Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223773
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112223773.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene
ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti odporcovi:
Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/284/2012-73 zo dňa 11.09.2013,

takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania, ktorým sa voči
odporcovi domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným

súdom v exekučných konaniach tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. nerozhodnutím o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote; náhradu trov konania odporcovi
nepriznal. Okresný súd v priebehu konania spojil 18 vecí rovnakých účastníkov na spoločné konanie,
ktoré ďalej viedol pod sp. zn. 9C/284/2012. Okresný súd vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými
spismi týkajúcimi sa jednotlivých spojených konaní a zistil, že (1) konanie pred spojením vedené pod sp.
zn. 9C/291/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 3Er/968/2003, kde bol návrh na zmenu exekútora
doručený súdu dňa 28.10.2009 a súd návrhu vyhovel rozhodnutím zo dňa 07.01.2010; (2) konanie

pred spojením vedené pod sp. zn. 9C/292/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 3Er/1185/2003,
kde bol návrh na zmenu exekútora doručený súdu dňa 28.10.2009 a súd návrhu vyhovel rozhodnutím
zo dňa 07.01.2010; (3) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 9C/296/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 2Er/723/2005, kde bol návrh na zmenu exekútora doručený súdu dňa 28.10.2009 a
súd návrhu vyhovel rozhodnutím zo dňa 18.01.2010; (4) konanie pred spojením vedené pod sp. zn.
9C/299/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 1Er/527/2002, kde bol návrh na zmenu exekútora
doručený súdu 28.10.2009 a súd návrhu vyhovel rozhodnutím zo dňa 01.02.2010; (5) konanie pred

spojením vedené pod sp. zn. 9C/286/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 1Er/1387/2006, kde
exekučné konanie začalo v roku 2006; na návrh oprávneného súd pôvodne poveril výkonom exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, na návrh oprávneného zo dňa 02.11.2009 súd vyhovel žiadosti
oprávneného a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého uznesením zodňa 07.05.2010; uznesením zo dňa 10.04.2012 bola exekúcia zastavená z dôvodu, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul bola považovaná za neprijateľnú; krajský súd
na odvolanie oprávneného rozhodnutie o zastavení exekúcie potvrdil dňom 27.02.2013; (6) konanie

pred spojením vedené pod sp. zn. 9C/284/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 2Er/848/2003,
kde bol návrh na zmenu exekútora doručený súdu dňa 02.11.2009 a súd o návrhu rozhodol dňa
12.01.2010 tak, že návrh na zmenu exekútora zamietol a exekúciu vyhlásil za neprípustnú; krajský súd
rozhodnutie exekučného súdu potvrdil; (7) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 9C/288/2012
sa týka exekučného konania sp. zn. 1Er/711/2006, kde bol návrh na zmenu exekútora doručený súdu

dňa 02.09.2010 a súd návrh zamietol rozhodnutím zo dňa 28.12.2010, ktorým súčasne exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju; (8) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 9C/287/2012 sa
týka exekučného konania sp. zn. 2Er/1386/2006, kde bol návrh na zmenu exekútora doručený súdu
dňa 02.11.2009 a súd o návrhu nerozhodol, ale dňa 26.07.2010 exekúciu zastavil pre neprípustnosť;
krajský súd rozhodnutie potvrdil; (9) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 9C/290/2012 sa týka
exekučného konania sp. zn. 1Er/845/2006, kde bol návrh na zmenu exekútora doručený súdu dňa

02.09.2010 a súd návrh zamietol rozhodnutím zo dňa 28.12.2010, ktorým bola exekúcia vyhlásená za
neprípustnú a konanie bolo zastavené; (10) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 9C/293/2012 sa
týka exekučného konania sp. zn. 1Er/14/2007, kde bol návrh na zmenu exekútora doručený súdu dňa
02.09.2010 a súd návrh zamietol rozhodnutím zo dňa 11.01.2011, ktorým bola exekúcia zastavená pre
neprípustnosť;(11)konaniepredspojenímvedenépodsp.zn.9C/284/2012satýkaexekučnéhokonania

sp. zn. 1Er/14/2007, kde bol návrh na zmenu exekútora doručený súdu dňa 02.09.2010 a súd návrh
zamietolrozhodnutímzodňa11.01.2011aexekúciuzastavil;(12)konaniepredspojenímvedenépodsp.
zn. 9C/295/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 4Er/259/2006, kde bol návrh na zmenu exekútora
doručený súdu dňa 28.10.2009 a súd návrh zamietol rozhodnutím zo dňa 12.01.2010, keď súčasne
exekúciu zastavil pre neprípustnosť; (13) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 9C/297/2012 sa

týka exekučného konania sp. zn. 3Er/1129/2005, kde bol návrh na zmenu exekútora doručený súdu
dňa 28.10.2009 a súd návrh zamietol rozhodnutím zo dňa 27.01.2010, keď súčasne exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a konanie zastavil; (14) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 9C/302/2012 sa
týka exekučného konania sp. zn. 2Er/713/2006, kde bol návrh na zmenu exekútora doručený súdu
dňa 02.09.2010 a súd návrh zamietol rozhodnutím zo dňa 28.12.2010, keď súčasne exekúciu vyhlásil

za neprípustnú; (15) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 9C/300/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 4Er/14/2007, kde bol návrh na zmenu exekútora doručený súdu dňa 02.09.2010 a súd
exekúciuzastavilpreneprípustnosťrozhodnutímzodňa04.03.2011;(16)konaniepredspojenímvedené
pod sp. zn. 9C/304/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 3Er/208/2004, kde bol návrh na zmenu
exekútora doručený súdu dňa 27.08.2010 a súd rozhodnutím zo dňa 08.08.2011 exekúciu zastavil

pre neprípustnosť; (17) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 9C/298/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 3Er/1470/2004, kde bol návrh na zmenu exekútora doručený súdu dňa 28.10.2009 a
súd návrh zamietol rozhodnutím zo dňa 28.01.2010, keď súčasne exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
zastavil ju; (18) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 9C/287/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 2Er/1386/2006, kde bol návrh na zmenu exekútora doručený súdu dňa 02.11.2009 a súd o

návrhu nerozhodol, ale dňa 26.07.2010 exekúciu zastavil pre neprípustnosť. Okresný súd uviedol, že
zákonnátridsaťdňoválehotanarozhodnutieonávrhunazmenuexekútoraboladoExekučnéhoporiadku
zavedenáažsúčinnosťouod01.09.2005,keďdovtedynebolastanovenážiadnalehotanarozhodnutieo
návrhu na zmenu exekútora. Na základe uvedeného vyslovil záver, že v exekučných konaniach začatých
do 31.08.2005 nebola stanovená žiadna lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora bez ohľadu

na to, kedy bol návrh doručený exekučnému súdu; takýmito konaniami boli konania označené pod bodmi
1 až 4 (9C/191/2012, 9C/292/2012, 9C/296/2012 a 9C/299/2012), 16 (9C/304/2012) a 17 (9C/298/2012);
pre nepreukázanie tvrdeného porušenia povinnosti exekučného súdu rozhodnúť o návrhu na zmenu
exekútora okresný súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Ďalej okresný súd poukázal na
to, že v exekučných konaniach začatých po 01.09.2005 sa vyžadovalo, aby exekučný súd o návrhu na

zmenu exekútora rozhodol v lehote tridsiatich dní od jeho doručenia. K zamietnutiu návrhu na zmenu
exekútora a následnému zastaveniu exekúcie došlo v prípadoch označených bodmi 6 (9C/284/2012),
7 (9C/288/2012), 9 (9C/290/2012), 10 až 14 (9C/293/2012, 9C/284/2012, 9C/295/2012, 9C/297/2012 a
9C/302/2012) a 17 (9C/298/2012); súčasne v týchto prípadoch došlo aj k zastaveniu exekúcie pre jej
neprípustnosť. Od márneho uplynutia tridsaťdňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora

do jeho zamietnutia a zastavenia exekúcie uplynula v prípadoch označených bodom 6 (9C/284/2012)
lehota 1 mesiac, bodom 7 (9C/288/2012), 9 (9C/290/2012), 10 (9C/293/2012), 11 (9C/284/2012) a
14 (9C/302/2012) lehota 3 mesiace, bodom 12 (9C/295/2012) lehota 1 a pol mesiaca a bodom 13
(9C/297/2012) lehota 2 mesiace; vo veciach označených bodmi 8 (9C/287/2012), 15 (9C/300/2012), 16(9C/304/2012) a 18 (9C/287/2012) exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora a exekučné
konanie zastavil pre neprípustnosť; v prípade označenom bodom 8 (9C/287/2012) v lehote 7 mesiacov
od uplynutia tridsaťdňovej lehoty od podania návrhu na zmenu exekútora, bodom 15 (9C/300/2012)

v lehote 5 mesiacov, bodom 16 (9C/304/2012) ešte pred doručením návrhu na zmenu exekútora a
bodom 18 (9C/287/2012) v lehote 7 a pol mesiaca od doručenia návrhu; vo veci označenej bodom
5 (9C/286/2012) súd rozhodol o návrhu na zmenu exekútora po uplynutí 5 mesiacov od doručenia
tohto návrhu, následne však exekúciu zastavil pre neprípustnosť. Okresný súd poukázal na judikatúru
ústavného súdu, v zmysle ktorej pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov sa prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone, ale ich nedodržiavanie
sa automaticky nepovažuje za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch
sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci; v prípadoch označených bodmi 5 (9C/286/2012), 6 až
15 (9C/284/2012, 9C/288/2012, 9C/287/2012, 9C/290/2012, 9C/293/2012, 9C/284/2012, 9C/295/2012,
9C/297/2012, 9C/302/2012, 9C/300/2012) a 18 (9C/287/2012) došlo po podaní návrhu na zmenu
exekútora k zastaveniu exekúcie pre jej neprípustnosť; vo všetkých exekučných konaniach sa jednalo

o výkon rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý rozhodol o nárokoch navrhovateľa vyplývajúcich
zo spotrebiteľských zmlúv; exekučný súd bol nielen oprávnený ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu a to v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, nielen v rámci
rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a mohol tak urobiť na návrh ako aj bez návrhu.
Exekučný súd sa musel predovšetkým zaoberať otázkou prípustnosti exekúcie a nie návrhom na zmenu

exekútora, ktorý návrh sa stal bezpredmetný po zistení, že nariadená exekúcia je neprípustná; podľa
okresného súdu nie je potom rozhodujúce, či a v akej lehote bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu na
zmenu exekútora, keď samotné exekučné konanie bolo zastavené pre neprípustnosť spôsobenú na
strane samotného oprávneného. Okresný súd poukázal aj na skutočnosť, že až do poverenia nového
exekútora vykonaním exekúcie ostáva v účinnosti poverenie pôvodného exekútora, ktorý je nielen

oprávnený ale aj povinný vykonávať exekúciu v prospech oprávneného. Na základe uvedeného okresný
súd uzavrel, že ani v prípadoch prekročenia tridsaťdňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu
exekútora nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a ani v príčinnej súvislosti s prekročením
tejto lehoty nemohlo dôjsť k vzniku tvrdenej škody. Okresný súd uzavrel, že nemal preukázaný tvrdený
nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu

za škodu a svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a § 44 Exekučného poriadku; o trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonnépodmienky.Trvalnaosobnejúčastijehoprávnehozástupcunapojednávaní,ktorébudevedené
nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože

sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd
založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia
okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi
uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie
v jeho neprítomnosti a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia

dôvodu určil sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v
zákonnej lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie
jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej
lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec
nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Po rozhodnutí okresného napadnutým rozsudkom a podaní odvolania doručil navrhovateľ dňa
12.11.2013 okresnému súdu písomné podanie zo dňa 05.09.2013 (č.l. 98-99 spisu), ktorým navrhol

konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho ústavnej
sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu nadriadeného o nevylúčení zákonného sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci; k podaniu pripojil ústavnú sťažnosť zo dňa 10.01.2013 (č.l.
100-103 spisu) podanú proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2NcC/12/2012 zo dňa11.10.2012, ktoré sa malo týkať konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 9C/284/2012. Odvolací
súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania nie je dôvodný. Zo spisu okresného
súdu vyplýva, že o námietke zaujatosti proti sudcom okresného súdu vznesenej navrhovateľom v

prejednávanej veci rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 2NcC/9/2012 zo dňa 11.10.2012 s tým,
že zákonného sudcu, ktorý prejednával a rozhodoval vec a ktorý vyhlásil aj napadnutý rozsudok
z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Predložená sťažnosť navrhovateľa
adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky sa má týkať uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 2NcC/12/2012. Rozhodnutie krajského súdu ako súdu nadriadeného pod takouto

spisovou značkou vydané nebolo z dôvodu, že konanie o námietkach zaujatosti vedené aj pod sp. zn.
2NcC/12/2012 spojil krajský súd na spoločné konanie pod sp. zn. 2NcC/9/2012 a práve uznesením pod
sp. zn. 2NcC/9/2012 zo dňa 11.10.2012 rozhodol aj o tom, ktorí sudcovia sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 9C/284/2012. Odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvod na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený
sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych

a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to
vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožnej veci napr. sp.
zn. I.ÚS/89/2013 zo dňa 06.02.2013 alebo sp. zn. I.ÚS/92/2013 zo dňa 13.02.2013, ktorými sťažnosti

navrhovateľa proti uzneseniam nadriadeného súdu, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov
okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci, ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie. Odvolací súd dospel súčasne
k záveru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože
neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tejto

veci; samotné tvrdené podanie ústavnej sťažnosti navrhovateľom nie je dôvodom, ktorý by zakladal
obligatórnu povinnosť prerušiť konanie, pretože v danom prípade ide o otázku procesného charakteru
(zaujatosť sudcu), ktorá nemá priamy dopad na posúdenie nároku navrhovateľa, t.j. nemá priamy súvis
s vyriešením sporu vo veci samej a teda nejde o prejudiciálnu otázku, od vyriešenia ktorej priamo závisí
výsledok sporu. Z uvedených dôvodov odvolací súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania ako

nedôvodný zamietol.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhmi na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi
domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako
exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. nerozhodnutím
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote; navrhovateľ v každom konaní

navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom okresného súdu. Uznesením č.k.
9C/284/2012-60 zo dňa 26.07.2013 spojil okresný súd konania vedené pod sp. zn. 9C/284/2012, sp. zn.
9C/286/2012, sp. zn. 9C/287/2012, sp. zn. 9C/288/2012, sp. zn. 9C/290/2012, sp. zn. 9C/291/2012, sp.
zn. 9C/292/2012, sp. zn. 9C/293/2012, sp. zn. 9C/295/2012, sp. zn. 9C/296/2012, sp. zn. 9C/297/2012,
sp. zn. 9C/298/2012, sp. zn. 9C/299/2012, sp. zn. 9C/302/2012, sp. zn. 9C/304/2012 a sp. zn.

9C/300/2012 na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 9C/284/2012; uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2013. Priamo v jednotlivých návrhoch na začatie konania vzniesol
navrhovateľ námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený
súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania v žiadnej zo spojených vecí nevylúčil.
Okresný súd doručil návrhy navrhovateľa odporcovi na vyjadrenie; obidvom účastníkom konania doručil

písomné poučenie účastníka konania okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.; vyjadrenie odporcu
k návrhu doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa. Na prejednanie veci samej nariadil
okresný súd pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu navrhovateľa a zástupcu
odporcu; účastníci konania ani ich zástupcovia sa na pojednávanie nedostavili, okresný súd uznesenímvyhláseným do zápisnice o pojednávaní nariadil vykonanie pojednávania v neprítomnosti účastníkov
konania a ich zástupcov; následne vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi, vyhlásil
dokazovanie za skončené a verejne vyhlásil napadnutý rozsudok. K jednotlivým spisom okresného súdu

boli v čase pojednávania pripojené v napadnutom rozsudku uvedené konkrétne exekučné spisy ohľadne
exekučných konaní, v ktorých mala byť navrhovateľovi podľa návrhu nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľa odvolací súd udáva, že okresný

súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu
o nenaplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahu
za správny, pretože navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v
spornom exekučnom konaní. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa

viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými
v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.

Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.

3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011zodňa27.04.2012).Onavrhovateľomvznesenejnámietkezaujatostizákonnéhosudcu
riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil; zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenia nadriadeného súdu v jednotlivých
spojených veciach boli účastníkom riadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu

navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučnými spismi v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a
porušil jeho právo na kontradiktórne konanie tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na

pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne prostredníctvom pošty a
včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Na vykonanie pojednávania
v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa preto boli podľa odvolacieho súdu splnené
zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže
dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred

súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však pozostávalo len s oboznámením sa s
exekučnými spismi, ktoré ako dôkaz navrhol vykonať samotný navrhovateľ priamo v návrhoch na začatie
konania s tým, že navrhovateľ bol účastníkom uvedených exekučných konaní a teda obsah exekučných
spisov z hľadiska tvrdených skutočností o dobe od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora do

rozhodnutia exekučného súdu o jeho zamietnutí, resp. do iného rozhodnutia, mu bol nepochybne známy,
pretože z exekučných spisov vyplýva, že všetky rozhodnutia boli navrhovateľovi riadne doručené. Iné
dokazovanie okresný súd nevykonal. Odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že v
tomto rozsahu vykonané dokazovanie je dostatočné na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ navrhovateľv odvolaní namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu, je potrebné pripustiť, že zo
spisu vyplýva, že vyjadrenie odporcu k návrhu bolo navrhovateľovi doručené pred pojednávaním cestou
jeho právneho zástupcu.

Navrhovateľ v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote.
Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o návrhoch na zmenu súdneho exekútora

ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Odvolací súd sa s argumentáciou navrhovateľa nestotožnil, pretože navrhovateľ nepreukázal nesprávny
úradný postup exekučného súdu (existenciu prieťahov v súdnom konaní), čo je základný predpoklad
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ťažisko argumentácie navrhovateľa
o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že súd si nesplnil zákonnú
povinnosť, pretože o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol do tridsiatich dní od doručenia

návrhu na súd, čím konal so zbytočnými prieťahmi a rozhodnutie o zmene súdneho exekútora vydal
po veľmi dlhom čase. Z jednotlivých pripojených exekučných spisov odvolací súd v zhode s okresným
súdom zistil, že vec sp. zn. 9C/284/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 2Er/848/2003, kde návrh
na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 02.11.2009 a exekučný súd ho zamietol uznesením zo
dňa 12.01.2010, ktorým súčasne exekúciu pre neprípustnosť zastavil; vec sp. zn. 9C/286/2012 sa týka

exekučného konania sp. zn. 1Er/1387/2006, kde návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa
02.11.2009 a exekučný súd mu vyhovel uznesením zo dňa 07.05.2010; vec sp. zn. 9C/287/2012 sa
týka exekučného konania sp. zn. 2Er/1386/2006, kde návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa
02.11.2009 a exekučný súd o ňom síce nerozhodol, ale uznesením zo dňa 26.07.2010 exekúciu pre
neprípustnosť zastavil; vec sp. zn. 9C/288/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 1Er/711/2006, kde

návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 06.09.2010 a exekučný súd ho zamietol uznesením
zo dňa 28.12.2010, ktorým súčasne exekúciu pre neprípustnosť zastavil; vec sp. zn. 9C/290/2012 sa
týka exekučného konania sp. zn. 1Er/845/2006, kde návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa
06.09.2010 a exekučný súd ho zamietol uznesením zo dňa 28.12.2010, ktorým súčasne exekúciu pre
neprípustnosť zastavil; vec sp. zn. 9C/291/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 3Er/968/2003, kde

návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 02.11.2009 a exekučný súd mu vyhovel uznesením
zo dňa 07.01.2010; vec sp. zn. 9C/292/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 3Er/1185/2003, kde
návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 02.11.2009 a exekučný súd mu vyhovel uznesením
zo dňa 07.01.2010; vec sp. zn. 9C/293/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 1Er/14/2007, kde
návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 06.09.2010 a exekučný súd ho zamietol uznesením

zo dňa 11.01.2011, ktorým súčasne exekúciu pre neprípustnosť zastavil; vec sp. zn. 9C/295/2012 sa
týka exekučného konania sp. zn. 4Er/259/2006, kde návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa
02.11.2009 a exekučný súd ho zamietol uznesením zo dňa 12.01.2010, ktorým súčasne exekúciu pre
neprípustnosť zastavil; vec sp. zn. 9C/296/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 2Er/723/2005, kde
návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 02.11.2009 a exekučný súd mu vyhovel uznesením

zo dňa 18.01.2010; vec sp. zn. 9C/297/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 3Er/1129/2005, kde
návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 02.11.2009 a exekučný súd ho zamietol uznesením
zo dňa 27.01.2010, ktorým súčasne exekúciu pre neprípustnosť zastavil; vec sp. zn. 9C/298/2012 sa
týka exekučného konania sp. zn. 3Er/1470/2004, kde návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa
02.11.2009 a exekučný súd ho zamietol uznesením zo dňa 28.01.2010, ktorým súčasne exekúciu pre

neprípustnosť zastavil; vec sp. zn. 9C/299/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 1Er/527/2002, kde
návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 02.11.2009 a exekučný súd mu vyhovel uznesením
zo dňa 01.02.2010; vec sp. zn. 9C/300/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 4Er/14/2007, kde
návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 02.09.2010 a exekučný súd o ňom síce nerozhodol,
ale uznesením zo dňa 04.03.2011 exekúciu pre neprípustnosť zastavil; vec sp. zn. 9C/302/2012 sa

týka exekučného konania sp. zn. 2Er/713/2006, kde návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa
06.09.2010 a exekučný súd ho zamietol uznesením zo dňa 28.12.2010, ktorým súčasne exekúciu pre
neprípustnosť zastavil; vec sp. zn. 9C/304/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 3Er/208/2004, kde
návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 27.08.2010 a exekučný súd o ňom síce nerozhodol,
ale uznesením zo dňa 08.08.2011 exekúciu pre neprípustnosť zastavil. Okresný súd vyslovil správny

záver, že v exekučných konaniach začatých do 31.08.2005 zákon neupravoval lehotu na rozhodnutie
o návrhu na zmenu súdneho exekútora, povinnosťou exekučného súdu bolo preto o ňom rozhodnúť v
primeranej lehote, čo bolo v prípade konaní vedených pred spojením pod sp. zn. 9C/284/2012, sp. zn.
9C/291/2012, sp. zn. 9C/292/2012, sp. zn. 9C/298/2012, sp. zn. 9C/299/2012 a sp. zn. 9C/304/2012splnené (exekučný súd o návrhoch rozhodol v lehote nie dlhšej ako 12 mesiacov). Ostatné exekučné
konania začali po 01.09.2005, kedy zákon na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora upravoval
lehotu tridsiatich dní od doručenia návrhu. Samotné nedodržanie uvedenej lehoty neznamená záver

o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, pretože treba prihliadnuť na osobitnosti každej
posudzovanej veci. Odvolací súd k argumentácii navrhovateľa udáva, že ani prípadné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty nemožno posudzovať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré
v daných veciach mali vplyv na rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora; je potrebné prihliadať
na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak ako to učinil okresný súd. Odvolací súd súhlasí s názorom

okresného súdu, že nebolo hospodárne rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora skôr než súd vyriešil
podstatnú otázku prípustnosti exekúcie. O návrhoch navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho
exekútora v ostatných posudzovaných veciach preto rozhodol okresný súd v primeranej lehote (táto
lehota v žiadnom z posudzovaných prípadov neprekročila 12 mesiacov). V súlade s ústavným súdom
odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje
pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na

vykonanie úkonu súdu (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II. ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013). Len pre úplnosť
odvolací súd dodáva, že okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že posudzoval 18 spojených vecí;
spojených vecí však bolo správne 16 a okresný súd dve zo spojených vecí (sp. zn. 9C/287/2012 a sp.
zn. 9C/293/2012) posudzoval duplicitne (body 10 a 11, resp. body 8 a 18 v odôvodnení napadnutého

rozsudku); uvedená nesprávnosť však nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Za nesprávny úradný postup exekučného súdu nie je možné považovať ani to, že po doručení návrhu
na zmenu súdneho exekútora v niektorých prípadoch pristúpil k skúmaniu otázky, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna

prax dospela k ustálenému záveru, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto
štádiu (a kedykoľvek neskôr) z vlastnej iniciatívy riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu
bola založená platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou ako podmienku materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, keď týmto postupom nedochádza k preskúmaniu vecnej správnosti predloženého

exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul je
v súlade so zákonom; ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby
zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou rozhodcovskou zmluvou viazaná, t.j. exekučný súd je
povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (porovnaj napríklad uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 uverejnené v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2012, sp. zn.
3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 uverejnené v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/2013 a sp. zn.

5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 4Cdo/88/2013 zo
dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zo dňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013
a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa

22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09.12.2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03.03.2011
ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti Ivete
Korčkovskej zo dňa 16.11.2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej
veci s tým, že rovnaké závery platia aj pre exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica.

Nakoniec navrhovateľ v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,
ktorý sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v
tomto smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko
navrhovateľ v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti
odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),

v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade
nespôsobuje navrhovateľom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom odporcu v konaní, ktorý však žiadne trovy konania nežiadal

nahradiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca

bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však odporca neurobil žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania proti navrhovateľovi nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.