Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217871
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312217871.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, v mene ktorej koná konateľ advokát Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti odporkyni:
Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné
námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo 23. januára 2014 pod č. k. 9C/349/2012-47 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporkyni
domáhala zaplatenia sumy 175 eur ako náhrady škody a sumy 497,88 eura ako nemajetkovej ujmy
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá
jej vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Levice v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 13Er/377/2005. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil ust. § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1, 2, 3 zák.

č. 514/2003 Z.z., § 41 ods. 1 a § 44 ods. 6, 8, 9 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného v čase začatia exekučného
konania - Exekučný poriadok (ďalej aj ako „EP“). Z hľadiska skutkového stavu mal za preukázané,
že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice sp. zn. 13Er/377/2005 dňa 15.10.2009
doručila oprávnená - v tomto konaní navrhovateľka súdu prvého stupňa návrh na zmenu exekútora
z JUDr. Milana Striešku na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského
úradu Bratislava, Záhradnícka 62. Dôvodom na zmenu exekútora bola údajná neefektívnosť konania

pôvodného exekútora. Súd prvého stupňa žiadosť oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol
uznesením zo dňa 08.07.2010 č.k. 13Er/377/2005-20 po tom, čo na výzvu exekučného súdu súdny
exekútor JUDr. Milan Strieška doručil dňa 15.03.2010 originál exekučného spisu a vyúčtovanie trov
exekúcie. Konštatoval, že neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní, ale zisťoval, či došlo k nedodržaniu
zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či existuje dôvod na náhradu škody, resp., či vôbec nejaká škoda
vznikla. Exekučným titulom je notárska zápisnica, ktorá nebola spísaná s povinným a exekúcia sa
viedla na základe nezákonného exekučného titulu. Mal za to, že v priebehu exekúcie, keď je podaný

návrh na zmenu exekútora, nemôže vzniknúť oprávnenej škoda, keďže pôvodný exekútor má podľa
zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Z tohto dôvodu preto účastníkom
exekučného konania nemohol vzniknúť ani stav právnej neistoty. Navrhovateľkou tvrdená majetková
škoda nebola preukázaná, rovnako nebolo preukázané zníženie jej majetku. Svoje tvrdenia o škodepopísala všeobecne a tieto nedokladovala. Návrh navrhovateľky na znalecké dokazovanie zamietol
majúc za to, že navrhovateľka je povinná preukázať a označiť návrhom uplatňovaný nárok a znalecký
posudok má slúžiť na preskúmanie správnosti tvrdenia účastníka konania. V konaní nebola preukázaná

priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Keďže nebola
preukázaná škoda, ktorá mala navrhovateľke vzniknúť a príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a
následkom, ako ani nemajetková ujma, návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa jeho zrušenia

a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedla, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom ( § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP), rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP) a neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ OSP). V prvom rade navrhovateľka zdôvodnila odvolanie ust. § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. a uviedla, že zásadne namieta skutočnosť, keď súd rozhodol v merite
veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou, obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z. z.. Podľa jej názoru, súd bol jednoznačne pri svojom rozhodnutí viazaný ust. § 9 ods. 1
citovaného zákona v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto

ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom zák. č. 412/2012
Z. z. Svojim rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.
Súd vytvára konštrukciu, podľa ktorej jej nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy je
anulovaný značnou nedôveryhodnosťou a nemôže založiť odôvodnenie o zániku nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na nedôveryhodnosti údajov. Nemala k dispozícii

exekučný spis a tak mohla niektoré skutočnosti len usudzovať. Preto označila ako dôkaz exekučný
spis. Samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže nič zmeniť na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo
k nesprávnemu úradnému postupu a to preto, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej
lehote. K otázke trvania stavu právnej neistoty súd vôbec nevysvetlil, prečo tento názor zastáva, keď
právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade

zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Právna
istota ohľadne riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu,
ale len súdu exekučného. V závere podotkla, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda
sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Poukázala

na stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, z ktorej vyplýva, že
zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania
ovplyvňujú mimosúdne faktory, napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej
agendy a pod. Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom,
aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Súd, ale ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie. Nedostatok
takýchto opatrení nemôže byť dávaný za vinu jej a to vo forme tej, že nepresadzovala vydanie poverenia
zákonnými možnosťami. Je to predovšetkým štát, ktorý musí plniť svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k
prerokovaniu veci v primeranej lehote. Ona takýto záväzok nemá.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrila.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si
povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je

dôvodné. Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny
potvrdil.

Predmetom konania je návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporkyni domáha zaplatenia sumy 175 eur
z titulu náhrady škody a sumy 497,88 eura z titulu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Levice v exekučnom konaní vedenom na označenom súdu pod sp.
zn. 13Er/377/2005. Nesprávny úradný postup navrhovateľka vzhliadla v nevydaní rozhodnutia o žiadosti
oprávnenej o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote.Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne
argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné

rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje nasledovné.

Podľa § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, účinného v čase
podania návrhu na vykonanie exekúcie (návrh podaný dňa 15.06.2005), ak oprávnený požiada súd

o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Predtým, ako odvolací súd pristúpil k samotnému prejednaniu odvolania navrhovateľky, zaoberal sa ňou
namietanou vadou konania, spočívajúcou v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom (§ 221 ods.
1 písm. f/ OSP).

Navrhovateľka zdôvodnila svoje odvolanie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP tým, že mala za to,

že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to k vade konania, spočívajúcej v
odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Odňatím možnosti
konať v zmysle uvedeného ustanovenia sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetom dôvodu odvolania sú tri pojmové znaky:

1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v
dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej
skutočnosti,žezákonbližšievžiadnomzosvojichustanovenípojemodňatiamožnostikonaťpredsúdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký
postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených

záujmov priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených
záujmov. Navrhovateľka v dôvodoch svojho odvolania ani nezdôvodnila, v čom videla uvedenú vadu
konania. Odvolací súd preto podrobil preskúmaniu odvolací dôvod navrhovateľky a dospel k záveru, že
prvostupňový súd sa v priebehu konania nedopustil žiadnej vady namietanej navrhovateľkou v dôvodoch
svojho odvolania. Vzhľadom na to, že nezistil vady konania, pre ktoré by musel zrušiť rozhodnutie

prvostupňového súdu, podrobil rozhodnutie súdu prvého stupňa meritórnemu preskúmaniu a zaoberal
sa ďalšími dôvodmi odvolania navrhovateľky spočívajúcimi v tom, že prvostupňový súd nesprávne zistil
skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil.

Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný súdnemu exekútorovi

JUDr. Milanovi Strieškovi 15.06.2005. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Levice žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 08.07.2005. K návrhu bola pripojená notárska zápisnica
ako exekučný titul a zmluva o úvere. Prvostupňový súd poveril exekútora vykonaním exekúcie dňa
12.07.2005. Na návrh oprávnenej na zmenu exekútora došlý prvostupňovému súdu dňa 15.10.2009
rozhodol súd dňa 08.07.2010, kedy predtým si vyžiadal originál exekučného spisu a vyčíslenie trov

exekúcie, ktorý bol zaslaný súdu dňa 15.03.2010.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné
dokazovanie a posúdil v intenciách zhora uvedenej právnej úpravy. Súd prvého stupňa konštatoval,že exekučný súd o návrhu na zmenu exekútora rozhodol po uplynutí 30-dňovej zákonnej lehoty na
vydanie rozhodnutia, aj z toho dôvodu, že vykonával vo veci úkony potrebné pre rozhodnutie o zmene
exekútora, vyzval súdneho exekútora na zaslanie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie. V

tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zákonná úprava pre rozhodnutie súdu o zmene exekútora
nestanovovala lehotu, dokedy má o tomto návrhu rozhodnúť. Ak zákonodarca nestanovoval lehotu na
rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora, nemohlo tak dôjsť zo
strany exekučného súdu k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ
zákon neurčoval lehotu, bolo potrebné sa zaoberať, či nedošlo k prieťahom v rozhodovacom procese

súdu, čo však môže konštatovať iba Ústavný súd SR, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy.Pokiaľbykonajúcisúdonáhraduškodymoholhodnotiťpostupinéhosúduzhľadiskaexistencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom by to mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
Aj keď novela v § 9 ods. 2, 3 presne upravila prieťahy v konaní, odvolací súd sa stotožnil s názorom
prvostupňového súdu v tom, že ju použil výkladovo pri aplikácii pôvodného znenia zákona.

Odvolací súd ale tiež dodáva, že pokiaľ navrhovateľka nedisponovala spôsobilým exekučným titulom,
nemohlasavrámciexekúcievôbecdomôcťaninárokuodpovinnejvyplývajúcejjejznotárskejzápisnice,
a preto sa s takýmto exekučným konaním ani nemôže spájať vznik akejkoľvek škody a nemajetkovej
ujmy oprávnenej pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie.

Ďalším dôvodom odvolania navrhovateľky bolo zamietnutie návrhu prvostupňovým súdom založeným
na nedôveryhodnosti údajov. Odvolací súd sa s takýmto odvolacím dôvodom vôbec nestotožnil,
pretože prvostupňový súd vo veci vykonal riadne dokazovanie, oboznámil sa s obsahom celého spisu
exekučného súdu, správne zistil skutkový stav, použil správny právny predpis a správne ho aj aplikoval

na daný prípad. Svoje rozhodnutie nezaložil na uvedenom dôvode tvrdenom navrhovateľkou v dôvodoch
svojho písomného odvolania.

V danej veci správne súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené posudzoval existenciu
predpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu uplatňovanú navrhovateľkou v konaní. V tomto

smere v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver.
Navrhovateľka nepreukázala zodpovednosť štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Návrhom
uplatnený nárok na náhradu škody v sume 175 eur ako náhrady škody, ktorá mala predstavovať
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočnenou vo veci správy a
udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho

exekútora rozhodnutím, na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnancov
pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému a administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za
podstatné konštatovanie, že exekučné konanie začalo vydaním poverenia pre súdneho exekútora JUDr.
Milana Striešku dňa 12.07.2005 na základe návrhu súdneho exekútora na udelenie žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zaslanej súdu prvého stupňa 08.07.2005. Samotná okolnosť, že došlo
k vydaniu poverenia v zákonnej lehote, mala za následok, že poverený súdny exekútor mal právo,
ako aj povinnosť vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávnenej. Okolnosť, že súd
prvého stupňa o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol dňa 08.07.2010, nemá za následok
vznik navrhovateľkou tvrdenej a uvádzanej škody, pretože úkony, za ktoré požaduje náhradu škody,

vykonával bez ohľadu na to, ktorý exekútor vo veci vykonával exekúciu. Navrhovateľka v priebehu
konania neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody, nepredložila relevantné dôkazy
dokumentujúce skutočnú výšku škody a výšku nemajetkovej ujmy. Nepreukázala, pokiaľ by aj došlo k
vzniku škody, aká je príčinná súvislosť medzi oneskoreným rozhodnutím o zmene exekútora a výškou
škody.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže odporkyňa návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodala.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.