Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 5, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/427/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217424
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713217424.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci navrhovateľa CD Consulting
s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO:
264 29 705, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421 proti odporcovi T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. O. XXXX/XX, XXX XX J., štátny
občan SR o zaplatenie 1.020,- Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu

Zvolen č.k. 12 C 207/2013-59 zo dňa 8. apríla 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 12 C 207/2013-59 zo dňa 8. apríla 2014
z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.020,- Eur
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z tejto sumy od 30.09.2009 do zaplatenia, 6% úroku

ročne zo zmenkovej sumy od 03.02.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej
sumy, t.j. 3,40 ,- Eur. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že návrh bol podaný navrhovateľom na predtlačenom formulári
podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie), ku ktorému priložil zmenku. Odporca

nepodal podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit. Nariadenia na tlačive „C“ žiadne vyjadrenie a nežiadal nariadiť vo veci
pojednávanie. Na pojednávaní, ktoré okresný súd vo veci nariadil navrhovateľ žiadal písomne vopred
rozhodnúť o nároku zo zmenky, ktorá je perfektná, a nie ho posudzovať podľa spotrebiteľského práva a
žiadne dokazovanie na ním uplatnený nárok zo zmenky nenavrhol vykonať. Na pojednávaní sa zúčastnil
len odporca.

Okresný súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že zmenka, ktorá bola priložená k návrhu bola
vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ktorý má
povahu spotrebiteľského úveru. Zmenku vystavenú odporcom v prospech spoločnosti Pohotovosť s.r.o.,
táto spoločnosť následne indosovala na navrhovateľa ako zahraničnú právnickú osobu.

Na základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom, ktorý zmenka zabezpečuje

aplikoval okresný súd podľa čl. 19 Nariadenia slovenské právo, a to Občiansky súdny poriadok,
Občiansky zákonník, zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Okresný súd posúdil zmluvu o úvere uzatvorenú s odporcom, na základe ktorej bol poskytnutý odporcovi
úver ako zmluvu spotrebiteľskú, na zabezpečenie ktorej vystavil podľa čl. 17 Všeobecných obchodných
podmienok (ďalej VOP) odporca voči veriteľovi, spoločnosti Pohotovosť s.r.o. blankozmenku bez

vyplnenia zmenkovej sumy a dátumu začiatku jej úročenia. Pri podpisovaní úverovej zmluvy ako
zmluvy spotrebiteľskej nemal odporca ako spotrebiteľ možnosť ovplyvniť jej obsah, preto okresný súdskúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa pri uplatnení práva zo zmenky, ako aj neprijateľné zmluvné
podmienky s poukazom na § 52 a § 53 ods.4 OZ a dospel k záveru, že vystavenie zmenky je potrebné
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal aj na neprípustnosť zmenky v spotrebiteľskom

vzťahu, ktorú veriteľ nesmie prijať, ak nebola vystavená v súlade s § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z.
zákonaospotrebiteľskýchúveroch,účinnéhovčasepodpisuzmluvyospotrebiteľskomúvere.Zozákona
o spotrebiteľských úveroch vyplýva zákaz plniť dlh zmenkou alebo šekom, pričom dátum podpísania
úverovej zmluvy je v prejednávanej veci totožný s dátumom vystavenia zmenky.

Podľa právneho názoru okresného súdu vyplnil navrhovateľ zmenkovú sumu v rozpore s ust. § 4 ods.6
zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30% istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ tak zabezpečil spotrebiteľské úvery zmenkami, ktoré
prevyšujú úverové istiny, v dôsledku čoho je takýto právny úkon absolútne neplatný.

Podľa názoru okresného súdu je v rozpore s obsahom a účelom § 4 ods.6 Zákona o spotrebiteľských

úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere splniť dlh zmenkou alebo šekom, iba ak by šlo o
zabezpečovaciuzmenku.Postupnavrhovateľa,atosprihliadnutímnaneoprávnenevyplnenúzmenkovú
sumu, pri ktorej nevedel preukázať, aká bola aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva v čase vyplnenia zmenky považoval okresný súd za taký, z ktorého je zrejmé, že nesplnil
dôkaznú povinnosť, keď nepreukázal, že zmenka bola vyplnená v súlade s § 4 ods.6 zák.č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a že je zmenkou platnou.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní
navrhovateľ tvrdil, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj rozhodnutím
k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES

č. 861/2007 z 11.07.2007, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach
a je priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Okresný súd nariadil vo veci pojednávanie napriek
tomu, že podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia ide skôr o výnimočnú možnosť ústneho pojednávania, pretože
Nariadenie sleduje najmä zabezpečiť hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou hodnotou sporu, preto
pojednávanie je možné nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania,

kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov na základe predložených listinných alebo
iných dôkazov.

Článok 5 ods.3 cit. Nariadenia poskytuje odporcovi priestor na uvedenie relevantných skutočností aj
na iných tlačivách, než na tlačive C.. Zdôraznil pritom, že pojednávanie nie je možné uskutočniť za

účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania, ani skutkových tvrdení a ani dôkazov,
pretože na tento účel slúži súdu procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1 písm.a/ cit. Nariadenia.
Pojednávanie preto nie je možné nariaďovať, ak súd hodlá vykonať iné právne posúdenia alebo ak
súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva Európskej únie prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III
Nariadenia - tlačivo „C“ na žalobnú odpoveď, ktoré reflektuje na najdôležitejšie stanoviská odporcu v

konaní. Odporca nemusí všetky argumenty uviesť na tlačive „C“, ale podľa čl. 5 bod 3 cit. Nariadenia
môže svoje stanovisko vykonať akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nemusí tlačivo na
odpoveď vôbec použiť. Obava súdu, že by odporca nebol mal dosť priestoru pre vyjadrenie je preto
neopodstatnená a nemôže byť dôvodom na nariadenie pojednávania.

Navrhovateľďalejnamietaltúskutočnosť,žeonariadenípojednávaniarozhodujesúdformouuznesenia,
pričom okresný súd žiadne uznesenie nevydal a ani ho nedoručil stranám tak, aby bolo v zmysle
čl. 5 bod 1 Nariadenia možné účastníkmi zistiť, z akých dôvodov považuje súd za potrebné vykonať
ústne pojednávanie. Ak tak okresný súd nepostupoval, nemôžu byť výsledky pojednávania použité pre
meritórne rozhodnutie súdu a konanie súdu je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., ako
aj ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré
nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia
vykonané bez návrhu.

Odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods.3 alebo 6 Nariadenia, preto
bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke tak, ako
to vyplýva z čl. 5 ods.3, 6 a 7 cit. Nariadenia. Navrhovateľ v konaní predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladanézák. č. 191/1950 Zb. a odporca voči forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.
Okresný súd vykonal iné než účastníkom navrhnuté dôkazy napriek tomu, že v danej veci mal a mohol

rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Súd
nemal oprávnenie na vykonávanie iných, účastníkmi nenavrhnutých dôkazov a toto nevyplynulo ani
na základe prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania, u ktorej je potrebné rešpektovať
koncentračnú zásadu podľa čl. 5 Nariadenia. Odporca mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a

to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Podľa názoru navrhovateľa
nie je súd legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1, veta prvá O.s.p. vznášal námietky
voči zmenke za odporcu. Takýmto postupom dochádza k porušeniu princípu kontradiktórnosti súdneho
konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Odporca
sa v konaní nedovolával svojej obrany ako spotrebiteľ žiadnym spôsobom, pohľadávku navrhovateľa
nerozporoval a len súd sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby

získal pre odporcu dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu, čím neobjektívne podporil odporcu v
tomto konaní, o ktoré odporca neprejavil ani žiaden záujem. Takéto správanie súdu je v právnom štáte
neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované
čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným
záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými,
ktoré sú uvedené na zmenke. Navrhovateľ v konaní uplatnil bezpodmienečný záväzok odporcu, že za
zmenku zaplatí, čo súd neakceptoval a vec posudzoval tak, ako by šlo o bežný zmluvný záväzok, čo

je neprípustné. Okresný súd odignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, z ktorého vyplýva,
že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť
odporca, tým menej tak môže robiť sám súd.

Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že by navrhovateľom uplatnená pohľadávka bola zjavne neopodstatnená
a návrh neprípustný, pretože podľa čl. 4 cit. Nariadenia možno považovať uplatnený nárok za
zjavne neopodstatnený len vtedy, ak nie sú splnené podmienky konania podľa Občianskeho súdneho
poriadku alebo ak odporca nie je vecne pasívne legitimovaný. Nárok sa podľa Nariadenia považuje
za neprípustný, ak nie je v podmienkach Slovenskej republiky vymáhateľný súdnou cestou, pričom v

prejednávanej veci boli splnené všetky podmienky, preto je predikcia súdu zásadne mylná. Namietal
aj odkaz okresného súdu na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v konaní C-419/2011, z ktorého
oprávneniesúduzúradnej mociskúmaťpostavenieodporcuakospotrebiteľanevyplýva.Vtomtokonaní
bola riešená odlišná prejudiciálna otázka, ktorá sa nemôže týkať prejednávanej veci, a to existencia
právomoci súdu konať, ak je táto odvodená od charakteru odporcu ako spotrebiteľa. V prejednávanej

veci niet sporu o tom, že by na prejednanie veci nemal súd právomoc a túto ani žiaden z účastníkov,
a ani sám súd nespochybnil. Rozsudok ESD citovaný okresným súdom sa týka výkladu odlišných
predpisov Európskej únie, než súd v tomto konaní aplikoval a ide aj o odlišný skutkový základ veci,
pretože charakter účastníka pre určenie právomoci súdu bol skúmaný na návrh odporcu a nárok zo
zmenky bol uplatnený priamo prvým majiteľom zmenky, remitentom na rozdiel od prejednávanej veci,

kde predmetom konania je nárok uplatnený zo strany indosatára. Tento rozdiel v osobách, ktoré zmenku
uplatňujú má osobitný význam v nadväznosti na možnosť vznášať a uplatňovať kauzálne námietky v
súvislosti s ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktoré prvostupňový súd celkom opomenul.

Nesúhlasil ani s odkazom okresného súdu na rozhodnutie nemeckého Najvyššieho súdu (BGH) z

25.02.1965 - II Zaitschrift für das gesamte Handelsrecht und wirtschaftsrecht 191/62 Hamm, z ktorého
malo vyplývať prelomenie zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera, pretože toto rozhodnutie
nie je zverejnené a okresný súd z neho necituje významné časti, ktoré by umožňovali dospieť k takému
hodnoteniu, aké vykonal súd vo svojom odôvodnení. Navyše je 50 rokov staré a bolo vydané v čase,
kedy európske spotrebiteľské právo prakticky neexistovalo. Ide zrejme o prekonaný a ojedinelý názor, z

ktorého nie je možné vychádzať. Uviedol, že nie je možné rozhodnutím nemeckého Najvyššieho súdu
negovať aplikáciu platnej právnej úpravy na území Slovenskej republiky, ktorou je Zákon zmenkový a
šekový č. 191/1950 nehovoriac o tom, že nemecký Najvyšší súd rozhodoval podľa nemeckého práva,
ktoré sa v oblasti zmenkového práva odlišuje od slovenského zmenkového práva, ktoré je súd povinnýaplikovať v tejto veci. Použitie záverov cudzích súdov na slovenské právne prostredie považoval preto
za neprijateľné.

Nesúhlasilanistým,žebyzobsahuzneniazmenkyvyplývalrozporvúdajiosplatnosti,ktorábolaurčená
na videnie, teda po predložení. Veta „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ predstavuje
prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu podľa ust. § 34 ods.1, tretia veta Zákona
zmenkového a šekového, z ktorej vyplýva, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom
predložiť ju je možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva

jej splatnosť. Nie je preto daná žiadna postupná splatnosť tak, ako to okresný súd v odôvodnení uviedol,
preto jeho záver nie je správny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol preto
rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky odvolací súd v celom
rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní
vyčíslil.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods.1 O.s.p.,
postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporca vystavil vo Zvolene blankozmenku, ktorú ako
vystaviteľ riadne podpísal. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy a záväzok odporcu zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu, ktorú táto spoločnosť doplní
spolu s úrokom v deň začiatku úročenia, a to za podmienok dohodnutých v Dohode o vyplňovacom
práve, obsiahnutej v čl. 17 Všeobecných obchodných podmienok. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.

vyplnila do zmenky dlžnú sumu a zmluvne dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne.
Splatnosť bola dohodnutá údajom „Bez protestu“ a s údajom „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala
zmenku na navrhovateľa, ktorý je zahraničnou právnickou osobou bez uvedenia dátumu. Odporca na
zmenku navrhovateľovi nezaplatil žiadnu sumu, preto si navrhovateľ uplatnil voči nemu nielen zaplatenie

zmenkovej sumy, vrátane zmluvne dohodnutého úroku 0, 25% zo zmenkovej sumy, ale aj zákonný 6%
úrok a odmenu.

Po doručení návrhu navrhovateľa na tlačive „A“ spolu s tlačivom „C“ odporcovi sa tento nevyjadril a
nenavrhol ani nariadiť vo veci pojednávanie. S prihliadnutím na možnosť iného právneho posúdenia veci

považoval okresný súd za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, na ktoré sa dostavil len odporca, ktorý
namietal, že o sume z úverovej zmluvy už bolo súdom vydané rozhodnutie, ktoré k dispozícii nemal, že
zmenku podpísal nevyplnenú a že úroky, ktorých zaplatenie navrhovateľ žiada sú vysoké. Nariadením
pojednávania sledoval okresný súd ten účel, aby pre navrhovateľa nedošlo k vydaniu nepredvídateľného
rozhodnutia súdu, a tým k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Okresný súd mal zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o.
má v predmete činnosti poskytovanie úverov pre fyzické osoby spotrebiteľov. Z exekučných konaní
vyplýva záver, že takmer všetky žiadosti súdnych exekútorov o vydanie poverenia na vykonanie
rozhodcovských rozhodnutí, v ktorých sú spotrebitelia zaväzovaní na plnenie v prospech Pohotovosti

s.r.o. boli zamietnuté, pretože obsahujú neprijateľné podmienky v neprospech spotrebiteľa. Konajúci súd
jepovinnývtakomtoprípadeexoffoskúmaťexistenciuneprijateľnýchpodmienok,nazákladektorýchnie
jemožnéododporcuakospotrebiteľapožadovaťplnenievyplývajúcezprípadnéhoneplatnéhoprávneho
úkonu, ktorým je v prejednávanej veci zmenka. Práve z dôvodu posúdenia charakteru základného
vzťahu vzniknutého medzi odporcom a spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako remitentom okresný súd

zistil, že zmenka nie je platná, pretože je vyplnená v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z.z., keď spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vyplnila do zmenky vyššiu sumu, než jej dovoľovalo
kogentné ustanovenie § 4 ods.6 Zákona o spotrebiteľských úveroch platného k dátumu podpísania
úverovej zmluvy. Práve tento údaj o vyplnení zmenkovej sumy zakladá podľa názoru okresného súdu
absolútnu neplatnosť zmenky ako právneho úkonu.

NávrhbolpodanýnavrhovateľomnapredtlačenomformuláriApodľabodu4.4.2.NariadeniaEurópskeho
parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, ku ktorému priložil zmenku. Odporca nepodal podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit. Nariadenia na tlačive „C“vyjadrenie a nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie. Na pojednávaní, ktoré okresný súd vo veci nariadil
navrhovateľ namietal, že nebol daný dôvod na nariaďovanie pojednávania a že má súd rozhodnúť o jeho
nároku zo zmenky podľa zmenky, ktorú priložil a ktorá je perfektná. Odporca pohľadávku navrhovateľa

nenamietal.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné

alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky

súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov

vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ

nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Podľa § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 28.04.2009,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je

maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne.
Odvolanie podané navrhovateľom v súlade s bodom 26 Preambuly, ako aj s čl. 19 Nariadenia a § 201
O.s.p. je tak dôvodné.

Odvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa
čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého
stupňa postup v konaní, ktorý vyplýva najmä z Nariadenia, ale aj z Občianskeho súdneho poriadku
nedodržal a v súlade s § 120 O.s.p. nepostupoval ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa neposkytol

odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti, a to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor
na navrhovateľom uplatnený nárok napriek tomu, že to bolo s prihliadnutím na stav a charakter konania
potrebné. V dôsledku absencie poučenia nedošlo zo strany navrhovateľa k uplatneniu procesných práv,
čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože navrhovateľ nemohol splniť svoju povinnosťtvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keď okresný súd nárok
navrhovateľa uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby boli na takýto postup
súdu splnené zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne aj z toho dôvodu, že

vecnesprávneprávneposúdil,pretoženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočne
zistil skutkový stav veci.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nárok zo zmenky je uplatnený navrhovateľom ako zahraničnou
právnickou osobou podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu na tlačive A podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia, ktorú
v origináli priložil k návrhu spolu s výpisom z obchodného registra a plnomocenstvom pre právneho
zástupcu. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v
zásade písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne
niektorá zo strán. Odporca k návrhu navrhovateľa, ktorý odporcovi súd zaslal s výzvou na vyjadrenie
na tlačive C nezaslal žiadne námietky voči nároku zo zmenky a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy

a nenamietal ani základný úverový vzťah. Napriek tomu súd účastníkov konania predvolal na ústne
pojednávaniespoučeniamiobsiahnutýmivpredvolaní,ajkeďnavrhovateľsprejednanímvecinaústnom
pojednávanínesúhlasilaaniodporcapojednávanievovecinenavrhol.Zobsahuzápisniceopojednávaní
vyplýva, že súd mienil vec posúdiť právne inak, nie ako nárok zo zmenky tak, ako je uplatnený v návrhu,
ale ako nárok zo spotrebiteľského vzťahu. O takomto postupe súdu sa nemohol navrhovateľ, ale ani

odporca dozvedieť, a to ani z predvolania na pojednávanie. Okresný súd bol oprávnený postupovať v
prejednávanej veci najmä podľa čl. 4 ods.4 Nariadenia a pokiaľ zistil, že nárok uplatnený navrhovateľom
patrí do pôsobnosti Nariadenia, že návrh bol podaný navrhovateľom v súlade s čl. 4 ods.1 Nariadenia
a bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho súdu, nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom
pojednávaní, ku ktorému súd pristúpi len v tom prípade, kedy nie je možné vec bez prejednania

rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie požiada niektorý z účastníkov konania. Okresný
súd mal preto podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzať z uplatneného nároku zo zmenky a vec
s prihliadnutím na absenciu námietok odporcu, bez ktorých sa nedá odôvodniť ani jeho postup podľa §
17 zákona zmenkového a šekového rozhodnúť bez pojednávania.

Odvolacísúdjetohoprávnehonázoru,žeaksúdprvéhostupňanariaďovalpojednávaniepreto,žemienil
nárok uplatnený navrhovateľom ako nárok zo zmenky posúdiť právne inak, mali mať obaja účastníci
právo na spravodlivý súdny proces, na rovnosť pred zákonom, na navrhovanie dôkazov a na vyjadrenie
sa k dokazovaniu, ktoré vykonal súd na preukázanie vzniku spotrebiteľského vzťahu vyplývajúceho z
úverovejzmluvyaVšeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorétvoriajejnedeliteľnúsúčasťaktorézískal

výlučne sám z exekučného spisu, keďže žiaden návrh na dokazovanie zo strany navrhovateľa, ale ani
odporcu nebol podaný.

Postup okresného súdu, keď predvolal účastníkov na pojednávanie bez toho, že by to bol ktorýkoľvek
z nich navrhol, že vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z účastníkov konania sám, ex offo

a že skúmal spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto konania, nie je
správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru, ktorý získal
navrhovateľ ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový vzťah,
ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Nariadením, ale aj s
Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä preto, že účastníci nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie

a toto vykonával súd bez akýchkoľvek námietok zo strany odporcu, ktoré jediné by ho na postup, ktorý
zvolil, oprávňovali. Okresný súd tak rozhodoval v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového.

Názor navrhovateľa, že by mal súd v prejednávanej veci rozhodovať o nariadení pojednávania
uznesením podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia nie je správny. Podľa tohto článku Nariadenia postupuje súd

len vtedy, ak rozhoduje o tom, či nárok spadá do pôsobnosti Nariadenia alebo keď zamietne žiadosť
ktoréhokoľvek z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania, o ktorý prípad sa v prejednávanej veci
nejedná.

Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1

O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia
navrhovateľa, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol,
že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom, ale ani na tvrdenia odporcu, ktorý voči forme aobsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré
by boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Napriek tomu prvostupňový súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, ktorú získal z exekučného
spisu spolu s ďalšími listinnými dôkazmi, a to Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorými však
navrhovateľ nenavrhol vykonať dokazovanie a ktoré ani pre rozhodnutie o úhrade zmenkovej sumy a
jej príslušenstva nebolo nevyhnutné, pretože pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v
origináli predložená navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v §

75 Zákona zmenkového a šekového.

Odvolací súd nepovažuje právny názor okresného súdu o tom, že zmenka je neplatná za správny.

Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou a všeobecnými
obchodnými podmienkami, ako aj zmenkou zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky,

spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a odporcom bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol
navrhovateľ odporcovi konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky ako
vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení
zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 17 Všeobecných
obchodných podmienok (VOP), na základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako pôvodný majiteľ

- remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca meškal ku dňu splatnosti
zmenky.

V čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku, vystaveniu
ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou

neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba než jej vystaviteľ,
ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako
keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením
sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo
formálnečineformálnemôželenten,ktouvádzatakútolistinudoobehu.Vyplňovacievyhláseniesmeruje

preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto

zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a
teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v

dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky
oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v
prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo
že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na
seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinu

tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako dlžníka možnosti
vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky.

Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na

platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože
sa táto stáva splatnou ihneď potom, ako ju ten, komu je predložená podľa § 34 Zákona zmenkového a
šekového, uvidí. Aj keď ust. § 34 cit. zák. upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného
roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu.
Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na

platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods.1 Zákona
zmenkového a šekového.Odvolacísúdpovažujezvyššieuvedenýchdôvodovzmenkupredloženúnavrhovateľom,zktorejvyplýva
jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku platnú, splatnú
na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva

v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a
šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.
Nie je preto daná žiadna postupná splatnosť tak, ako to okresný súd v odôvodnení nesprávne uviedol.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v

prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa
však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník
namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky len to, že vedome konal na jeho
škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému
zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že doterajší majiteľ konal protiprávne však môže mať za následok

len jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Aj keď by bolo dojednanie zmluvných strán v čl. 17 VOP o tom, že zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky
neplatné pre rozpor s ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch tak, ako to

posúdil okresný súd, nemá tento záver súdu na prejednávanú vec, predmetom ktorej je nárok zo
zmenky podstatnejší vplyv, pretože takéto porušenie oprávňuje dlžníka len na to, aby si mohol voči
poskytovateľovi úveru, ktorý nie je účastníkom tohto konania uplatniť náhradu škody tak, ako to vyplýva
z ods. 7 § 4 zák.č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy. Nemá však za následok neplatnosť zmenky a ani neplatnosť dohody o vyplňovacom práve

obsiahnutej v čl. 17 VOP.

Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom okresného súdu na spôsob vykonania dokazovania
odôvodnený práve charakterom úverového vzťahu, ako vzťahu spotrebiteľského, kedy súd ex offo
skúma, či na strane spotrebiteľa nedošlo k poškodeniu jeho práv dojednaním takých podmienok v

záväzkovom vzťahu, ktoré majú charakter nekalých podmienok. Za daného stavu, keď dlžník, aj keď
v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho
škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-
právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, a teda voči remitentovi, ako skoršiemu majiteľovi
zmenky,niejemožnétakýtovýkladokresnéhosúduakceptovať.Navrhovateľvkonaníuplatňujezáväzok

odporcu, že za zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd posudzoval
navrhovateľom uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako
nárok zo zmenky, čo je neprípustné.

Odvolací súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia

spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o dva
samostatné, vedľa seba existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a
abstraktnú povahu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo

zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na
platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ
vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné
kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať,
a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a

b/ a v § 4 ods.6 zák.č. 285/2001 Z.z. cit. zák. v platnom znení obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou.
Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak
šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej
výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu

zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so
zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu
neplatnosť zmenky.Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zák. č. 191/1950 Zb.
zmenkového a šekového tak, ako to vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, pretože
aplikácia ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. in fine, kde zákonodarca uviedol, že ide o zákonné

ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky by
prichádzala do úvahy len v prípade posudzovania vzťahu odporcu ako dlžníka k pôvodnému majiteľovi
zmenky, voči ktorému jedine by mohol odporca vznášať kauzálne námietky takéhoto obsahu, ktorého
opodstatnenosť by musel preukázať, čo však neurobil.

Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník
preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s
Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa názoru odvolacieho súdu
je to výlučne odporca, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky

skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má
podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nie
je preto možné súhlasiť s názorom okresného súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom

uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch
zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Odvolací súd sa preto nestotožnil s
názorom okresného súdu, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od vzťahu spotrebiteľského
nie je možné z dôvodu, že v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené
zákonom.

Závery okresného súdu, ktoré vychádzajú len z právneho vyhodnotenia skutkového stavu týkajúceho
sa základného, aj keď spotrebiteľského vzťahu, posúdenie ktorého nebolo predmetom sporu, pretože
odporca ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesol, na prelomenie základnej zásady
obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového nestačia. Takýto postup súdu je preto v rozpore

s § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktorý dokazovanie ohľadom základného vzťahu pripúšťa len
vtedy, ak boli ohľadom kauzálneho vzťahu podané, ale aj dlžníkom preukázané, námietky.

Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám
majiteľ nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa

navodzuje stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť
námietky kauzálnej povahy vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho majiteľa
zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná
námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna
námietka dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa zákona zmenkového a šekového

bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej
platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Aj keď v prípade spotrebiteľov je potrebné prihliadať na ich špecifické záujmy a postavenie,
súčasná právna úprava už dôslednejšie chráni spotrebiteľa tým, že zakazuje používanie zmeniek

na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, čím sa nesporne zabráni zneužívaniu práva podnikateľov
poskytujúcich spotrebiteľské úvery spotrebiteľom na ich ujmu.

Zákaz zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu
právna úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok

dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 Zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd
zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter spotrebiteľského vzťahu.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa § 221 ods.1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár
uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového
vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky,ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa v žiadnom svojom ustanovení neukladá.
Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako
to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací

charakter zmenky stratila. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré
by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi
zmenky,atedaženavrhovateľkonalpriindosáciizmenkynaškodudlžníka,niejeokresnýsúdoprávnený
bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď
by to bol záväzkový vzťah spotrebiteľský.

Nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom okresný súd posúdi podľa Zákona zmenkového a šekového,
pričom bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu o tom, že navrhovateľom predložená
zmenka je zmenkou platnou, a to aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti pre zmenkovú sumu, tak aj o
obdobie úročenia zmenkovej sumy a aj dohody o vyplňovacom práve.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.