Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010992
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3114010992.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Petra Tótha a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému M. W. pre zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. b/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 11. septembra 2014 odvolanie prokurátora
Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. júla 2014, sp. zn.

6T/73/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.júla 2014, sp. zn. 6T/73/2014, bol obžalovaný M. W.
uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/,
písm. c/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

najmenej od apríla 2012 až do marca 2014 trýznil svoju matku poškodenú V. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. H., C. XXX/XX s ktorou žil v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v H. H., C. XXX/XX a to
takým spôsobom, že ju fyzicky napádal, vyhrážal sa jej bitkou, ponižoval ju, vulgárne a oplzlo jej nadával,
vykrikoval na ňu „aby zdochla“, čím u nej vyvolával stres a strach, taktiež jej bral peniaze z dôchodku,
ktoré míňal pre svoju potrebu v dôsledku čoho nemala poškodená dosť finančných prostriedkov na

stravu pre seba a na svoje potreby, na čo bola nútená chodiť pýtať jedlo a peniaze od susedov a
známych, tiež bola obvineným nútená žobrať peniaze na alkohol a cigarety pre obvineného, vzhľadom
na to, že sa jej obvinený vyhrážal a nadával jej, bola nútená odísť z domu z obavy o svoj život, čím
poškodenej obvinený spôsoboval svojím konaním fyzické a psychické utrpenie, ktoré ohrozuje jej fyzické
a psychické zdravie.

Za tento trestný čin bol obžalovaný M. W. odsúdený podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na §
36 písm. l/ Tr.zák. a za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6
mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. obžalovanému bolo uložené aj ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadol odvolaním prokurátor okresnej prokuratúry podaným proti výrokom o uloženom treste v
neprospech obžalovaného. V písomnom odôvodnení poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva, že predseda senátu uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody pod
dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, nakoľko súd zohľadnil poľahčujúcu okolnosť, že
obžalovaný sa tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní k svojej trestnej činnosti v plnom

rozsahu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Zároveň zohľadnil skutočnosť, že na obžalovaného
sa hľadí, akoby nebol odsúdený, priestupkovo nebol nikdy riešený a svojej trestnej činnosti sa dopustilv stave zmenšenej príčetnosti v dôsledku požívania alkoholu a jeho pobyt na slobode by mohol byť z
psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, iba pokiaľ by naďalej užíval alkohol. S takýmto
právnym názorom prvostupňového súdu, čo sa týka mimoriadneho zníženia trestu obžalovanému,

nemožno podľa názoru prokurátora súhlasiť. Obžalovaný bol síce iba jedenkrát súdne trestaný, avšak
aj v tomto prípade bola obeťou jeho matka. Okolnosti spáchania uvedeného žalovaného skutku a doba
jeho trvania nasvedčujú tomu, že uložený trest je až mimoriadne mierny. Vzhľadom na uvedené,
najmä s prihliadnutím na okolnosti spáchania skutku a dobu jeho trvania prokurátor vyslovil názor, že
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby

nie je u obžalovaného zákonné a takto uložený trest nie je dostatočný, aby viedol k jeho náprave. Preto
navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok rozsudku okresného súdu v časti uloženého trestu a aby podľa §
322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
a zároveň uložil protialkoholické liečenie ústavnou formou. Prokurátorka krajskej prokuratúry sa na
verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržala písomných dôvodov odvolania prokurátora okresnej

prokuratúry.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný sám i prostredníctvom svojej obhajkyne. V
písomnom vyjadrení uviedol, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a úprimne ho ľutuje.
Zároveňuviedol,žesananehohľadí,akobynebolodsúdený,priestupkovonebolriešenýasvojejtrestnej

činnosti sa dopustil v stave zmenšenej príčetnosti. Má zdravotné problémy so srdcom, na jedno oko trpí
slepotou a poberá aj čiastočný invalidný dôchodok. Preto žiada, aby krajský súd nevyhovel odvolaniu
prokurátora a jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 12. augusta

2014, na verejnom zasadnutí dňa 11.septembra 2014 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o treste, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na základe plnenia svojej prieskumnej povinnosti
dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Pokiaľ ide o správnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o treste, podľa odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil poľahčujúcu okolnosť,
a to že obžalovaný sa tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní k svojej trestnej

činnosti v plnom rozsahu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Zároveň zohľadnil skutočnosť, že
na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený, priestupkovo nebol nikdy riešený a svojej trestnej
činnosti sa dopustil v stave zmenšenej príčetnosti v dôsledku požívania alkoholu a jeho pobyt na
slobode by mohol byť z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, iba pokiaľ by naďalej
zneužíval alkohol. Z uvedeného okresný súd ustálil, že príčinou páchania trestnej činnosti obžalovaným

je predovšetkým nadmerné požívanie alkoholu v dôsledku závislosti od alkoholu a dospel k záveru, že
v prípade, ak by obžalovaný nadmerne neužíval alkoholické nápoje, trestnej činnosti by sa nedopustil,
pričom aj do budúcna možno predpokladať u obžalovaného páchanie trestnej činnosti iba v prípade
zneužívania alkoholu. Pobyt obžalovaného na slobode je teda pre spoločnosť nebezpečný výlučne v
prípade nadmerného požívania alkoholických nápojov zo strany obžalovaného. Preto dospel k záveru,

podľa ktorého vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu páchateľa a jeho pomery sú u obžalovaného
splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nakoľko použitie
trestnej sadzby ustanovenej zákonom vo výmere 7 rokov považuje za neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti s ohľadom na účel trestu, pričom takýto trest vyjadruje odsúdenia
obžalovaného, ochrániť spoločnosť, zabrániť obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť

podmienky, aby viedol riadny život, za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia
ústavnou formou. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že skutkové zistenia, na ktoré okresný súd poukázal
v súvislosti s odôvodňovaním napadnutých výrokov (najmä závislosť obžalovaného od alkoholu,spáchanie trestného činu v stave zmenšenej príčetnosti a nezávadný spôsob života obžalovaného mimo
nadmerného požívania alkoholu), majú oporu vo vykonaných dôkazoch.

Na základe preskúmania správnosti napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu odvolací súd
dospelkzáveru,žeokresnýsúdsadôslednezaoberalsovšetkýmiokolnosťamiprejednávanéhoprípadu
za účelom zabezpečenia dosiahnutia účelu trestnoprávnych sankcii v zmysle § 34 (Zásady ukladania
trestov) a § 35 (Zásady ukladania ochranných opatrení) Tr. zák. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť, že tresty a ochranné opatrenia sú v dialektickom vzťahu, pričom ochranné

opatrenia sú tiež prostriedkom na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom.

Z odôvodnenia podaného odvolania nevyplýva, že by prokurátor vytýkal nesprávnosť skutkových
záverov okresného súdu pokiaľ ide o spáchanie trestného činu obžalovaným v stave zmenšenej
príčetnosti, o závislosti obžalovaného na požívaní alkoholu a o tom, že obžalovaný páchal tresnú činnosť
výlučne pod vplyvom alkoholu. Okresný súd na základe týchto skutkových zistení aj podľa názoru

odvolacieho súdu správne vyvodil, že obžalovaný je pre spoločnosť potenciálne nebezpečný len v
prípade zneužívania alkoholu. Preto podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd postupoval správne a
v súlade s ustanovením § 35 ods. 1, 5, 6 Tr. zák., ak zvažoval možnosť dosiahnutia ochrany spoločnosti
aj za použitia uloženia trestnoprávnej sankcie obžalovanému, akou je uloženie ochranného opatrenia,
v danom prípade ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Správnosti postupu okresného súdu nie je možné vytknúť ani úvahu o možnom uložení trestu
obžalovanému pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom za trestný čin, zo spáchania
ktorého bol uznaný vinným. K takémuto postupu na základe skutočnosti, že obžalovaný spáchal trestný
čin v stave zmenšenej príčetnosti a zistenej závislosti obžalovaného na alkohole, okresný súd priamo

oprávňovalo ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., ktoré je špeciálnym ustanovením k § 39 ods. 1
Tr. zák. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v takomto prípade uložiť trest pod dolnú hranicu trestnej
sadzby, ustanovenej Trestným zákonom, ak dospeje k záveru, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa
by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestnom
kratšieho trvania, pričom v tomto prípade súd nie je dokonca viazaný ani obmedzeniami výšky trestu

uloženého pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa ustanovenia § 39 ods. 3 Tr. zák.

S poukazom na to, že odvolací súd dospel k záveru o správnosti vyššie uvedených skutkových záverov
okresného súdu, majúcich oporu vo vykonaných dôkazoch, stotožnil sa aj so záverom okresného súdu,
podľa ktorého okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov (dlhodobý

trest) za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, predpoklad
trvania ktorého je v zmysle § 35 ods. 6 Tr. zákona dovtedy, kým sa nesplní jeho účel, je spôsobilým
prostriedkom na dosiahnutie ochrany spoločnosti v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. c) Tr.
zákona. Okresnému súdu je na základe uvedeného možné vytknúť len to, že v prejednávanom
prípade pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby aplikoval všeobecné

ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, hoci s poukazom na vyššie uvedené boli primárne splnené zákonné
podmienky na aplikáciu špeciálneho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, ktoré pochybenie
však nemalo žiadny vplyv na správnosť, teda primeranosť výšky uloženého trestu odňatia slobody. Preto
odvolací súd nedospel k záveru o existencii odvolaním prokurátora uplatneného dôvodu odvolania podľa
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda že okresným súdom mal byť obžalovanému v prejednávanom prípade

uložený neprimerane nízky trest odňatia slobody.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zisti, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.