

ustanoveniach dohodnuté prednostné právo kúpy v prospech žalobcov. Z uvedeného vyplýva, že v
prípade záujmu žalovaného o ďalší predaj nehnuteľnosti, je žalovaný povinný ponúknuť k predaju
nehnuteľnosť prednostne žalobcom. Žalovaný v 2. rade poukázal na fakt, že rozhodnutím vo veci by sa
nepredišlo ďalším návrhom na začatie konania, keďže kúpna zmluva je záväzkom synalagmatickým,
teda žalovaný v 2. rade mal za to, že nie je možné žiadať vyhlásenie kúpnej zmluvy za neplatnú

a zároveň sa nevysporiadať s vrátením plnenia účastníkovi právneho vzťahu. Znamená to teda, že
ani prípadným vyriešením otázky neplatnosti právneho úkonu, by sa definitívne neodstránila spornosť
vzťahu účastníkov a naďalej by zostali nevyriešené otázky vyporiadania viacerých vzájomných právnych
vzťahov účastníkov, nehovoriac ani o nárokoch banky, ktorá žalovanému v 2. rade poskytla na kúpu
nehnuteľnosti úver. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa je už trestne stíhaná za trestné činy uvedené v

§ 222/1 a § 239/1a,3a, a rodina je predĺžená, nie je predpoklad možnosti vrátenia plnenia účastníkov
právneho úkonu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia vedeli, že podpisujú kúpnu
zmluvu, že ju podpísali dobrovoľne a bez nátlaku a nikto im nebránil si ju prečítať, zároveň je zo
spisového materiálu zrejmé, že sa nejedná ani o omyl v pohnútke. Žalobcovia vedeli, že na poskytnutie
úveru nespĺňajú podmienky a vedeli, že im žiadny úver nemôže byť poskytnutý. Keďže bolo preukázané,

že nebola naplnená ani skutková podstata zákonnej hmotnoprávnej úpravy porušenia právnej normy,
na ktorú sa žalobcovia odvolávali, až po vykonaním dokazovaní a rozhodnutí súdu prvého stupňa sa
žalobcovia uchýlili k tvrdeniu o predstieraných právnych úkonoch, ako dôvodu absolútnej neplatnosti
právnehoúkonuvýlučnezdôkaznejnúdze, žalovanýv2.radetietoichtvrdeniepovažovalzatendenčné,
nepravdivé a ničím podložené. Rovnako sa žalovaný v 2. rade stotožnil s názorom súdu prvého stupňa

aj pokiaľ išlo o otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade. Na rozdiel od žalobcov bol
žalovaný v 2. rade toho názoru, že súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými faktami, ktoré počas
konania vyšli najavo, a ktoré boli relevantné na preukázanie skutkového stavu veci.

Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že považuje odvolacie námietky
žalobcov za nedôvodné, právne nesprávne a za čiastočne rozporné s doterajším obsahom súdneho
spisu, ako aj s vlastnými tvrdeniami samotných žalobcov. Uviedol, že v prejednávanej veci nebol
na strane žalobcov daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení absolútnej neplatnostikúpnej zmluvy zo dňa 2.7.2010, a to s poukazom na formuláciu ďalšieho žalobného návrhu, ktorým sa
žalobcovia domáhali určenia ich vlastníckeho práva k príslušným nehnuteľnostiam. Pokiaľ ide o samotný
obsah kúpnej zmluvy zo dňa 2.7.2010 žalovaný v 1. rade uviedol, že sa jedná o perfektný právny

úkon, ktorý jeho účastníci urobili na základe slobodného a vážneho prejavu vôle, vedomí si právnych
následkov, ktoré sú s takýmto úkonom spojené. Poukázal na to, že minimálne žalobkyňa v 2. rade bola
osobne prítomná aj procesu uzatvárania kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim
a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim. Táto okolnosť nebola pred súdom prvého stupňa ani zo strany
jedného zo žalobcov v 1. a 2. rade žiadnym spôsobom spochybnená, či spochybňovaná. Žalovaný v 1.

rade si preto nevie predstaviť, že za situácie, keby žalobcovia skutočne nemali vôľu uzavrieť kúpnu
zmluvu s jeho osobou v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 2.7.2010. Žalovaný v 1. rade v tejto súvislosti
poukázal aj na skutočnosť, že žalobcovia v rámci svojich výpovedí pred súdom prvého stupňa sami
uviedli, že ani so žalovaným v 1. rade, a ani so žalovaným v 2. rade nikdy nerokovali o poskytnutí pôžičky
a táto im nebola ani o strany žalovaného v 1. rade, a ani zo strany žalovaného v 2. rade nikdy poskytnutá.
Žalobcovia podľa názoru žalovaného v 1. rade sami potvrdili, že nemohli byť zo strany žalovaného v 1.

rade vôbec uvedení do omylu ohľadne okolnosti do akého konkrétneho právneho vzťahu s ním vstupujú
resp.žesamohliodôvodnenedomnievať,žesožalovanýmv1.radeuzatvárajúzmluvuopôžičke,keďže
samotní žalobcovia jednoznačne uviedli, že so žalovaným v 1. rade ani o uzatvorení zmluvy o pôžičke
a ani o poskytnutí akejkoľvek peňažnej pôžičky nikdy nejednali. Preto je podľa názoru žalovaného v 1.
rade úplne vylúčené, aby sa žalobcovia mohli dôvodne domnievať, že so žalovaným v 1. rade vstupujú

do právneho vzťahu zmluvy o pôžičke, resp. do iného právneho vzťahu ako bola predmetná kúpna
zmluva, pretože takáto údajná domnienka žalobcov je v úplnom rozpore aj s ich vlastnými tvrdeniami.
Žalovaný v 1. rade poukázal na svedeckú výpoveď svedkyne Ivety Nawar, a zdôraznil časť svedeckej
výpovede uvedenej svedkyne, v ktorej menovaná jednoznačne napr. uviedla, že žalobkyňa v 2. rade s
uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade výslovne súhlasila. Zároveň menovaná svedkyňa v

rámci svojej svedeckej výpovede jednoznačne uviedla, že žalobcovia boli podľa jej názoru uzrozumení
s tým, že v prípade kúpnej zmluvy ide o predaj bytu v ich vlastníctve. Napokon za celkom nedôvodnú
považoval žalovaný v 1. rade odvolaciu námietku žalobcov v tom smere, že súd prvého stupňa sa
v odôvodnení napadnutého rozsudku nemal vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré v priebehu
konania vyšli najavo. Podľa názoru žalovaného v 1. rade v prípade, ak žalobcovia mali skutočne záujem

skúmať okolnosti udelenia splnomocnenia, s ktorým ani jeden zo žalovaných nemá nič spoločné, bolo
ich zákonnou povinnosťou predložiť súdu prvého stupňa v tomto smere akékoľvek dôkazy, či predložiť
akékoľvek dôkazné návrhy. V danom prípade napadnutá kúpna zmluva je perfektným právnym úkonom,
uzatvoreným podľa skutočnej a vážnej vôle jej účastníkov.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 21. júna 2012 č.k. 14C/268/2011-89 uložil žalobcom
povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 100 eur , do troch dní od
právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 147a ods. 1,2,4, § 119 ods. 2 OSP
konštatujúc, že súd na deň 28.05.2012 nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov
konania a ich právnych zástupcov. Predmetného pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalovaného

v 2. rade a z dôvodu neprítomnosti žalobcov a ich právnej zástupkyne, ktorá podaním zo dňa 25.05.2012
požiadala o odročenie pojednávania, a ktorým ospravedlnila neúčasť na pojednávaní, súd prvého
stupňa pojednávanie odročil na deň 10. 07. 2012. Dňa 05.06.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené
návrh žalovaného v 2. rade, ktorým si uplatnil právo na sumu 100,- eur podľa § 147a ods. 2 OSP.
Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa žalobcov a žalobcovia sa nedostavili na pojednávanie a svoju

neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili podľa § 119 ods. 2 OSP z dôležitého dôvodu, súd prvého
stupňa uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 100 eur
podľa § 147a ods.2 OSP. Poukázal na to, že právna zástupkyňa žalobcov svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnila z dôvodu nedostatku času na prípravu na pojednávanie, pričom tak urobila dva dni
pred konaním pojednávania. Súd prvého stupňa uvedený dôvod neúčasti, nepovažoval za dôvod,

pre ktorý by mala právna zástupkyňa žalobcov znemožnenú možnosť dostaviť sa na pojednávanie.
Uviedol, že plnomocenstvo bolo právnej zástupkyni žalobcov udelené dňa 24.05.2012, teda 3 dni
pred pojednávaním. Túto dobu súd prvého stupňa považoval za dostatočnú na potrebnú prípravu na
pojednávanie v deň 28.05.2012. Dodal, že ak by aj vyhodnotil uvedený dôvod na strane žalobcov, resp.
na strane ich právnej zástupkyne za dôležitý, v zmysle § 147a OSP musí byť žiadosť o odročenie

pojednávania, pre prípad vylúčenia vzniku práva na sumu 100 eur, doručená súdu najneskôr tri dni
pred termínom pojednávania. V danom prípade sa pojednávanie konalo dňa 28.05.2012 a žiadosť
o odročenie pojednávania bola súdu doručená dňa 25.05.2012. Súd prvého stupňa pri zisťovaní
dodržania lehoty troch dní aplikoval na výpočet ustanovenie § 57 ods.1 OSP v zmysle ktorého sa doplynutia lehoty nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak bola žiadosť
o odročenie pojednávania doručená súdu dňa 25.05.2012 nebola doručená najneskôr tri dni pred
termínom pojednávania dňa 28.05.2012. Posledným dňom lehoty na včasné doručenie žiadosti o

odročenie pojednávania tak bol deň 24.05.2012. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa dospel k
záveru, že konaním právnej zástupkyne žalobcov tak bola naplnená skutková podstata uvedená v
ustanovení ust. § 147a ods.2 OSP.

Proti tomuto uzneseniu podali písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali uznesenie

súdu prvého stupňa zmeniť a návrh žalovaného v 2. rade, ktorým si uplatnil právo na sumu 100,- eur
zamietnuť. Namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa . Boli toho názoru, že
nedostatok času na prípravu na pojednávanie je dôležitý dôvod, pre ktorý je možné žiadať o odročenie
pojednávania. Konštatovali, že právny zástupca žalobcov by svojou účasťou a nedostatočnou prípravou
na pojednávanie, ktoré sa konalo 3 dni po prevzatí právneho zastupovania, mohol zmariť pojednávanie.
Z uvedeného dôvodu požiadal súd o odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu pojednávania,

súčasne o tejto skutočnosti upovedomil aj právnych zástupcov žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobcovia
sa nestotožnili s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je doba 3 dní dostatočná na prípravu.
Poukázali na to, že predmetom konania je určovacia žaloba proti dvom žalovaným, pričom zložitosť a
rozsiahlosť spisu v žiadnom prípade neumožňuje kvalifikovanú prípravu na pojednávanie v lehote 3 dní.
Okrem toho ust. § 115 ods. 2 OSP predpokladá 5 dňovú prípravu na pojednávanie. Navyše v tomto

prípade sa nejedná o skutočnosť, kedy je možné aplikovať ust. § 147a ods. 1 resp. ods. 2 OSP, pretože
sa nejedná o prípad, kedy by dôvod zavinil účastník alebo by bola výsledkom náhody. Žalobcovia, ako aj
ich právny zástupca konali a urobili všetky úkony, potrebné k tomu, aby nedošlo k zmareniu vytýčeného
pojednávania.

Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
v plnom rozsahu potvrdiť. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcov, že nedostatok času na prípravu je dôležitý
právny dôvod, pre ktorý je možné žiadať odročenie pojednávania. Poukazujúc na ust. § 147a OSP,
konštatoval, že pre prípad vylúčenia vzniku práva na uplatnenie nároku podľa § 147a ods. 2 OSP, musí
byť žiadosť o odročenie pojednávania doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania.

Pojednávanie sa konalo v pondelok dňa 28.5.2012 a žiadosť o odročenie bola súdu doručená v piatok
25.5.2012. Súd prvého stupňa správne pri zisťovaní dodržania lehoty troch dní aplikoval na výpočet
ust. § 57 ods. 1 OSP. Podľa názoru žalovaného v 2. rade posledným dňom lehoty na včasné doručenie
žiadosti o odročenie pojednávania tak bol deň 24.5.2012. Rovnako nesúhlasil s názorom žalobcov, že
3 dni nie je dostatočný čas na prípravu na pojednávanie. Podľa názoru žalovaného v 2. rade stav, ktorý

vznikol, zavinili žalobcovia, či ich právni zástupcovia ako účastníci.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov
v 1. a 2. rade (§ 212 ods. 1 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa, ako aj konanie ktoré im predchádzalo, a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní

(§ 214 ods.1 OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je treba podľa § 219 ods. 1 OSP
akovecnesprávnepotvrdiťanapadnutéuzneseniejetrebapodľa§220OSPzmeniťanávrhžalovaného
v 2. rade na zaplatenie 100,- eur zamietnuť.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vo veci samej správne zistil skutkový stav a z takto

zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa, a preto
poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zdôrazňuje, že z výsledkov
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia v 1. a v 2. rade dňa 2. 7. 2010 uzavreli písomnú kúpnu
zmluvu so žalovaným v 1. rade (č.l. 9 spisu), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, nachádzajúce v
katastrálnom území A., zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX ako byt č.XX na 8. p. vo vchode o.č. XX,

nachádzajúci sa na adrese: F. XX, A., v obytnom dome súpisné číslo 439. Podľa článku VIII. tejto zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný v 1. rade ako kupujúci uhradí kúpnu cenu vo výške 27.000 eur s
tým, že žalobcovia ako predávajúci podpisom tejto zmluvy potvrdili prepočítanie a prevzatie peňažných
prostriedkov vo výške 27.000 eur. Podpisy účastníkov zmluvy boli overené zamestnancom poverenýmnotárom JUDr. Alenou Motyčkovou. Zaplatenie kúpnej ceny žalovaným v 1. rade ako kupujúcim a
prevzatie tejto kúpnej ceny zo strany žalobcov v sume 27 000,- eur bolo preukázané príjmovým a
výdavkovým pokladničného dokladu zo dňa 2. 7. 2010, podpísaného žalobcami v 1. a 2. rade (č.l. 235

spisu).

V predmetnej veci sa žalobcovia domáhali jednak určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej
medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade dňa 2. 7. 2010 a zároveň sa domáhali aj určenia, že
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Aj podľa názoru odvolacieho súdu

v časti určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem
na takomto určení, keďže otázku neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy súd riešil ako predbežnú v
rámci rozhodovania o žalobnom návrhu týkajúceho sa určenia, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa
správne žalobu žalobcov v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a
žalovaným v prvom rade dňa 2. 7. 2010 pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol.

Otázku neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy súd prvého stupňa následne riešil v rámci rozhodovania
o žalobnom návrhu v časti určenia, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti. Keďže žalobcovia ako účastníka konania aj v tejto časti označili žalovaného
v 1. rade, ktorý nie je a v čase podania žaloby nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, súd prvého
stupňa správne žalobu voči žalovanému v 1. rade ako nedôvodnú pre nedostatok pasívnej legitimácie

na strane žalovaného v 1. rade zamietol.

V časti žalobného návrhu, t.j. v časti o určenie, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, súd prvého stupňa správne ako predbežnú otázku riešil otázku
naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení a otázkou pasívnej vecnej legitimácie

účastníkov konania. V danom prípade ako vlastník sporných nehnuteľností je v liste vlastníctva
číslo XXXX pre katastrálne územie A. zapísaný žalovaný v 2. rade, ktorý je pasívne vecne
legitimovaným účastníkom v žalobe o určenie, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
sporných nehnuteľností a žalobcovia, ktorí sa domnievajú , že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
týchto nehnuteľností, majú naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože v prípade kladného

rozhodnutia súdu, t.j. vyhovenia žalobe, by sa právne postavenie žalobcov v 1. a v 2. rade zmenilo tak,
že by ako bezpodieloví spoluvlastníci boli zapísaní v liste vlastníctva a vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam by získali späť. Následne súd prvého stupňa sa správne zaoberal otázkou platnosti
kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami v 1. a v 2. rade a žalovaným v 1. rade dňa 2. 7. 2010. Odvolací
súd rovnako ako súd prvého stupňa preskúmaním predmetnej kúpnej zmluvy dospel k záveru, že kúpna

zmluva z hľadiska formálneho obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré pre platnosť kúpnej zmluvy
vyžaduje ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka, t.j. obsahuje označenie tohto právneho úkonu
a to jasne, určite, pomerne veľkým písmom, ako "KÚPNA ZMLUVA", obsahuje označenie strán, tak
kupujúceho ako aj predávajúcich, obsahuje tiež predmet zmluvy, ktorý je jasne, určite a zrozumiteľne
špecifikovanývčl.1zmluvy,obsahujekúpnucenu,vyhlásenieopristúpeníkzmluveovýkonesprávyako

aj ďalšie dohodnuté podmienky. Pri podpisoch kúpnej zmluvy je jasne uvedené, že U. O. je predávajúci,
Q. O. je predávajúca a F. L. je kupujúci. Podpisy predávajúcich, t.j. žalobcov v 1. a v 2. rade boli
overené zamestnancom povereným notárom JUDr. Alenou Motyčkovou. Zmluva po formálnej, ako aj
obsahovej stránke obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadujúce sa pre platnosť kúpnej zmluvy, z
ktorého aspektu je potrebné konštatovať, že kúpna zmluva bola platne uzavretá. Súd prvého stupňa

sa správne vyporiadal aj s tvrdením žalobcov, že kúpnu zmluvu uzavreli v omyle domnievajúc sa,
že uzatvárajú zmluvu o pôžičke. Podľa názoru odvolacieho súdu za situácie, keď zmluva, ktorú
žalobcovia podpisovali bola jasne označená ako kúpna zmluva s tým, že v závere zmluvy pri menách
žalobcov bolo jasne uvedené, že ide o "predávajúceho", nemožno akceptovať tvrdenie žalobcov o
tom, že nevedeli čo podpisujú, mysliac si, že podpisujú zmluvu o pôžičke. Žalobcovia v tomto smere

nepreukázali, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy boli uvedení do omylu , domnievajúc, že uzatvárajú
zmluvu o pôžičke. Rovnako tak v tomto smere neprodukovali žiadne dôkazy preukazujúce ich tvrdenia.
Naopak v konaní bolo preukázané, že v ten istý deň ako žalobcovia podpísali so žalovaným v 1. rade
kúpnu zmluvu, uzatvorili aj nájomnú zmluvu, následne platili nájomné, ďalej v ten istý deň podpísali
prevzatie kúpnej ceny v sume 27 000,- eur, ktorá skutočnosť bola súdu preukázaná tak príjmovým, ako

aj výdavkovým pokladničným dokladom, ďalej zabezpečili za účelom prevodu nehnuteľností potvrdenie
správcu bytového domu o tom, že nemajú žiadne nedoplatky a následne uzatvorili ďalšie nájomné
zmluvy. Okrem toho žalobcovia v 1. a v 2. rade poskytli žalovanému v 1. rade čestné prehlásenie zo dňa
18. 11. 2010 o tom, že sa vzdávajú predkupného práva k daným nehnuteľnostiam, ktoré bolo dohodnutév napadnutej kúpnej zmluve. V nadväznosti na uvedené žalobcovia hodnoverne nevysvetlili, prečo
súčasnesuzatvorenímkúpnejzmluvydňa02.07.2010,ktorúpodľanich považovalizapôžičku,podpísali
toho istého dňa , t.j. 02.07.2010 aj nájomnú zmluvu, následne platili nájomné, ďalej v ten istý deň , t.j. dňa

02.07.2010 podpísali prevzatie kúpnej ceny v sume 27 000 eur. Navyše v trestnom konaní vedenom pod
ČVS: ORP 1286/OEK-NR-2010RS bola žalobkyňa v 2. rade dňa 26.10.2010 vypočutá ako poškodená
(č.l. 79 pripojeného vyšetrovacieho spisu) a v rámci výsluchu žalobkyňa v 2. rade sama uviedla, že
dokumenty a to kúpnu zmluvu, nájomnú zmluvu, plnú moc zo dňa 2. 7. 2010 podpísala u notárky JUDr.
Motyčkovej dobrovoľne, bez nátlaku, vedela čo podpisuje a súhlasí so zastavením trestného stíhania.

Zhodne s jej výpoveďou vypovedal v rámci trestného konania aj žalobca v 1. rade, čo vyplýva z obsahu
zápisnice o jeho výsluchu ako poškodeného zo dňa 02. 11. 2010 (č.l. 82 pripojeného vyšetrovacieho
spisu).

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny úkon,
ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie

zmluvy. Návrh zmluvy (oferta) i jeho prijatie (akceptácia) sú jednostranné adresované právne úkony. I pre
tieto jednotlivé jednostranné právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym
zákonníkom všeobecne, a to náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a
náležitosť predmetu právneho úkonu. Týmito posledne uvedenými náležitosťami sú možnosť predmetu
právneho úkonu (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a jeho dovolenosť (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Nedovolenosť právneho úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom. V rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik, alebo ich
plnenie, je výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojím obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu.
Právnymi úkonmi, ktoré zákon obchádzajú, sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému
zákazuzákona,avšaksvojimidôsledkamismerujúkvýsledku,ktorýzákonuodporuje.Vkonaníourčenie

neplatnosti zmluvy tak súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník
viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť
právnehoúkonunastávabezďalšiehozozákonaahľadísanaň,akokebynebolurobený,tátoneplatnosť
nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím
dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na

jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri
posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia
byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl)
a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť
subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).

Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd záver súdu prvého stupňa o platnosti kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 2. 7. 2010 medzi žalobcami v 1. rade a 2. rade a žalovaným v 1. rade za správny.
Žalobcovia v konaní nepreukázali, že sa dopustili ospravedlniteľného omylu, z ktorého dôvodu, podľa
§ 49a Občianskeho zákonníka by mal byť právny úkon - kúpna zmluva, uzavretá medzi žalobcami

v 1. a v 2. rade a žalovaným v 1. rade, neplatným právnym úkonom. Z týchto dôvodov súd prvého
stupňa správne ako nedôvodne podanú zamietol žalobu aj v tejto časti určenia, že žalobcovia v
1. a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Iné dôvody absolútnej neplatnosti,
ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi),
žalobcovia v konaní nepreukázali, a preto neuniesli v tomto smere dôkazné bremeno, ktoré ich

zaťažovalo. V konaní nebolo preukázané, že žalovaní konali v rozpore s dobrými mravmi a nebolo
preukázané ani to, že k uzatvoreniu napadnutej kúpnej zmluvy došlo zo strany žalobcov v tiesni
za nápadne nevýhodných podmienok. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní opätovne vypočul
žalobcov na okolnosti uzatvorenia napadnutej kúpnej zmluvy , pričom z výpovede žalobkyne vyplynulo,
že dohodnuté bolo tak, že do 3 mesiacov vráti požičanú sumu a byt sa naspäť prevedenie na žalobcov.

Z tohto vyjadrenia žalobkyne v 2. rade možno prijať záver, že žalobcovia mali vedomosť o tom, že
uzatvárajú kúpnu zmluvu a tiež o tom, že na základe tejto zmluvy príde k prevodu vlastníctva k bytu.
Spoliehali sa však na to, že získaním pôžičky a vyplatením dlhu, následne byt odkúpia do svojho
vlastníctva, čo sa im nepodarilo. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že im nebola vyplatená celá kúpna cena
odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť samá o sebe nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa v konaní nezistil žiadne dôvody, na základe ktorých
by bolo možné konštatovať absolútnu a ani relatívnu neplatnosť posudzovanej kúpnej zmluvy, preto
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.Predmetom odvolacieho konania bolo tiež napadnuté uznesenia súdu zo dňa 21. júna 2012 č.k.
14C/268/2011-89, ktorým súd uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade spoločne a
nerozdielne sumu 100 eur , do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil

§ 147a ods. 1,2,4, § 119 ods. 2 OSP konštatujúc, že konaním právnej zástupkyne žalobcov bola
naplnená skutková podstata uvedená v ustanovení § 147a ods.2 OSP ,pretože jej žiadosť o odročenie
pojednávania doručená súdu dňa 25.05.2012 nebola doručená najneskôr tri dni pred termínom
pojednávania dňa 28.05.2012.

Podľa § 147a ods. 1 OSP ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti
účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu
prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od
neho požadovať sumu 15 eur.

Podľa § 147a ods. 2 OSP účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo

odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od
účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.

Podľa § 147a ods. 3 OSP právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené
pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka

vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému
advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia
je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako
protistrana.

Podľa § 147a ods. 4 OSP právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil
povinnosť podľa § 119 ods. 2 a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom
pojednávania.

Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcov proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne nesprávne. Z obsahu spisu vyplýva,
že právna zástupkyňa žalobcov JUDr. Petra Baňáková dňa 24.05.2012 prevzala právne zastupovanie
žalobcov na základe plnomocenstva udeleného žalobcami dňa 24.05.2012 a v súlade s rozhodnutím
Centra právnej pomoci zo dňa 03.04.2012 (č.l. 83 a 84 spisu) s tým, že vzhľadom rozsiahlosť a zložitosť
veci a čas potrebný na jej naštudovanie ako aj na prípravu na pojednávanie ospravedlnila svoju neúčasť,

ako aj neúčasť žalobcov na pojednávaní, ktoré sa malo konať dňa 28.05.2012 a žiadala o odročenie
pojednávania. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti
dospel k záveru, že konaním právnej zástupkyne žalobcov nebola naplnená skutková podstata uvedená
v ustanovení § 147a ods.2 OSP . V danom prípade právna zástupkyňa žalobcov prevzala právne
zastupovanie žalobcov dňa 24.05.2012 a už nasledujúceho dňa t.j. 25.04.2012 uvedenú skutočnosť

oznámila súdu prvého stupňa a žiadala o odročenie pojednávania. Nie je preto možné prijať záver, že
právna zástupkyňa žalobcov nejakým spôsobom zavinila odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu,
pretože nasledujúci deň po prevzatí zastúpenia informovala o tejto skutočnosti súd a zároveň požiadala
o odročenie pojednávania, pretože sa na pojednávanie musela pripraviť. Z obsahu spisu vyplýva aj to,
že dňa 24. 5. 2012, kedy žalobcovia udelili právnej zástupkyni JUDr. Petre Baňákovej plnomocenstvo,

nazrela právna zástupkyňa do súdneho spisu vedeného v tejto veci a požiadala súd prvého stupňa
o vyhotovenia fotokópií . Nasledujúci deň t.j. dňa 25. 4. 2012 požiadala písomne súd o odročenie
pojednávania vzhľadom na rozsiahlosť a zložitosť veci o čom informovala aj právnych zástupcov
žalovaných. Z uvedeného vyplýva, že právna zástupkyňa ihneď po udelení plnomocenstva bezodkladne
požiadalaoodročeniepojednávania, zdôvodupotrebyoboznámiťsasvecou,abymohlakvalifikovaným

spôsobomposkytnúťprávnupomoc. Vjejpostupeodvolacísúdnezistilzavinenieapojednávanienebolo
odročené ani z dôvodu, ktorý bol výsledkom náhody , ktorá sa prihodila na strane právnej zástupkyne
žalobcov. Z uvedeného dôvodu neboli podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky na
postup podľa § 147a ods. 2 OSP. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa
§ 220 OSP zmenil tak, že návrh žalovaného v 2. rade na zaplatenie 100,- eur zamietol.

O trovách celého konania vrátane odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 151 ods.
3 a § 224 ods. 4 OSP samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.