Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. júl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/150/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313209254
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1313209254.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci

navrhovateľky : O.. Y. S., bytom D. hraničiarov č. XX, N., zastúpená M.. Martou Čarabovou, advokátkou,
so sídlom Prievozská č. 18, Bratislava, proti odporcovi : M.. T. T., advokát, so sídlom C. č. 5, N., o
zaplatenie 3.012,60 eur takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 28.5.2013, sa navrhovateľka domáhala, aby
súd zaviazal odporcu zaplatiť jej 3.012,60 eur, z titulu náhrady škody spôsobenej výkonom právneho

zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca ju zastupoval v konaní o dedičstve po poručiteľovi, jej otcovi,
dedičské konanie bolo vedené pod č. D 428/04 na notárskom úrade JUDr. Dagmar Ravlukovej.
Navrhovateľkapreúčelydedičskéhokonaniadoložilazoznamhnuteľnýchvecí,hnuteľnévecivšakneboli
prededené. V zozname boli uvedené rôzne predmety, napríklad zlaté predmety, sklo, okrem iného aj
príležitostné mince zo zlata a striebra v hodnote 100.000 Sk. Podľa navrhovateľky odporca ako právny
zástupca pri zastupovaní na dedičskom konaní nezabezpečil prededenie týchto mincí napriek tomu, že

notárka uložila synovi poručiteľa zabezpečiť znalecký posudok na zbierku mincí, dedičské konanie sa
ukončilo bez prededenia vlastníctva k minciam. Navrhovateľka nebola spokojná s takýmto ukončením
dedičského konania a požiadala odporcu, ako právneho zástupcu, aby urobil potrebné kroky k náprave.
Keďže sa nič pozitívne neudialo, podala sťažnosť na advokátsku komoru. Disciplinárny senát Slovenskej
advokátskej komory dňa 25.5.2011 uložil odporcovi disciplinárne opatrenie, peňažnú pokutu, čo podľa
navrhovateľkydeklarujepochybeniaadvokátaprizastupovanívdedičskomkonaní.Podľanavrhovateľky
advokát nekonal tak, ako si vyžaduje charakter jeho povolania, zavinil, že navrhovateľka prišla o cenné

mince, ktoré neskôr nadobudli vyššiu hodnotu.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť
ako vecne nedôvodný. Ďalej uviedol, že navrhovateľka neuviedla a ani listinnými dôkazmi nedoložila,
že bolo podané odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu v predmetnej dedičskej veci a odvolací
súd ako vecne správne potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a následne aj generálna prokuratúra
odmietla mimoriadne dovolanie podané odporcom, pretože sa stotožnila s rozhodnutiami príslušných

súdov. Odporca ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že navrhovateľka do dedičského konania
predložila zoznam mincí a iných hnuteľných vecí uvedených v zozname, ktorý bol priložený k návrhu.Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov a to obsahom spisu Okresného súdu
Bratislava II sp.zn. D not 54/04, sťažnosťou zo dňa 20.9.2010, disciplinárnym spisom Slovenskej
advokátskej komory, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne G. B. a zistil

nasledovný skutkový stav.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava II č.k. D 428/04 súd zistil, že poručiteľ L. S. S., otec navrhovateľky,
zomrel dňa 3.3.2004. Súd poveril vo veci prejednania dedičstva notárku JUDr. Dagmar Ravlukovú.
Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 3.5.2004, ďalej dňa 17. 12. 2004, na ktorom bola prítomná

aj navrhovateľka, na pojednávaní boli spísané aktíva a pasíva dedičstva. Listom zo dňa 17.1.2005
sa navrhovateľka obrátila na notársky úrad a zaslala doplnenie aktív dedičstva o zoznam hnuteľných
vecí, ktoré sa nachádzali v čase smrti poručiteľa v byte na N. ulici XX ( medzi nimi aj mince).
Predmetný byt darovacou zmluvou zo dňa 14.7.1998 poručiteľ daroval bratovi navrhovateľky. Ďalšie
pojednávanie sa uskutočnilo dňa 14. 3. 2005 na, ktorom sa navrhovateľka ospravedlnila, ďalej dňa
25.8.2005. Dňa 5.10.2005 navrhovateľka udelila plnú moc odporcovi a splnomocnila ho na zastupovanie

vo veci dedičského konania po jej nebohom otcovi. Na pojednávaní dňa 5.10.2005 sa navrhovateľka
aj osobne zúčastnila, súdna komisárka konštatovala, že obaja dedičia si písomne uplatnili započítanie,
navrhovateľka žiadala započítať dar a to byt v Bratislave a hnuteľné veci, ktoré tvoria prílohu jej listu
zo dňa 17.1.2005. Navrhovateľka obsah zápisnice potvrdila svojím podpisom. Ďalšie pojednávanie bolo
vytýčené na deň 23.11.2005, 24.3.2006, 11.4.2006. Na pojednávaní dňa 11.4.2006 neboli účastníci tohto

konania prítomní. Bolo konštatované, že navrhovateľka telefonicky oznámila, že sa nestretla s bratom.
Právny zástupca navrhovateľkinho brata uviedol, že k zoznamu vecí, ktoré zaslala navrhovateľka dňa
17.1.2005 uvádza, že časť vecí na zozname nadobudol jeho klient darovaním od otca za jeho života,
časť daroval vnučke a súhlasí s tým, že titulom vyporiadania dedičstva so započítaním nenadobudne
žiadny majetok.

Okresný súd Bratislava II rozhodnutím č.k. D 428/04 zo dňa 19.4.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 6.3.2008 v dedičskej veci po poručiteľovi L.. S.A. potvrdil nadobudnutie dedičstva navrhovateľke.

Dňa 14.6.2006 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľky v predmetnej veci.

Rozhodnutím č.k. 13 CoD 72/06 - 71 zo dňa 28.9.2007 Krajský súd v Bratislave uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že ak by aj hodnota darov nebohého poručiteľa
akokoľvekpresahovalavšeobecnúhodnotudedičstva,rozhodnutiesúdubynemohlobyťpreodvolateľku
priaznivejšie, lebo zdedila všetok majetok, ktorý v čase smrti poručiteľ vlastnil a medzi účastníkmi nebol

sporný.

Navrhovateľka prostredníctvom odporcu, ako právneho zástupcu, podala dňa 8.8.2008 podnet na
podanie mimoriadneho dovolania. Krajská prokuratúra v Bratislave podnet odložila ako nedôvodný.

Slovenská advokátska komora rozhodnutím zo dňa 6.4.2011 rozhodla, že odporca, advokát so sídlom
v Bratislave, je vinným, že zastupoval sťažovateľku v dedičskej veci vedenej na Okresnom súde
Bratislava II pod č. D 428/04, podal odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa
19.4.2006, o ktorom rozhodoval Krajský súd Bratislava v konaní č.k. 13 CoD 70/06 uznesením zo
dňa 28.9.2007 tak, že potvrdil napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II. Na podnet klientky

podal podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania dňa
7.8.2008. O vybavení tohto podnetu generálnou prokuratúrou sťažovateľku neinformoval, sťažovateľke
odovzdal agendu až dňa 27.11.2009, kedy sťažovateľka zistila, že Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, prostredníctvom Krajskej prokuratúry Bratislave o podnete rozhodla už 8.10.2008. Včasným
neinformovaním sťažovateľky o odložení podnetu Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky zmaril

disciplinárne obvinený možnosť sťažovateľky využiť podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky pre
uplynutie zákonom stanovenej lehoty, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, pretože závažným spôsobom porušil povinnosti advokáta, za čo
mu bola uložená peňažná pokuta vo výške 200 eur.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že keď jej odporca vrátil spis, obrátila sa na Centrum právnej
pomoci, kde ju ubezpečili, že môže podať podanie na ústavný súd. Neskôr sa dozvedela, že už je
po lehote. Podľa jej názoru protistrana v dedičskom konaní bola dohodnutá s notárkou, ona na to
upozorňoval odporcu. Bolo jej povedané, že zmeškala šesťmesačnú lehotu na podanie sťažnosti naodškodnenie voči notárke, že počas dedičského konania mala podať návrh, aby súdu určil čo patrí do
dedičstva. Ďalej jej povedali, že keby nebola zastúpená, bolo by povinnosťou ju o tom poučiť, ale keďže
bola zastúpená advokátom, notárka túto povinnosť nemala. Na poslednom pojednávaní dňa 11.4.2006

bolo dedičské konanie ukončené bez nej. Podľa jej názoru nebolo v poriadku ani odvolanie, myslela si že
pred krajským súdom bude môcť predložiť svoje argumenty, ale krajský súd rozhodol bez pojednávania
a rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Znalecký posudok na zbierku mincí mal zabezpečiť jej brat,
hovoril že ho ešte nemá a preto sa z pojednávania o dedičstve ospravedlnili. Neskôr zo zápisnice sa
dozvedela, že notárka bez jej prítomnosti a bez posudku uzatvorila dedičské konanie. Príčinnú súvislosť

medzi vznikom škody a zavinením vidí v tom, že dedičské konanie bolo ukončené napriek tomu, že nebol
doložený znalecký posudok a odporca ako zástupca navrhovateľky na tom netrval. Tým navrhovateľka
utrpela škodu, ostatné hnuteľné veci však do návrhu nezahrnuli, rozhodli sa vymáhať škodu iba v
súvislosti s mincami. Do bytu poručiteľa chodil navrhovateľkin brat, vynášal veci a bolo ťažké preukázať,
či ostatné veci v byte ku dňu smrti boli, alebo nie. Preto ostatné veci nežalovali, ale zamerali sa iba na
mince, ktoré sú podľa navrhovateľky nesporné.

Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že bolo vedené disciplinárne konanie. Navrhovateľku zastupoval
aj v ďalších veciach, v komunikácií nepostupoval písomne, iba telefonicky a neskôr sa zastupovania
navrhovateľky vzdal, dôvodom boli problémy v komunikácii. Ďalej uviedol, že notárka postúpila vec
na súd, ktorý o nej rozhodol, keďže neboli spokojní s rozhodnutím prvostupňového súdu, bolo

podané odvolanie a neskôr bol podaný podnet na generálnu prokuratúru na mimoriadne dovolanie.
Navrhovateľka trvala na tom, aby sa všetky tieto kroky urobili, aj preto mu dala plnú moc. Nemyslí si, že
v nejakom kroku pochybili. Podľa jeho názoru škoda nevznikla a fiktívnej škody sa nemožno domáhať
súdnou cestou. V dedičskom konaní nenašiel zmienku o minciach, pokiaľ by notárka o minciach vedela,
bolo by to uvedené v zápisnici z pojednávaní.

Svedkyňa G. B. vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala v banke, poprosili ju, či by nemohla kupovať
mince pre otca navrhovateľky, od roku 1993 mu mince kupovala, ona sama mince nezbierala, kupovala
ich až do začiatku roku 2003. O priebehu dedičského konania nemá žiadnej formácie otec navrhovateľky
hovoril že mince kupuje ako investíciu pre deti.

Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona
(ďalej len „zákon o advokácii“) platného v rozhodnom období, advokát zodpovedá klientovi za škodu,
ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu
spôsobenújehokoncipientomalebojehozamestnancom,akadvokátvykonávaadvokáciuakospoločník

spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.
Podľa ustanovenia § 26 ods. 4 zákona o advokácii advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak
preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Podľaustanovenia§724zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej

len „Občiansky zákonník“) príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú
vec alebo vykoná nejakú činnosť.

Právny vzťah medzi advokátom a klientom, založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb,
sa subsidiárne riadi ustanoveniami o príkaznej zmluve (§724 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú advokátom v súvislosti s výkonom advokácie je objektívnou
zodpovednosťou, je koncipovaná ako zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Predpokladom vzniku
zodpovednosti advokáta nie je zavinenie (jediný liberačný dôvod je uvedený v ustanovení § 26 ods. 4
zákona o advokácii). Zodpovednosť je založená na súčasnom splnení troch predpokladov a to : činnosť
súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta a vznikom

škody. Škodou pre účely § 26 zákona o advokácii je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch.

Súd považoval v konaní za preukázané, že navrhovateľka splnomocnila odporcu, aby ju zastupoval v
konaní o dedičstve po jej otcovi (dňa 5.10.2005). V prejednávanej veci navrhovateľka nepreukázala

vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Disciplinárne
previnenie, pre ktoré bol odporca potrestaný Slovenskou advokátskou komorou nemá žiadny vplyv na
vznik škody, tak ako to uvádza navrhovateľka. Odporca bol uznaný vinným za to, že v čas neinformoval
navrhovateľku o odložení podnetu generálnej prokuratúry a tým zmaril možnosť podať podanie naÚstavný súd. Toto disciplinárne previnenie nemá žiadnu príčinnú súvislosť s tým, že v dedičskom konaní
neboli prejednané hnuteľné veci, tak ako to teraz vyžaduje navrhovateľka.
Navrhovateľka v konaní nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti advokáta a

vznikom škody. Navyše navrhovateľka v konaní tvrdila, že škoda jej vznikla tým, že v dedičskom konaní
po jej nebohom otcovi neboli prejednané hnuteľné veci, ktoré označila v podaní zo dňa 17.1.2005. V
čase, keď toto podanie adresovala notárskemu úradu, navrhovateľka nebola zastúpená odporcom a
navyše na pojednávaní vedenom na notárskom úrade súhlasila s tým (potvrdila to aj svojím podpisom),
že nežiadala zahrnutie týchto hnuteľných vecí do dedičstva, ale žiadala započítanie darov, ktoré A.A.

(jej brat) nadobudol za života poručiteľa a medzi dary zaradila byt v Bratislave a hnuteľné veci, ktoré
tvoria prílohu jej listu zo dňa 17.1.2005 (čiže aj mince).
Ak by aj navrhovateľka bola teraz naďalej presvedčená, že do dedičského konania patria aj ďalšie
hnuteľné veci, ktorých existenciu vie preukázať, môže podať návrh na prejedanie novoobjaveného
dedičstva po poručiteľovi.
Vykonaným dokazovaním navrhovateľka nepreukázala zákonné predpoklady na to, aby súd konštatoval

zodpovednosť odporcu ako advokáta, keďže v konaní nepreukázala vznik škody, ktorá by súvisela s
výkonom právneho zastúpenia odporcu v dedičskom konaní a ani príčinnú súvislosť medzi konaním
odporcu a vznikom škody, súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v

znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Keďže úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v

takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.